Granty UK v roku 2020

získalo až 27 denných doktorandov našej fakulty


09. 06. 2020 12.53 hod.

Jednou z výhod dennej formy doktorandského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave je aj finančná podpora projektov doktorandov formou Grantov Univerzity Komenského (UK). Koncom roka 2019 si podalo svoje žiadosti o Granty UK 46 denných doktorandov Lekárskej fakulty UK v Bratislave, z ktorých bolo rektorom Univerzity Komenského podporených 27 vedeckých projektov. Veľmi nás teší tohtoročný vysoký záujem doktorandov, ktorý sa oproti predchádzajúcemu roku zdvojnásobil!

Granty UK sú zamerané na podporu vedeckých projektov doktorandov študujúcich v dennej forme štúdia na všetkých fakultách UK. O udelenie grantu môže požiadať doktorand vo svojom mene, alebo v mene kolektívu riešiteľov, pričom maximálna výška finančnej požiadavky o Grant UK je 3000 euro. Doktorandi, ktorí sa uchádzajú o pridelenie grantu, musia podať žiadosť o Grant UK každý rok, pričom termín je 31. december. Vyplnenie žiadosti o Grant UK nie je časovo až tak náročné, a pričom súčasťou žiadosti o grant sú napríklad charakteristika vedeckých cieľov projektu, rozbor aktuálneho stavu riešenia témy projektu, vychádzajúci z prehľadu najvýznamnejšej dostupnej domácej i zahraničnej literatúry, návrh metódy riešenia projektu, a finančné nároky projektu a ich odôvodnenie. Je to zároveň aj prípravou doktoranda na napísanie komplikovanejších žiadostí, o ktoré bude môcť požiadať po získaní titulu PhD.

Na Lekárskej fakulte UK v Bratislave je v rámci doktorandského štúdia akreditovaných až 20 rôznych študijných programov, od A po Z, teda od Anatómie až po Zubné lekárstvo. Preto aj témy jednotlivých Grantov UK sú mimoriadne pestré, rôznorodé. Radi by sme Vám na tomto mieste priniesli aspoň niektoré príbehy našich úspešných žiadateľov o Granty UK v roku 2020, denných doktorandov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

MUDr. Michaela Wzošová je dennou doktorandkou v študijnom programe otorinolaryngológia a v rámci svojho doktorandského štúdia sa venuje výskumu prognostických a prediktívnych markerov rakoviny hlavy a krku. Pri riešení svojej dizertačnej práci pod vedením doc. MUDr. Miroslava Tedlu, PhD., MPH spolupracuje s mnohými klinickými lekármi aj vedcami, ktorí pôsobia v rámci Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Kliniky otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava. O svojom projekte dizertačnej práce, vďaka ktorému získala aj Grant Univerzity Komenského, sa vyjadrila nasledovne: „Našim cieľom je overiť spoľahlivosť markerov hypoxie a imunitnej kontroly pri predikcii terapeutickej odpovede, čo môže prispieť k zlepšeniu rozhodovania o type liečby u konkrétneho pacienta. Výška Grantu UK sa môže zdať nízka, ale náročnosť prípravy žiadosti o tento grant je neporovnateľná s väčšími grantami a ak je študent znalý svojej témy a má vopred spracovaný aspoň základný literárny prehľad, zaberie mu to jeden večer. Takto získané finančné prostriedky príjemne poslúžia napríklad na pokrytie nákladov spojených so štatistickým spracovaním výsledkov, ale aj cestou a účasťou na konferenciách, prípadne zabezpečia nákup výpočtovej techniky na prípravu článkov, odberového, alebo kancelárskeho materiálu.“

Mgr. Veronika Šarayová je dennou doktorandkou na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave v študijnom programe normálna a patologická fyziológia. Jednou z hlavných tém prebiehajúcich projektov na tomto špičkovom vedeckom pracovisku je nezdravá strava tzv. západného typu („fast-food“), a jej vplyv na celkové zdravie. V rámci výskumu sa pracovníci ústavu zaoberajú aj tým, ako takáto strava vplýva na potomkov v prípade, že ju konzumovala iba matka. „Fast-food“ je okrem obsahu vysokého množstva tuku známy aj spracovávaním pri vysokých teplotách (vyprážanie), a preto obsahuje aj tzv. koncové produkty pokročilej glykácie (AGEs). Keďže AGEs sa v organizme vstrebávajú a ukladajú, dochádza ku rôznym negatívnym dopadom na zdravie – zvýšený oxidačný stres, zápal, obezita, či dokonca rednutie kostí. Teória o vývinovom pôvode zdravia a chorôb hovorí o vývinovej plasticite, kvôli ktorej môžu už stresové faktory pôsobiace počas intrauterinného vývinu zvýšiť riziko rozvoja rôznych ochorení. Nakoľko existuje štúdia potvrdzujúca vzťah medzi AGEs v krvi matky a plodu (možný transplacentárny prenos), Mgr. Šarayová plánuje aj vďaka podpore z Grantu UK skúmať potencionálne vplyvy prenatálneho podávania stravy bohatej na AGEs na potomkov. Doktorandka Šarayová svoj projekt opisuje nasledovne: „Zmeny na kostiach sú výsledkom pomalého a dlhodobého procesu, preto je aj detekcia týchto zmien komplikovanejšia. Denzitometriou (rtg metóda na meranie hustoty kostí) sa nám zmeny nepodarilo potvrdiť. Preto sme sa spolu s mojou školiteľkou doc. MUDr. Katarínou Šebekovou, DrSc. rozhodli, že požiadame o Grant UK, vďaka ktorému by sme mohli zakúpiť komerčné sety na stanovenie citlivejších markerov kostného obratu. Vzhľadom na to, že moja žiadosť o grant bola úspešná, budeme môcť doplniť naše doteraz nadobudnuté dáta o výsledky získané senzitívnejšou metódou a možno aj potvrdiť našu hypotézu a výsledky publikovať vo vedeckom časopise“.

Nádorové choroby patria celosvetovo medzi jednu z hlavných príčin mortality, pričom karcinóm prsníka predstavuje najčastejšie diagnostikované onkologické ochorenie a druhú najčastejšiu príčinu smrti u žien. Aj napriek značným pokrokom sú ale terapeutické možnosti v pokročilejších štádiách nádorovej choroby stále nedostatočné. Preto sa MUDr. Miroslav Tibenský, denný doktorand Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, v rámci výskumu so svojím školiteľom prof. MUDr. Borisom Mravcom, PhD. a v spolupráci s  Endokrinologickým ústavom Biomedicínskeho centra SAV, zamerali na skúmanie vplyvu beta-blokátorov na vznik chemicky indukovaného mamárneho karcinómu u samíc potkanov. Pre podávanie beta-blokátorov sa rozhodli preto, lebo tieto farmaká inhibujú vznik a progresiu nádorov a to hlavne vtedy, ak je jedinec vystavený pôsobeniu stresorov. V čom ale spočíva originalita tohto projektu? „Zatiaľ čo väčšina prác opisuje vplyv beta-blokátorov podávaných viac-menej súbežne s indukciou nádorov alebo u jedincov s už prítomným nádorom, my v rámci experimentu testujeme ako efekt beta-blokátora, propranololu, ktorý sme začali podávať oveľa skôr, ako je u zvierat nádor prítomný. Ja osobne by som veľmi rád chcel aj vďaka Grantu Univerzity Komenského sledovať špecifické molekuly v nádore u samíc potkanov, konkrétne tie molekuly, ktoré indikujú účinnosť štandardnej terapie, ktorá sa používa u pacientiek s nádormi prsníka. Zámerom našej štúdie je zodpovedať otázku, či je možné uvažovať o preventívnom podávaní beta-blokátorov pacientkam, ktoré majú predispozíciu na tento typ nádoru, prípadne či by tieto farmaká zvyšovali efektívnosť štandardnej protinádorovej terapie u žien s nádormi prsníka“, opisuje ciele svojho výskumu pán doktor Tibenský.

MUDr. Martina Čulenová je dennou doktorandkou na Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava v študijnom programe patologická anatómia a súdne lekárstvo. Pod vedením svojho školiteľa doc. RNDr. Ľuboša Danišoviča, PhD. sa venuje výskumu kmeňových buniek a biokompatibilných polymérnych materiálov v rámci tkanivového inžinierstva a regeneratívnej medicíny. Jej doktorandské štúdium je zamerané na vytvorenie tubulárnej náhrady močovej rúry, ktorá by slúžila pre pediatrických, ako aj dospelých pacientov s poškodenou uretrou. Nakoľko pani doktorka pracuje s viacerými druhmi kmeňových buniek (derivovaných z moču, tukového tkaniva, synovie), potrebuje na ich kultiváciu rôzne kultivačné média a suplementy, vďaka ktorým si dokáže bunky namnožiť, diferencovať na urotel a hladkú svalovinu a následne analyzovať. Tento rok MUDr. Čulenová žiadala o grant s projektom, ktorý sa týka exozómov derivovaných z močových kmeňových buniek. „Exozómy sú membránové vezikuly buniek a chceli by sme študovať ich imunomodulačné účinky. Nakoľko je táto problematika relatívne nová, pridelený Grant Univerzity Komenského plánujem použiť na zakúpenie odbornej literatúry a izolačných kitov“, opisuje svoj výskum MUDr. Čulenová. Na záver ešte dodáva: „Počas môjho doktorandského štúdia som žiadala  o Grant Univerzity Komenského každý rok. Žiadanie o grant vidím ako výbornú príležitosť naučiť sa správne písať žiadosť, záverečnú správu, ako aj pracovať s pridelenými finančnými prostriedkami. Touto cestou by som sa chcela poďakovať Univerzite Komenského v Bratislave za príležitosť, ktorú prostredníctvo Grantov UK svojim doktorandom ponúka.“

Sclerosis multiplex je ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré typicky postihuje mladých ľudí a je jednou z najčastejších príčin invalidity osôb v produktívnom veku. Výskum v rámci doktorandského štúdia MUDr. Moniky Sivákovej je zameraný na vyšetrenie autonómneho nervového systému a metabolických abnormalít, najmä inzulínovej senzitivity a rezistencie, u pacientov v začiatočných štádiách ochorenia. Doktorka Siváková sa problematike sclerosis multiplex venuje pod vedením prof. MUDr. Branislava Kollára, PhD. na I. neurologickej klinike Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Ako uvádza: „Vzhľadom k tomu, že etiopatogenéza sclerosis multiplex nie je ani v súčasnosti úplne objasnená, považujem výskumy podobného typu a hľadanie potencionálnych možností liečby za veľmi dôležité. Som veľmi rada, že aj finančná podpora Grantu Univerzity Komenského, mi umožní na tejto téme ďalej participovať“.

MUDr. Dagmar Nemcsicová študuje v 3. ročníku doktorandského študijného programu normálna a patologická fyziológia a tento rok sa jej tiež podarilo získať Grant Univerzity Komenského. Jej doktorandské štúdium prebieha na Fyziologickom ústave Lekárskej fakulte UK v Bratislave, v rámci Akademického centra výskumu autizmu, pričom jej záujmom je štúdium gastrointestinálnych porúch u detí s poruchou autistického spektra, analýza ich súvislostí s črevnou mikrobiotou a črevným zápalom a potenciálnymi markermi črevnej dysfunkcie. Pani doktorka Nemcsicová plánuje z grantu UK nakúpiť komerčné ELISA kity na stanovenie koncentrácie bielkoviny - zonulínu v stolici, ako markera črevnej priepustnosti a zároveň potenciálneho biomarkera črevnej dysfunkcie u autistov. „Moja školiteľka ma povzbudila, aby som sa uchádzala o Grant UK a získala tak zručnosti v príprave žiadostí o granty a tiež ma usmernila pri jej vypracovaní. Ocenila som jednoduchý spôsob podania grantu online a príjemným bonusom je aj možnosť získania kreditov v rámci doktorandského štúdia. Povzbudzujem ostatných denných doktorandov, aby využili aj takéto možnosti, ktoré poskytuje Univerzita Komenského, veď finančných prostriedkov potrebných na vedeckú prácu nie je nikdy dosť“, uvádza MUDr. Nemcsicová.

MUDr. Adam Adamec je študentom 1. ročníka doktorandského štúdia v študijnom programe gynekológia a pôrodníctvo na I. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UK a UNB. Pod vedením doc. MUDr. Miroslava Korbeľa, CSc. sa venuje svojej vedeckej činnosti ako jeden z členov Slovak Obstetric Survey System - pracovnej skupiny Sekcie perinatálnej medicíny Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, ktorá zhromažďuje od roku 2012 údaje o závažných akútnych materských morbiditách v Slovenskej republike a analyzuje ich. Jednou zo sledovaných morbidít sú aj peripartálne hysterektómie. „Témou mojej dizertačnej práce je práve analýza peripartálnych hysterektómií v Slovenskej republike. Peripartálna hysterektómia je zriedkavý chirurgický zákrok s vážnym dopadom na zdravie matky a dieťaťa. Práve pre jej nízku incidenciu si vyžaduje dôsledné monitorovanie a medzinárodnú spoluprácu o akú sa v súčasnosti snažíme participáciou v organizácii The International Network of Obstetric Survey System s cieľom vytvoriť dostatočne veľkú kohortu pacientiek na podrobnú analýzu a objektivizáciu výsledkov“, opisuje projekt svojej dizertačnej práce MUDr. Adamec. Jeho výskum v rámci doktorandského štúdia si vyžaduje množstvo času stráveného nad zberom a sumarizovaním údajov zo slovenských pôrodníc. Vďaka získanému Grantu Univerzity Komenského sa doktorovi Adamcovi podarilo získať finančné prostriedky na materiálovo-technické zabezpečenie a zefektívnenie jeho práce. Ako sám na záver dodáva: „Napísanie žiadosti je jednoduché. Stačí prísť s dobrým nápadom a cieľmi využitia financií. Určite sa budem o grant uchádzať aj v nasledujúcich rokoch“.

Mgr. Nikoleta Leiferová sa v rámci svojho doktorandského štúdia pod vedením školiteľky doc. MUDr. Barbary Ukropcovej, PhD. z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave venuje skúmaniu mechanizmov vplyvu pohybovej aktivity na zdravie človeka. Zameriava sa pritom najmä na kostrové svalstvo a molekuly, ktoré sa z neho uvoľňujú pri cvičení / svalovej kontrakcii, a podieľajú sa na systémovej adaptačnej odpovedi na jednorazové, či pravidelné cvičenie. Tréningové intervenčné štúdie s cvičením, ktoré so svojou školiteľkou realizujú v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v spolupráci s Fakultou telesnej výchovy a športu UK, poukazujú na veľmi priaznivý vplyv pravidelného cvičenia u seniorov a rôznych skupín pacientov, vrátane pacientov s Parkinsonovou chorobou. V projekte podporenom grantom Univerzity Komenského sa doktorandka zamerala na neurotrofín GDNF, stimulujúci prežívanie a diferenciáciu dopaminergných neurónov, ktorých strata je typická pre Parkinsonovu chorobu. „Súčasná liečba Parkinsonovej choroby je najmä symptomatická, a pozostáva predovšetkým z podávania agonistov dopamínu, ktoré však vykazujú viaceré závažné vedľajšie účinky. Našim cieľom je sledovať hladiny GDNF v cirkulácii a expresiu tohto neurotrofínu v kostrovom svale pacientov s Parkinsonovou chorobou pred a po 3-mesačnej aeróbne-silovej tréningovej intervencii, v súvislosti s cvičením navodenými zmenami motorických, metabolických a kognitívnych funkcií. Zistilo sa, že vplyvom pravidelnej fyzickej aktivity sa u zvieracích modelov zvyšujú hladiny GDNF v mozgu, v cirkulácii a v kostrovom svale. Naše výsledky by mohli pomôcť objasniť, či sa podobný mechanizmus uplatňuje aj u človeka, a či môže mať význam pri sprostredkovaní pozitívnych účinkov cvičenia u pacientov s Parkinsonovou chorobou“, opisuje svoj projekt Mgr. Leiferová.

 

prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., prodekan LF UK pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a ŠVOČ