Lekárska fakulta > Pracoviská > Teoretické ústavy > Ústav histológie a embryológie LF UK > Učebné texty

Učebné texty

Renáta Mikušová, Štefan Polák ÚVOD DO HISTOLÓGIE A EMBRYOLÓGIE PRE ŠTUDENTOV ZUBNÉHO A VŠEOBECNÉHO LEKÁRSTVA 1

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE, Lekárska fakulta


Renáta Mikušová, Štefan Polák

ÚVOD DO HISTOLÓGIE A EMBRYOLÓGIE PRE ŠTUDENTOV ZUBNÉHO A VŠEOBECNÉHO LEKÁRSTVA 1


2015
Univerzita Komenského v Bratislave

Štefan Polák a Ivan Varga: Funkčná histológia, vývin a evolúcia lymfatického systému človeka (s klinicko - anatomickými koreláciami).

Štefan Polák, Ivan Varga, Ľuboš Danišovič, Ján Líška, Paulína Gálfiová: Úvod do histológie a histologickej techniky. (obrazová príloha)

 Nakoľko sme nemohli zabezpečiť kvalitné farebné mikrofotografie v tlačenej verzii našich učebných textov pričom práve farebné odlíšenie jednotlivých štruktúr má kľúčový význam v histológii), odporúčame čitateľom, aby si pri štúdiu pozreli aj originálne, farebné verzie obrázkov. Tie sú voľne prístupné na tejto webovej stránke Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Obr. 1 Rudolf Ludwig Virchow (1821 – 1902), nemecký patológ
Obr. 2 Jan Janošík (1856 – 1927), prvý český docent z odboru histológia. Obraz je umiestnený v knižnici Anatomického ústavu 1. lekárskej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe
Obr. 3 Profesor Zdeněk Frankenberger (vľavo), prvý prednosta Histologicko-embryologického ústavu v Bratislave, spoločne s profesorom Karlom Mazancom z Brna na konferencii československých morfológov v Smoleniciach (1958)
Obr. 4 Antoni van Leeuwenhoek (1632 – 1723), holadský obchodník, ktorý škonštruoval mikroskop s 200-násobným zväčšením
Obr. 5 Hlavné časti Hookovho mikroskopu z roku 1670. Vľavo vidieť vlastný zdroj svetla vo forme olejovej lampy, ktorej svetlo sa sústreďovalo na skúmaný objekt nádoba s vodou
Obr. 6 Jan Evangelista Purkyňe (1787 – 1869), profesor fyziológie Karlovej Univerzity v Prahe a spoluautor bunkovej teórie
Obr. 7 Mikrofotografia Purkyňovho neurónu hruškovitého tvaru z kôry mozočka (Holmesova impregnačná metóda, orig. zv. 400 x)
Obr. 8 Mikrofotografia Purkyňových vlákien (1) zo srdca človeka. Nad ňou je subendotelová vrstva (3) a jedna vrstva plochých endotelových buniek (2) (zelený trichróm, orig. zv. 400 x)
Obr. 10 Svetelný mikroskop značky OLYMPUS CH20. 1 – podstavec, 2 – statív, 3 – okulár, 4 – tubus, 5 – optická hlavica, 6 – revolverový menič objektívov, 7 – objektív, 8 – stolček, 9 – kondenzor, 10 – krížový posun, 11 – makroskrutka, 12 – mikroskrutka, 13 – zapínanie mikroskopu, 14 – reostat
Obr. 11 Inverzný mikroskop značky ZEISS Axiovert 100 s digitálnou kamerou, vhodný na pozorovanie tkanivových a bunkových kultúr
Obr. 12 Fibroblasty kultivované v in vitro podmienkach zobrazené metódou Nomarského kontrastu. Vidieť typický vretenovitý tvar fibroblastov, v centrálne uloženom oválnom jadre vidieť viacero jadierok (orig. zv. 400 x)
Obr. 13 Fluorescenčný mikroskop značky NIKON Eclipse 80i. 1 – svetelný mikroskop, 2 – zdroj svetla krátkych vlnových dĺžok, 3 – digitálna kamera, 4 – filter chrániaci pred lúčmi krátkych vlnových dĺžok, 5 – počítač
Obr. 14 Mikrofotografia z fluorescenčného mikroskopu – vyvíjajúca sa slezina ľudského embrya v 7. týždni po oplodnení. Využíva sa fluorescenčná schopnosť eozínu po štandardnom farbení. V zárodku sleziny výrazne fluoreskujú bazálne membrány vyvíjajúcich sa ciev
Obr. 16 Správne odobraté tkanivo vo fixačnom roztoku (Bouinov roztok) pripravené na odoslanie do histologického laboratória
Obr. 17 Pohľad do histologickej knihy
Obr. 18 Zalievanie presýteného tkaniva. Vľavo piecka, ktorá udržiava parafín v tekutom stave, vpravo vlastné zalievanie tkaniva do zalievacej komôrky
Obr. 19 Parafínové bločky s tkanivom pripravené na rezanie
Obr. 20 Autotechnikon značky Leica
Obr. 21 Rotačný mikrotóm značky Reichert- -Jung 2040
Obr. 22 Kryostat značky CRYO-CUT, pohľad do komory, v ktorej sa udržiava pri rezaní zmrazeného tkaniva nízka teplota
Obr. 23a Susedné rezy (nefarbený a farbený). V strede je hyalínová chrupka vyvíjajúceho sa rebra u ľudského embrya (orig. zv. 100 ×)
Obr. 23b Susedné rezy (nefarbený a farbený). V strede je hyalínová chrupka vyvíjajúceho sa rebra u ľudského embrya (orig. zv. 100 ×)
Obr. 24 Žírna bunka (1) s typickými metachromatickými granulami, ktoré prekrývajú aj svetlé, centrálne uložené jadro. Vedľa granuly (2) mimo bunky po degranulácii (toluidínová modrá, orig. zv. 1 000 ×)
Obr. 25 Glandula parotis. Serózne bunky s nápadne fialovou, bazofilnou cytoplazmou (1). Bunky vystielajúce vývody (2) majú cytoplazmu ružovú, acidofilnú (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 26 Predné rohy miechy. Multipolárne neuróny majú veľké, svetlé jadro s nápadným jadierkom (1), v cytoplazme sú bazofilné zhluky drsného endoplazmového retikula – Nisslova substancia (2). V okolí jadrá gliových buniek (3). (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 27 Folikul štítnej žľazy. Produkt folikulárnych buniek (1) je zhromažďovaný vo vnútri folikulu vo forme koloidu (2), ktorý je typicky eozinofilný (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 28 Prierez sliznicou priedušnice. Príklad farbenia hematoxylínom a eozínom: jadrá epitelových buniek sú fialové (1), kým ich cytoplazma je ružová (2). Na ich apikálnom povrchu vidieť riasinky (3). Vmedzerené pohárikové bunky (4) produkujúce hlien (mucín) sa touto metódou slabo farbia, lebo hlien sa pri spracovaní vyplaví. Výrazná bazálna membrána (5) pod epitelovými bunkami je eozinofilná. V lamina propria mucosae vidieť do fialova zafarbené jadrá rôznych buniek väziva (6) (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 29 Vlákna priečne pruhovaného kostrového svalu – výrazné priečne prúžkovanie po farbení železitým hematoxylínom (orig. zv. 400 ×)
Obr. 30 Kôra obličky. Paralelne uložené, do čierna zafarbené mitochondrie (1) v bazálnej časti buniek proximálnych tubulov. Apikálna časť buniek a lúmen tubulov (3) sú nezafarbené. V okolí tubulov kapiláry s erytrocytmi (2) (železitý hematoxylín, orig. zv. 1 000 ×)
Obr. 31 Do modra zafarbené kolagénové vlákna riedkeho väziva (anilínová modrá, orig. zv. 400 ×)
Obr. 32 Elastické membrány v stene aorty znázornené do hnedočervena (orceín, orig. zv. 400 ×)
Obr. 33 Do čierna znázornené retikulové vlákna v lymfatickej uzline. Okolo nich nezafarbené bunky, prevažne lymfocyty (impregnácia podľa Lillieho, orig. zv. 400 ×)
Obr. 34 Príklad farbenia modrým trichrómom. Prierez stenou močovodu človeka. Povrchový prechodný epitel (urotel, 1), kolagénové vlákna vo väzivovej lamina propria mucosae sú modré (2), hladká svalovina je červená (3) (modrý trichróm, orig. zv. 100 ×)
Obr. 35 Príklad farbenia zeleným trichrómom. Prierez kožou človeka. Povrchová pokožka (1), pod ňou vrstva riedkeho kolagénového väziva (stratum papillare), (2) a hrubá vrstva hustého kolagénového väziva neusporiadaného s hrubými zväzkami kolagénových vlákien (3) (zelený trichróm, orig. zv. 100 ×)
Obr. 36 Príklad farbenia zeleným trichrómom. Hyalínová chrupka z priedušnice človeka. Do zelena zafarbená medzibunková hmota (1) obsahuje kolagénové mikrofibrily. Chondrocyty uložené v lakúnach vytvárajú izogenetické skupiny (2), povrch chrupky je pokrytý väzivovým perichondriom (3) (zelený trichróm, orig. zv. 400 ×)
Obr. 37 Príklad farbenia AZAN-om. Prierez ductus epididymidis z nadsemenníka človeka. Cylindrické epitelové bunky vystielajúce kanálik majú jadrá zafarbené azokarmínom do červena (1), na apikálnom povrchu vidieť stereocílie (2). V okolitom riedkom väzive (3) sú do modra zafarbené kolagénové vlákna, azokarmínom sa zvýraznia jadrá buniek väziva (AZAN, orig. zv. 400 ×)
Obr. 38 Zub po dekalcifikácii – rozhranie dentínu a zubnej drene tvorenej rôsolovitým väzivom (1). V eozinifilnom predentíne (2) a dentíne (3) sú paralelné prúžky – výbežky odontoblastov (tzv. Tomesove vlákna). (HE, orig. zv. 100 ×)
Obr. 39 Výbrus kompaktnej kosti. Stredom koncentricky usporiadaných Haversových systémom (osteónov) prechádzajú Haversove kanáliky (1), ktoré vzájomne spájajú Volkmanove kanáliky (2) (výbrus, orig. zv. 100 ×)
Obr. 40 Krvný náter farbený Pappenheimovou panoptickou metódou. Medzi množ stvo erytrocytov vľavo vidieť monocyt, vpravo neutrofilný granulocyt so segmentovaným jadrom
Obr. 41 Krvný náter farbený Pappenheimovou panoptickou metódou. V strede eozinofilný granulocyt s dvojlaločnatým jadrom a výraznými tehlovočervenými granulami v cytoplazme
Obr. 42 Krvný náter farbený Pappenheimovou panoptickou metódou. V strede bazofilný granulocyt so svetlým esovitým jadrom prekrytým tmavomodrými granulami uloženými v cytoplazme
Obr. 43 Náter z kostnej drene farbený Pappenheimovou panoptickou metódou. Medzi erytrocytmi vidieť rozličné leukocyty v rôznom štádiu vývinu
Obr. 45 Transmisný elektrónový mikroskop značky MORGAGNI (Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne, Česká republika)
Obr. 46 Serózna bunka pankreasu potkana. Bunka pyramídového tvaru má veľké jadro (1) s prevahou euchromatínu, v apikálnej časti bunky sekrečné granuly (2). V okolí jadra množstvo drsného endoplazmového retikula (TEM, orig. zv. 7 100 ×)
Obr. 47 Detail glomerulu obličky potkana. Podocyt (1) vysiela výbežky, ktoré sa ďalej vetvia a obkolesujú kapiláry (2), čím spoluvytvára filtračnú bariéru obličky. Vo vnútri kapilár erytrocyty (3). (TEM, orig. zv. 4 400 ×)
Obr. 48 Časť plazmatickej bunky potkana pri veľkom zväčšení. Vidieť mitochondriu a veľké množstvo cisterien drsného endoplazmového retikula s ribozómami (TEM, orig. zv. 44 000 ×)
Obr. 49 Povrch priedušnice – riasinky, medzi nimi čiastočky zachytenej nečistoty (SEM, orig. zv. 2 800 ×)
Obr. 50 Povrch sliznica žalúdka potkana po intoxikácii alkoholom. Medzi vyústeniami žalúdočných jamiek sú poškodené epitelové bunky (SEM, orig. zv. 700 ×)
Obr. 51 Pohľad zvonka na vénový sínus sleziny človeka. Vo vnútri cievy erytrocyt (1) stenu sínusu spevňujú prstencové retikulové vlákna (2) (SEM, orig. zv. 5 990 ×)
Obr. 52 Pohľad do vnútra vénového sínusu sleziny človeka. Jadrá buniek vystielajúcich sínusy (1) prominujú do vnútra cievy, cez otvory v stene sínusu prechádzajú erytrocyty (2) (SEM, orig. zv. 7 620 ×)
Obr. 53 Dôkaz glykogénu (červená zrazenina vo vnútri buniek) v hepatocytoch potkana. V strede dvojjadrová pečeňová bunka (PAS + hematoxylín, orig. zv. 1000 ×)
Obr. 54 Dôkaz alkalickej fosfatázy v kefkovom leme epitelových buniek proximálnych tubulov obličky (azokopulačná reakcia, orig. zv. 400 ×)
Obr. 57 Imunohistochemický dôkaz glutatión-S-transferázy v hepatocytoch (šípka) potkana, v strede vena centralis (V), (podrobnejší opis učebných textoch orig. zv. 400 ×)
Obr. 60 Elektronogram Purkyňovho neurónu z kôry mozočka potkana. Telo nervovej bunky je tvorené veľkým svetlým jadrom (1) s nápadným jadierkom (2). V cytoplazme množstvo cisterien drsného endoplazmového retikula (3). V okolí malé multipolárne neuróny stra tum granulosum (4) (TEM, orig. zv. 4 400 ×)
Obr. 61 Multipolárny neurón z predných rohov miechy králika. Vidieť veľké svetlé jadro s nápadným jadierkom (1) a v cytoplazme nahromadenie drsného endoplazmového retikula – Nisslova substatncia (tigroid, 2). Bunka má početné výbežky (4). V okolí jadro podpornej neurogliovej bunky (3) (pyronín, orig. zv. 1 000 ×)
Obr. 62 Golgiho aparát v telách pseudounipolárnych neurónov zo spinálneho ganglia. Do čierna sfarbenú „sieťovinu“ vo vnútri buniek tvoria pospájané cisterny a vačky Golgiho aparátu (pôvodná metóda Camilla Golgiho, orig. zv. 400 x)
Obr. 63 Koncentricky usporiadané plazmatické membrány oligodendrocytu vytvárajú myelínovú pošvu okolo axónu v kôre mozočka potkana. Ich nepravidelný priebeh a „rozmotanie“ spôsobilo dlhodobé užívanie koncentrovaného alkoholu (TEM, orig. zv. 18 000 x)
Obr. 64 Dva protoplazmové astrocyty (1 a 2), ktorých vaskulárne nôžky (4) obkolesujú cievy (3) a spoluvytvárajú hematoencefalickú bariéru (Golgiho impregnačná metóda, orig. zv. 400 ×)
Obr. 65 Mikroglia (*) s plochým telom a vetviacimi sa výbežkami (Hortegova impregnačná metóda, orig. zv. 1 000 ×)
Obr. 66 Ependýmové bunky (1) vystielajúce canalis centralis miechy (2). V okolitej sivej hmote telo neurónu (3). (luxolová modrá + jadrová červeň, orig. zv. 400 ×)
Obr. 67 Ependýmové bunky (1) na povrchu plexus choroideus. Pod ependýmom je v riedkom väzive dilatovaná cieva (2) naplnená erytrocytmi (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 68 Satelitové bunky (1) obkolesujúce telá pseudounipolárnych neurónov (2) v ganglion spinale (HE, orig. zv. 400 ×)
Obr. 69 Cerebellum: stratum moleculare (1), Purkyňove neuróny (stratum gangliosum, 2), stratum granulosum (3) a biela hmota zafarbená do modra (4). Jadrá neurónov aj gliových buniek sa farbia krezylovou violeťou na fialovo, myelínové pošvy axónov sa farbia luxolovou modrou do modra (luxolová modrá a krezylová violeť, orig. zv. 100 ×)
Obr. 70 Medulla spinalis. V sivej hmote multipolárne neuróny (1), biela hmota (2) je zafarbená do modra (luxolová modrá a krezylová violeť, orig. zv. 400 ×)
Obr. 71 Periférny nerv, priečny rez. Myelí nové pošvy sú čierne, kým axóny ostávajú nezafarbené (OsO4, orig. zv. 1 000 ×)
Obr. 72 Neurón pyramídového tvaru s výbežkami z kôry mozgu mačky (Golgiho impregnačná metóda, orig. zv. 400 ×)
Obr. 74 Multipolárne neuróny z predných rohov miechy králika (Holmesova impregnačná metóda, orig. zv. 400 ×)
Obr. 75 Fibrilárne astrocyty (1) vysielajú vaskulárne nožičky (2) smerom k cieve (*), čím vytvárajú hematoencefalickú bariéru (Cajalova impregnačná metóda, orig. zv. 400 ×)



Obr. 76 Ľudská slezina (hrúbka rezu 20 μm). Štyri po sebe idúce obrázky z konfokálneho mikroskopu. Posun optickej roviny v osi z vždy o 1 μm. Použitý je nešpecifický fluorochróm – eozín. Na slede obrázkov možno vidieť napríklad vetvenie arterioly či prierezy vénovými sínusmi
Obr. 79 Elektronogram tkanivovej kultúry fibroblastov. Bunky majú veľké a svetlé jadrá s nápadnými jadierkami (prejav aktívnej proteosyntézy) a aktívne secernujú v cytoplazme vytvorené produkty do okolia (TEM, orig. zv. 2 800 ×)