Mikrobiologický ústav LF UK a UN Bratislava

História ústavu, kliniky 

Začiatky výučby mikrobiológie na Lekárskej fakulte v Bratislave sú späté s činnosťou Ústavu patologickej anatómie, kde sa jej venoval neskorší profesor hygieny a akademik Vojtech Mucha. Neskôr, predovšetkým zásluhou MUDr. Dionýza Blaškoviča, sa lekárska mikrobiológia začala prednášať v rámci učebných osnov Ústavu hygieny. Samostatné prednášky z mikrobiológie však možno datovať až od 5. apríla 1939. Dňa 12. novembra 1945 bol MUDr. Dionýz Blaškovič habilitovaný pre odbor Lekárska mikrobiológia a po založení Ústavu mikrobiológie dekrétom Povereníctva školstva zo dňa 18. júna 1949 sa mikrobiológia stala od akademického roku 1949/50 samostatným výučbovým odborom. Zakladateľom a prvým prednostom ústavu od jeho založenia až do 15. februára 1953 bol docent MUDr. Dionýz Blaškovič.

Novozriadený Ústav mikrobiológie bol spočiatku umiestnený v budove Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu na Sasinkovej ulici č. 9. V máji roku 1950 sa ústav začal sťahovať do novoupravených miestností na vtedajšej ulici Československej armády č. 52 (v budove Dekanátu LFUK), ktoré postačovali len na konanie praktických cvičení a na bežné diagnostické práce základného charakteru.

Docent Blaškovič a jeho spolupracovníci vypracovali osnovy samostatného predmetu Mikrobiológia a začali sa teoreticky i prakticky venovať jeho výučbe. Na pracovisku sa vykonávala aj bakteriologická a sérologická diagnostika pre niektoré oddelenia Fakultnej nemocnice a pre časť ambulancií. Robila sa aj tzv. kontrola penicilínovej terapie a zaviedli sa metódy na diagnostiku anaeróbnych baktérií. V oblasti výskumu sa v prvých rokoch po založení ústavu činnosť zamerala na vírus chrípky – patogenézu ochorenia a sledovanie imunity populácie.

Docentovi Blaškovičovi od roku 1951 pripadla úloha začať budovať Virologický ústav SAV, ktorý neskôr pod jeho vedením dosiahol mnohé významné výsledky aj v oblasti humánnej virológie. Po jeho odchode z Ústavu mikrobiológie bol od 1. marca 1953 poverený vedením pracoviska odborný asistent MUDr. Rudolf Sónak, ktorý viedol ústav až do marca 1958. V rokoch 1955– 58 sa rozšírilo odborné zameranie ústavu a bol premenovaný na Ústav mikrobiológie a imunológie. Vo výučbe mikrobiológie sa pokračovalo v súlade s úrovňou poznatkov v odbore v danom období.  Na pracovisku vzniklo v roku 1956 antibiotické centrum, ktoré koordinovalo výdaj antibiotík a vyvíjalo konziliárnu činnosť až do roku 1964. Ústav zabezpečoval naďalej bakteriologickú diagnostiku pre niektoré zložky Fakultnej nemocnice, ústavy LFUK a od roku 1955 začal pripravovať autovakcíny na hyposenzibilizáciu a imunoterapiu, spočiatku iba pre pacientov Alergologickej ambulancie FN, v čom pokračuje dodnes. Vo výskumnej oblasti sa asistenti ústavu zameriavali hlavne na štúdium anafylaxie a bakteriálnej alergie.

V roku 1958 sa Ústav mikrobiológie a imunológie spojil s Oddelením epidemiológie Ústavu hygieny, čím vznikol Ústav mikrobiológie a epidemiológie, na čele ktorého stál doc. MUDr. Emil Kmety. V tom istom roku vzniklo v rámci ústavu Vedecké laboratórium imunológie, fungujúce od roku 1960 ako samostatný útvar, z ktorého sa v roku 1986 stal Imunologický ústav Univerzity Komenského.

V roku 1960 sa uskutočnilo sťahovanie Mikrobiologického ústavu do nových priestorov na Sasinkovej ulici č. 4, kde sídli doteraz. Ústav sa oddelil od epidemiologickej časti a od roku 1961 existoval ako Ústav lekárskej mikrobiológie a imunológie LFUK v Bratislave. Prednostom sa stal doc. MUDr. Ján Štefanovič, CSc. Pracovníci ústavu pomáhali aj  pri budovaní nového Ústavu mikrobiológie a imunológie na Lekárskej fakulte v Martine, ktorý vznikol v roku 1964. Spočiatku bol vedený pracovníkmi z Bratislavy, ktorí poslucháčov martinskej fakulty vyučovali aj skúšali. Prvým prednostom martinského ústavu sa v r. 1967 stal odchovanec bratislavského pracoviska - doc. MUDr. Július Buranský, CSc.

Ústav mikrobiológie a imunológie na LFUK v Bratislave mal vďaka docentovi Štefanovičovi dobré kontakty s predstaviteľmi českej mikrobiológie. Prebral dlhoročné skúsenosti, overené spôsoby i náplň výučby z ústavov mikrobiológie Karlovej univerzity v Prahe, vedených prof. Františkom Patočkom, DrSc. a prof. Jiřím Sedlákom, DrSc. Vedecko-výskumná aktivita ústavu bola v tomto období úzko spätá s činnosťou Imunologického oddelenia Mikrobiologického ústavu ČSAV, vedeného doc. MUDr. Jaroslavom Šterzlom, DrSc., ktoré pomáhalo pri konsolidácii a pri formulovaní jeho vedecko-výskumnej koncepcie skúsenosťami i materiálne.

V čase, keď vznikla naliehavá potreba riešiť otázku streptokokových infekcií na Slovensku, vyvinula sa úzka spolupráca s laboratóriom pre streptokoky, vedeným RNDr. J. Rottom, DrSc., z Výskumného ústavu hygieny, epidemiológie a mikrobiológie v Prahe, ktorá priniesla mnohé cenné výsledky. Po roku 1958 sa Ústav mikrobiológie a imunológie LFUK začal zaoberať štúdiom patogenézy sekundárnych streptokokových ochorení a možnosťami ich diagnostiky. Spolupráca sa rozvinula hlavne s I. detskou klinikou DFN a III. internou klinikou. Metódy diagnostiky reumatickej horúčky a postreptokokovej glomerulonefritídy sa postupne začali používať na viacerých pracoviskách na Slovensku.

Ústav mikrobiológie a imunológie bol v roku 1962 premenovaný na Katedru mikrobiológie a imunológie, ktorá v tomto období už vykonávala rozsiahlu pedagogickú, diagnostickú a výskumnú činnosť. Výučba lekárskej mikrobiológie sa poskytovala pre všetky tri základné smery medicínskeho štúdia - všeobecný, pediatrický a stomatologický, s rešpektovaním budúcej profilácie poslucháčov. Do pedagogického procesu boli zapojení aj poprední mikrobiológovia z iných pracovísk. Vybrané kapitoly z virológie prednášal akademik Dionýz Blaškovič spolu s doc. MUDr. Ladislavom Boreckým, DrSc., výberové prednášky z imunológie doc. MUDr. Jaroslav Šterzl, DrSc., kapitoly z parazitológie doc. MUDr. Gustáv Čatár, CSc., ktorí sa neskôr stali profesormi vo svojom odbore. Vydalo sa viacero učebných pomôcok – skrípt z lekárskej mikrobiológie a imunológie pre poslucháčov medicíny a pre stredných zdravotníckych pracovníkov. Mikrobiológiu vyučovali pracovníci Katedry mikrobiológie a imunológie aj pre poslucháčov Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rámci medziodborového štúdia sa mikrobiológia vyučovala spoločne s epidemiológiou na Filozofickej fakulte pre odbor “Ošetrovateľsko-pedagogická práca”. Na pracovisku realizovali svoje experimenty študenti v rámci ŠVOČ, ako aj diplomanti z iných fakúlt UK. Vedecko-výskumná činnosť katedry sa v tomto období zameriavala predovšetkým na systematické riešenie imunologických problémov. Od štúdia otázok anafylaxie v experimente a buniek imunitného systému sa neskôr pristúpilo k štúdiu enzýmových systémov séra so zameraním na objasnenie ich úlohy pri špecifických a nešpecifických obranných mechanizmoch. Viacerí pracovníci sledovali funkciu nešpecifickej imunity v obrane hlavne proti baktériovým infekciám, a to fagocytózu a možnosti jej ovplyvnenia, komplementový systém a ďalšie enzýmové systémy séra. Vyšetrovali sa zmeny v organizme experimentálnych zvierat po imunostimulácii a imunosupresii, ako aj v súvislosti s rôznymi ochoreniami u ľudí.

V období, keď vznikla potreba zabezpečiť výber párov “darca – príjemca” pre transplantácie, sa v roku 1969 z iniciatívy akademika Vladimíra Zvaru, MUDr. Radka Menkynu a prof. MUDr. Jána Štefanoviča, DrSc.  vytvorilo na katedre špecializované laboratórium transplantačnej imunológie. Toto laboratórium sa zaoberalo výskumom hlavného histokompatibilitného komplexu človeka, vyšetrovaním asociácie medzi antigénmi hlavného histokompatibilného systému a chorobami u ľudí a riešilo aj paternitné  spory. Jeho aktivita prerástla do hlavnej náplne súčasného Imunologického ústavu LFUK, ktorý sa osamostatnil v roku 1991. 

V oblasti bakteriálnych infekcií sa študovali stafylokokové ochorenia a ich patogenéza a ochorenia uropoetického systému bakteriálnej etiológie. Zvláštna pozornosť sa venovala gramnegatívnym nefermentujúcim baktériám ako novej skupine rezistentných pôvodcov závažných ochorení u ľudí.

Výsledky výskumu boli publikované a ocenené v roku 1984 Národnou cenou a viacerými uznaniami odborných spoločností. Vďaka intenzívnej vedecko-výskumnej práci a spolupráci s pracoviskami v celom Československu i v zahraničí na katedre vyrástli mnohí kandidáti vied, viacerí z nich habilitovali a neskôr dosiahli hodnosť doktora vied a profesora; profesor Štefanovič získal hodnosť akademika SAV. 

Diagnostickú činnosť vykonávala Katedra mikrobiológie a imunológie pre viaceré kliniky vtedajšej Fakultnej nemocnice, pre ústavy LFUK, závodné ambulancie rektorátu UK a pre Štátne sanatórium. Pokračovalo sa v zhotovovaní autovakcín pre pacientov Fakultnej nemocnice. Pod vedením akademika Jána Štefanoviča sa neskôr začali sledovať vybrané imunologické ukazovatele funkcie imunitného systému pacientov FN a iných zdravotníckych zariadení v ČSR,  čo umožnilo nakoniec vznik samostatného Oddelenia klinickej imunológie FN, ktorého vedenie prevzal MUDr. Peter Pružinec. Naďalej sa vykonávala typizácia antigénov HLA-systému za účelom výberu párov darca – príjemca, predovšetkým pred transplantáciou kostnej drene, a to s celoštátnou pôsobnosťou.

Pod vedením  prof. MUDr. J. Štefanoviča, DrSc. habilitovalo osem kolegov, traja sa stali profesormi. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájili 16 a doktorskú dizertačnú prácu 3. Viaceré kolegyne a kolegovia úspešne absolvovali špecializačné skúšky v odbore mikrobiológia a imunológia. Niektorí pracovníci, ktorí odborne vyrástli na Katedre mikrobiológie a imunológie, sa stali vedúcimi iných pracovísk Univerzity Komenského v Bratislave a v Martine, ako aj v Košiciach, alebo sa stali primármi oddelení na vtedajších hygienických staniciach. Viacerí úspešní riešitelia úloh ŠVOČ a diplomanti z Prírodovedeckej fakulty zostali i v ďalšom profesionálnom živote verní mikrobiológii doma, či v zahraničí.

Treba zdôrazniť, že pracovisko bolo aj centrom, ktoré koordinovalo obhajoby kandidátskych dizertačných prác, habilitácie a neskôr aj inauguračné konania  v odbore Mikrobiológia a imunológia. Participovalo aj na koordinácii celoštátneho výskumu v oblasti prirodzenej imunity.  Katedra mikrobiológie a imunológie bola školiacou bázou pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v oblasti imunológie (v r. 1972-1992), mikrobiológie (od r. 1986) ako aj laborantiek (od r. 1965).

V r. 1990 vedenie Katedry mikrobiológie a imunológie prevzal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. Veľký rozvoj poznatkov z imunológie a mikrobiológie mal za následok rozdelenie pôvodného ústavu na dve pracoviská, ktoré si hľadali vlastnú koncepciu výučby, diagnostiky a výskumu. Prednostom Imunologického ústavu sa stal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.

Do funkcie prednostky Mikrobiologického ústavu bola v roku 1992 menovaná doc. MUDr. Daniela Kotulová, CSc., ktorá zároveň od r. 1990 viedla aj Katedru klinickej mikrobiológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve (terajšia SZU). Mikrobiologický ústav bol od svojho založenia v roku 1949 spoločným pracoviskom LFUK a FN. Zmluva medzi LFUK a FN bola pre Mikrobiologický ústav LFUK a FN aktualizovaná 14. 4. 1994. Do funkcie zástupcu prednostu pre liečebnú starostlivosť bola po konkurze v r. 1992 menovaná MUDr. Ľubica Klokočníková, CSc. Zástupcom pre pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť sa stal doc. MUDr. Milan Nikš, CSc. a po jeho odchode  z pracoviska RNDr. Lívia Slobodníková, CSc.

V pedagogickej činnosti sa začala realizovať samostatná výučba mikrobiológie pre poslucháčov LFUK v povinnom predmete Mikrobiológia / Lekárska mikrobiológia, ako aj v povinne voliteľných predmetoch Klinická mikrobiológia a Tropická parazitológia. Až do roku 1995 sa ústav podieľal na výučbe mikrobiológie aj na LF v Martine. Okrem toho Mikrobiologický ústav LF UK začal zabezpečovať výučbu mikrobiológie pre poslucháčov medziodborového štúdia biomedicínskej fyziky a pracovníci ústavu viedli diplomové práce študentov Lekárskej fakulty, Prírodovedeckej fakulty a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

V liečebno-preventívnej činnosti sa upevnila základná a rozšírila sa špecializovaná diagnostika v oblasti bakteriológie, mykológie a infekčnej sérológie ako aj konzultačná činnosť pre kliniky a ambulancie FN a UK.  Súčasťou pracoviska sa stalo parazitologické laboratórium, ktoré v spolupráci s klinikami FN a hlavne s Oddelením pre cudzokrajné choroby vykonávalo diagnostiku parazitárnych ochorení. Pokračuje sa aj zhotovovaní autovakcín pre imunostimulačnú liečbu u pacientov s chronickými a recidivujúcimi ochoreniami.

V oblasti výskumu sa pracovníci ústavu zamerali na výskum vybraných bakteriálnych nákaz. V rámci grantových úloh sa sledovala účasť baktérií rodu Pseudomonas na závažných ochoreniach, v spolupráci s II. Detskou klinikou DFNsP sa venovala pozornosť výskytu Streptococcus pneumoniae so zníženou citlivosťou na penicilín a iné vybrané liečivá a sledovala sa ich účasť v patogenéze ochorení u detí. Začal sa monitorovať výskyt stafylokokov rezistentných voči meticilínu, zisťovali sa faktory virulencie kmeňov izolovaných od pacientov so závažnými stafylokokovými infekciami a schopnosť týchto baktérií tvoriť biofilm - významný faktor virulencie v patogenéze chronických infekcií a infekcií spojených s prítomnosťou cudzieho telesa. Začal sa sledovať výskyt nozokomiálnych gramnegatívnych paličiek a analyzovať ich mechanizmy rezistencie. Ďalšou oblasťou bolo testovanie antimikrobiálnych a antibiofilmových účinkov klasických dezinfekčných prostriedkov a antiinfekčných liečiv, ale aj medov a látok rastlinného pôvodu.  

Dňa 1.7. 2010 vystriedala prof. MUDr. Danielu Kotulovú, CSc. na vedúcom poste doc. MUDr. Helena Hupková, PhD. Pod jej vedením sa výskumné aktivity ústavu rozšírili o celoslovenský surveillance pneumokokových otitíd, sledovanie invazívnych kmeňov Streptococcus pyogenes a laboratórna diagnostika sa rozšírila o základnú a špecializovanú diagnostiku lymskej boreliózy. Do medzinárodného projektu e-Bug (The Development and Dissemination of a School Antibiotic and Hygiene Education Pack and Website across Europe), ktorý sa venoval osvete medzi žiakmi základných škôl zapojila doc. Hupková aj medikov, ktorí hravou formou „viedli praktické cvičenia“ z mikrobiológie vo viacerých bratislavských školách. Vo výskumnej oblasti začal Mikrobiologický ústav bližšie spolupracovať s ďalšími klinickými pracoviskami Univerzitnej nemocnice a  DFNsP Lekárskej fakulty UK (I. Chirurgickou klinikou, Detskou otorinolaryngologickou klinikou, Klinikou popálenín a rekonštrukčnej chirurgie a Klinikou pneumológie a ftizeológie).

Po náhlom a neočakávanom odchode docentky Heleny Hupkovej 1. marca 2014 stratil Mikrobiologický ústav svoju prednostku. Od marca  do decembra 2014 bola dočasne  poverená vedením RNDr. Mária Blažeková, PhD., v priebehu apríla až októbra 2014 spolu s prof. MUDr. Vladimírom Krčmérym, DrSc., ktorý obohatil ústav o pohľad odborníka v tropickej medicíne a organizátora humanitárnych projektov. Od 1.1.2015  viedla Mikrobiologický ústav ako poverená prednostka MUDr. Alena Vaculíková.

Po vyše dvoch rokoch bola 1. júla 2016 na základe úspešného výberového konania menovaná prednostkou Mikrobiologického ústavu doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH. Počas jej práce na MZ SR v rokoch 2018-2020 ju na vedúcom poste vystriedal prof. Krčméry ako poverený prednosta.

V súčasnosti je poverenou prednostkou opäť doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH, mim. prof. Pod jej vedením pracovníci MIU pokračujú vo výskume faktorov virulencie a mechanizmov antimikrobiálnej rezistencie baktérií a v sledovaní alternatívnych postupov k antibiotickej liečbe – vo výskume antimikrobiálnych aktivít prírodných produktov a bakteriofágov s terapeutickým potenciálom. Na mikrobiologickom ústave sa naďalej pokračuje v príprave terapeutických autovakcín určených pre pacientov s opakovanými a chronickými infekciami v rámci celého Slovenska a vykonáva sa mikrobiologická diagnostika pre pacientov Univerzitnej nemocnice Staré mesto. Modernizuje sa výučbová a výskumná základňa ústavu a inovujú sa metódy výučby – a to napriek tomu že sa Mikrobiologickému ústavu počas revitalizácie okolia fakulty výrazne zmenšili priestorové kapacity a bez náhrady prišiel o štyri laboratóriá, tri pracovne a jednu miestnosť pre praktické cvičenia, ktorá musela byť nahradená na úkor ďalšieho laboratória. Natlačení na malom priestore, ale svorne a s elánom sa v laboratóriách, ktoré ešte ostali, pracuje na výskumných projektoch, bádajú v nich medici v rámci ŠVOČ, vykonávajú sa v nich experimentálne časti diplomových prác a vychovávajú sa doktorandi. Okrem tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Lekárska mikrobiológia a imunológia (akreditácia v roku 2022) poskytuje Mikrobiologický ústav opäť aj špecializačné štúdium v odbore Klinická mikrobiológia (akreditácia od roku 2017). Pod vedením doc. Liptákovej vzniklo prvé vydanie učebnice lekárskej mikrobiológie, na ktorom participovali významní odborníci v mikrobiológii z celého Slovenska. Toto dielo získalo Cenu Literárneho fondu za rok 2019.