Na mobiloch žije všeličo, mali by sme si ich dezinfikovať
Dotykové obrazovky mobilov sú domovom množstva baktérií. Potvrdil to výskum študentov Adriána Binku a Mareka Ujpála z Lekárskej fakulty UK. Dezinfekcia mobilov je preto na mieste, najmä v prípade medikov na nemocničnej praxi.
Výskum toho, čo všetko „žije“ na povrchoch smartfónov, začali Adrián s Marekom kvôli Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) v treťom ročníku štúdia všeobecného lekárstva. Myšlienka vznikla na spoločnom cvičení z mikrobiológie. Uvedomili si, že študenti a študentky majú mobily stále so sebou, a to aj počas nemocničných stáží, kde ich používajú na zapisovanie si krátkych poznámok o pacientoch pri anamnéze, zisťovanie účinnosti a zloženia liekov cez internetové databázy či porovnávanie laboratórnych výsledkov. Nemocničné prostredie je však spojené s výskytom baktérií, z ktorých niektoré môžu byť zdrojom nozokomiálnych infekcií. „Napadlo nám, že by bolo zaujímavé sa pozrieť na mobily študentov medicíny, či si náhodou po odchode z nemocnice po stáži ‚nezoberú‘ so sebou na mobiloch aj nejaké nebezpečné baktérie, aj také, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám. Ale tiež naopak, či do nemocnice nemôžu na mobiloch priniesť patogény, ktoré by prípadne boli hrozbou pre pacientov,“ hovorí Adrián Binka.
Odbery na displejoch
Na výskum si vybrali skupiny študentov, ktorí sa po stáži v nemocnici v šatniach prezliekali a o tom, že ich mobily budú predmetom skúmania, vopred nevedeli. Odbery boli vykonávané asepticky v dezinfikovaných rukaviciach, v respirátore, pomocou sterilného tampónu navlhčeného sterilným fyziologickým roztokom. „Obrazovky sme pretreli vodorovne, potom vertikálne aj krížom a ster sme uložili do transportného média na zachovanie životaschopnosti baktérií. Hneď po odbere sme utekali do školy na Mikrobiologický ústav LF a UNB, kde sme naniesli vzorky na krvný agar. Na druhý a tretí deň sme zisťovali, koľko a aké baktérie nám vyrástli. Študentom sme tiež poslali krátky dotazník, v ktorom sme sa pýtali, kde bývajú – či na internáte, alebo na priváte, ako cestujú do školy, kde mobil zvyčajne nosia, či používajú dezinfekciu a tak ďalej,“ opisuje postup Adrián Binka.
Celkovo odobrali stery z mobilov 45 medikom a medičkám. S identifikovaním konkrétnych druhov mladým výskumníkom pomohli na Ústave biochémie a mikrobiológie Slovenskej technickej univerzity, kde pomocou na prístroja na hmotnostnú spektrometriu určili, aké baktérie sa vo vzorkách nachádzajú.
Až 7 rôznych druhov
Výsledky ukázali, že na smartfónoch žije naozaj všeličo, na niektorých až 7 rôznych baktérií alebo 95 kolónií. Najviac zastúpené skupiny baktérií boli koaguláza – negatívne stafylokoky (51 %), mikrokoky (21 %), Moraxellaceae (8 %), Bacillaceae (6 %). Väčšinou išlo o bežné baktérie, ktoré sa nachádzajú na koži alebo bežne v prostredí. Skutočne nebezpečnú baktériu identifikovali len v jednej vzorke. „Bol to Acinetobacter baumannii, ktorý patrí do skupiny nozokomiálnych baktérií ESKAPE, pri ktorej stúpa rezistencia voči viacerým antibiotickým liečivám. Je to taký strašiak. Našťastie, nami testovaný kmeň nevykazoval rezistenciu voči testovaným antibiotikám, na základe čoho predpokladáme, že pravdepodobne nešlo o nemocničný izolát. Prítomnosť tejto nami nájdenej baktérie dokazuje, že prenos na smartfóne do/z nemocnice je možný, pretože A. baumannii dokáže prežívať na suchých povrchoch,“ vysvetľuje Adrián.
Štatistické testy odhalili signifikantný rozdiel v početnostiach druhov na displeji mužov a žien – u mužov ich bolo viac. Viac druhov baktérií tiež našli na smartfónoch študentov bývajúcich na internáte a študentov nosiacich telefón vo vrecku ako v prípade študentov bývajúcich inde a študentov nosiacich telefón v batohu.
Riešením je dezinfekcia
Čo sa s tým dá robiť? Dezinfikovať mobil vhodnou dezinfekciou. „Kým na smartfónoch, ktoré ich majitelia nezvyknú dezinfikovať, bolo v priemere 14 druhov baktérií, na tých, ktoré boli pravidelne dezinfikované, sme našli len dva. Pravidelná dezinfekcia smartfónu sa ukázala ako jeden z faktorov, ktorý znížil celkovú početnosť zachytených baktérií,“ hovorí Adrián. Výsledky výskumu by študenti chceli využiť na zlepšenie štandardných hygienických postupov, ktoré sa pri štúdiu medicíny používajú. „Dokázali sme, že baktérie na smartfónoch sú. Našťastie väčšina je tých bežných, ktoré by nemali spôsobovať nejaké problémy, ale aj tak vedia prežiť na povrchoch a potenciálne môžu ohroziť pacientov. Výstupom našej práce by mohla byť zmena štandardných postupov pre medikov a zdravotníkov. Dnes je štandardom, že si dezinfikujú ruky, čo naozaj 98 percent opýtaných v našom výskume potvrdilo, že dodržiava. Do budúcna by sa do štandardných postupov hygieny mali dostať aj postupy na dezinfekciu mobilu,“ vysvetľuje Adrián.
Adrián a Marek svoj výskum už publikovali a s úspechom prezentovali na ŠVOČ aj na kongrese mladých mikrobiológov v Brne. Ak získajú grantové financovanie, chcú vo výskume pokračovať, napríklad otestovať, či naozaj fungujú výrobcami deklarované antibakteriálne povrchy mobilov.
Barbora Tancerová