Zaujímavosti

 Anestéziológia a Intenzívna medicína, ako sa ju učíte v dnešných dňoch, vznikla až v 20. storočí. Avšak dejiny resuscitácie siahajú do skorších časov, veď kto by nechcel zachrániť život druhému človeku? Prvé záznamy o resuscitácií z úst do úst sa spomínajú v Biblii , a neskôr v 16. storočí, kde bolo prvý krát použité vháňanie vzduchu do úst pacientovi. V 18. storočí sa odporúčalo dýchanie z úst do úst dusiacim sa baníkom a utopencom. Dánsky veterinárny lekár Peter Abildgaard si tiež všimol, že u zvierat dokáže údermi do hrude obnoviť bitie srdca. Ďalší lekári, Hall a Silvester, v 19. storočí vylepšili metódy oživovania rôznymi polohami pacientov a hýbaním ich končatín na podporu dýchania. Koncom 19. storočia fyziológ Moritz Schiff skúmal na zvieratách počas operácie masáž srdca, ktorá opäť rozprúdila cirkuláciu krvi. Chirurg Friedrich Maass sa zase stal obhajovateľom externého stláčania hrudníka a nie len ventilácie po tom, čo túto metódu úspešne použil na 2 mladých pacientoch, avšak ešte ďalšie pol storočie sa používala priama masáž srdca. Až začiatkom 20. storočia sa začalo objavovať čoraz viac štúdií o externej masáži srdca, a roku 1947 bol prvý krát úspešne použitý defibrilátor na odhalenom srdci. Stalo sa tak v štáte Ohio (USA) za asistencie chirurga Claude Becka. V roku 1954 Dr. James Elam potvrdil, že vydychovaný vzduch je dostatočne účinný na oživovanie pacientov a spoločne s Dr. Petrom Safarom potvrdili, že dýchanie z úst do úst je efektívna metóda na záchranu života.  O 2 roky neskôr, v roku 1956 sa vykonala prvá externá defibrilácia, ktorá obnovila pacientovi srdcový rytmus. O rok neskôr Johns Hopkins a jeho tím ukázali prvý prenosný defibrilátor. A nakoniec, v roku 1960 bola vytvorená CPR metóda lekármi Kouwenhovenom, Safarom a Judeom, ktorí skombinovali dýchanie z úst do úst so stláčaním hrudníka. A tu sa začína formovanie metódy, ako ju poznáte dnes a ačínajú sa snahy o rozšírenie tejto vedomosti aj medzi verejnosť. Tieto udalosti dali v roku 1960 zrod aj Resusci Anne, ktorú používate na hodinách CPR. Resuscitačnú pomôcku Resusci Anne začala vyrábať firma Laerdal, ktorá predtým vyrábala hračky, no prešla na medicínske pomôcky, kde dominuje dodnes. Zaujímavosťou je, že tvár figuríny je tvárou dievčaťa, ktoré našli utopené v rieke Seine v Paríži a nevedeli ju identifikovať, no bola pekná a usmievala sa aj po smrti. Za posledných takmer 60 rokov sa CPR rozšírila a vylepšila a je veľmi podstatnou a zásadnou stratégiou pre záchranu ľudského života.

Zdroj:

https://cpr.heart.org/en/resources/history-of-cpr

https://www.laerdal.com/docid/1117121/Laerdal-History

https://www.erc.edu/about/history

Cooper JA, Cooper JD, Cooper JM (2006) Cardiopulmonary Resuscitation. Circulation 114:2839–2849. doi: 10.1161/CIRCULATIONAHA.106.610907

Debard ML (1980) The History of Cardiopulmonary Resuscitation. 5:273–275.

Ekmektzoglou KA, Johnson EO, Syros P, et al (2012) Cardiopulmonary resuscitation: a historical perspective leading up to the end of  the 19th century. Acta Med Hist Adriat 10:83–100.

Gajic V (2011) [Cardiopulmonary resuscitation through centuries]. Med Pregl 64:234–238.

McLennan S (2008) The development of CPR. N Z Med J 121:71–77.