1.
Plocha
povrchu kože u človeka 175 cm vysokého a 75 kg ťažkého je
približne:
a. 4,0 m2
b. 3,5 m2
c. 2,6 m2
d. 1,7 m2
e. 0,9 m2
2.
Postupný
vývojový prechod od bazálnej vrstvy po rohovú vrstvu v normálnej koži
závisí od ich:
a. proliferačnej schopnosti
b. diferenciácie
c. prežívania
d. od ničoho z uvedeného
e. regenerácie
3. Dezmozómy sú:
a. vlákna, ktoré podmieňujú pevnosť kolagénových vlákien
b. vlákna, ktoré vytvárajú telo hladkého svalu
c. podstatná časť elastických vlákien podmieňujúce ich pružnosť
d. ohraničené zhrubnutia bunkovej membrány, na ktoré sa upínajú všetkými smermi tonofilamentá prebiehajúce vnútri keratinocytov
e. sú spojenia medzi bb.stratum basale a bazálnou membránou
4.
Kde
sa v koži tvorí melanínový pigment?
a. v keratinocytoch bazálnej vrstvy
b. v melanofóroch kória
c. v melanocytoch
d. v keratinocytoch stratum spinosum
e. v histiocytoch
5.
Ktoré
z usporiadaní zodpovedá skutočnému usporiadaniu vrstiev
v epiderme?
a. str. basale – str. spinosum – str. lucidum – str. granulosum – str. corneum
b. str. basale – str. spinosum – str. granulosum – str. lucidum – str. corneum
c. str. basale – str. granulosum – str. spinosum – str. lucidum – str. corneum
d. str. basale – str. lucidum – str. granulosum – str. spinosum – str. corneum
e. str. basale – str. lucidum – str. spinosum – str. granulosum – str. corneum
6.
Koľko
radov buniek s jadrami obsahuje za normálnych okolností stratum corneum?
a. 10 – 12
b. 7 – 9
c. 4 – 6
d. 1 – 3
e. 0
7.
V ktorej
vrstve epidermy sa nachádzajú keratohyalínové zrniečka?
a. stratum basale
b. stratum spinosum
c. stratum granulosum
d. stratum lucidum
e. stratum corneum
8. V kóriu sa nachádzajú:
a. elastické vlákna
b. kolagénové vlákna
c. argyrofilné vlákna
d. hroznovito usporiadané tukové bunky
e. amorfná základná substancia
9.
Vlasy
kapilícia denne fyziologicky narastú asi:
a. 0,1 mm
b. 0,35 mm
c. 1,0 mm
d. nič z uvedeného
e. 0,01 mm
10.
Čo
znamená pojem anagénny, katagénny, telogénny?
a. pojmy, ktoré charakterizujú výšku polohy vlasovej papily v epiderme
b. štádiá vlasového cyklu
c. pojmy, ktoré označujú normálnu, zvýšenú a zníženú hustotu vlasov v jednotlivých ročných obdobiach
d. typy vlasov podľa lokalizácie v kapilíciu
e. typy vlasov podľa lokalizácie na tele
11.
Ako
nasledujú za sebou rastové fázy vlasu:
a. pokojová – prechodná – rastová
b. rastová – prechodná – pokojová
c. prechodná – pokojová – rastová
d. prechodná – rastová – pokojová
e. rastová – pokojová – prechodná
12. Anagénna fáza vlasu je:
a. abnormálna fáza
b. fáza, v ktorej je väčšina vlasov kapilícia
c. prechodná fáza
d. najkratšia zo všetkých fáz
e. fáza, v ktorej vlasy normálne vypadávajú
13. Katagénna fáza vlasu je:
a. abnormálna fáza
b. fáza, v ktorej je väčšina vlasov kapilícia
c. prechodná fáza
d. najkratšia zo všetkých fáz
e. fáza, v ktorej vlasy normálne vypadávajú
14. Telogénna fáza vlasu je:
a. abnormálna fáza
b. fáza, v ktorej je väčšina vlasov kapilícia
c. prechodná fáza
d. najkratšia zo všetkých fáz
e. fáza, v ktorej vlasy normálne vypadávajú
15.
V normálnom
trichograme pomer anagénnych, katagénnych a telogénnych vlasov je:
a. 45 : 1 : 54
b. 14 : 6 : 80
c. 70 : 4 : 26
d. 85 : 1 : 14
e. 18 : 2 : 80
16.
Koľko
vlasov vypadne denne pri normálnom vlasovom cykle?
a. 20 – 30
b. 40 – 50
c. 60 – 70
d. 70 – 100
e. vyše 150
17. Čo je lunula?
a. oblasť menej zásobovaná cievami
b. miesto ešte nedostatočne zrohovatenej nechtovej platničky
c. miesto zhrubnutejšej nechtovej platničky
d. viditeľná časť matrix
e. nahromadenie vzdušných bubliniek medzi nedostatočne zrohovatenými bunkami nechtovej platničky
18.
Kožné
mazové žľazy nachádzame bežne na:
a. stupajach
b. chrbtoch rúk
c. tvári
d. bruchu
e. dlaniach
19.
Ktoré
oblasti kože sú hojne zásobované mazovými žľazami?
a. tvár
b. dlane
c. cblasť sterna
d. kapilícium
e. stupaje
20.
Apokrinné
potné žľazy sa nachádzajú:
a. na krku
b. v axile
c. na čele
d. na dlaniach
e. perigenitálne
21.
Ktoré
z nasledujúcich výrokov sú správne pre ekrinné potné žľazy?
a. sú rozosiate po celom povrchu tela
b. nemajú nijakú úlohu v tepelnej regulácii
c. v chorobnom stave vyvolávajú acne vulgaris
d. do puberty nefungujú
e. ani jedno z týchto tvrdení nie je správne
22. Do vlasového folikulu vyúsťuje:
a. ekrinná potná žľaza
b. apokrinná potná žľaza
c. mazová žľaza
d. lymfatické cievy kože
e. nič z uvedeného
23. Mazové žľazy sa nachádzajú:
a. v epiderme
b. v derme
c. v hypoderme
d. v stratum corneum
e. vo všetkých vrstvách kože
24.
Na
ochrane proti vzniku bakteriálnych infekcií kože sa zúčastňujú:
a. sekrét apokrinných žliaz
b. sekrét ekrinných žliaz
c. lipidy v sekréte mazových žliaz
d. stále odlučovanie sa buniek v stratum disjunctum
e. zmnožený kožný melanín
25.
Na
sfarbení kože sa zúčastňujú:
a. kožný pigment (melanín)
b. hrúbka epidermy
c. betakarotén
d. prepotenie kože
e. náplň ciev
26.
pH
ochranného kožného plášťa je:
a. 1,5
b. 3,5
c. 5,5
d. 7,5
e. 9,5
27. Na termoregulácii sa zúčastňujú:
a. keratinocyty stratum corneum
b. potné žľazy
c. melanocyty
d. mazové žľazy
e. hypoderma
28. Vyznačte najdôležitejšie funkcie kože:
a. regulátor tepla
b. mechanická bariéra
c. zásobáreň vitamínov
d. hmatový a zmyslový orgán
e. významný rezervoár vody a energie
29. Čo je hyperkeratosis?
a. zhrubnutie stratum basale
b. zmnoženie buniek s keratohyalínovými zrnkami
c. zhrubnutie stratum corneum
d. zhrubnutie celej epidermy
e. relatívne zhrubnutie epidermy nad stenčeným kóriom
30. Čo je parakeratosis?
a. hyperkeratóza, pod ktorou chýba stratum granulosum
b. rozšírenie rohovej vrstvy s uchovaním sploštených čiarkovitých jadier v bunkách
c. porucha rohovatenia, pri ktorej na rozdiel od hyperkeratózy je narušená súdržnosť buniek rohovej vrstvy
d. rozšírenie stratum spinosum
e. ani jeden výrok nie je správny
31. Čo je spongiosis?
a. medzibunkový opuch, ktorý vzniká roztiahnutím medzibunkových priestorov v stratum spinosum
b. zmnoženie zápalového infiltrátu v medzibunkových priestoroch v stratum spinosum
c. zhrubnutie stratum corneum
d. zhrubnutie stratum spinosum
e. čiarovité trhliny v stratum spinosum
32. Čo je acanthosis?
a. prenikanie papíl dermy jazykovitými výbežkami do epidermy
b. zhrubnutie stratum spinosum a jej prenikanie v tvare jazykovitých výbežkov do dermy
c. rozšírenie medzibunkových priestorov v stratum spinosum
d. rozrušenie spojovacích protoplazmatických mostíkov v stratum spinosum
e. zhrubnutie celej epidermy
33. Čo je dyskeratosis?
a. porušený proces rohovatenia jednotlivých buniek alebo skupiny buniek epidermy
b. vytvorenie trhlín medzi bunkami stratum spinosum
c. oneskorený proces rohovatenia v epiderme
d. rovnomerné zhrubnutie všetkých vrstiev epidermy
e. ani jeden výraz nie je správny
34. Čo je makula?
a. ohraničený edém v koži
b. ohraničené vyvýšenie kože
c. ohraničená lézia ležiaca v úrovni kože
d. ohraničené zmnoženie počtu vlasov na malej ploche
e. rozšírené vyústenie vlasového folikulu
35.
Pomocou
čoho odlíšite v koži výron krvi od erytému?
a. ihlou
b. lancetkou
c. sklenenou špachtľou
d. drevenou špachtľou
e. ničím z uvedeného
36. Čo je purpura?
a. trvalo rozšírené drobné cievky v koži
b. krvácanie do kože
c. pigmentácie na podklade zmnoženia melanínu
d. pigmentácie z cudzích telies
e. ohraničené zúženie ciev v koži
37. Čo je papula?
a. pľuzgier
b. priehlbina v koži
c. ohraničený edém v kóriu
d. ohraničená tuhá vyvýšenina na koži
e. ani jeden výrok nie je správny
38. Ako môže vzniknúť papula?
a. drobným krvácaním
b. ukladaním pigmentu
c. zmnožením alebo infiltráciou bunkových elementov
d. nekrózou
e. prekrvením
39.
Vyznačte
správne výroky týkajúce sa urtiky:
a. ohraničný edém kória
b. plochý bunkový ohraničený infiltrát
c. vyvýšenina na koži, ktorá rýchlo vzniká a rýchlo bez stopy zmizne
d. vzniká v hociktorej vrstve kože
e. v riedkom podkožnom tkanive môže vzniknúť Quinckeho edém
40. Čo je vezikula?
a. dutinka v koži vystlaná epitelom a vyplnená čírou tekutinou
b. ohraničené rozšírenie krvnej cievy
c. ohraničená dutinka vyvýšená nad úroveň kože naplnená čírou alebo hemoragickou tekutinou
d. ohraničený edém v kóriu
e. rozšírenie lymfatických ciev
41. Čo je pustula?
a. dutina v epiderme vyplnená sangvinolentnou tekutinou
b. vezikula s čírym obsahom
c. vezikula s rozrušeným krytom
d. cysta vyplnená hnisom
e. pľuzgier naplnený hnisom
42. Makula je:
a. ohraničené zafarbenie rôzneho tvaru a veľkosti uložené v úrovni kože
b. ohraničený bunkový infiltrát alebo zmnoženie tkaniva kože do veľkosti 1 cm
c. rozsiahly zápalový infiltrát, ktorý zasahuje do hlbších častí kože a podkožného tkaniva
d. ohraničený edém kória
e. pľuzgier naplnený hnisom
43. Papula je:
a. ohraničené zafarbenie rôzneho tvaru a veľkosti uložené v úrovni kože
b. ohraničený bunkový infiltrát alebo zmnoženie tkaniva kože do veľkosti 1 cm
c. rozsiahly zápalový infiltrát, ktorý zasahuje do hlbších častí kože a podkožného tkaniva
d. ohraničený edém kória
e. pľuzgier naplnený hnisom
44. Červená makula je:
a. ohraničené zmnoženie melanínu v oblasti bazálnych buniek
b. zhrubnutie kória na podklade infiltrátu alebo novotvorbou buniek, edémovej tekutiny a hyperémiou
c. pevná ohraničená vyvýšenina podmienená miestne ohraničeným edémom. Biela až ružová farba eflorescencie zodpovedá náplni kapilár
d. miestne začervenanie podmienené ohraničenou hyperémiou v pars papillaris a pars reticularis
e. ani jedno z uvedeného
45. Dermálna papula je:
a. ohraničené zmnoženie melanínu v oblasti bazálnych buniek
b. zhrubnutie kória na podklade infiltrátu alebo novotvorbou buniek, edémovej tekutiny a hyperémiou
c. pevná ohraničená vyvýšenina podmienená miestne ohraničeným edémom. Biela až ružová farba eflorescencie zodpovedá náplni kapilár
d. miestne začervenanie podmienené ohraničenou hyperémiou v pars papillaris a pars reticularis
e. ani jedno z uvedeného
46. Urtika je:
a. ohraničené zmnoženie melanínu v oblasti bazálnych buniek
b. zhrubnutie kória na podklade infiltrátu alebo novotvorbou buniek, edémovej tekutiny a hyperémiou
c. pevná ohraničená vyvýšenina podmienená miestne ohraničeným edémom. Biela až ružová farba eflorescencie zodpovedá náplni kapilár
d. miestne začervenanie podmienené ohraničenou hyperémiou v pars papillaris a pars reticularis
e. ani jedno z uvedeného
47. Hnedá makula je:
a. ohraničené zmnoženie melanínu v oblasti bazálnych buniek
b. zhrubnutie kória na podklade infiltrátu alebo novotvorbou buniek, edémovej tekutiny a hyperémiou
c. pevná ohraničená vyvýšenina podmienená miestne ohraničeným edémom. Biela až ružová farba eflorescencie zodpovedá náplni kapilár
d. miestne začervenanie podmienené ohraničenou hyperémiou v pars papillaris a pars reticularis
e. ani jedno z uvedeného
48. Biela makula je:
a. zhrubnutie epidermy akantózou, spongiózou (= intercelulárny edém)
b. ložisková depigmentácia kože
c. veľkouzlové, do hypodermy zasahujúce alebo v nej uložené tkanivo zmnožené zápalom alebo novotvorbou
d. ohraničený infiltrát na rozhraní kória a hypodermy
e. zhrubnutie epidermis a kória hypertrofiou alebo hyperpláziou všetkých vrstiev epidermy, edém a hyperémia v kóriu
49. Zmiešaná papula je:
a. zhrubnutie epidermy akantózou, spongiózou (= intercelulárny edém)
b. ložisková depigmentácia kože
c. veľkouzlové, do hypodermy zasahujúce alebo v nej uložené tkanivo zmnožené zápalom alebo novotvorbou
d. ohraničený infiltrát na rozhraní kória a hypodermy
e. zhrubnutie epidermy a kória hypertrofiou alebo hyperpláziou všetkých vrstiev epidermy, edém a hyperémia v kóriu
50. Epidermálna papula je:
a. zhrubnutie epidermy akantózou, spongiózou (= intercelulárny edém)
b. ložisková depigmentácia kože
c. veľkouzlové, do hypodermy zasahujúce alebo v nej uložené tkanivo zmnožené zápalom alebo novotvorbou
d. ohraničený infiltrát na rozhraní kória a hypodermy
e. zhrubnutie epidermy a kória hypertrofiou alebo hyperpláziou všetkých vrstiev epidermy, edém a hyperémia v kóriu
51. Tuber je:
a. zhrubnutie epidermy akantózou, spongiózou (= intercelulárny edém)
b. ložisková depigmentácia kože
c. veľkouzlové, do hypodermy zasahujúce alebo v nej uložené tkanivo zmnožené zápalom alebo novotvorbou
d. ohraničený infiltrát na rozhraní kória a hypodermy
e. zhrubnutie epidermy a kória hypertrofiou alebo hyperpláziou všetkých vrstiev epidermy, edém a hyperémia v kóriu
52. Skvama vzniká:
a. ako následok drobných krvácaní
b. pri rozrušení medzibunkových mostíkov v stratum spinosum
c. ako následok narušenia súdržnosti buniek pri chorobnom procese
d. ako následok hnisavých procesov v epiderme
e. ako následok nadmernej tvorby pigmentu pri pôsobení ultrafialových lúčov
53. Krusta vzniká:
a. z nekrózy
b. zo zaschnutej epidermy
c. z bunkových elementov nad chorobným ložiskom
d. zo zaschnutého výlučku nad niektorými chorobnými procesmi
e. z usadenín vonkajšieho pôvodu
54. Čo je erosio?
a. povrchová strata epidermis
b. strata epidermis a hornej oblasti papilárnej časti kória
c. ohraničená strata stratum disjunctum
d. presiaknutie epidemy krvavým výlučkom
e. drobnoložiskové krvácanie do slizníc
55. Čo je excoriatio?
a. ohraničená strata horných častí epidermy zasahujúca až do stratum spinosum
b. strata epidermy a hornej oblasti papilárnej časti kória
c. ohraničená strata stratum corneum
d. presiaknutie epidermy krvavým výlučkom
e. drobnoložiskové krvácanie do slizníc
56.
Ktoré
z uvedených eflorescencií vyčnievajú nad úroveň kože?
a. papula
b. erosio
c. urtica
d. excoriatio
e. macula
57.
Ktoré
z uvedených eflorescencií vyčnievajú nad úroveň kože?
a. tuber
b. vesicula
c. rhagas
d. pustula
e. ulcus
58.
Ktoré
z uvedených eflorescencií patria medzi sekundárne?
a. squama
b. erosio
c. cicatrix
d. vesicula
e. ulcus
59. Erózia je:
a. strata substancie kože zasahujúca do kória
b. strata substancie epidermis, ktorá zasahuje až do stratum spinosum
c. strata substancie epidermis a hornej časti dermis
d. eflorescencia vznikajúca po rozrušení krytu vezikúl
e. kožná puklina bez straty substancie kože
60. Rhagas je:
a. strata substancie kože zasahujúca do kória
b. strata substancie epidermis, ktorá zasahuje až do stratum spinosum
c. strata substancie epidermis a hornej časti dermis
d. eflorescencia vznikajúca po rozrušení krytu vezikúl
e. kožná puklina bez straty substancie kože
61. Ulcus je:
a. strata substancie kože zasahujúca do kória
b. strata substancie epidermis, ktorá zasahuje až do stratum spinosum
c. strata substancie epidermis a hornej časti dermis
d. eflorescencia vznikajúca po rozrušení krytu vezikúl
e. kožná puklina bez straty substancie kože
62. Cicatrix:
a. neobsahuje potné a mazové žľazy
b. príčinou je strata kožného tkaniva siahajúce až do kória
c. koža je chabá, hladká a lesklá
d. môžu vznikať aj hypertrofické formy
e. stenčené sú všetky vrstvy kože
63. Atrophia:
a. príčinou je strata kožného tkaniva siahajúce až do kória
b. koža je chabá, hladká a lesklá
c. môžu vznikať aj hypertrofické formy
d. stenčené sú všetky vrstvy kože
e. cez chorobne zmenenú kožu presvitajú väčšie kožné cievy
64. Exantém je:
a. kožná lézia diseminovaná na povrchu kože
b. chorobná lézia, ktorá sa objavuje na slizniciach
c. škvrna vyvolaná aktívnou hyperémiou
d. základná morfologická jednotka chorobného procesu na koži
e. chorobná zmena nechtových platničiek
65. Erytém je:
a. kožná lézia diseminovaná na povrchu kože
b. chorobná lézia, ktorá sa objavuje na slizniciach
c. škvrna vyvolaná aktívnou hyperémiou
d. základná morfologická jednotka chorobného procesu na koži
e. chorobná zmena nechtových platničiek
66. Enantém je:
a. kožná lézia diseminovaná po povrchu kože
b. chorobná lézia, ktorá sa objavuje na slizniciach
c. škvrna vyvolaná aktívnou hyperémiou
d. základná morfologická jednotka chorobného procesu na koži
e. chorobná zmena nechtových platničiek
67. Priraďte k dg herpes zoster príslušné eflorescencie:
a. intraepidermálne vezikuly
b. squama
c. biela makula
d. epidermálna papula
e. cysta
68. Priraďte k dg psoriasis vulgaris príslušné eflorescencie:
a. intraepidermálne vezikuly
b. squama
c. ulkus
d. papula
e. cysta
69. Priraďte k dg vitiligo príslušné eflorescencie:
a. intraepidermálne vezikuly
b. squama
c. biela makula
d. epidermálna papula
e. cysta
70.
Priraďte
k dg verrucae planae iuveniles príslušné eflorescencie:
a. intraepidermálne vezikuly
b. squama
c. biela makula
d. epidermálna papula
e. cysta
71.
Ktoré
z uvedených ochorení býva často asymetricky lokalizované?
a. herpes zoster
b. makulo-papulózny exantém pri syfilise II
c. dermatitis herpetiformis Duhring
d. ulcus durum
e. atopický ekzém
72.
Čo
môže vyvolať na koži opakované trenie alebo tlak?
a. tvorbu pľuzgierov
b. hyperkeratózu
c. hyperpigmentáciu
d. teleangiektázie
e. míliá
73.
Čím
sa prejavuje popálenina kože I. stupňa?
a. edémom
b. pľuzgierom
c. erytémom
d. nekrózou
e. bolesťou
74.
Čím
sa prejavuje popálenina II.stupňa?
a. edémom
b. pľuzgierom
c. erytémom
d. nekrózou
e. bolesťou
75.
Čím
sa prejavuje prudké popálenie kože III. stupňa?
a. edémom
b. pľuzgierom
c. erytémom
d. nekrózou
e. bolesťou
76.
Po
zhojení popáleniny I. stupňa zostávajú na koži:
a. vyhojí sa bez stopy
b. prechodne hyper- a hypopigmentácie
c. atrofické jazvy
d. hypertrofické jazvy
e. kontraktúry
77.
Po
zhojení popáleniny II. stupňa zostávajú na koži:
a. keloidné jazvy
b. prechodne hyper- a hypopigmentácie
c. atrofické jazvy
d. hypertrofické jazvy
e. kontraktúry
78.
Po
zhojení popáleniny III. stupňa zostávajú na koži:
a. keloidné jazvy
b. prechodne hyper- a hypopigmentácie
c. atrofické jazvy
d. hypertrofické jazvy
e. kontraktúry
79.
Ktoré
komplikácie môžu nastať pri popáleninách?
a. hypovolemický šok
b. diseminovaná intravaskulárna koagulopatia
c. syndróm toxického šoku
d. sepsa
e. sekundárne infekcie kože
80. Pre perniones je typické:
a. obyčajne vznikajú na podklade funkčných porúch periférnej cirkulácie
b. v chlade sú prejavy modravočervené ploché zápalové uzlíky
c. pri prechode do tepla sú živočervenej farby a veľmi bolestivé
d. môžu sa vytvoriť vezikuly a môžu exulcerovať
e. prejavy nikdy neexulcerujú
81. Pre oziabliny je typické:
a. vznikajú pri nízkych teplotách nad 0 şC
b. sú to ohraničené ploché, zápalové uzlíky
c. pri prechode do tepla bolesť ustupuje
d. prejavy môžu exulcerovať
e. môžu sa vytvoriť pľuzgiere
82.
Ktorá
časť slnečného žiarenia vyvoláva na koži včasnú
pigmentáciu?
a. infračervené žiarenie
b. UV-A-lúče (400 nm – 315 nm)
c. UV-B-lúče (314 nm – 280 nm)
d. UV-C-lúče (pod 280 nm)
e. kombinácia UV-B + UV-C-lúčov
83.
Ktorá
časť slnečného žiarenia vyvoláva na koži erytém?
a. infračervené žiarenie
b. UV-A-lúče (400 nm – 315 nm)
c. UV-B-lúče (314 nm – 280 nm)
d. UV-C-lúče (pod 280 nm)
e. kombinácia UV-B + UV-C-lúčov
84.
Čo
rozumieme pod pojmom fototoxická reakcia kože?
a. reakcia kože, pri ktorej slnečným žiarením vznikajú na koži metabolity, ktoré podmieňujú abnormálnu zápalovú reakciu
b. reakcia kože, ktorá vzniká po dlhodobejšom vystavení kože prudkému slnečnému žiareniu
c. reakcia kože, ktorej intenzita je zvýšená po kontakte kože s látkami zvyšujúcimi jej vnímavosť na účinok UV-lúčov
d. reakcia kože, ktorá vzniká pri vystavení priveľmi intenzívnemu infračervenému žiareniu
e. reakcia kože na UV-lúče v dôsledku vrodenej zvýšenej citlivosti
85.
Čo
rozumiete pod pojmom fotoalergická reakcia kože?
a. zápalová reakcia kože, pri ktorej slnečným žiarením vznikajú v koži metabolity podmieňujúce abnormálnu imunitnú reakciu
b. reakcia kože, ktorá vzniká po dlhodobejšom vystavení kože prudkému slnečnému žiareniu
c. reakcia kože, ktorej intenzita je zvýšená ošetrovaním kože látkami zvyšujúcimi jej vnímavosť na účinok UV-lúčov
d. reakcia kože, ktorá vzniká pri vystavení kože priveľmi intenzívnemu infračervenému žiareniu
e. reakcia kože na UV-lúče v dôsledku vrodenej zvýšenej citlivosti
86.
Choroby,
ktoré vznikajú pôsobením alebo spoluúčasťou slnečného žiarenia
sú:
a. akútny kontaktný ekzém
b. dermatitis bullosa striata pratensis (Oppenheim)
c. herpes zoster
d. lichen ruber planus
e. hydroa vacciniforme
87.
Dermatitis
bullosa striata pratensis (Oppenheim) je reakcia:
a. fototraumatická
b. fototoxická
c. fotoalergická
d. ani jedna z uvedených
e. fototraumatická a fototoxická
88. Dermatitis solaris acuta je reakcia:
a. fototraumatická
b. fototoxická
c. fotoalergická
d. ani jedna z uvedených
e. fototraumatická a fototoxická
89. Urticaria solaris je reakcia:
a. fototraumatická
b. fototoxická
c. fotoalergická
d. ani jedna z uvedených
e. fototraumatická a fototoxická
90. Xeroderma pigmentosum je:
a. vrodená precitlivenosť na infračervené lúče
b. vrodená precitlivenosť na slnko s poruchou látkovej premeny porfyrínov
c. vrodená precitlivenosť na slnko a podmienená enzýmovou poruchou
d. porucha tvorby pigmentu spojená s vrodenou dystrofiou celej kože
e. vrodená porucha látkovej premeny porfyrínov
91.
Aké
lézie môžu vzniknúť na koži chorých na xeroderma pigmentosum?
a. hyperpigmentácie a hypopigmentácie
b. eczema solare
c. atrofie kože
d. hypertrofické jazvy
e. nádory kože
92.
Aká
dávka ionizačného žiarenia môže vyvolať radiodermatitis acuta?
a. 1-2 Gy
b. 3-4 Gy
c. 5-6 Gy
d. 7-8 Gy
e. 9-10 Gy
93. Čo je charakteristické pre radiodermatitis chronica?
a. zjavuje sa po latencii viacerých rokov
b. zväčša sa prejavuje sklerózami a atrofiami v mieste ožiarenia
c. zjavuje sa po latencii 1-2 mesiacov
d. v chorobnom ložisku sa často nachádzajú teleangiektázie
e. po dlhšom trvaní v atrofickom centre môže vzniknúť ulkus
94.
Pri
ktorej chorobe sa predpokladá vírusová etiológia:
a. herpes zoster
b. erythema migrans
c. herpes simplex
d. toxická epidermálna nekrolýza
e. erythema exsudativum multiforme
95.
Ktorá
z uvedených chorôb je sprevádzaná celkovými systémovými prejavmi:
a. erythema anulare centrifugum
b. fixný liekový erytém
c. erythema migrans
d. erythema exsudativum multiforme
e. granuloma anulare
96.
Medzi
patomechanizmy alergických liekových exantémov patrí:
a. anafylaktická reakcia
b. autoimunitná reakcia
c. akútna toxická reakcia
d. Arthusova reakcia
e. cytotoxická reakcia
97. Idiosynkrázia je:
a. vrodená precitlivenosť na liek na neimunologickom podklade
b. vrodená precitlivenosť na liek na imunologickom podklade
c. získaná precitlivenosť na liek na neimunologickom podklade
d. získaná precitlivenosť na liek na imunologickom podklade
e. predávkovanie liekmi
98.
Lichenoidný
liekový exantém zvyčajne vyvolávajú:
a. sulfónamidy
b. širokospektrálne antibiotiká
c. preparáty zlata
d. betablokátory
e. antipyretiká
99.
Acne
vulgaris môžu provokovať alebo zhoršovať tieto lieky:
a. kortizonoidy
b. ortuť, bizmut
c. arzén, zlato
d. halogény
e. antimalariká
100. Typické lokalizácie erythema exsudativum
multiforme sú:
a. pubická oblasť
b. flexorové plochy končatín
c. koža tváre
d. trup
e. extenzorové plochy končatín
101. Ktoré z uvedených faktorov sa môžu
uplatňovať pri erythema nodosum:
a. metabolické poruchy
b. sarkoidóza
c. nekrobiotické zmeny
d. streptokokové infekcie
e. yersíniová infekcia
102. Pre erythema nodosum je charakteristické:
a. lokalizácia na lýtkach
b. častejší výskyt u žien
c. lokalizácia na extenzorových plochách predkolení
d. výsevy po celom tele
e. lézie neulcerujú
103. Löfgrenov syndróm je kombinácia:
a. erythema nodosum a bilaterálna hílová lymfadenopatia pri sarkoidóze
b. erythema nodosum a paréza nervus facialis
c. erythema nodosum a uveitída
d. erythema nodosum a ostitis multiplex cystoides
e. erythema nodosum a hepatosplenomegália
104. Kde sa pityriasis rosea najčastejšie lokalizuje?
a. tvár a krk
b. stehná a predkolenia
c. dlane a stupaje
d. trup a proximálna časť končatín
e. distálna časť končatín
105. Čím sa začína pityriasis rosea?
a. výsevom mnohopočetných ložísk
b. intenzívnym svrbením chorobne zmenenej kože
c. primárnym okrúhlym alebo oválnym solitárnym ložiskom
d. farba ložiska na periférii je bledočervená, v centrálnej časti žltkastá
e. periférna časť ložiska je tvorená jemným golierom šupín
106. Čo je pityriasis rosea?
a. forma seboroickej dermatitídy
b. chorobou z osobitnej alergickej reakcie kože
c. chorobou vyvolanou bakteriálnymi saprofytmi kože
d. chorobou vyvolanou hubovými saprofytmi kože
e. chorobou neznámeho pôvodu
107. Čo je charakteristické pre pityriasis rosea?
a. lokalizácia obyčajne na trupe
b. jemný golierik šupín oddeľujúci centrálnu časť ložiska od periférnej časti
c. recidívy sú veľmi časté
d. obyčajne postihuje krk a tvár
e. intenzívne svrbí
108. Čo býva etiopatogenetickým podkladom
psoriázy?
a. poruchy imunitných mechanizmov
b. poruchy cirkulácie
c. dedičnosť
d. parazitárne choroby
e. alergia
109. Ktorý z uvedených výrokov platí pre
psoriázu?
a. typické sú suché striebristobiele šupiny
b. často je postihnuté kapilícium
c. psoriatické ložisko mokvá
d. bývajú zmeny aj na nechtoch
e. predilekčné lokalizácie sú lakte a kolená
110. Čo je typickým prejavom psoriázy
z hľadiska klinickej diagnostiky?
a. inflitrované ložiská
b. šupiny
c. vezikuly
d. cysty
e. ulcerácie
111. Základnou kožnou léziou pri psoriáze je:
a. plochá papula s nánosom šupín
b. vezikula
c. cysta
d. urtika
e. ulkus
112. Čo je charakteristické pre psoriatickú šupinu?
a. striebristobiela farba, suchosť a povrchovosť
b. ľahko odpadáva, skladá sa z viacerých lamiel
c. úplne prekrýva celé ložisko
d. po jej odškrabaní vidno eróziu
e. vyskytuje sa i na ložisku leucoderma psoriaticum
113. Ktoré fenomény sú významné z
diagnostického hľadiska pri psoriasis vulgaris?
a. fenomén krvavej rosy
b. Auspitzov fenomén
c. fenomén stearínovej sviečky
d. fenomén čalúnnických klincov
e. fenomén poslednej kožtičky
114. Auspitzov fenomén býva pri:
a. plochých bradaviciach mladistvých
b. ekzéme
c. lichen ruber planus
d. psoriáze
e. molluscum contagiosum
115. Ktoré z uvedených fenoménov bývajú
pozitívne pri psoriasis vulgaris?
a. Köbnerov fenomén
b. Nikolského fenomén
c. Auspitzov fenomén
d. pseudo-Nikolského fenomén
e. fenomén čalúnnickych klincov
116. Pri ktorých chorobách vzniká Koebnerov
fenomén?
a. furunculosis
b. lichen ruber planus
c. verrucae planae iuveniles
d. neurodermatitis
e. pityriasis rosea
117. Čo je fenomén stearínovej
sviečky?
a. šupina na povrchu ložiska usporiadaná do tvaru kvapky zo stearínovej sviečky
b. matné zafarbenie psoriatických šupín podobné stearínovej sviečke
c. spontánne drobenie sa suchej šupiny, ktoré pripomína oškrabky zo stearínovej sviečky
d. drobné oškrabky (ako zo stearínovej sviečky), ktoré sa odlučujú opatrným škrabaním kyretkou zo suchej šupinky
e. drobné bodkovité krvácanie po odlúčení poslednej vrstvy epidermy
118. Čo je Auspitzov fenomén?
a. synonymum ,,fenoménu krvavej rosy“
b. plošné krvácanie, ktoré vzniká po trení psoriatického ložiska medzi prstami
c. drobné oškrabky, ktoré vznikajú škrabaním suchej psoriatickej šupinky kyretkou
d. bodkovité krvácanie, ktoré vzniká z poranených kapilár papilárnej vrstvy pri škrabaní psoriatického ložiska
e. synonymum ,,hoblinkového fenoménu“
119. Čo je Koebnerov fenomén pri psoriáze?
a. výsev psoriatických lézií akútnou horúčkovou infekciou
b. generalizácia psoriázy po lokálnom podráždení psoriatického ložiska
c. vyprovokovanie vzniku psoriatických lézií v miestach podráždenia kože
d. premena súvislého psoriatického ložiska na anulárne ložisko
e. usporiadanie psoriatických lézií do vlnovitých čiar
120. Ktoré sú predilekčné miesta psoriázy?
a. tvár
b. flexory veľkých kĺbov
c. krížová oblasť
d. lakte
e. kolená
121. Po čom môže vzniknúť akútny
eruptívny výsev psoriasis punctata alebo guttata?
a. po nosení syntetickej bielizne
b. po konzumácii citrusových plodov
c. po pôsobení chladu
d. po predchádzajúcom infekčnom ochorení
e. ako následok impetiga
122. Aké formy psoriázy poznáte?
a. psoriasis punctata
b. psoriasis nummularis
c. psoriasis geographica
d. psoriasis vesiculosa
e. psoriasis inversa
123. Ktoré nechtové zmeny sa vyskytujú pri
psoriáze?
a. onychodystrophia
b. onycholysis
c. onychomadesis
d. „trieskovité“ hemorágie
e. subungválne hyperkeratózy
124. Ktoré z uvedených chorôb patria do
skupiny erytemato-skvamóznych dermatóz?
a. urticaria
b. impetigo contagiosa
c. psoriasis vulgaris
d. pemphigus vulgaris
e. pityriasis rosea
125. Ktoré z výrokov platia pre psoriázu?
a. psoriáza nie je nákazlivé ochorenie
b. dedičnosť nemá vplyv na výskyt psoriázy
c. základnou eflorescenciou je ostro ohraničená erytematoskvamózna plochá papula
d. psoriáza môže vzniknúť v každom veku bez ohľadu na pohlavie
e. diagnóza psoriázy sa dá urobiť ex post na základe leukodermy
126. Ktoré sú vzhľadom na psoriasis
arthropathica správne výroky?
a. najčastejšie ide o periférnu asymetrickú oligoartropatiu
b. bývajú postihnuté predovšetkým malé kĺby rúk
c. reumatoidný faktor býva pozitívny
d. významná je asociácia s HLA-B27
e. reumatoidný faktor býva negatívny
127. Čím sa líši najčastejší typ
psoriasis arthropathica od reumatoidnej artritídy?
a. kĺby zväčša nebývajú symetricky postihnuté
b. postihnutím aj distálnych interfalangeálnych kĺbov
c. pozitívny reumatoidný faktor
d. negatívny reumatoidný faktor
e. kĺby zväčša bývajú symetricky postihnuté
128. Čo sú Munroove mikroabscesy?
a. drobné bakteriálne abscesy v epiderme
b. prejavy charakterizujúce psoriasis pustulosa
c. sterilný leukocytárny infiltrát medzi lamelami parakeratotickej vrstvy
d. nahromadenie leukocytov v derme
e. nahromadenie eozinofilov v epiderme
129. Ktoré z uvedených histologických
prejavov sa vyskytujú pri psoriáze?
a. dyskeratóza
b. parakeratóza
c. hyperkeratóza
d. hypergranulóza
e. spongióza
130. Ktoré z uvedených chorôb sa môžu
v niektorej fáze v priebehu podobať psoriáze?
a. pemphigus vulgaris
b. psoriaziformný ekzematid
c. sekundárny syfilis
d. sarcoidosis
e. pityriasis rosea
131. Priraďte k psoriasis vulgaris capillitii priliehajúce výroky:
a. vlasy väčšinou na chorobnej ploche vypadávajú
b. ložiská sú ohraničené
c. šupiny pokrývajúce ložisko tvoria hrubé nánosy
d. prejavy bývajú typicky lokalizované na rozhraní kapilícia a neovlasenej kože
e. môžu byť postihnuté súčasne aj ušnice
132. Priraďte k dermatitis seborrhoica
capillitii priliehajúce výroky:
a. šupiny pokrývajúce ložisko sú suché, striebristobelavej farby
b. môže byť postihnuté aj obočie, nazolabiálne ryhy
c. šupiny pokrývajúce ložisko sú výrazne mastné, žltohnedej farby
d. pod šupinami je koža minimálne zapálená
e. v etiopatogenéze zohráva dôležitú úlohu pôsobenie lipofilnej kvasinky Malassezia sp.
133. Ktoré provokačné faktory sa
uplatňujú v etiopatogenéze psoriázy?
a. slnečné žiarenie
b. inhalačné alergény
c. betablokátory
d. výskyt fokálnych infekcií
e. alkohol
134. Ktoré sú vhodné opatrenia pri prevencii
exacerbácie psoriázy?
a. klimatoterapia
b. jemné ošetrovanie kože nedráždivými externami
c. prevencia stresových situácií
d. po umývaní vydrhnúť kožu uterákom z froté látky, aby sa zlepšila cirkulácia
e. treba pátrať po fokálnych infekčných ložiskách v organizme a odstrániť ich
135. Ktoré výroky sú charakteristické pre parapsoriasis en plaques?
a. pri drobnoložiskovej forme je priemer ložísk menej ako 5 cm
b. polygonálna plochá papula s bielou sieťovitou kresbou na povrchu
c. tmavočervená oválna papula prekrytá tenkou sľudovitou šupinou, ktorá sa ľahko v celku odlučuje
d. papula, ktorá je na tlak bolestivá
e. môže prebiehať v 3 formách
136. Pityriasis lichenoides et varioliformis acuta je:
a. chronická forma parapsoriasis en plaques
b. chronická forma pityriasis lichenoides
c. forma parapsoriázy, ktorá sa vyskytuje u atopikov
d. akútna forma parapsoriasis en plaques
e. je ochorenie s prejavmi predilekčne lokalizovanými na trupe a flexorových plochách končatín
137. Ktoré výroky charakterizujú klinický obraz
parapsoriasis en plaques?
a. ložiská sa nachádzajú na tvári a na predkoleniach
b. na hladkom lesklom povrchu ložiska pri škrabaní vznikajú jemné pityriaziformné šupinky
c. pri drobnoložiskovej forme je priemer ložísk menej ako 5 cm
d. presne ohraničené ložiská sú žltočervenej farby a majú akoby atrofický vzhľad
e. pri drobnoložiskovej forme prejavy svojim usporiadaním pripomínajú odtlačky prstov
138. Erytrodermia je:
a. zápal kože v oblasti záhybov a rias kože
b. zápal kože postihujúci aspoň polovicu kožného povrchu
c. choroba stupají a dlaní sprevádzaná začervenaním a olupovaním v zdrapoch
d. zápal celého kožného povrchu s ošupovaním
e. zápal celého kožného povrchu, koža sa nikdy neošupuje
139. Pre klinický obraz erytrodermie je charakteristické:
a. pocit chladu
b. akútna erytrodermia sa zvyčajne vyvýja na predtým nezapálenej koži
c. na nechtoch sa vytvárajú priečne ryhy
d. vlasy nebývajú alterované
e. celkové príznaky nebývajú prítomné
140. Z ktorých ochorení môže vzniknúť
sekundárna erytrodermia?
a. psoriasis vulgaris
b. ekzém
c. lichen ruber planus
d. pityriasis rubra pilaris
e. ekzematidy
141. Ktoré sú miesta predilekčnej
lokalizácie lichen ruber planus?
a. extenzory stehien
b. hrudník
c. extenzory predlaktia
d. zápästie
e. flexory predlaktia
142. Čo je základnou klinickou léziou
lichen ruber planus?
a. klenutá okrúhla papula farby kože
b. papula s centrálnou vezikulou
c. okrúhla plochá ružová papula
d. polygonálna plochá purpurová papula
e. hyperkeratotické nánosy na drobných makulách
143. Wickhamove strie sa vyskytujú pri:
a. psoriasis vulgaris
b. sliznicových prejavoch lichen ruber planus
c. lichen ruber planus kože
d. lupus erythematosus chronicus discoides
e. parapsoriasis en plaques
144. Ktoré sú charakteristické klinické prejavy
lichen ruber planus?
a. Köbnerov fenomén
b. Auspitzov fenomén
c. Wickhamove strie
d. fenomén čalúnnickych klincov
e. hoblinkový fenomén
145. Pre lichen ruber planus platí:
a. typickým prejavom sú vezikuly s chabým krytom
b. typická je biela sieťovitá kresba najmä na bukálnej sliznici
c. ložiská lichenu na slizniciach intenzívne svrbia
d. ložiská lichenu na koži intenzívne svrbia
e. môže byť postihnutá aj sliznica glans penis
146. Ktorý z variantov lichen ruber planus
sa vyskytuje na predkoleniach?
a. lichen ruber follicularis
b. lichen ruber bullosus
c. lichen ruber anularis
d. lichen ruber verrucosus
e. lichen ruber linearis
147. Ktorý z variantov lichen ruber planus
sa vyskytuje na mužských genitáliách?
a. lichen ruber follicularis
b. lichen ruber bullosus
c. lichen ruber anularis
d. lichen ruber verrucosus
e. lichen ruber linearis
148. Podstatou Wickhamových strií je:
a. pruhovitá depigmentácia
b. sieťovitá jemná hyperkeratóza
c. zhrubnutie stratum granulosum
d. stenšenie stratum granulosum
e. dyskeratóza
149. Priraďte k lichen ruber planus
priliehavé výroky:
a. ploché papuly sú jemne zdrsnené, farby normálnej kože
b. papuly majú mierne poľgulovitý okrúhly tvar
c. chýbajú Wickhamove strie
d. kožné prejavy intenzívne svrbia
e. papuly majú plochý polygonálny tvar
150. Priraďte k lichen simplex chronicus (Vidal) priliehavé výroky:
a. predilekčná lokalizácia je na šiji, príp. na distálnej časti končatiny alebo v oblasti genitálu
b. sliznice bývajú postihnuté
c. chýbajú Wickhamove strie
d. kožný nález má zvyčajne podobu solitárneho lichenifikovaného ložiska
e. chýbajú celkové príznaky
151. Priraďte k verrucae planae iuveniles
priliehavé výroky:
a. ploché papuly majú žltohnedú farbu
b. papuly majú poľgulovitý tvar
c. chýbajú Wickhamove strie
d. prítomný je Koebnerov fenomén
e. papuly sú fialovej farby
152. Priraďte k psoriasis vulgaris
priliehavé diagnostické príznaky:
a. infiltrácia so suchými striebristými šupinami
b. fialová farba ložísk
c. intenzívne svrbenie
d. mastné žlté šupiny
e. krátke trvanie
153. Priraďte k dermatitis seborrhoica
priliehavé diagnostické príznaky:
a. infiltrácia so suchými striebristými šupinami
b. fialová farba ložísk
c. intenzívne svrbenie
d. mastné žlté šupiny
e. krátke trvanie
154. Priraďte k pityriasis rosea priliehavé diagnostické príznaky:
a. solitárne primárne ložisko okrúhleho alebo oválneho tvaru na trupe
b. fialová farba ložísk
c. intenzívne svrbenie
d. striebristé šupiny
e. krátke trvanie
155. Priraďte k lichen ruber planus
priliehavé diagnostické príznaky:
a. makula pokrytá suchými šupinami
b. fialová farba eflorescencií
c. intenzívne svrbenie
d. striebristé šupiny
e. Koebnerov fenomén
156. Ktoré choroby prichádzajú
diferenciálnodiagnosticky do úvahy pri sliznicových prejavoch lichen ruber?
a. leukoplakie
b. kandidóza
c. plaques opalines
d. akútna ulcerujúca gingivitída
e. herpetická gingivostomatitída
157. Prurigo simplex acuta (Strophulus) je choroba:
a. dospelých
b. s infiltrovanými papulami bez exsudácie
c. ktorej charakteristický znak je urtikariálna papula s exsudáciou
d. pri ktorej je zvyčajne postihnutý trup a končatiny
e. pri ktorej sú prejavy zoskupené, zväčša okolo pása
158. Prurigo simplex acuta môže súvisieť:
a. s internými malígnymi chorobami
b. s poštípaním hmyzom
c. s prašným prostredím
d. potravinovými alergénmi
e. s infekciou herpes simplex
159. Prurigo chápeme ako:
a. etiologicky vyhranenú klinickú jednotku
b. formu kožnej reakcie na rôzne vyvolávajúce príčiny
c. chorobu, ktorej etiologické faktory sú výlučne externé
d. chorobu, pri ktorej príčiny vzniku sú externé a interné
e. proces, v ktorom ide o alergickú reakciu výlučne oneskoreného typu
160. Priraďte k prurigo simplex acuta priliehavé výroky:
a. urtikariálne papuly s hemoragickou bodkou v strede
b. urtikariálne papuly s mikroskopickou vezikulou v strede
c. urtikariálne papuly s pustulou v strede
d. lézie sú lokalizované prevažne na trupe a končatinách
e. lézie sú lokalizované prevažne na tvári
161. Priraďte k scabies priliehavé výroky:
a. prítomné sú urtikariálne papuly s hemoragickou bodkou
b. prítomné sú rozškriabané papuly na zápästí
c. prítomné sú urtikariálne papuly s vezikulou
d. papulky bývajú aj na penise
e. papulky sú prítomné prevažne na extenzoroch končatín
162. Pre pruritus cum materia je charakteristické:
a. svrbenie sprevádza kožné choroby
b. svrbenie sprevádza vnútorné choroby
c. svrbenie sprevádza psychiatrické choroby
d. častou príčinou je atopická dermatitída
e. príčinou môže byť renálna insuficiencia
163. Pre pruritus sine materia je
charakteristické:
a. svrbenie sprevádza kožné choroby
b. svrbenie sprevádza vnútorné choroby
c. svrbenie sprevádza psychiatrické choroby
d. častou príčinou je atopická dermatitída
e. príčinou môže byť renálna insuficiencia
164. Urtikáriu chápeme ako chorobu:
a. jednoznačne alergickej genézy
b. vyvolanú zväčša pôsobením mediátorov
c. polyetiologickú s rôznou patogenézou
d. charakterizovanú masívnou infiltráciou
e. spôsobenú zvýšenou cievnou permeabilitou
165. Pre urtikáriu je typické:
a. prejavy sú prchavé, podobné vyrážke po dotyku so žihľavou
b. prejavy silne svrbia
c. sú vždy rozškriabané
d. zasahuje obyčajne aj spojovky
e. prejavy nikdy nesvrbia
166. Angioneurotický edém (Quinckeho) je:
a. následok zvýšenej nervovej dráždivosti
b. reakcia z permeability hlbokých dermálnych ciev
c. následok organického poškodenia ciev
d. reakcia s podobným patomechanizmom ako urtikária
e. nič z uvedeného
167. Histamín, acetylcholín, serotonín sú:
a. liečivá pri alergických reakciách
b. bez vzťahu k alergii
c. mediátory sprostredkujúce alergickú odpoveď
d. alergény, proti ktorým vznikajú protilátky
e. látky, ktoré sa môžu uvoľňovať aj bez imunitných mechanizmov
168. Chronická urtikária súvisí:
a. s fokálnou infekciou
b. s fyzikálnymi príčinami
c. s akútnou infekciou
d. s črevnými parazitmi
e. s aditívami potravín
169. Fyzikálne urtikárie:
a. vznikajú cez deň
b. vznikajú len v noci
c. dokázateľné príslušným fyzikálnym testom
d. sprevádzané bielym dermografizmom
e. niekedy geneticky podmienené
170. Malé, belavé urtiky na trupe
s erytémovým dvorcom nachádzame:
a. pri sérovej chorobe
b. pri chladovej urtikárii
c. pri urtikárii po telesnej námahe a spotení
d. pri cholinergickej urtikárii
e. pri tlakovej urtikárii
171. Chladová urtikária:
a. je vždy nealergického pôvodu
b. je vždy alergického pôvodu
c. môže byť alergického aj nealergického pôvodu
d. môže byť geneticky podmienená
e. nikdy nie je geneticky podmienená
172. Urticaria factitia je reakcia:
a. vznikajúca spontánne na koži
b. provokovaná tangenciálnym tlakom
c. nachádzajúca sa po provokácii na vzdialených miestach
d. vznikajúca iba v mieste provokácie
e. trvalého stavu, ktorý sa ani spontánne, ani liečbou neovplyvní
173. Ak
sa vyšetrením zistí, že erytematourtikariálne prejavy vznikajú pomaly, dlho
nemenia tvar, vznikajú na nich recidívujúce, bolestivé a svrbivé vezikuly,
treba myslieť diferenciálne diagnosticky na:
a. herpes zoster
b. dermatitis herpetiformis
c. erythema exsudativum multiforme
d. fixný liekový erytém
e. prurigo
174. Ak sa vyšetrením zistí, že
erytematourtikariálne prejavy vznikajú náhle, sú papulózne a kokardovité,
niektoré s fialovastým centrom, zväčša na extenzoroch, treba
myslieť diferenciálne diagnosticky na:
a. herpes zoster
b. dermatitis herpetiformis
c. erythema exsudativum multiforme
d. fixný liekový erytém
e. prurigo
175. Ktoré z uvedených vyšetrení by ste
odporúčali pri vyšetrení chronickej urtikárie:
a. pátranie po fokálnej infekcii
b. HbsAg
c. vyšetrenie parazitov v stolici
d. vyšetrenie základných biochemických parametrov
e. rutinné epikutánne testy
176. Aké faktory majú úlohu v patogenéze
ekzému?
a. škodliviny z vonkajšieho prostredia
b. virulencia choroboplodných zárodkov
c. bariérová funkcia kože
d. genetická predispozícia
e. imunitný stav organizmu
177. Dermatitis contacta (irritativa):
a. vzniká pôsobením primárne dráždivej látky na kožu
b. zjavuje sa iba v mieste kontaktu
c. presahuje miesto kontaktu
d. ustupuje po odstránení dráždivej látky
e. pretrváva a recidivuje dlho aj po odstránení dráždivej látky
178. Kumulatívna iritačná dermatitída:
a. vzniká imunitným mechanizmom
b. ide o zlyhanie prirodzenej odolnosti kože
c. vyskytuje sa u žien v domácnosti
d. najčastejšie je na rukách
e. má často charakter profesionálnej dermatózy
179. Pri lokalizácii kontaktného ekzému na
mihalniciach u žien prichádzajú do úvahy ako etiologický agens:
a. profesionálne alergény
b. kovy (chróm, nikel, kobalt)
c. kožušiny
d. kozmetiká
e. plastické materiály
180. Pri lokalizácii kontaktného ekzému na
chrbte rúk prichádzajú do úvahy ako etiologický agens:
a. profesionálne alergény
b. kovy (chróm, nikel, kobalt)
c. kožušiny
d. latex
e. plastické materiály
181. Kedy sa zlepší stav pri profesionálnom
ekzéme?
a. pri hospitalizácii
b. pri ambulantnej liečbe bez prerušenia zamestnania
c. pri ambulantnej liečbe s prerušením zamestnania
d. len ak zároveň zmení pacovisko aj bydlisko
e. pri preradení na iné pracovisko
182. Negatívne epikutánne testy na určitú
sadu alergénov môžu znamenať, že:
a. nejedná sa o alergický kontaktný ekzém
b. príčinný alergén nie je v sérii testov
c. testovanie bolo ovplyvnené súčasným užívaním antihistaminík
d. ide o kumulatívnu chronickú dermatitídu
e. testovanie bolo ovplyvnené súčasným užívaním analgetík
183. Aké môžu byť miestne zmeny pri eczema
acutum?
a. erytém
b. papulovezikuly
c. krusty
d. edém
e. erózie s mokvaním
184. Pri eczema subacutum a eczema
chronicum môžu byť v lokálnom náleze tieto zmeny:
a. lichenifikácie
b. deskvamácia
c. edém
d. ragády
e. hyperkeratóza
185. Pri alergickom kontaktnom ekzéme sa vyvíja
precitlivenosť:
a. len monovalentná
b. len polyvalentná
c. monovalentná aj polyvalentná
d. len na látku rovnakej chemickej štruktúry
e. na látku rovnakej a podobnej chemickej štruktúry
186. Najúčinnejším preventívnym opatrením
pred recidívou alergického kontaktného ekzému je:
a. používanie ochranných odevov, rukavíc
b. používanie ochranných krémov
c. eliminácia zisteného vyvolávajúceho alergénu
d. chrániť kožu pred vysušením
e. používanie dezinfekčných mydiel
187. V patogenéze mikróbneho ekzému má
úlohu:
a. senzibilizácia organizmu na alergény mikróbnych tiel
b. virulencia mikróbov vyvolávajúcich ekzém
c. mikróbne produkty
d. znížená humorálna imunitná reakcia voči mikróbom
e. pravdepodobne bunkami sprostredkovaná precitlivenosť neskorého typu
188. V etiológii numulárneho ekzému sa
uvažuje:
a. genetickej predispozícii
b. precitlivenosti na stafylokokové antigény
c. chronických fokálnych infekciách
d. senzibilizácii na alergény pracovného prostredia
e. vírusovej a mykotickej infekcii
189. Numulárny ekzém býva obyčajne
lokalizovaný:
a. na tvári
b. na predkoleniach
c. na horných končatinách
d. na slizniciach
e. na dlaniach a stupajach
190. Vyznačte správne výroky
o atopickej dermatitíde:
a. v etiopatogenéze sa uplatňuje genetická predispozícia
b. v etiopatogenéze sa uplatňuje imunitná dysregulácia
c. dôležitú úlohu pri vzniku zohráva porušená epidermálna bariérová funkcia
d. prítomná je nadmerná produkcia imunoglobulínov G
e. ochorenie nie je ovplyvňované faktormi vonkajšieho prostredia
191. Pri atopickej dermatitíde zisťujeme:
a. bledú, suchú kožu
b. typické zmeny klinického obrazu v závislosti od veku
c. vlasy zasahujúce hlboko na spánkoch a veľmi vyvinuté husté obočie, ktoré je typické
d. môže byť združená s alergickou rinitídou
e. minimálne svrbenie
192. Pre atopickú dermatitídu
v dojčenskom veku sú charakteristické uvedené príznaky:
a. začiatok v prvých mesiacoch života
b. prejavy sú výrazne svrbivé
c. prvé prejavy bývajú typicky lokalizované na tvári
d. základnými prejavmi sú papuly a vezikuly
e. k sekundárnym baktériovým infekciám nedochádza
193. Pre seboroickú dermatitídu u malých
detí sú charakteristické uvedené príznaky:
a. začiatok obyčajne už v prvých mesiacoch života
b. začiatok obyčajne po 1.roku života
c. prvé prejavy v kapilíciu, v axilách, v plienkovej oblasti
d. prvé prejavy na končatinách
e. základným prejavom je mierny erytém s mastnými šupinami žltohnedej farby
194. Pri atopickej dermatitíde prichádzajú do
úvahy ako preventívne opatrenia:
a. dietetické opatrenia s vylúčením známych alergénov
b. používanie paplónov a vankúšov s obsahom peria
c. čistenie priestorov na vlhko a vysávačom
d. izolácia chorého
e. zamedzenie styku kože s vlnou a kožušinami
195. V terapii atopickej dermatitídy používame:
a. antihistaminiká
b. kortikosteroidné externá
c. fototerapiu
d. retinoidy
e. klimatickú liečbu
196. Sekundárna lichenifikácia vzniká:
a. na podklade rozrušenia vezikúl
b. na podklade urtikárie
c. na podklade kontaktného ekzému
d. na podklade atopickej dermatitídy
e. na podklade seboroickej dermatitídy
197. V patogenéze seboroických ochorení
kože má primárnu úlohu:
a. lipofilná kvasinka Malassezia sp.
b. funkčné poruchy mazových žliaz
c. porucha sekrécie potných žliaz
d. hypovitaminóza vitamínu D s hypokalciémiou
e. senzibilizácia na alergény vonkajšieho prostredia
198. Seboroická dermatitída dospelých
a väčších detí sa lokalizuje:
a. v nazolabiálnej ryhe
b. na rozhraní vlasatej časti hlavy a čela
c. na zápästiach
d. v presternálnej oblasti
e. na dlaniach a stupajach
199. Ložiská seboroickej dermatitídy:
a. sú minimálne infiltrované erytematoskvamózne ložiská pokryté mastnými žltkastými šupinami
b. často bývajú motýľovite na nose a lícach
c. na povrchu sú kryté hrubými striebristými, lesklými šupinami, ktoré sa ľahko odlučujú
d. mierne svrbia
e. mokvanie a tvorba krúst sú prítomné len výnimočne
200. V liečbe seboroickej dermatitídy
sa obyčajne používajú:
a. prípravky síry
b. salicyláty
c. vitamín D
d. slabé kortikosteroidné externá
e. antimykotiká
201. Ktoré sú charakteristické kožné prejavy
pre pemphigus vulgaris?
a. chabé pľuzgiere na nezapálenej koži
b. mierny tlak na kryt neporušeného pľuzgiera vyvolá jeho šírenie do periférie
c. buly sa nikdy nevyskytujú na sliznici úst a vagíny
d. kryt búl je relatívne tenký a ľahko sa rozrušuje
e. často sa vytvárajú drobné pľuzgieriky na zapálenej koži
202. Ktoré z histologicko-morfologických
prejavov sa vyskytujú pri pemphigus vulgaris?
a. Tzanckove bunky
b. subepidermálne pľuzgiere
c. intraepidermálne pľuzgiere
d. akantolýza
e. Munroove mikroabscesy
203. Vyznačte správne výroky
o pemphigus vulgaris:
a. erózie na slizniciach sú mimoriadne bolestivé
b. tenký kryt búl a ich šírenie do okolia zapríčiňuje vznik rozsiahlych erózií
c. erupcia búl sa zjavuje v atakoch
d. v sére pacientov sa dokazuje prítomnosť IgA protilátok proti gliadínu
e. pemphigus má zo všetkých bulóznych dermatóz najvyššiu letalitu
204. V terapii pemphigus vulgaris sa používajú:
a. sulfónamidy
b. kortizonoidy
c. antihistaminiká
d. antimalariká
e. imunosupresíva
205. Ktoré sú predilekčné miesta pemphigus
vegetans?
a. dlane a stupaje
b. trup a pás
c. intertriginózne oblasti
d. tvár
e. gluteálna oblasť
206. Ktoré sú charakteristické kožné prejavy
pre pemphigus vegetans?
a. na styčných plochách bývajú papilomatózne vegetujúce lézie, často sekundárne infikované
b. na ložisku nachádzame drobné vezikulky na vyvýšenom urtikariálnom a zápalovom podklade
c. vegetácie môžu byť veľmi bolestivé, nepríjemne zapáchajúce
d. má výrazný sklon k prechodu do erytrodermie
e. ich vývoju napomáha teplé a vlhké mikroprostredie
207. Ktoré sú charakteristické prejavy pemphigus foliaceus?
a. prognóza je najzávažnejšia zo všetkých foriem pempfigu
b. primárnou eflorescenciou je malý chabý pľuzgier s veľmi tenkým krytom
c. Nikolského fenomén je negatívny
d. choroba sa môže rozšíriť na celý kožný povrch a vzniká sekundárna erytrodermia
e. subjektívne sú prítomné skôr pocity pálenia a bolesti
208. Pemphigus foliaceus sa vyznačuje:
a. svrbením
b. vypadávaním nechtov
c. postihnutím slizníc
d. prvé prejavy sa zvyčajne objavujú v seboroickej oblasti
e. lepšou prognózou ako pemphigus vulgaris
209. Ktoré sú charakteristické prejavy pemphigus chronicus benignus familiaris – morbus Hailey – Hailey?
a. na zapálenej spodine sa vytvárajú chabé vezikuly až buly
b. erózie bývajú zakryté krustoskvamami
c. eflorescencie sa nikdy nezoskupujú
d. Nikolského fenomén nebýva pozitívny v postihnutej oblasti
e. subjektívne je prítomné výrazné svrbenie
210. Aká je zvyčajná lokalizácia pemphigus
chronicus benignus familiaris?
a. na hrudníku
b. na tvári
c. na bočných stranách krku
d. v intertriginóznych priestoroch
e. na bruchu
211. Ktoré sú predilekčné miesta erupcií
pri dermatitis herpetiformis?
a. tvár
b. sliznice
c. lopatková oblasť
d. gluteálna a sakrálna oblasť
e. lakte a kolená
212. Aké sú typické prejavy pri dermatitis herpetiformis?
a. pocit pálenia alebo prudké svrbenie
b. výsev papúl, urtík a drobných vezikúl
c. výsev búl na slizniciach
d. horúčka
e. sliznice nebývajú postihnuté
213. Ktoré sú charakteristické príznaky
dermatitis herpetiformis?
a. polymorfné kožné zmeny
b. pocit pálenia a svrbenia
c. častý výskyt lézií na slizniciach
d. vezikuly majú tendenciu k herpetiformnému zoskupovaniu
e. celkové príznaky nie sú vyznačené
214. Aký typ precitlivenosti sa prejavuje pri dermatitis herpetiformis?
a. na peľové alergény
b. na prach
c. na glutén
d. na jód
e. na nikel
215. Čo je z uvedeného
charakteristické pre dermatitis herpetiformis?
a. negatívny Nikolského fenomén
b. pozitívna precitlivenosť na jód
c. pozitívny Tzanckov test
d. liečebný efekt po sulfónoch
e. svrbenie a pálenie kože
216. Vhodnou terapiou pri dermatitis
herpetiformis sú:
a. retinoidy
b. diéta s obmedzením purínov
c. sulfóny
d. kortizonoidy
e. bezlepková diéta
217. Aké sú klinické prejavy bulózneho
pemfigoidu?
a. zoskupené bulózne a pustulózne eflorescencie na zápalovej spodine
b. chabé vezikuly a buly na nezapálenej koži
c. v miestach erózií sa môžu vytvoriť vegetácie
d. výsev napätých búl na erytematóznej spodine
e. Nikolského fenomén môže byť pozitívny
218. Aké sú histomorfologické nálezy pri
bulóznom pemfigoide?
a. Tzanckov test je pozitívny
b. buly sú subepidermálne
c. pod bulami v kóriu je zápalový infiltrát s eozinofilmi
d. akantolýza
e. Munroove mikroabscesy
219. Predilekčné miesta bulózneho
pemfigoidu sú:
a. sliznice
b. bočné časti krku
c. axily
d. flexorové plochy predlaktí a vnútorné strany stehien
e. tvár
220. V ktorom veku sa najčastejšie
vyskytuje bulózny pemfigoid?
a. v novorodeneckom
b. v dojčeneckom
c. v puberte
d. 30-40 roční
e. nad 60 rokov
221. Typický histologický nález pre pemphigus vulgaris je:
a. intraepidermálna tvorba pľuzgierov
b. subepidermálna tvorba pľuzgierov
c. akantolýza
d. Munroove mikroabscesy
e. dyskeratóza
222. Typický histologický nález pre bulózny pemphigoid je:
a. intraepidermálna tvorba pľuzgierov
b. subepidermálna tvorba pľuzgierov
c. akantolýza
d. Munroove mikroabscesy
e. dyskeratóza
223. Typický histologický nález pre dermatitis herpetiformis
je:
a. intraepidermálna tvorba pľuzgierov
b. subepidermálna tvorba pľuzgierov
c. akantolýza
d. akantóza
e. dyskeratóza
224. Pre pemphigus vulgaris platí:
a. predilekčné miesta: lopatková, gluteálna a krížová oblasť
b. predilekčné miesta: bočné časti krku, axily, flexorová časť ramena, vnútorná strana stehna
c. chabé buly obyčajne na normálnej koži
d. časté sú sliznicové zmeny
e. jódový test je pozitívny
225. Pre dermatitis herpetiformis platí:
a. predilekčné miesta: lopatková, gluteálna a krížova oblasť
b. predilekčné miesta: bočné časti krku, axily, flexorová časť ramena, vnútorná strana stehna
c. chabé buly obyčajne na normálnej koži
d. časté sú sliznicové zmeny
e. jódový test je pozitívny
226. Pre pemphigoides bullosus platí:
a. predilekčné miesta: lopatková, gluteálna a krížova oblasť
b. predilekčné miesta: bočné časti krku, axily, flexorová časť ramena, vnútorná strana stehna
c. chabé buly obyčajne na normálnej koži
d. časté sú sliznicové zmeny
e. jódový test je pozitívny
227. Pri ktorých ochoreniach je Nikolského
fenomén pozitívny?
a. pemphigus vulgaris
b. pemphigus foliaceus
c. psoriasis vulgaris
d. herpes simplex
e. lichen ruber planus
228. Ktoré výroky platia pre pemphigus vulgaris?
a. Nikolského fenomén je pozitívny
b. obsah pľuzgierov je vždy hemoragický
c. prítomné sú číre pľuzgiere s chabým krytom a seróznym obsahom
d. výsevy vznikajú v rôznych časových intervaloch
e. môžu byť aj sliznicové prejavy
229. Pri ktorej dermatóze sú interne podávané
kortizonoidy liekom voľby?
a. erysipelas
b. pemphigus vulgaris
c. erythema migrans
d. dermatitis herpetiformis Duhring
e. porphyria cutanea tarda
230. Psoriasis pustulosa generalisata von
Zumbusch sa vyznačuje:
a. tým, že vždy vzniká na podklade psoriasis vulgaris
b. tvorbou sterilných pustúl
c. splývaním pustúl do ložísk
d. s maximom zmien na extenzoroch a v perianálnej oblasti
e. tým, že je najťažšou formou pustulóznej psoriázy
231. Pustulosis palmaris et plantaris:
a. je ochorenie zväčša u detí
b. je ochorenie zväčša u dospelých
c. postihnutie býva asymetrické
d. priebeh je chronický
e. je ťažko liečebne ovplyvniteľná
232. Impetigo herpetiformis sa najčastejšie začína:
a. v predškolskom veku
b. v strednom veku u mužov
c. v puberte
d. počas gravidity
e. nič z uvedeného
233. Dvoma najčastejšími
vyvolávateľmi pyodermií sú:
a. Haemophilus influenzae
b. Streptococcus pyogenes
c. Staphylococcus aureus
d. Pseudomonas aeruginosa
e. Proteus vulgaris
234. Ktoré z uvedených faktorov podporujú
vznik pyodermií?
a. nedostatočná osobná hygiena
b. používanie emoliencií
c. porušená bariérová funkcia kože
d. vlhká klíma
e. mikrotraumy
235. Ostiofolliculitis (impetigo Bockhart):
a. je vyvolaná najčastejšie streptokokmi
b. je vyvolaná najčastejšie stafylokokmi
c. predispozičnými faktormi je vlhké a teplé mikroprostredie
d. postihuje oblasť infudibula vlasového folikula
e. najčastejšie postihuje dlane a stupaje
236. Vyznačte správne výroky, ktoré sú
charakteristické pre ostiofolliculitis:
a. je zápalom kožných mazových žliaz, najmä vývodov
b. rozširuje sa často holením
c. maximum infiltrátu je na hranici dermy a hypodermy
d. postihuje oblasť infudibula vlasového folikula
e. celkové príznaky chýbajú
237. Pre furunkulózu platí:
a. jedná sa o opakovaný výskyt furunkulov
b. jedná sa o aglomerát viacerých zoskupených furunkulov
c. predisponujú k nej imunodeficientní pacienti
d. jedná sa o infiltratívno-hnisavé procesy potných žliaz
e. predisponujú k nej diabetici
238. Najčastejšími predispozičnými
faktormi furunkulózy bývajú:
a. chronické nosičstvo baktérií v nosohltane
b. kachektické stavy
c. imunodeficientné stavy
d. diabetes mellitus
e. hyperhidrosis
239. Pre furunculus je charakteristické:
a. akútny plošný zápal kože okolo zapáleného folikulu
b. bolestivosť je nepatrná
c. zápal je sprevádzaný rozsiahlym opuchom a bolestivosťou
d. akútny zápal, hnisanie a nekróza folikulárneho a perifolikulárneho tkaniva
e. najčastejším vyvolávateľom je Staphylococcus aureus
240. Hlavným dôvodom prečo sú furunkuly na
hornej pere a na tvári rizikovejšie ako inde lokalizované furunkuly?
a. z kozmetických dôvodov
b. lebo sú bolestivejšie
c. lebo častejšie recidivujú
d. nebezpečenstvo vzniku trombózy sinus cavernosus a meningitis
e. nebezpečenstvo vzniku parézy nervus facialis
241. Ktoré z uvedených laboratórnych
vyšetrení treba robiť pri opakovanom výskyte furunkulov?
a. elektroforéza bielkovín
b. glykemická krivka
c. reumatoidný faktor
d. ASLO
e. zistenie citlivosti vyvolávateľa na antibiotiká
242. Pre karbunkul platí:
a. je aglomerátom viacerých furunkulov v hĺbke vzájomne komunikujúcich
b. je povrchovou infekciou vlasového folikula
c. je sprevádzaný regionálnou lymfangitídou, lymfangoitídou a febrilitami
d. najčastejším vyvolávateľom je Trichophyton rubrum
e. je nekroticky sa rozpadajúcim stržňom furunkulu
243. Ktoré liečebné opatrenia sa
odporúčajú pri furunkule a karbunkule?
a. antimykotiká
b. antiseptiká
c. aplikácia vlhkého tepla
d. lokálne antibiotiká
e. systémové antibiotiká
244. Ktoré lieky sa nepoužívajú v terapii
pyodermií?
a. antibiotiká
b. antimalariká
c. antiseptiká
d. antimykotiká
e. retinoidy (izotretinoín)
245. Pre impetigo non-bullosa platí:
a. prítomné sú subkorneálne vezikuly
b. rozrušené lézie zasychávajú do žltozelených chrást
c. predilekčne býva postihnutá tvár, okolie úst a nosového vchodu
d. môže byť prítomné bolestivé zväčšenie regionálnych lymfatických ulzlín
e. prítomné sú celkové príznaky
246. Pre impetigo non-bullosa je typické:
a. pľuzgiere majú hrubší kryt a dlhšie pretrvávajú
b. vezikuly sú polguľovité s napätým krytom
c. pľuzgiere majú tenký kryt a veľmi rýchlo praskajú
d. na eróziách sa vytvára zlatožltá chrasta
e. môže vyvolávať medzi deťmi epidémie
247. Pre impetigo bullosa je typické:
a. pľuzgiere sú veľké, s priemerom až niekoľkých centimetrov
b. chorobné prejavy sú najčastejšie na tvári
c. obsah pľuzgierov zostáva číry
d. na eróziách sa vytvára zlatožltá chrasta
e. môže vyvolávať medzi deťmi epidémie
248. Pri liečbe impetiga sú zväčša
indikované:
a. lokálne antibiotiká
b. celkové antibiotiká
c. antimykotiká
d. lokálna antiseptická terapia
e. lokálna terapia penicilínom
249. Pre bulla repens platí:
a. pôvodcom je najčastejšie Staphylococcus aureus
b. solitárny pľuzgier je najčastejšie lokalizovaný periungválne na prste ruky alebo nohy
c. ide o osobitnú formu folikulitídy
d. prítomné sú horúčky
e. subjektívne je prítomná mierna bolestivosť
250. Vyznačte správne výroky priliehavé
pre dermatepidermatitis microbica erythematosquamosa:
a. ochorenie sa najčastejšie vyskytuje na predkoleniach, najmä u ľudí s poruchami cirkulácie
b. je východiskom pre vznik furunkulov
c. ložiská sú často rozsiahle, ostro ohraničené, pokryté veľkými tenkými sľudovitými šupinami
d. ložisko je pokryté početnými pustulami
e. postihnuté môže byť aj kapilícium a retroaurikulárna oblasť
251. Pre dermatepidermatitis microbica erythematosquamosa je typické:
a. najčastejšie je postihnutý trup
b. na povrchu ložiska sa nachádzajú tenké sľudovité šupiny
c. na povrchu ložiska sa nachádzajú hrubé, mastné šupiny
d. circinárne ložisko má tendenciu k centrálnemu hojeniu
e. koža pod šupinami je tmavočervená, lesklá, suchá
252. Vyznačte najčastejšie miesta
lokalizácie eryzipelu:
a. ruky
b. tvár
c. predkolenie
d. perigenitálna oblasť
e. nemá predilekciu k určitým oblastiam
253. Vyznačte typické prejavy eryzipelu:
a. asymetricky lokalizovaný ohraničený erytém, edém
b. hnačky
c. opuchy kĺbov
d. triaška
e. horúčka
254. Vyznačte pre erysipelas priliehavé výroky:
a. vzniká preniknutím beta-hemolytických streptokokov skupiny A do lymfatických priestorov kože
b. často sa vyskytuje na tvári
c. recidivuje iba zriedka
d. občas sa prejavuje bulóznou formou
e. najčastejším pôvodcom je Staphylococcus aureus
255. Ktoré z uvedených symptómov sa
vyskytujú pri eryzipele?
a. triaška
b. ostro ohraničený erytém s edémom
c. bolestivosť na dotyk
d. pruritus
e. horúčka
256. Vyznačte výroky, ktoré patria medzi
charakteristiky eryzipelu:
a. kontagiozita ochorenia je veľká
b. iba výnimočne sa prenáša z človeka na človeka
c. vstupnou bránou infekcie sú drobné erózie a ragády
d. po vyhojení ostáva imunita
e. často recidivuje na tom istom mieste
257. Ktoré spomedzi bakteriálnych ochorení sú
najkontagióznejšie?
a. impetigo bullosa
b. folliculitis
c. furunculus
d. impetigo non-bullosa
e. erysipelas
258. Mycobacterium tuberculosis môžeme
dokázať v léziách:
a. iba pri hyperergickej forme kožnej tbc
b. iba pri anergickej forme kožnej tbc
c. pri normergickej a anergickej forme kožnej tbc
d. pri hyperergickej a normergickej forme kožnej tbc
e. pri hyperergickej a anergickej forme kožnej tbc
259. Ako vzniká tuberculosis ulcerosa cutis et mucosae:
a. u pacientov s progredujúcou tuberkulózou vnútorných orgánov
b. priamym kontaktom s pôvodcom
c. u normergických ľudí
d. u hyperergických ľudí
e. u anergických ľudí
260. Kde sa najčastejšie vyskytuje
tuberculosis ulcerosa cutis et mucosae:
a. v mieste rozpadu erythema indurativum
b. v okolí telových otvorov
c. na prstoch rúk
d. na spojovkách
e. v mieste BCG vakcinácie
261. Čo je charakteristické pre tbc ulcerosa cutis
a. vzniká najskôr papula, neskôr pustula, ktorá exulceruje
b. ulcerácie sú početné plytké s podmínovanými okrajmi
c. ulcerácie sú bolestivé
d. ulcerácie sú solitárne, hlboké, s rovnými okrajmi
e. lokalizácia prejavov zodpovedá postihnutiu vnútorných orgánov
262. Ako vzniká tbc cutis verrucosa
a. hematogénnou cestou
b. v priebehu lymfatických ciev
c. len v miestach predchádzajúcej kožnej choroby
d. v operačných ranách
e. v mieste exogénnej infekcie
263. Čo nachádzame pri tbc cutis
verrucosa?
a. bolestivý infiltrát s hladkým povrchom
b. nebolestivý infiltrát hnedočervenej farby s hyperkeratotickým, bradavicovitým povrchom
c. v centrálnej časti infiltrát ustupuje, nadobúda prstencovitý, príp.serpiginózny tvar
d. výrazné celkové príznaky
e. lymfatické uzliny bývajú postihnuté
264. Kde je obyčajne lokalizovaná tbc
verrucosa cutis ?
a. na nohách
b. na trupe
c. v gluteálnej oblasti
d. na rukách
e. v kapilíciu
265. Vyznačte správne výroky o tuberculosis cutis luposa:
a. má krátky priebeh a hojí sa ad integrum
b. závažnou komplikáciou môže byť vývoj spinocelulárneho karcinómu v jazve lupus vulgaris
c. mykobaktérie môžu pochádzať zo zahojeného ložiska primárnej tbc kože, v ktorom prežili a došlo k ich reaktivácii
d. základným morfologickým prejavom je lupóm
e. choroba môže viesť k mutiláciám najmä nosa a ušníc
266. Kde sa najčastejšie lokalizuje lupus
vulgaris?
a. akrálne časti – distálne časti končatín
b. nad lymfatickými uzlinami
c. v okolí telových otvorov
d. nos, líca, ušnice
e. v kapilíciu
267. Čo môže vzniknúť na podklade
lupus vulgaris?
a. Ca spinocellulare
b. erysipelas recidivans
c. pyoderma chronicum
d. elefantiáza
e. herpes zoster
268. Pri čom sa môže využiť
diagnosticky dôkaz mykobaktérií?
a. pri lupus vulgaris
b. pri tbc ulcerosa cutis
c. pri tbc colliquativa cutis
d. pri tbc papulonecrotica cutis
e. pri tbc indurativa cutis
269. Vyznačte správne výroky o tuberculosis cutis coliquativa (scrophuloderma):
a. ide o hyperergickú formu tbc
b. šíri sa per continuitatem a hematogénne
c. spočiatku je prítomný tuhý nodus, nasleduje centrálna kolikvácia a perforácia abscesu navonok
d. charakteristické je striedanie regresie prejavov s tvorbou nových uzlov, fistúl, ulkusov
e. hojí sa ad integrum
270. Pri ktorých formách kožnej tbc bývajú
tuberkulínové skúšky pozitívne ?
a. pri tbc ulcerosa cutis
b. pri tbc papulonecrotica
c. pri lupus vulgaris
d. pri erythema induratum Bazin
e. pri tbc verrucosa cutis
271. Aká je predilekčná lokalizácia pre
erythema induratum Bazin?
a. extenzorová plocha predlaktí
b. flexorová plocha predlaktí
c. extenzorová plocha predkolení
d. flexorová plocha predkolení
e. trup
272. Ktoré výroky platia pre tuberculosis lichenoides?
a. vzniká u normergických osôb
b. predilekčne postihuje bočné plochy trupu
c. výsev pozostáva z drobných papuliek s tendenciou splývať
d. výsev v priebehu niekoľkých týždňov spontánne ustupuje
e. prejavy majú sklon k rozpadu
273. Čo patrí medzi preventívne opatrenia pri tbc?
a. izolácia chorého
b. očkovanie BCG
c. dispenzarizácia ohrozených osôb
d. liečba chorých nidrazidom
e. liečba chorých grizeofulvínom
274. Ktorá forma tbc cutis sa hojí ad integrum?
a. nijaká
b. tbc cutis luposa
c. tbc cutis indurativa
d. tbc cutis lichenoides
e. tbc cutis colliquativa
275. Čo sa predpokladá ako príčina
sarkoidózy?
a. pôvodcovia hĺbkových mykóz
b. mycobacterium tuberculosis
c. vírusy
d. genetické faktory
e. nádorové ochorenie
276. Čo je charakteristické pre
diseminovanú malouzlovú formu sarkoidózy?
a. uzlíky veľkosti do 3 mm
b. uzly veľkosti nad 1 cm
c. predilekčná lokalizácia na tvári, nad extenzormi končatín
d. predilekčná lokalizácia na trupe
e. časté je postihnutie vnútorných orgánov
277. Čo nachádzame pri veľkouzlovom
type kožnej sarkoidózy?
a. niekoľkocentimetrové ložiská
b. teleangiektázie
c. vezikuly a pustuly
d. ulcerácie
e. výrazné celkové príznaky
278. Klinickým variantom ktorej choroby je lupus pernio?
a. lupus vulgaris
b. omrzliny
c. lupus erythematodes chronicus
d. svetelnej dermatózy
e. sarkoidózy
279. Čo nachádzame pri angiolupoide?
a. lokalizáciu typicky na nose
b. tuhé uzlíky žltej farby
c. teleangiektázie
d. mäkké uzlíky červenohnedej farby
e. lokalizáciu typicky na brade
280. Z ktorých miest urobíte nátery
u fertilnej ženy na dôkaz vyvolávateľa čerstvej kvapavky?
a. vulva
b. uretra
c. vagína
d. cervix
e. rektum
281. Ako sa dokazuje kvapavka?
a. dôkaz vyvolávateľa v tmavom poli
b. dôkaz diplokokov vo farbenom nátere podľa Grama
c. vyšetrením v natívnom preparáte
d. dôkaz opuchu regionálnych lymfatických uzlín
e. sérologicky
282. Akým farbením náteru sa obyčajne
dokazuje Neisseria gonorrhoeae?
a. farbením podľa Giemsu
b. farbením karbol-fuksínom
c. farbením metylénovou modrou
d. farbením podľa Ziehl – Neelsena
e. farbením podľa Grama
283. Na čo slúži skúška 2 pohárov pri
vyšetrení kvapavky u mužov?
a. na zistenie solí v moči
b. na spresnenie lokalizácie kvapavkového procesu
c. na získanie materiálu na kultiváciu gonokokov
d. na predprípravu na dokonalejší odber materiálu na mikroskopické a kultivačné vyšetrenie
e. na odlíšenie od syfilisu
284. Prečo kvapavková infekcia
v prvom rade postihuje uretru mužov a žien, cervix, konečník
a očné spojovky, ako i vulvu a vagínu mladých dievčat?
a. lebo tieto časti sú najviac vystavované kvapavkovej infekcii
b. lebo sliznice ľudského organizmu sú veľmi vnímavé na gonoroickú infekciu
c. lebo sú pokryté dlaždicovitým epitelom
d. lebo sú pokryté cylindrickým, resp.prechodným epitelom
e. majú spoločný podklad v hormonálnych príčinách
285. Aká je obyčajne inkubačná doba
pri kvapavke u mužov?
a. 1-2 dni
b. 3-5 dní
c. 6-8 dní
d. 1-2 týždne
e. 3-4 týždne
286. Aké sú prvé klinické prejavy urethritis
gonorrhoica anterior acuta u muža?
a. pálenie vo vyústení močovej rúry najmä pri močení
b. zjaví sa spočiatku hlienový a po niekoľkých hodinách hustý hnisavý výtok žltej až žltozelenej farby
c. často sa v prvých dňoch infekcie zjavia vo vyústení močovej rúry drobné ragády, ktoré sú príčinou stupňovania pocitu pálenia
d. horúčka
e. zväčšené regionálne lymfatické uzliny
287. Málo gonokokov v nátere, a to spravidla uložených extracelulárne, svedčí o:
a. akútnom štádiu kvapavky
b. recidíve akútnej kvapavky
c. že ide o cystitis gonorrhoica
d. chronickom štádiu kvapavky
e. že kvapavka postihuje prednú časť uretry
288. Ako sa prejavuje urethritis gonorrhoica posterior acuta u muža?
a. zvýšením kvanta hnisavého výtoku z vývodu močovej rúry
b. nútením k častému močeniu malého kvanta moču
c. terminálnou hematúriou
d. bolestivou erekciou
e. pálčivou bolesťou pri močení
289. Priraďte ku gonorrhoea anterior acuta priliehavý nález:
a. v nátere sa nachádza hlien, epitélie, málo leukocytov a málo gonokokov uložených zväčša extracelulárne
b. pri skúške dvoch pohárov býva moč skalený v oboch pohároch
c. pri skúške dvoch pohárov býva moč skalený len v druhom pohári
d. pri skúške dvoch pohárov býva moč skalený len v prvom pohári
e. v nátere sa nachádza veľa leukocytov a intracelulárne uložené gonokoky
290. Priraďte ku gonorrhoea anterior et posterior chronica priliehavý nález:
a. v nátere sa nachádza hlien, epitélie, málo leukocytov a málo gonokokov uložených zväčša extracelulárne
b. pri skúške dvoch pohárov býva moč skalený v oboch pohároch
c. pi skúške dvoch pohárov býva moč skalený len v druhom pohári
d. pri skúške dvoch pohárov býva moč skalený len v prvom pohári
e. v nátere sa nachádza veľa leukocytov a intracelulárne uložené gonokoky
291. Aké poznáte formy gonoroickej prostatitídy?
a. prostatitis parenchymatosa
b. prostatitis granularis
c. prostatitis catarrhalis
d. prostatitis abscedens
e. prostatitis follicularis
292. Provokácia kvapavky ako kontrola
liečby u mužov sa robí:
a. 3 % sol. acidi borici
b. zriedeným Lugolovým roztokom
c. 1 % sol. aethacridinii lactici
d. 1 % sol. acidi acetici
e. 1 % sol. methylrosanilinii chlorati
293. Pri ktorých z uvedených ochorení môže
vzniknúť arthritis?
a. gonorrhoea
b. vulvovaginitis candidomycetica
c. psoriasis vulgaris
d. ulcus molle
e. herpes simplex genitalis
294. Čo je vyvolávateľom ulcus molle?
a. Herpes simplex vírus
b. Treponema pallidum
c. Haemophilus Ducreyi
d. Haemophilus haemolyticus
e. Streptococcus pyogenes
295. Kedy vznikajú a aké sú prvé klinické
prejavy ulcus molle?
a. prvé klinické prejavy sa začínajú po 1-3 dňovej inkubačnej dobe
b. inkubačná doba je 5-7 dní
c. prvým prejavom je vezikula čoskoro sa meniaca na pustulu, ktorá sa rýchlo rozpadá a vytvára sa vred
d. vytvorí sa cysta, ktorá exulceruje
e. začína sa papulou nasadajúcou na živočervenú zapálenú spodinu, meniacu sa na pustulu, ktorá exulceruje
296. Ktorý z uvedených liekov sa používa v liečbe
ulcus molle:
a. penicilín
b. sulfónamidy
c. vakcína
d. antibiotiká v lokálnej aplikácii
e. tetracyklín
297. Vyznačte správne výroky
o granuloma venereum
a. prvým prejavom ochorenia môže byť papula, z ktorej sa vytvorí pomaly sa zväčšujúci vred
b. prvým prejavom ochorenia môže byť pustula, z ktorej sa vytvorí pomaly sa zväčšujúci vred
c. prvým prejavom ochorenia môže byť urtika, z ktorej sa vytvorí pomaly sa zväčšujúci vred
d. prvým prejavom ochorenia môže byť cysta, z ktorej sa vytvorí pomaly sa zväčšujúci vred
e. prvým prejavom ochorenia môže byť nodus, z ktorého sa vytvorí pomaly sa zväčšujúci vred
298. Čo je potrebné na určenie
diagnózy ulcus durum?
a. klinický obraz
b. vyšetrenie natívneho preparátu v tmavom poli
c. vyšetrenie preparátu farbenom podľa Gramma
d. skúška dvoch pohárov
e. pozitivita RRR v 3.týždni infekcie
299. Aké vyšetrenie jednoznačne potvrdzuje
diagnózu ulcus durum?
a. anamnéza a klinické vyšetrenie
b. anamnestický údaj o pohlavnom styku s chorým na syfilis
c. pozitívne reagínové reakcie (RRR)
d. dôkaz treponém v tmavom poli
e. pozitívny TPHA test
300. Akou cestou sa obyčajne dostáva
Treponema pallidum do ľudského organizmu?
a. cez neporušenú kožu
b. cez neporušenú sliznicu
c. porušenou kožou
d. porušenou sliznicou
e. pri pohlavnom styku
301. Označte výroky, ktoré sa
vzťahujú na leucoderma syphiliticum:
a. vyskytuje sa na koži bočných častí trupu
b. jeho synonymum je ,,Venušin náhrdelník“
c. patrí medzi prodromálne prejavy syfilisu
d. vzniká obyčajne okolo 5.-6. mesiaca po infekcii
e. vyskytuje sa na koži bočných častí krku
302. Ktorá sérologická reakcia na
zisťovanie syfilisu môže byť pozitívna už v 2.týždni infekcie?
a. TPHA
b. FTA-ABS
c. VDRL
d. RRR
e. 19S IgM FTA-ABS
303. V ktorom týždni po infekcii sa
stávajú pozitívnymi klasické reagínové séroreakcie?
a. v 2. týždni
b. v 3. týždni
c. v 6. týždni
d. v 9. týždni
e. v 11. týždni
304. Aká dlhá je obyčajne inkubačná
doba pri syfilise?
a. 2 týždne
b. 3 týždne
c. 6 týždňov
d. 8 týždňov
e. 10 týždňov
305. Čo patrí medzi charakteristické
klinické prejavy ulcus durum?
a. mäkká infiltrácia tmavofialovej farby, s verukóznym povrchom
b. východiskom pre vznik ulkusu býva niekedy pľuzgier na neporušenej koži
c. tuhá infiltrácia tmavoružovej farby s hladkou, lesklou eróziou na povrchu
d. vred nebýva bolestivý
e. vytvára sa na podklade viacerých zoskupených plochých papúl
306. Čo je maskovaný syfilis?
a. synonymum pre dekapitovaný syfilis
b. v dôsledku paralelnej liečby iných chorôb nedostatočnými dávkami antibiotík sa môže oddialiť vznik ulcus durum
c. v dôsledku paralelnej liečby iných chorôb nedostatočnými dávkami antibiotík sa môžu zastrieť prejavy primárneho aj včasného sekundárneho syfilisu
d. synonymum pre syphilis connata
e. synonymum pre syphilis latens
307. V ktorom týždni po infekcii syfilisom
sa zväčšujú regionálne lymfatické uzliny?
a. v 2. – 3. týždni
b. v 4. – 5. týždni
c. v 6. – 7. týždni
d. v 8. – 9. týždni
e. po 10. týždni
308. Pre syphilis secundaria recens platí:
a. menší počet väčších eflorescencií v porovnaní so syphilis secundaria recidivans
b. eflorescencie sú symetricky rozložené
c. eflorescencie často konfluujú
d. najčastejší je makulózny a papulózny exantém
e. eflorescencie výrazne svrbia
309. Pre syphilis secundaria recidivans platí:
a. menší počet väčších eflorescencií v porovnaní so syphilis secundaria recens
b. eflorescencie sú bledšie v porovnaní so syphilis secundaria recens
c. eflorescencie môžu splývať
d. intenzita recidivujúcich exantémov postupne vzrastá
e. eflorescencie výrazne svrbia
310. Vyznačte správne výroky týkajúce sa
syphilis secundaria:
a. vzniká okolo 9.-10. týždňa po infekcii
b. typickým prejavom sú condylomata accuminata
c. typickým prejavom sú condylomata lata
d. lymfatické uzliny zvyčajne nie sú zväčšené
e. vzniká okolo 3.-4. týždňa po infekcii
311. Ktoré prejavy patria do primárneho štádia syfilisu?
a. roseola
b. condylomata lata
c. zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín
d. ulcus durum
e. leucoderma syphiliticum
312. Označte správne výroky
charakteristické pre terciálne syfilidy
a. najčastejším prejavom je syphilis tuberosa
b. najčastejším prejavom je roseola syphilitica
c. prejavy syphilis tuberosa sú bolestivé
d. syphilis tertiaria nie je infekčný
e. rozpadom infiltrátov vznikajú hlboké vredy s tuhými okrajmi
313. Vyznačte správne výroky pre syphilis
tuberosa
a. syphilis tuberosa je najčastejšia klinická forma terciárneho syfilisu
b. základnou léziou je presne ohraničený hrboľ veľkosti do 10 mm
c. prejavy sa hoja bez stopy
d. prejavy majú tendenciu šíriťsa serpiginózne
e. vredy sa hoja pigmentovanou jazvou
314. Pre carcinoma basocellulare platí:
a. postihuje predovšetkým mladšie osoby
b. v patogenéze sa uplatňuje nadmerné UV-žiarenie
c. nepostihuje miesta vystavené UV-žiareniu
d. typické sú teleangiektázie, perličkový lem, nepravidelná pigmentácia
e. pri prerastení do hlbších vrstiev môže dôjsť k deštrukcii chrupaviek a kostí
315. Vyznačte správne výroky
charakteristické pre syphilis gummosa:
a. spočiatku sa gumma javí ako tuhý, elastický, nebolestivý uzol
b. pôvodný hrboľ nikdy nekolikvuje
c. rozpadom gummy vzniká vred obličkovitého tvaru
d. gumma sa hojí bez stopy
e. môže postihovať aj sliznice
316. Kedy sa najzávažnejšou formou prejavuje
vrodený syfilis dieťaťa?
a. keď sú treponémy veľmi virulentné
b. pri nedostatočnej výžive plodu
c. keď gravidná žena získa čerstvý syfilis
d. keď ide o starší syfilis matky
e. keď sa matka chorá na syfilis liečila dostatočne v prvých 3 mesiacoch gravidity
317. Vyznačte správny výrok týkajúci sa
syfilisu gravidných žien:
a. na liečbu sa používajú vyššie dávky penicilínu ako u negravidných žien
b. infekcia syfilisom sa občas prenáša na plod ku koncu 2. mesiaca gravidity
c. syphilis tertiaria matky nemôže už zapríčiniť nejaké chorobné zmeny na plode
d. plod sa bezpečne ochráni pred prípadnými vrodenými poruchami, ak sa žena lieči v prvých troch mesiacoch gravidity
e. čerstvý neliečený syfilis matky na začiatku gravidity spôsobuje výrazné poškodenie plodu
318. Ktoré z uvedených prejavov syphilis
connata praecox sú charakteristické:
a. ulcus durum
b. lakové päty
c. Parrotove jazvy
d. coryza syphilitica
e. šabľovité tíbie
319. V ktorom období gravidity môže
nastať potrat plodu ako následok syfilitickej infekcie matky?
a. v 1.-2.mesiaci
b. pred 5. mesiacom
c. v 6.-7.mesiaci
d. iba po 7. mesiaci
e. potrat nemôže nastať
320. Ktoré klinické prejavy charakterizujú
Hutchinsonov trias?
a. hluchota
b. sedlovitý nos
c. súdkovité zuby
d. keratitis parenchymatosa
e. Parrotove jazvy
321. Za najvhodnejší liek pri syfilise
sa pokladá:
a. sulfónamidy
b. streptomycín
c. penicilín
d. tetracyklín
e. kombinácia erytromycínu a jódu
322. Akými liekmi sa lieči chorý na
syfilis, keď sa u neho vyskytuje precitlivenosť na penicilín?
a. chinolónmi
b. sulfónamidmi
c. doxycyklínom
d. penicilínom súčasne s kortizonoidmi
e. ceftriaxonom
323. Z ktorých lézií pri syfilise možno
dokázať Treponema pallidum?
a. ulcus durum
b. tuberózny syfilid
c. alopecia areolaris syphylitica
d. condylomata lata
e. gumma
324. Priraďte k syphilis primaria klinické formy:
a. roseola syphilitica
b. condylomata lata
c. plaques opalines
d. ulcus durum
e. syphilis tuberosa
325. Priraďte k syphilis secundaria klinické formy:
a. roseola syphilitica
b. condylomata lata
c. plaques opalines
d. ulcus durum
e. syphilis tuberosa
326. Priraďte k syphilis tertiaria klinické formy:
a. roseola syphilitica
b. condylomata lata
c. plaques opalines
d. ulcus durum
e. syphilis tuberosa
327. Priraďte k sérologickému typu
1vírusu Herpes simplex príslušné nimi vyvolané ochorenia:
a. herpes simplex
b. gingivostomatitis herpetica
c. herpes simplex progenitalis
d. aphthoid Pospischill – Feyrter
e. eczema herpeticatum
328. Priraďte k sérologickému typu 2
vírusu Herpes simplex príslušné nimi vyvolané ochorenia:
a. herpes simplex
b. gingivostomatitis herpetica
c. herpes simplex progenitalis
d. aphthoid Pospischill – Feyrter
e. eczema herpeticatum
329. Pod akým obrazom najčastejšie
prebieha primárna infekcia vírusom herpes simplex ?
a. subklinicky
b. ako eczema herpeticatum
c. ako vulvovaginitis
d. ako keratoconjuctivitis
e. ako aphthoid Pospischill – Feyrter
330. V ktorej vekovej skupine
zvyčajne prebieha primoinfekcia vírusu herpes simplex ?
a. do 12 mesiacov
b. 1 – 5 rokov
c. 6 – 10 rokov
d. 11 – 15 rokov
e. 15 – 20 rokov
331. Čo býva najčastejším miestom lokalizácie herpes simplex?
a. tvár
b. bukálna sliznica
c. pery
d. spojovky
e. kapilícium
332. Vyznačte správne výroky týkajúce sa gingivostomatitis herpetica:
a. pod týmto obrazom môže prebiehať primoinfekcia vírusom herpes simplex
b. vyskytuje sa prevažne u detí
c. infekcia prebieha ako akútne ochorenie s horúčkami, bolesťami hlavy a nevoľnosťou
d. po rozrušení tenkého krytu pľuzgierikov vznikajú plytké erózie sivobielo povlečené
e. ochorenie sprevádza výrazný slinotok, ťažkosti pri otváraní úst a prehĺtaní
333. Priraďte ku gingivostomatitis herpetica priliehavé výroky:
a. zriedka sa vyskytuje u starších
b. prítomné sú zväčša 1-2 eflorescencie, výnimočne viac ako 5
c. prítomné sú okrúhle povrchové erózie
d. prejavy sú lokalizované najčastejšie na tonzilách
e. prítomné je výrazné slinenie
334. Vyznačte výroky, ktoré sa
vzťahujú na aphthoid Pospischill – Feyrter:
a. ide o ochorenie slizníc vyvolané kandidou
b. ide o ochorenie slizníc vyvolané baktériamí
c. prejavuje sa zoskupením pľuzgierikov nasadajúcich na zapálenú spodinu na slizniciach ústnej dutiny
d. ochorenie okrem sliznice ústnej dutiny môže postihovať aj genitálnu oblasť
e. ide o ochorenie slizníc vyvolané dermatofytmi
335. Eczema herpeticatum je:
a. je primárnou HSV infekciou
b. je ochorenie asociované s dermatitis atopica
c. je sekundárnou HSV infekciou
d. je ochorenie asociované so psoriasis vulgaris
e. nejde o vírusovú infekciu
336. Herpes zoster je sekundárna infekcia
ochorenia:
a. herpes simplex
b. morbilli
c. gingivostomatitis
d. varicella
e. variola
337. Vyznačte správne výroky pre herpes zoster
a. ochorenie sa vyskytuje predovšetkým vo vyšších vekových skupinách
b. na zapálenej spodine sa tvoria početné drobné pľuzgieriky zoskupené do herpetiformných ložísk
c. opakované výsevy nových pľuzgierikov podmieňujú vývojový polymorfizmus klinického obrazu
d. ložiská sa vytvoria symetricky po oboch stranách tela v priebehu nervu
e. ochorenie sprevádzajú neuralgické bolesti najmä u starších ľudí
338. Vyznačte správne výroky o herpes
zoster
a. krvácanie do pľuzgierov (zoster haemorrhagicus) naznačuje, že priebeh ochorenia bude ľahký a krátky
b. pri herpes zoster ophthalmicus môže vzniknúť herpetická keratitída a uveitída
c. pri herpes zoster generalisatus treba myslieť na imunodeficientný stav
d. neuralgie obyčajne miznú paralelne s ústupom kožných lézií
e. nekomplikované formy herpes zoster sa môžu vyhojiť bez jazvy
339. Čo vyvoláva verrucae vulgares?
a. varicella-zoster vírus
b. vírus zo skupiny poxvírusov
c. humánny papilomavírus
d. Coxsackie vírus
e. Candida albicans
340. Vyznačte správne výroky pre verrucae
vulgares:
a. sú kontagióznym ochorením iba v detskom veku
b. sú kontagióznym ochorením nezávisle od veku
c. kontagiozita ochorenia nie je dokázaná
d. prameňom infekcie bývajú aj zdravé osoby
e. plantárne bradavice bývajú veľmi bolestivé
341. Povrch verrucae vulgares je:
a. hladký s priehlbinkou
b. iba spočiatku hladký
c. hladký s perleťovým vzhľadom
d. postupne rohovatie a stáva sa drsným, bradavičnatým
e. povrch nie je charakteristický
342. Typické dlhotrvajúce verrucae vulgares
sa javia ako:
a. drobné ploché papuly veľkosti špendlíkovej hlavičky, hladkého povrchu, farby normálnej kože alebo bledohnedej farby
b. prevažne ploché papuly polygonálneho tvaru hladkého, matného povrchu fialovastoružového sfarbenia
c. nepravidelne okrúhle, presne ohraničené hrboly v priemere 1-3 cm, na periférii s fialovastohnedastým lemom
d. okrúhle alebo oválne presne ohraničené papuly veľkosti do 1cm s drsným bradavičnatým povrchom obyčajne žltohnedej farby
e. polguľovité papuly veľkosti do 5 mm s hladkým centrálne vklesnutým povrchom
343. Ktoré bradavice bývajú bolestivé?
a. filiformné bradavice v okolí očí
b. plantárne bradavice
c. subungválne bradavice
d. lokalizované na dlaniach
e. bolestivé sú všetky
344. Čím sa líšia verrucae planae
iuveniles od verrucae vulgares?
a. veľkosťou
b. tendenciou k spontánnemu vymiznutiu
c. povrchom
d. typickým miestom lokalizácie
e. ničím
345. Ktoré sú najčastejšie miesta
lokalizácie condylomata acuminata?
a. sliznica ústnej dutiny
b. labia minora
c. sulcus coronarius
d. axily
e. perianálna oblasť
346. Čo sú condylomata acuminata?
a. bezprostredný následok macerácie kože, ktorá sprevádza zápalové a dráždením vyvolané procesy na genitáliách
b. prejavy, ktoré sa vyskytujú vo včasnom štádiu sekundárneho syfilisu
c. infekčné epiteliómy vyvolané HPV (humánnymi papilomavírusmi)
d. ochorenie bakteriálnej etiológie
e. ochorenie mykotickej etiológie
347. Ktoré sú typické znaky condylomata acuminata?
a. podobajú sa na verrucae vulgares
b. prenášajú sa priamym kontaktom alebo nepriamo
c. mäkká konzistencia, macerácia, zapáchajúci sekrét
d. výrazná bolestivosť
e. svrbenie
348. Ako sa odstraňujú condylomata acuminata?
a. ožiarením Buckyho hraničnými lúčmi
b. podofylotoxínom v roztoku alebo v kréme
c. kryoterapiou
d. podávaním celkových antibiotík
e. exkochleáciou
349. Vyznačte správny výrok týkajúci sa
molluscum contagiosum:
a. papula je polguľovitá, ostro ohraničená, fialová
b. papula má farbu normálnej kože alebo je bledoružová
c. papula je na vrchole sploštená a má centrálnu miskovitú priehlbinku
d. prejavy sú bolestivé
e. vyvolávateľom je poxvírus
350. Vyznačte pre molluscum contagiosum charakteristický výrok:
a. ploché polygonálne papuly modrastoružového až modrastočerveného odtieňa, izolovane alebo lineárne usporiadané, svrbivé
b. polguľovité prominujúce uzlíky hladkého povrchu, ktoré sú usporiadané do prstencovitých útvarov
c. nebolestivé polygonálne papuly bledožltej farby, so zápalovým lemom
d. okrúhle alebo oválne presne ohraničené papuly veľkosti šošovice s drsným bradavičnatým povrchom obyčajne sivej až špinavohnedej farby
e. nebolestivé polguľovité tuhé papuly farby kože, veľkosti niekoľkých milimetrov, s centrálnou miskovitou priehlbinkou
351. Pre stomatitis epidemica epizootica platí:
a. kontagiózne vírusové ochorenie, ktoré sa veľmi ľahko prenáša zo zvierat na človeka
b. najčastejším prameňom infekcie býva králik
c. najčastejším prameňom infekcie býva hovädzí dobytok
d. infekcia je vyvolaná RNA vírusom slintačky
e. infekcia je vyvolaná vírusom paravakcínie
352. Vyznačte správne výroky týkajúce sa
klinického obrazu stomatitis epidemica epizootica:
a. predilekčne sú postihnuté pery a sliznice ústnej dutiny
b. ako prvé vznikajú nešpecifické celkové príznaky
c. chorobné zmeny spontánne - bez liečby neustupujú
d. v liečbe sa vždy podávajú celkové virostatiká
e. vezikuly sa môžu vytvoriť aj na rukách a na nohách
353. Vyvolávateľom lymphogranuloma venereum je:
a. Haemophilus ducreyi
b. Calymmatobacterium granulomatis
c. Chlamydia trachomatis
d. Ureaplasma urealyticum
e. Mycoplasma hominis
354. Vyvolávateľom granuloma venereum je:
a. Haemophilus ducreyi
b. Calymmatobacterium granulomatis
c. Chlamydia trachomatis
d. Ureaplasma urealyticum
e. Mycoplasma hominis
355. Vyznačte správne výroky
o lymphogranuloma inguinale:
a. prenáša sa pohlavným stykom
b. inkubačná doba je 2-3 dni
c. lymfatické uzliny v ingvínach sú po 2-4 týždňoch zväčšené, bolestivé a sú spojené so zapálenou kožou
d. lymfatické uzliny kolikvujú a početnými fistulami vyteká hnis
e. ochorenie sa hojí bez stopy
356. Molluscum contagiosum vyvoláva:
a. humánny papilomavírus
b. Herpes simplex vírus
c. vírus zo skupiny poxvírusov
d. Coxsackie vírus
e. EBV
357. Vyznačte ochorenie, pri ktorom nebol
doposiaľ dokázaný vírus ako etiologický agens
a. herpes simplex
b. pemphigus vulgaris
c. verrucae vulgares
d. condylomata acuminata
e. molluscum contagiosum
358. Herpes zoster vyvoláva:
a. humánny papilomavírus
b. Herpes simplex vírus
c. vírus zo skupiny poxvírusov
d. Coxsackie vírus
e. varicella-zoster vírus
359. Ako sa mikroskopicky vyšetruje vlas, šupina
a necht pri podozrení na mykotickú infekciu?
a. farbením podľa Grama
b. v laktofenole
c. farbením podľa Giemsu
d. v roztoku KOH
e. v tmavom poli
360. Na kultivačné vyšetrenie
patologického materiálu z dermatomykóz sa používa:
a. krvný agar
b. mäsopeptónový bujón
c. Czapekova – Doxova pôda
d. Sabouraudov glukózový agar
e. Szenesova pôda
361. Ktoré z uvedených podmienok sú
priaznivé na kultiváciu dermatofytov?
a. svetlo, sucho a teplo 37 şC
b. svetlo, vlhko a teplo 37 şC
c. tma, vlhko a izbová teplota
d. zma, sucho a teplota 13-15 şC
e. atmosféra CO2 a teplo 28 şC
362. Ktorým dermatofytom postihnuté vlasy
fluoreskujú pod Woodovým svetlom?
a. všetky vlasy, ktoré sú postihnuté ktorýmkoľvek z dermatofytov
b. Trichophyton violaceum
c. Microsporum audouinii
d. Microsporum canis
e. Trichophyton rubrum
363. Vyvolávateľom pityriasis versicolor je:
a. Malassezia sp.
b. Nocardia brasiliensis
c. Pityrosporum ovale
d. Corynebacterium tenuis
e. Corynebacterium minutissimum
364. Pytiriasis versicolor sa vyskytuje u ľudí:
a. so zvýšenou hladinou cukru v krvi
b. u ktorých je zvýšená hladina urey v krvi
c. so suchou kožou
d. imunosuprimovaných
e. ktorí sa viac potia
365. Typickým miestom lokalizácie pityriasis versicolor je:
a. trup
b. medziprstové priestory nôh
c. perigenitálna oblasť
d. axily
e. kapilícium
366. Ktoré príznaky sú dôležité pre diagnózu
pityriasis versicolor?
a. Koebnerov fenomén
b. hoblinkový fenomén
c. fluorescencia vo Woodovom svetle
d. predilekčná lokalizácia na vnútornej strane stehien
e. mikroskopický dôkaz húb
367. Aký vzťah má Candida albicans
k ľudskej koži?
a. občas kontaminuje kožu
b. často sa na koži človeka vyskytuje ako saprofyt
c. je príležitostne patogénnym mikroorganizmom
d. vždy vyvoláva na koži patologické procesy
e. na vzniku kandidózy sa zúčastňujú viaceré činitele zo strany ľudského organizmu
368. Ktoré z uvedených činiteľov
sú predisponujúcimi faktormi pri vzniku kandidózy?
a. cytostatiká
b. diabetes mellitus
c. liečba širokospektrálnymi antibiotikami
d. teplé a vlhké prostredie
e. dlhodobá liečba kortizonoidmi
369. Kde môžu vzniknúť infekčné
procesy vyvolané Candida albicans?
a. na nechtoch
b. na sliznici ústnej dutiny
c. v gastrointestinálnom trakte
d. na slizniciach pohlavných orgánov
e. v intertriginóznych priestoroch
370. Ktoré z uvedených častí kože
a slizníc bývajú zvyčajným miestom lokalizácie kandidózy?
a. kapilícium
b. submamárne záhyby u žien
c. sliznica ústnej dutiny
d. trup
e. ingvinálne záhyby
371. Ktoré sú charakteristické klinické
príznaky candidosis paronychii et onychii?
a. uvoľnenie distálneho konca nechta
b. opuchnutá, napätá, lesklá a zapálená koža paronychiálneho tkaniva
c. bolestivosť na tlak
d. priečne ryhy na nechte
e. chýbanie eponýchia
372. Akú diagnózu by ste predpokladali
u detí do 1 roka, u ktorých by sa na jazyku, ďasnách
a bukálnej sliznici zjavili drobné, zväčšujúce sa belavé škvrnky?
Sliznica pod týmito škvrnkami ako i pod ľahko odstrániteľnými
membránami, ktoré vznikajú ich splynutím, je intenzívne zapálená?
a. katar tráviacich ústrojov
b. diftéria
c. Plautova – Vincentova angína
d. soor
e. začínajúce sa leukoplakie
373. Čo býva častým
vyvolávateľom stomatits angularis starších osôb s poruchami
tráviacich ústrojov, zle nasadajúcou protézou, alebo pri chronickom podávaní
antibiotík?
a. Streptococcus
b. Staphylococcus
c. Candida
d. Micrococcus
e. Fusobacterium
374. Candidosis paronychii et onychii sa
najčastejšie vyskytuje u:
a. dojčiat
b. adolescentov
c. žien v domácnosti
d. u cukrárov
e. u murárov
375. Soor sa najčastejšie vyskytuje u:
a. dojčiat
b. diabetikov
c. žien v domácnosti
d. u cukrárov
e. u murárov
376. Erythema mycoticum infantile (Ibrahim – Beck) sa najčastejšie vyskytuje u
a. dojčiat
b. adolescentov
c. žien v domácnosti
d. u cukrárov
e. u murárov
377. Pri liečbe kandidózy sa používa:
a. flukonazol
b. erytromycín
c. terbinafín
d. tetracyklín
e. ketokonazol
378. Pri liečbe kandidózy sa nepoužíva
a. imidazolové deriváty
b. penicilín
c. genciánová violeť
d. nystatín
e. flukonazol
379. Pre dermatomykózy platí:
a. sú to okrúhle, ostro ohraničené ložiská s maximom prejavov v centrálnej časti ložiska
b. sú to okrúhle, alebo polycyklické ostro ohraničené ložiská s maximom prejavov na periférnej zóne
c. prejavy sú prevažne na slizniciach
d. dermatofyty prerastajú rohovú vrstvu epidermy, prípadne nechtové platničky a vlasy
e. pôvodca sa dokazuje len sérologickým vyšetrením
380. Vyznačte troch najčastejších
vyvolávateľov epidermofýcie nôh:
a. Trichophyton violaceum
b. Trichophyton rubrum
c. Epidermophyton floccosum
d. Trichophyton rosaceum
e. Trichophyton interdigitale
381. Epidermophytia manuum - najčastejším
vyvolávateľom je:
a. Epidermophyton floccosum
b. Trichophyton rubrum
c. Trichophyton interdigitale
d. Trichophyton schoenleinii
e. Microsporum canis
382. Pre prejavy pri epidermophytia inguinalis s vyvolávateľom Trichophyton rubrum je typické:
a. okraje ložiska sú vyhlodané, miestami až prerušované
b. na okraji ložiska sa nachádzajú drobné vezikulky
c. v centrálnej časti ložiska je zápal intenzívnejší ako na periférii
d. svrbenie
e. ložiská sú okrúhle so súvislým lemom
383. Z nasledujúcich výrokov
o epidermophytia pedum označte správne výroky:
a. infekcia sa často prenáša nepriamo na plavárni, kúpalisku, v spoločných sprchách športových zariadení
b. diagnózu potvrdzuje dôkaz húb a pozitívna mykologická kultivácia
c. erózie medzi prstami nôh môžu byť vstupnou bránou pre eryzipelas
d. v liečbe sa používa penicilín
e. v liečbe sa používa terbinafin
384. Ktorá z uvedených patogénnych húb
vyvoláva najčastejšie na nechtoch chorobné zmeny (onychomykózy)?
a. Trichophyton verrucosum
b. Trichophyton interdigitale
c. Trichophyton rubrum
d. Trichophyton violaceum
e. Trichophyton mentagrophytes
385. Ktoré vyšetrenie sa používa pri pityriasis versicolor?
a. vyšetrenie v tmavom poli
b. mikroskopické vyšetrenie s použitím roztoku KOH
c. Woodova lampa
d. dermatoskopia
e. preparát farbený podľa Giemsu
386. Epidermophytia intertriginosa pedum s
vyvolávateľom Trichophyton interdigitale má charakteristické klinické
prejavy:
a. obyčajne býva postihnutá koža všetkých medziprstových priestorov
b. postihnuté bývajú najmä 3. a 4. medziprstové priestory
c. ložiská sú mierne zapálené a majú relatívne suchý charakter
d. postihnuté bývajú vždy všetky nechtové platničky
e. koža je bielo macerovaná, vznikajú mokvajúce erózie a ragády
387. Candidosis intertriginosa pedum má charakteristické klinické prejavy:
a. obyčajne býva postihnutá koža všetkých medziprstových priestorov
b. postihnuté bývajú najmä 3. a 4. medziprstové priestory
c. ložiská sú mierne zapálené a majú relatívne suchý charakter
d. koža ložiska je belavá, macerovaná, vlhká s eróziami a ragádami
e. postihnuté bývajú všetky nechty
388. Pre toxickú dermatitídu sú charakteristické prejavy:
a. prejavy sú lokalizované len v mieste pôsobenia škodliviny
b. prejavy sa šíria do okolia ložiska
c. monomorfné lézie sú rozložené rovnomerne po celom ložisku
d. okraje ložiska sú nepresne ohraničené
e. ložisko je presne ohraničené
389. Dvoma najčastejšími
vyvolávateľmi hĺbkovej trichofýcie na Slovensku sú:
a. T. verrucosum
b. T. violaceum
c. T. schoenleinii
d. T. mentagrophytes
e. T. rubrum
390. Ktoré z nasledujúcich výrokov
o trichofýcii sú správne?
a. vyvolávateľ trichofýcie vegetuje najmä v keratíne
b. trichofýcia je nákazlivá
c. trichofýcia podlieha povinnému hláseniu
d. postihuje hlavne sliznice
e. postihuje hlavne kožu
391. Kerion Celsi je:
a. forma hĺbkovej pyodermie
b. ochorenie na brade vyvolané vláknitými hubami
c. ochorenie vyvolané kvasinkovitými hubami
d. osobitná forma alopécie
e. hĺbková mykóza vyvolaná vláknitými hubami
392. Ktoré z uvedených údajov sa
vzťahuje na mikrospóriu kapilícia?
a. vyvolávateľom je Microsporum audouinii
b. vyvolávateľom je Malassezia sp.
c. vytvára presne ohraničené ložiská
d. vyskytuje sa prevažne v detskom veku
e. vo Woodovom svetle ložisko jasnozeleno fluoreskuje
393. Pre favus platí:
a. vyvolávateľ ochorenia je Trichophyton rubrum
b. vyvolávateľ ochorenia je Trychophyton schoenleinii
c. vyvolávateľ je Microsporum audouinii
d. pri dlhom trvaní proces zanecháva atrofie a alopéciu
e. pod Woodovou lampou postihnuté vlasy sivobielo alebo žltozeleno fluoreskujú
394. Microsporia capillitii je charakterizovaná
klinickým obrazom:
a. viaceré drobné rozosiate šupinaté ložiská s preriedenými vlasmi, ktorých časť sa odlamuje v úrovni kože
b. väčšie okrúhle ostro ohraničené ložiská s vlasmi rovnomerne odlomenými vo výške 2-4 mm nad úrovňou kože
c. okrúhle ostro ohraničené ložiská vzhľadu normálnej kože bez vlasov
d. nepresne ohraničené ložiská bez deskvamácie
e. ložiská fluoreskujú vo Woodovom svetle
395. Trichophytia superficialis capillitii je charakterizovaná klinickým obrazom:
a. viaceré drobné rozosiate šupinaté ložiská s preriedenými vlasmi, ktorých časť sa odlamuje v úrovni kože alebo niekoľko mm nad ňou
b. väčšie okrúhle ostro ohraničené ložiská s vlasmi rovnomerne odlomenými vo výške 2-4 mm nad úrovňou kože
c. okrúhle ostro ohraničené ložiská vzhľadu normálnej kože bez vlasov
d. nepresne ohraničené ložiská s výrazným šupinatením
e. ložiská fluoreskujú vo Woodovom svetle
396. Alopecia areata je charakterizovaná klinickým obrazom:
a. viaceré drobné rozosiate šupinaté ložiská s preriedenými vlasmi, ktorých časť sa odlamuje v úrovni kože
b. väčšie okrúhle ostro ohraničené ložiská s vlasmi rovnomerne odlomenými vo výške asi 3 mm nad úrovňou kože
c. okrúhle ostro ohraničené ložiská vzhľadu normálnej kože bez vlasov
d. nepresne ohraničené ložiská s výrazným šupinatením
e. ložiská fluoreskujú vo Woodovom svetle
397. Vyvolávateľom pityriasis versicolor je
a. Trichophyton schoenleinii
b. Trichophyton violaceum
c. Epidermophyton floccosum
d. Malassezia sp.
e. Microsporum audouinii
398. Vyvolávateľom trichophytia
superficialis capillitii je
a. Trichophyton schoenleinii
b. Trichophyton violaceum
c. Epidermophyton floccosum
d. Malassezia sp.
e. Microsporum audouinii
399. Priraďte k ochoreniu favus vyvolávateľa
a. Trichophyton violaceum
b. Trichophyton verrucosum
c. Trichophyton schoenleinii
d. Trichophyton rubrum
e. Microsporum audouinii
400. Priraďte k prejavu kerion Celsi
vyvolávateľa
a. Trichophyton violaceum
b. Trichophyton verrucosum
c. Trichophyton schoenleinii
d. Trichophyton rubrum
e. Microsporum audouinii
401. Priraďte k ochoreniu trichophytia superficialis capillitii vyvolávateľa
a. Trichophyton violaceum
b. Trichophyton verrucosum
c. Trichophyton schoenleinii
d. Trichophyton rubrum
e. Microsporum audouinii
402. Medzi antropofilné huby patrí
a. Trichophyton rubrum
b. Trichophyton verrucosum
c. Epidermophyton floccosum
d. Trichophyton mentagrophytes
e. Microsporum gypseum
403. Medzi zoofilné huby patrí
a. Trichophyton rubrum
b. Trichophyton verrucosum
c. Epidermophyton floccosum
d. Trichophyton mentagrophytes
e. Microsporum gypseum
404. Medzi geofilné huby patrí
a. Trichophyton rubrum
b. Trichophyton verrucosum
c. Trichophyton violaceum
d. Trichophyton mentagrophytes
e. Microsporum gypseum
405. Ktoré z nasledujúcich dermatomykóz
spôsobujú antropofilné dermatofyty?
a. kerion Celsi
b. epidermophytia granulomatosa nodularis cruris
c. trichophytia superficialis capillitii chronica adultorum
d. microsporia cutis glabrae
e. epidermophytia unguium
406. Ktoré z nasledujúcich dermatomykóz
spôsobujú zoofilné dermatofyty?
a. kerion Celsi
b. epidermophytia granulomatosa nodularis cruris
c. trichophytia superficialis capillitii chronica adultorum
d. microsporia cutis glabrae
e. epidermophytia unguium
407. Vyberte hostiteľa Trichophyton verrucosum
a. človek
b. mačka
c. hovädzí dobytok
d. hlodavce
e. pes
408. Vyberte hostiteľa Trichophyton mentagrophytes
a. človek
b. mačka
c. hovädzí dobytok
d. hlodavce
e. pes
409. Vyberte hostiteľa Microsporum canis
a.