2. apríl - Svetový deň povedomia o autizme
S diagnostikou autizmu by rodičia nemali váhať
Chýbajúci pohľad do tváre, opakované pohyby rúk alebo celého tela, malé množstvo pozitívnych reakcií, strach z hluku. Toto je len zopár prvých rizikových znakov, ktoré hovoria o tom, že dieťa by mohlo trpieť autizmom. Práve dnes, 2. apríla, si pripomíname Svetový deň povedomia o autizme, ktorým odhadom trpí až jedno percento populácie.
Autizmus je neurovývinové, geneticky podmienené ochorenie, ktoré sa vyznačuje skorým začiatkom, a to prevažne pred tretím rokom života. ,,Ide o ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje vývin jedinca. Nejde pritom iba o oblasť sociálnej komunikácie či interakcie, ale aj o adaptívne správanie, kognitívne a jazykové schopnosti, fungovanie v skupine rovesníkov alebo v rodine a vplýva na všetky dôležité aspekty života,“ vysvetľuje prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., prodekanka Lekárskej fakulty UK. Podľa odhadov trpí nejakou formou poruchy autistického spektra približne jedno percento populácie, čo by na Slovensku znamenalo okolo 50 tisíc ľudí. V realite je však diagnostikovaných autistov oveľa menej.
Príznaky autizmu môžu byť rôzne. Patria sem napríklad menej reakcií na ľudí, atypické sociálne správanie, chýbajúci pohľad do tváre či chýbajúca zdieľaná radosť, dieťa často nereaguje na oslovenie menom alebo atypickým spôsobom používa predmety. ,,Je však pravda, že závažnosť príznakov sa môže počas života meniť, niektoré charakteristiky sa oslabujú, iné, naopak, zvýrazňujú. Každý jedinec s autizmom má svoje osobnostné charakteristiky, keďže sme vyskladaní z génov svojich predkov a máme vrodené prednosti a slabosti,“ uviedla prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. Autizmus je neurovývinová porucha, a kým je centrálny nervový systém ešte veľmi tvárny, nesmú najmä rodičia strácať čas. Keď nezačnú svoje podozrenie riešiť a budú čakať, odborníkom ujde čas, ktorý sa z hľadiska vývinu nedá vrátiť.
Táto diagnóza nie je liečiteľná, avšak správnymi prístupmi sa prejavy autizmu dajú ovplyvniť. ,,Dnes už máme na dôkazoch založené intervenčné postupy, ktoré môžeme nazvať liečbou. Nie sú to tabletky, ale terapeutické postupy, ktoré pomáhajú pochopiť pravidlá života v majoritnej spoločnosti, aby do nej deti s autizmom zapadli, mohli sa vzdelávať a zamestnať. Samozrejme, nie každý jedinec s autizmom reaguje na intervenciu rovnako a nie každý môže chodiť do práce či do školy,“ priblížila prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. Ľudia s poruchami autistického spektra navyše trpia často aj sprievodnými neurologickými či psychiatrickými ochoreniami. Až sedemdesiat percent detí má aj gastrointestinálne ťažkosti.
Aj napriek množstvám výskumom momentálne nie je známy biomarker autizmu, preto je stanovenie tejto diagnózy založené na objektívnom pozorovaní dieťaťa a na starostlivom zhodnotení anamnézy. Na to slúžia práve diagnostické a intervenčné centrá. Na Lekárskej fakulte pôsobí unikátne Akademické centrum výskumu autizmu, ktoré sa výskumom autizmu zaoberá už od roku 2013. ,,Naše centrum zabezpečuje zapojenie sa Slovenska do celosvetového výskumu skúmania etiológie autizmu a hľadania diagnostických markerov. Misiou centra je integrovať diagnostické, terapeutické, výskumné a edukačné aktivity zamerané na poruchy autistického spektra do spolupracujúcej siete odborných pracovísk,“ vysvetlila prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., ktorá je zároveň aj členkou vedenia centra.
