Program konferencie a abstrakty prac

1. Lukáš Balogh: Vplyv ruténatých komplexov na viabilitu nádorových a zdravých buniek.

Lukáš Balogh

Vplyv ruténatých komplexov na viabilitu nádorových a zdravých buniek

Školiteľ: Mgr. Mária Janubová, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK

Práca: pdf

V našej práci sme skúmali vplyv vybraných ruténatých komplexov na viabilitu buniek dvoch bunkových línií: karcinómu prsníka (MCF-7) a ľudských pľúcnych fibroblastov (MRC-5). Cieľom našej práce bolo zistiť, či tieto komplexy vykazujú cytotoxicitu voči obom bunkovým líniám a zároveň porovnať intenzitu účinku daného komplexu pri určitej koncentrácii. Získané výsledky ukázali, že vo väčšine prípadov ruténate komplexy v použitých koncentráciách nemali významný vplyv na bunky MCF-7. Zaujímavým zistením bolo, že inkubácia buniek MCF-7 s niektorými komplexmi viedla k nárastu viability v čase. Tento jav môže súvisieť s aktiváciou mechanizmov rezistencie, ako je vylučovanie látky z buniek, alebo s mutáciami DNA. Na základe našich zistení sme dospeli k záveru, že testované ruténate komplexy nevykazujú výraznú selektívnu toxicitu voči nádorovým bunkám MCF-7.

In our study, we investigated the effect of selected ruthenium (II) complexes on the viability of two cell lines: breast cancer (MCF-7) and human lung fibroblasts (MRC-5). The aim of our work was to determine whether these complexes exhibit cytotoxicity towards both cell lines and to compare the intensity of the effect of a given complex at a certain concentration. The results showed that in most cases, ruthenium complexes in the concentrations used had no significant effect on MCF-7 cells. An interesting finding was that incubation of MCF-7 cells with some complexes led to an increase in viability over time. This phenomenon may be related to the activation of resistance mechanisms, such as efflux of the substance from the cells, or to DNA mutations. Based on our findings, we concluded that the tested ruthenium complexes do not exhibit significant selective toxicity towards MCF-7 tumor cells.

2. Anna Farkašová: Úloha extracelulárnej DNA a neutrofilových extracelulárnych pascí v animálnom modeli alkoholového poškodenia pečene

Anna Farkašová

Úloha extracelulárnej DNA a neutrofilových extracelulárnych pascí v animálnom modeli alkoholového poškodenia pečene

Školiteľ: doc. RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD., Mgr. Paulína Belvončíková

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Neutrofily pôsobia ako prvá línia obrany proti patogénom prostredníctvom fagocytózy, reaktívnych kyslíkových radikálov a tvorbou extracelulárnych pascí (NETy). NETy pozostávajú z extracelulárnej DNA, histónov a granulárnych proteínov. Ich nekontrolovaná tvorba môže viesť k rozvoju a udržovaniu zápalu napríklad aj pri alkoholovom poškodení pečene (ALD). Cieľom práce je opis úlohy plazmatickej extracelulárnej DNA (ecDNA) a NETov v animálnom modeli alkoholom indukovaného poškodenia pečene. ALD bolo navodené podaním Lieber-DeCarli diéty, pozostávajúcej z tekutej stravy s obsahom 31,5% etanolu štyridsiatim piatim myšiam. Zvieratá boli rozdelené do dvoch experimentov: 10-dňový a 4-týždňový model. Kolorimetrickou detekciou bolo dokázané zvýšenie pečeňových enzýmov v obidvoch modeloch. Rozdiely v koncentrácii ecDNA a percento netotických buniek meraných prietokovou cytometriou neboli významné. Táto skutočnosť by mohla potvrdiť teóriu, že neutrofily tvoriace NETy sa pri ALD nachádzajú v tkanive pečene a nie v periférnej krvi. V skúmaní patogenézy ALD sa bude pokračovať vyhodnotením mikroskopických a imunohistochemických vzoriek pečene.

Neutrophils act as the first line of defence against pathogens through phagocytosis, reactive oxygen radicals and the formation of extracellular traps (NETs). NETs consist of extracellular DNA, histones and granular proteins. Their uncontrolled formation can lead to the development and maintenance of inflammation, for example in alcoholic liver disease (ALD). The aim of this work is to describe the role of plasma extracellular DNA (ecDNA) and NETs in an animal model of alcohol-induced liver injury. ALD was induced by administering a Lieber-DeCarli diet consisting of a liquid diet containing 31.5% ethanol to forty-five mice. The animals were divided into two experiments: a 10-days and a 4-weeks model. Colorimetric detection showed an increase in liver enzymes in both models. The differences in ecDNA levels and the percentage of netotic cells measured by flow cytometry were not significant. This fact may support the theory that the neutrophils that form NETs in ALD are located in the liver tissue and not in the peripheral blood. The investigation of the pathogenesis of ALD will continue with the evaluation of microscopic and immunohistochemical liver samples.

3. BSc. Tetiana Pidlypska: Detection of neutrophil extracellular traps-bound bacteria using immunofluorescent methods.

BSc. Tetiana Pidlypska

Detection of neutrophil extracellular traps-bound bacteria using immunofluorescent methods

Školiteľ: assoc. professor Michal Pastorek, MSc., PhD.

Pracovisko: Institute of Molecular Biomedicine FM CU

Práca: pdf

Neutrofilové extracelulárne pasce (NETy) sú DNA štruktúry uvoľňované neutrofilmi na zachytenie a imobilizáciu patogénov. Nadmerná tvorba NETov môže zhoršiť zápal a spôsobiť poškodenie tkaniva. Sepsa je závažný zdravotný stav, ktorý spôsobuje dysfunkciu orgánov v dôsledku zápalovej reakcie na infekciu. Hlavnou príčinou úmrtnosti pri sepse je zlyhanie imunity spôsobené poruchou aktivity imunitných buniek a dysreguláciou cytokínovej odpovede. NETy boli uznané ako faktor orgánového poškodenia, pričom proti tkanivu hostiteľa pôsobia aj silné antimikrobiálne proteíny. Jednou z výziev pri vývoji liečby septických pacientov zameranej na NETy je určiť, kedy tvorené NETy vznikajú v dôsledku imunitnej odpovede na faktory hostiteľa, preto neprispievajú k zachyteniu baktérií a neobsahujú ich. Pomocou fluorescenčnej mikroskopie a prietokovej cytometrie vyvíjame protokoly na identifikáciu baktérií viazaných na NETy. Použitím protilátok zameraných na Gram negatívne a Gram pozitívne baktérie môžeme pomocou mikroskopie vizualizovať baktérie vo vnútri NETov pri rôznej multiplicite infekcie. Prietoková cytometria poskytuje kvantifikaciu baktérií viazaných na NETy a taktiež zdôrazňuje budúce výzvy, ako je nešpecifická afinita sekundárnych protilátok, translatovanie výsledkov z mikroskopie na cytometriu, izolácia neutrofilov vs. indukcia NETov v celej krvi.

Neutrophil extracellular traps (NETs) are DNA structures released by neutrophils to capture and immobilize pathogens. Excessive NET formation can aggravate inflammation and cause tissue damage. Sepsis is a serious medical condition that causes organ dysfunction due to an inflammatory response to infection. Major cause of mortality in sepsis is immunological failure, caused by impaired immune cell activity and dysregulated cytokine responses. NETs have been recognized as a factor in organ damage, with potent antimicrobial proteins also acting against host tissue. One of the challenges in developing NETs-aimed therapy for septic patients is determining when generated NETs do not have bacteria inside of them, which are formed because of immune response to host’s factors, therefore they do not contribute to bacterial capturing. Using the fluorescence microscopy and flow cytometry, we are developing protocols for identification of NETs-bound bacteria. With antibodies aimed at Gram-negative and Gram-positive bacteria we can visualise bacteria inside the NETs at different multiplicity of infection with the microscopy. Flow cytometry provides the quantity of NETs-bound bacteria, along with highlighting the future challenges, such as non-specific affinity from secondary antibodies, translating the results from microscopy to cytometry, neutrophil isolation vs. whole blood NETs induction.

4. Matúš Pukanec: Detekcia a charakteristika vlastností depozitu cerebrálneho železa po paracetamolom indukovanom intrakraniálnom krvácaní po 24 hodinách fyzikálnymi a histochemickými metódami.

Matúš Pukanec

Detekcia a charakteristika vlastností depozitu cerebrálneho železa po paracetamolom indukovanom intrakraniálnom krvácaní po 24 hodinách fyzikálnymi a histochemickými metódami

Školiteľ: doc. RNDr. Martin Kopáni, PhD., Mgr. Jakub Szabó

Pracovisko: Ústav lekárskej fyziky a biofyziky LF UK

Práca: pdf

Pri predávkovaní myší paracetamolom dochádza k zvýšenému depozitu železa v mozgu. Železo sa vo vnútri buniek nachádza vo forme Fe3+ ako hemosiredín alebo feritín. Pri intrakraniálnom krvácaní dochádza k zvýšenému depozitu Fe3+ železa v mozgu, čo je dokázateľné ako histochemickými, tak aj fyzikálnymi metódami (MRI, Ramanova spektroskopia). Železo bolo dokázané vo zvýšenom množstve už po 24 hodinách, avšak dostupné dáta uvádzajú výraznejší výskyt až po 48 hodinách. Pomocou Ramanovej spektroskopie je možné určiť typ molekuly, v ktorej je Fe3+ železo viazané.

When mice are overdosed on paracetamol, there is an increased deposit of iron in the brain. Iron is found inside the cells in the form of Fe3+ as hemosiredin or ferritin. By intracranial bleeding, there is an increased deposit of Fe3+ iron in the brain, which can be proven by both histochemical and physical methods (MRI, Raman spectroscopy). Iron has been proven in an increased amount after only 24 hours, but the available data indicate a more significant occurrence only after 48 hours. Using Raman spectroscopy, it is possible to determine the type of molecule in which Fe3+ iron is bound

5. Dorota Bartková: Oxytocín a vazopresín ako hormóny lásky (Spokojnosť v partnerskom vzťahu nie je spojená s variabilitou AVPR1A génu, ale s prítomnosťou dieťaťa vo vzťahu).

Dorota Bartková

Oxytocín a vazopresín ako hormóny lásky (Spokojnosť v partnerskom vzťahu nie je spojená s variabilitou AVPR1A génu, ale s prítomnosťou dieťaťa vo vzťahu)

Školiteľ: RNDr. Jaroslava Babková, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav LF UK

Práca: pdf

Socioemočné správanie, vrátane spokojnosti v partnerskom vzťahu, je behaviorálny komplex určený interakciou mnohých genetických a sociodemografických faktorov. Cieľom tejto štúdie bolo najprv skúmať, či je variabilita v RS3 nachádzajúca sa na 5´ konci pred kódovacou oblasťou AVPR1A spojená so spokojnosťou v partnerskom vzťahu (Index spokojnosti páru). Po druhé, ako sa prítomnosť dieťaťa odzrkadľuje na spokojnosti v partnerskom vzťahu. Ukázalo sa, že variabilita génu AVPR1A nebola spojená so spokojnosťou partnera (N = 42, p = 0,114), ale účastníci bez detí mali vyššiu úroveň spokojnosti s partnerom ako tí s deťmi (N = 53, p = 0,032, Cohenov d = 0,735). Avšak, nemôže sa považovať za príčinný vzťah, tieto zistenia naznačujú dôležitosť ne-genetických faktorov v kontexte spokojnosti partnera.

Socioemotional behaviour, including couple relationship satisfaction, is complex behaviour determined by interaction of many genetic and sociodemographic factors. The aim of this study was firstly to investigate whether variability in the RS3 located in the 5′ flanking region of AVPR1A is associated to relationship satisfaction (Couple Satisfaction Index). Secondly, how the presence of the child affects relationship satisfaction. It was shown that the variability of the AVPR1A gene was not associated with partner satisfaction (N = 42, p = 0.114), but childless participants had a higher level of partner satisfaction than those with children (N = 53, p = 0.032, Cohen's d = 0.735). However, it cannot be considered a causal relationship, these findings indicate the importance of non-genetic factors in the context of partner satisfaction. KEY WORDS: relationship; satisfaction; AVPR1; children;

6. Linda Ilavská, MBA: Skríning diabetickej retinopatie nemydriatickou funduskamerou s využitím softvéru s umelou inteligenciou.

Linda Ilavská, MBA

Skríning diabetickej retinopatie nemydriatickou funduskamerou s využitím softvéru s umelou inteligenciou

Školiteľ: prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.

Pracovisko: Ústav epidemiológie LF UK

Práca: pdf

Práca popisuje využitie moderných technológií za použitia umelej inteligencie pri skríningových vyšetreniach rizika diabetickej retinopatie u pacientov s diabetes mellitus 1. a 2. typu, s gestačným diabetom so špecifickými formami diabetu. Na vyšetrenia sme použili nemydriatickú kameru DRSplus ® so zobrazovacím systémom fundu s technológiou TrueColor Confocal spoločnosti iCare, Fínsko a softvérový produkt RetCAD™ firmy Thirona, Holandsko, s certifikáciou triedy IIa. Prístroj a softvér využívajú umelú inteligenciu na analýzu farebných snímok očného pozadia na prítomnosť diabetickej retinopatie a vekom podmienenej makulárnej degenerácie. Vyšetrili sme 403 dospelých diabetikov v rámci pravidelného vyšetrenia na diabetologickej ambulancii v období január – marec 2024. V skupine diabetes mellitus 1. typu diabetická retinopatia nebola zistená u 8 (42,1%) pacientov, miernu retinopatiu mali 4 (21,1%) pacienti, stredne závažnú 3 (15,8%), závažnú 3 (15,8%), V skupine diabetes mellitus 2. typu diabetická retinopatia nebola zistená u 229 (69,1%) pacientov, miernu retinopatiu malo 69 (18,6%), stredne závažnú 30 (8,1%), závažnú 9 (2,4%) a proliferatívnu 0 (0%) diabetičiek a diabetikov.V skupine s gestačným diabetom a so špecifickými formami retinopatia nebola zistená. Naše zistenia potvrdili, že nové technológie s využitím umelej inteligencie ponúkajú efektívnu možnosť pri skríningu diabetickej retinopatie s možnosťou včasnej diagnostiky a účinnej prevencie závažných komplikácií.

The study focuses on the utilization of modern technologies employing artificial intelligence in screening examinations for the risk of diabetic retinopathy in patients with diabetes mellitus type 1 and 2, gestational diabetes, specific forms of diabetes. We used a non-mydriatic funduscamera DRSplus® with an imaging system utilizing TrueColor Confocal technology from iCare, Finland, and the software RetCAD™ from Thirona, Netherlands, certified class IIa, employing artificial intelligence to analyze color retinal images for the presence of diabetic retinopathy and age-related macular degeneration. We examined 403 adult diabetics as part of regular screenings at a diabetic outpatient clinic January-March 2024. In the type 1 diabetes group, diabetic retinopathy was not detected in 8(42.1%) patients, mild was present in 4(21.1%) patients, moderate 3(15.8%), severe 3(15.8%), proliferative 0(0%). In the type 2 diabetes mellitus group, diabetic retinopathy was not detected in 229(69.1%) patients, mild was present in 69(18.6%), moderate in 30(8.1%), severe in 9(2.4%), and proliferative in 0(0%) patients. No retinopathy was detected in gestational diabetes and specific forms groups. Our findings confirm that new technologies utilizing artificial intelligence are becoming reality and offer an effective option for diabetic retinopathy screening with the possibility of early diagnosis and prevention of severe complications.

7. Sylvia Kasanická, Sebastián Kern: Kolonizácia nosovej sliznice študentov medicíny kmeňmi Staphylococcus aureus rezistentnými voči antibiotikám.

Sylvia Kasanická, Sebastián Kern

Kolonizácia nosovej sliznice študentov medicíny kmeňmi Staphylococcus aureus rezistentnými voči antibiotikám

Školiteľ: RNDr. Martina Dubinová, PhD., Mgr. Marek Straka, PhD.

Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB

Práca: pdf

Staphylococcus aureus je oportúnny patogén, ktorý kolonizuje sliznice a kožu človeka. Zároveň má schopnosť vyvolávať respiračné infekcie, infekcie mäkkých tkanív a kože, ale aj závažné systémové infekcie. Jedným z rizikových faktorov rozvoja týchto infekcií je nosičštvo S. aureus, ktorý sa najčastejšie vyskyytuje na nosovej sliznici. Cieľom tejto práce bolo zistiť prevalenciu nosičstva S. aureus na nosovej sliznici u študentov Lekárskej fakulty, keďže táto skupina ľudí predstavuje potenciálne riziko pre hospitalizovanách pacientov. Pre účel tejto práce bolo odobratých 303 vzoriek výterov z nosa pri 1. odbere a po 8 mesiacoch 272 pri 2. odbere. Kmene S. aureus boli identifikované na základe kultivačných a biochemických vlastností a následne bola testovaná ich citlivosť voči antimikrobiálnym látkam. Z celkového počtu bolo pozitívnych vzoriek 123 v 1. odbere a 133 v 2. odbere. Študenti vyplnili dotazník ohľadom rizikových faktorov, ktorým sú vystavení. Výsledky boli štatisticky spracované pomocou Pearsonovho χ 2 -testu a meodelom binárnej logistickej regresie. Testované kmene S. aureus boli citlivé voči antimikrobiálnym látkam, najnižšia frekvencia citlivosti sa zistila voči erytromycínu (49% v 1. odbere a 51% v 2. odbere). Z rizikových faktorov sa ukázalo ako štatisticky významné mužské pohlavie, u ostatných sa štatistická významnosť nepotvrdila. Ostatné faktory (fajčenie, opakované a chronické infekcie, alergie, návšteva zdravotníckych zariadení, nadmerné používanie sprejov do nosa) sledované u študentov nemali na výskyt nosičstva S. aureus štatisticky významný vplyv.

Staphylococcus aureus is an opportunistic pathogen that colonizes the mucous membranes and skin of humans. It also has the ability to cause respiratory infections, soft tissue and skin infections, as well as serious systemic infections. One of the risk factors for the development of these infections is the carriage of S. aureus, which is most commonly found on the nasal mucosa. The aim of this study was to determine the prevalence of S. aureus carriage on the nasal mucosa in medical students, as this group of people represents a potential risk for hospitalized patients. For the purpose of this work, 303 nasal swab samples were collected at 1st collection and 272 at 2nd collection after 8 months. S. aureus strains were identified based on cultivation and biochemical characteristics and then tested for their susceptibility to antimicrobial agents. Of the total number of positive samples, 123 were positive in the 1st collection and 133 in the 2nd collection. The students completed a questionnaire regarding the risk factors to which they are exposed. The results were statistically processed using Pearson's χ 2 -test and binary logistic regression model. The tested S. aureus strains were sensitive to antimicrobials, the lowest frequency of sensitivity was found to erythromycin (49% in the 1st sample and 51% in the 2nd sample). Among the risk factors, male sex was found to be statistically significant, while statistical significance was not confirmed for the others. Other factors (smoking, recurrent and chronic infections, allergies, attendance at health care facilities, excessive use of nasal sprays) did not affect nasal carriage of S. aureus.

8. Sebastián Stanko: Stresová reakcia a emócie u dojčiat - sú prepojené?

Sebastián Stanko

Stresová reakcia a emócie u dojčiat - sú prepojené?

Školiteľ: prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc.

Pracovisko: Ústav experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i.

Práca: pdf

Prvé roky nášho života sú nesmierne dôležité pre zdravý vývin emočnej regulácie a stresovej odpovede. Aké je však prepojenie medzi neuroendokrinnou stresovou kaskádou a emóciami? V tejto štúdii sme sa zamerali na hľadanie korelácie medzi negatívnym afektom – v našom prípade to bol plač dojčaťa – a zvýšením koncentrácie voľného kortizolu v slinách dieťaťa. Ako kohortu sme zvolili 30 dojčiat, vo veku 7-9 mesiacov, spolu s ich matkami. Psychosociálnym stresorom bol test nehybnej tváre, konkrétne dvojminútový úsek, kedy matka nereaguje na dieťa. Toto viedlo ku prejaveniu distresu, väčšinou formou plaču. Hladiny kortizolu, ako markera aktivácie neuroendokrinnej stresovej odpovede, sme merali neinvazívne v slinách, ktorých vzorku sme odobrali 20 minút po skončení testu nehybnej tváre. V dvojminútovom úseku sme merali čas kedy dieťa začalo plakať, koľko sekúnd plakalo a koľko sekúnd bolo v pokoji. Po štatistickej analýze sme metódou lineárnej regresie zistili, že hladiny kortizolu v slinách 20 minút po teste nehybnej tváre neboli vo významnej korelácii s celkovou dĺžkou plaču dieťaťa a ani s časom, kedy dieťa začalo prvýkrát plakať. Hlbšie pochopenie mechanizmov, ktorými sú stres a emócie prepojené, postaví základy pre formovanie intervencií, ktoré budú niesť potenciál zabezpečenia zdravého vývinu emočnej regulácie od najskorších štádií života.

The first years of our lives are extremely important for the healthy development of stress response and emotion regulation. However, what is the connection between the neuroendocrine stress cascade and emotions? In this study, we focused on finding the correlation between negative affect - in our case, infant crying - and increased concentration of free cortisol in the child's saliva. We chose a cohort of 30 infants aged 7-9 months along with their mothers. The psychosocial stressor was the still-face test, specifically a two-minute period when the mother did not react to the child. This led to the expression of distress, mostly in the form of crying. Cortisol, as a marker of neuroendocrine stress response activation, was non-invasively measured in saliva samples taken 20 minutes after the end of the still-face test. During the two-minute period, we measured the time when the child started crying, how many seconds it cried, and how many seconds it was calm. After statistical analysis using linear regression, we found that cortisol levels in saliva 20 minutes after the still-face test were not significantly correlated with the total duration of the child's crying or the time it first started crying. A deeper understanding of the mechanisms linking stress and emotions will lay the groundwork for the development of interventions that have the potential to promote healthy emotional regulation from the earliest stages of life.

9. MUDr. David Čmejrek: Niektoré markery srdcového a renálneho zlyhávania u seniorov so sepsou.

MUDr. David Čmejrek

Niektoré markery srdcového a renálneho zlyhávania u seniorov so sepsou

Školiteľ: doc. MUDr. Martin Dúbrava CSc.

Pracovisko: II. Interná klinika SZU, FNsP F.D.Roosevelta

Práca: pdf

Sepsa je život ohrozujúci stav s orgánovou dysfunkciou a dysregulovanou odpoveďou organizmu na infekčné agens. Ide o frekventovanú situáciu - v Európe sa ročne objavuje približne 3,4 milióna prípadov. Sepsa nepriaznivo ovplyvňuje aj srdce a obličky, ktoré sú u seniorov v rámci ich zvyčajnej polymorbidity už predtým spravidla postihnuté rôznymi ochoreniami. Stav srdca a obličiek v klinickej praxi reflektujú rutinne používané laboratórne parametre: urea, kreatinín, troponín, N-terminálny prohormón mozgového nátriuretického peptidu (NTproBNP), C reaktívny proteín (CRP), prokalcitonín (3). V ostatnom čase intenzívne pribúdajú informácie o vzťahu medzi parametrami renálneho a kardiálneho poškodenia, najmä pri chronickej obličkovej chorobe (CKD a chronickom srdcovom zlyhávaní (SZ) (4). Poznatky o laboratórnom statuse u seniorov so sepsou a kardiorenálnym syndrómom sú však stále limitované. V našej štúdii sme sa snažili prispieť k poznaniu, ako je ovplyvnená kardio-renálna rovnováha aj v teréne silentného / maskovaného renálneho alebo kardiálneho ochorenia pri sepse seniora a ako sa ich vzťah odráža v laboratórnych testoch. Tie sme posudzovali nie stacionárne – prierezovo v jednom čase, ale sústredili sme sa na dynamiku laboratórnych parametrov. Najväčší význam je prikladaný prvým 72-hodinám ochorenia (5). Týmto časovým úsekom sme rámcovali aj našu štúdiu.

Sepsis is a life threatening condition connected with dysfunction and dysregulation of organism envolved by microbial pathogen. It is a frequent situation and about 3,4 million cases occur every year. Sepsis is negatively associated with heart and kidneys, which are the organs mostly endangered in population of seniors. We study function of kidneys and heart by routine laboratoty tests: urine, creatinine, troponin, N-terminal pro b-type natriuretic peptide, C-reactive protein and procalcitonin. Recently, a lot of information about connection of kidneys and heart damages have started to accumulate. Unfortunatelly, our studies of these diseases are still very limited. In our research we try to understand the cardio-renal balance during silent or masked renal and cardiac disease in sepsis, which older people suffer from. We concerned on the dynamism of the laboratory parametres. We analyzed laboratory tests in the period of 72 hours, because this is the most crucial period of sepsis disease.

10. MUDr. Falat Jakub: Porovnanie mortality medzi ľudmi bez domova s ľudmi so stabilným bývaním spárovanými podľa veku a pohlavia akútne hospitalizovanými na internej klinike Univerzitnej nemocnice v Bratislave: retrospektívna case-control štúdia.

MUDr. Falat Jakub

Porovnanie mortality medzi ľudmi bez domova s ľudmi so stabilným bývaním spárovanými podľa veku a pohlavia akútne hospitalizovanými na internej klinike Univerzitnej nemocnice v Bratislave: retrospektívna case-control štúdia

Školiteľ: prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a UNB

Práca: pdf

ÚVOD: Ľudia bez domova prichádzajú do nemocnice v pokročilých štádiách ochorenia. Na Slovensku doteraz neboli skúmané príčiny nemocničnej mortality tejto skupiny pacientov. METÓDY: Bola realizovaná retrospektívna case-control štúdia. Za obdobie 13 rokov bolo z databázy nemocničného systému identifikovaných 5528 úmrtí. Z nich bolo 141 úmrtí pacientov bez domova akútne hospitalizovaných na internej klinike Univerzitnej nemocnice. Ich základné charakteristiky a príčiny úmrtia boli porovnané s kohortou 141 hospitalizovaných pacientov so stabilným bývaním, spárovaných podľa pohlavia a veku. VÝSLEDKY: Priemerný vek úmrtia ľudí bez domova bol o 20,07 roku nižší ako priemerný vek úmrtia všetkých pacientov v sledovanom období (56,30±10,31 vs 76,37±12,20, p<0.0001). Ľudia bez domova mali oproti kontrolám kratšiu priemernú dĺžku hospitalizácie (p=0,03), nižší počet komorbidít (p<0.0001), častejšiu incidenciu fajčenia a abúzu alkoholu (p<0.0001). Muži bez domova umierali častejšie na infekčné ochorenia (p=0,02), najčastejšie na pneumóniu (60%). Muži z kontrolnej skupiny umierali častejšie na ochorenia pečene (p=0.03). Medzi ženami neboli signifikantné rozdiely v príčinách mortality. ZÁVER: Ľudia bez domova majú signifikantne odlišné mortalitné dáta. Ďalšie analýzy by mohli v budúcnosti pomôcť pri zlepšení poskytovania zdravotnej starostlivosti tejto rizikovej skupine pacientov.

INTRODUCTION: Homeless people come to the hospital with advanced illness. In Slovakia, the causes of in-hospital mortality of this group of patients have not yet been investigated. METHODS: A retrospective case-control study was conducted. Over a period of 13 years, 5528 deaths were identified from the hospital database. Of these, 141 deaths were of homeless patients hospitalized at the internal clinic of the University Hospital. Their baseline characteristics and causes of death were compared with a cohort of 141 hospitalized patients with stable housing, matched for sex and age. RESULTS: The average age of death of homeless people was 20.07 years lower than the average age of death of all patients in the monitored period (56.30±10.31 vs 76.37±12.20, p<0.0001). Compared to controls, homeless people had a shorter average length of hospitalization (p=0.03), a lower number of comorbidities (p<0.0001), a higher incidence of smoking and alcohol abuse (p<0.0001). Homeless men die more often from infectious diseases (p=0.02), most often from pneumonia (60%). Men from the control group died more often from liver disease (p=0.03). There were no significant differences in the causes of mortality between women. CONCLUSION: Homeless people have significantly different mortality data. Further analysis could help to improve health care for this risky group of patients in the future.

11. Mgr. Claudia Feitscherová: Imunohistochemická detekcia imunitných buniek v ľudskom nadsemenníku – porovnanie s ľudským vajíčkovodom.

Mgr. Claudia Feitscherová

Imunohistochemická detekcia imunitných buniek v ľudskom nadsemenníku – porovnanie s ľudským vajíčkovodom

Školiteľ: prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD.

Pracovisko: Ústav histológie a embryológie LF UK

Práca: pdf

Infertilita párov stále narastá pričom sa odhaduje, že mužské faktory neplodnosti predstavujú 30 až 50% z celkových prípadov, z toho až 15% príčin mužskej neplodnosti je imunitného charakteru. Nadsemenník disponuje vlastným špecifickým imunitným systémom interagujúcim s okolitým prostredím, ktorý umožňuje spermiám ako imunologicky cudzím bunkám dozrievať bez toho aby boli napadnuté týmto systémom. Väčšina štúdií zameraných na štúdium imunitných buniek v nadsemenníkoch bola uskutočnená prevažne na zvieracích modeloch. Cieľom našej štúdie bolo opísať imunitné bunky v rámci epitelu ľudského nadsemenníka prostredníctvom imunohistochémie a na základe ich lokalizácie a distribúcie prispieť k bližšiemu pochopeniu mechanizmov imunologickej tolerancie. Podobný výskum sme realizovali v našich predchádzajúcich prácach v rámci epitelu ľudského vajíčkovodu. Na výskum bolo použité nekrotické tkanivo nadsemenníka od šiestich mužov, priemerný vek predstavoval 45 rokov. Tkanivo bolo opracované metódou nepriamej imunohistochémie na detekciu markerov CD3, CD4, CD8, CD 68 a CD20cy. Zistili sme, že najčasejšie sa vyskytujúcimi imunitnými bunkami v epiteli boli CD3+ T-lymfocyty lokalizované prevažne v hlave a chvoste nadsemenníka, CD8+ T-cytotoxické a T-regulačné lymfocyty lokalizované vo všetkých 3 častiach a CD68+ makrofágy, ktoré boli taktiež detegované vo všetkých 3 častiach. Na základe porovnania oboch embryonálnych intermediárnych reprodukčných orgánov mezodermálneho pôvodu predpokladáme, že oba tieto orgány môžu byť imunologicky privilegovanými miestami.

Infertility of the couples still increase. Male infertility is a significant factor in 30 to 50% of cases reproductive disorders. Up to 15% of male infertility cases are caused by immune factors in various location of male reproductive system.The epididymis has its own specific immune system as spermatozoa are immunologically foreign cells, to mature without being attacked by this system. The most studies to examine immune cells in epididymis were performed on animal models.The aim of our study was to describe the immune cells within the epithelium of the human epididymis by immunohistochemistry and describe their localization and distribution for better understanding of the mechanisms of immunological tolerance. Similar methods were used during our previous researches for detection of immune cells in the epithelium of uterine tubes. We examined necroptic tissue from epididymis of 6 cadavers, mean age 45 years Samples suitable for undirect immunohistochemistry were processed by primary antibodies CD 3, CD 4, CD 8, CD 68 and CD20cy.We detected that the most common immune cells in the epithelium of the epididymis were CD3+ mature T-lymphocytes located mostly in the head and tail, CD8+ T-cytotoxic and T-regulatory lymphocytes located in all 3 parts and CD68+ macrophages also located in all 3 parts. Based on the comparison of both embryological intermediate mesodermal origin reproductive organs, we assume that both may be immulogically privileged organs.

12. MUDr. Martin Jankovský: Stav kompenzácie diabetikov na Slovensku - retrospektívna analýza vyšetrení glykovaného hemoglobínu v rokoch 2019 – 2023.

MUDr. Martin Jankovský

Stav kompenzácie diabetikov na Slovensku - retrospektívna analýza vyšetrení glykovaného hemoglobínu v rokoch 2019 – 2023

Školiteľ: doc. MUDr. Peter Jackuliak PhD., MPH, FEFIM

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a UNB

Práca: pdf

Úvod: Vzhľadom na celosvetovú prevalenciu diabetes mellitus (DM) a neustály vzostup počtu diabetikov predstavuje ochorenie COVID-19 vážnu hrozbu pre početnú a zraniteľnú populáciu. Metabolická kompenzácia diabetikov sa sleduje prostredníctvom glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Hladina HbA1c odráža predpokladané riziko vzniku komplikácií spojených s DM. Pokles HbA1C odzrkadľuje úspešnosť antidiabetickej liečby. Metodika: Retrospektívna analýza 425 965 vyšetrení HbA1C vyšetrených v laboratóriach Medirex a.s. na celom území Slovenska. Výsledky: V liečbe DM1T pozorujeme pokles mediánu HbA1c medzi rokmi 2019 – 2023 z 8% na 7,7% DCCT, priemer HbA1c poklesol z 8,2 na 8,0 % DCCT. Napriek obdobiu COVID—19 došlo k zvýšeniu percentuálneho podielu pacientov s HbA1c ≤ 7%, z 24,44% v roku 2019 na 28,31% v roku 2023. V liečbe DM2T v rokoch 2019 - 2023 pozorujeme mierne zvýšenie mediánu HbA1c z 6,8 % na 6,9% DCCT, priemer HbA1c stúpol z 7,2% na 7,3% DCCT. Až 53,35% pacientov dosahuje HbA1c ≤ 7% a len 6,1% dosahuje HbA1c 9- 10%, resp. 5,71% má hodnotu HbA1c nad 10% DCCT. Počet pacientov s HbA1c ≤ 7% v rokoch 2019 – 2023 je stabilný, 54,45% resp. 51,39% pacientov. Záver: V období 2019 – 2023 evidujeme zlepšenie dlhodobej metabolickej kompenzácie u pacientov s DM1T. Napriek pandémii COVID- 19 počas celého sledovaného obdobia malo viac ako 50 % pacientov s DM2T optimálnu metabolickú kompenzáciu s HbA1c ≤ 7% DCCT.

Introduction: Given the global prevalence of diabetes mellitus (DM) and its continuous increase in the number of affected individuals, the COVID-19 pandemic poses a significant threat to this vulnerable population. Monitoring the metabolic compensation of diabetics is crucial, and this is typically done through glycated hemoglobin (HbA1c) levels. HbA1c reflects the predicted risk of developing complications associated with DM, and a decrease in HbA1c indicates successful antidiabetic treatment. Methodology: We conducted a retrospective analysis of 425.965 HbA1C examinations performed in laboratories operated by Medirex a.s. across Slovakia. Results: In patients with DMT1, we observed a decrease in median HbA1c between 2019 and 2023 from 8% to 7.7% DCCT, while mean HbA1c decreased from 8.2% to 8.0% DCCT. Despite the COVID-19 era, the percentage of patients with HbA1c ≤ 7% increased from 24.44% in 2019 to 28.31% in 2023. For DMT2 treatment (2019 - 2023), median HbA1c showed a slight increase from 6.8% to 6.9% DCCT, and mean HbA1c rose from 7.2% to 7.3% DCCT. Approximately 53.35% of patients achieved HbA1c ≤ 7%, while only 6.1% reached HbA1c levels of 9-10%. A small percentage (5.71%) had HbA1c values above 10% DCCT. The proportion of patients with HbA1c ≤ 7% remained stable at 54.45% or 51.39% during the same period. Conclusion: Between 2019 and 2023, we observed an improvement in long-term metabolic compensation among patients with DMT1. Despite the challenges posed by the COVID-19 pandemic, over 50% of patients with DMT2 achieved optimal metabolic compensation with HbA1c ≤ 7% DCCT throughout the monitored period.

13. MUDr. Ján Juhas: Liečba alfiberceptom neovaskulárnej VPDM v dvojročnom sledovaní.

MUDr. Ján Juhas

Liečba alfiberceptom neovaskulárnej VPDM v dvojročnom sledovaní

Školiteľ: doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD., mim. prof.

Pracovisko: Klinika oftalmológie LF UK a UNB

Práca: pdf

Vekom podmienená degenerácia makuly je hlavnou príčinou slepoty v industrializovanom svete. Neliečené ohrozuje zrakové funkcie potrebné pre úlohy, ako je čítanie, šoférovanie a rozpoznávanie tvárí. V súčasnej dobe sa liečba zameriavana lieky proti VEGF, ktoré blokujú vaskulárny endotelový rastový faktor A (VEGF-A), a tým zabraňujú rozvoju neovaskulárnej membrány pri tomto ochorení. V retrospektívnej analýze sme zhodnotili funkčný výsledok dvojročnej liečby antiVEGF.Aplikovaný bol aflibercept 2 mg intravitreálne. Do súboru bolo zaradených 22 pacientov (24 očí). Po 48 týždňoch sledovania priemerná najlepšia korigovaná zraková ostrosť bola 59,54 písmen, čiže zlepšenie o 0,04 písmen EDTRS. V 96 týždni sledovania bola priemerná najlepšia korigovaná zraková ostrosť 57,08 písmen EDTRS, čiže pokles o 2,42 písmena. Cieľom antiVEGF liečby pri VPDM je dosiahnuť a dlhodobo udržať maximálne zlepšenie zrakovej ostrosti spolu s redukciou exsudácie v sietnici. Z našich údajov vyplýva, že v prvom roku terapie sme pacientom nesignifikantne zlepšili videnie o +0,04 písmena. V druhom roku sa nám však nedarí udržať zisk, a dochádza k poklesu zrakovej ostrosti o 2,42 písmena.

Age-related macular degeneration is the leading cause of blindness in the industrialized world. Untreated, it compromises visual functions needed for tasks such as reading, driving and recognizing faces. Currently, treatment relies on anti-VEGF drugs that block vascular endothelial growth factor A (VEGF-A) and thereby prevent the development of a neovascular membrane in this disease. In a retrospective analysis, we evaluated the functional outcome of a two-year antiVEGF treatment. Aflibercept 2 mg was administered intravitreally. 22 patients (24 eyes) were included in the set. At 48 weeks of follow-up, the mean best-corrected visual acuity was 59.54 letters, an improvement of 0.04 EDTRS letters. At 96 weeks of follow-up, the mean best-corrected visual acuity was 57.08 EDTRS letters, a decrease of 2.42 letters. The goal of antiVEGF treatment in VPDM is to achieve and long-term maintain maximum improvement in visual acuity together with reduction of exudation in the retina. Our data show that in the first year of therapy, we improved patients' vision insignificantly by +0.04 letters. In the second year, however, we fail to maintain the gain, and there is a drop in visual acuity of 2.42 letters.

14. Mgr. Tomáš Strečanský: Identification of bacteria directly from the whole blood by targeted nanopore sequencing.

Mgr. Tomáš Strečanský

Identification of bacteria directly from the whole blood by targeted nanopore sequencing

Školiteľ: doc. MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH

Pracovisko: Institute of Molecular Biomedicine FM CU

Práca: pdf

Sepsa, život ohrozujúci stav spôsobený nekontrolovanou reakciou organizmu na infekciu, je zodpovedná za 20 % úmrtí na celom svete. Pre účinnú liečbu je rozhodujúca rýchla identifikácia pôvodcu ochorenia a jeho citlivosti na antibiotiká. Táto štúdia navrhuje metódu využívajúcu selektívnu centrifugáciu nasledovanú nanopórovým sekvenovaním na urýchlenie detekcie patogénu priamo z krvi. Viaceré klinicky relevantné koncentrácie baktérie E. coli CFT073 boli odstreďované pri rôznych rýchlostiach. Po izolácií DNA boli vzorky analyzované pomocou metód kvantitatívnej PCR (qPCR) a sekvenovania. Výsledky ukázali, že nižšie odstredivé otáčky viedli k vyššiemu množstvu bakteriálnej DNA, a to s preukázateľným štatistickým rozdielom (p < 0,005). Analýza nanopórových výsledkov Epi2me WIMP úspešne identifikovala E. coli aj pri najnižšej koncentrácii 80 CFU/ml, čo poukazuje na vysokú citlivosť tejto metódy. Štúdia zdôrazňuje potenciál kombinácie selektívnej centrifugácie a nanopórového sekvenovania pre rýchlu identifikáciu patogénov priamo z krvi. Hoci ide o sľubný prístup, pre zaradenie do klinickej praxe je potrebný ďalší výskum zameraný na identifikáciu antibiotickej rezistencie a patogenity patogénov. Integrácia detekcie AMR spolu s identifikáciou patogénu by mohla zlepšiť účinnosť liečby cieleným výberom antibiotík. Táto štúdia prináša pohľad na nový prístup k zrýchlenej diagnostike sepsy a zdôrazňuje význam komplexnej charakterizácie patogénu pre zlepšenie liečebných výsledkov pacientov.

Sepsis, a life-threatening condition arising from a dysregulated host response to infection, accounts for 20% of global deaths. Rapid identification of pathogens and their antibiotic sensitivity is crucial for effective treatment. This study proposes a method utilizing selective centrifugation followed by nanopore sequencing to expedite pathogen detection directly from whole blood. Whole blood spiked with E. coli CFT073 was subjected to different centrifugation conditions and analyzed using qPCR and nanopore sequencing. Results indicate that lower centrifugation speeds yielded higher amounts of bacterial DNA, with significant differences (p < 0.005). Notably, the WIMP analysis identified E. coli even at the lowest concentration of 80 CFU/ml, underscoring the method's sensitivity. The study highlights the potential of selective centrifugation coupled with nanopore sequencing for rapid pathogen identification. However, while promising, further research is warranted to incorporate antimicrobial resistance (AMR) profiling into clinical practice. Integrating AMR detection alongside pathogen identification could enhance treatment efficacy by guiding antibiotic selection. This study offers insights into a novel approach for expedited sepsis diagnosis, emphasizing the importance of comprehensive pathogen characterization for improved patient outcomes.

15. MUDr. Diana Ugorová: Morfológia vnútorného ucha pri Branchio-oto-renálnom syndróme.

MUDr. Diana Ugorová

Morfológia vnútorného ucha pri Branchio-oto-renálnom syndróme

Školiteľ: doc. MUDr. RNDr. Lukáš Varga, PhD.

Pracovisko: Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNBa; DIABGENE, Biomedicínske Centrum SAV

Práca: pdf

Úvod: Branchio-oto-renálny syndróm je raritné, geneticky podmienené ochorenie, ktoré postihuje viaceré orgánové systémy. Zahŕňa malformácie vnútorného ucha charakteristické pre tento syndróm, ktorých poznanie je dôležité pre diagnostiku a manažment ochorenia. Metódy: Retrospektívno-prospektívna štúdia zahŕňajúca pacientov s obojstrannou poruchou sluchu, ktorí podstúpili molekulárno-genetické vyšetrenie medzi rokmi 2011 - 2023. U pacientov s potvrdeným patologickým variantom v génoch EYA1 a SIX1, sme analyzovali CT zobrazenia na prítomnosť a typ malformácie vnútorného ucha a merali parametre jednotlivých štruktúr. Výsledky: Celkovo z 2131 pacientov, ktorí podstúpili molekulárno-genetické vyšetrenie bol u 32 z nich identifikovaný BOR syndróm. Patologický variant v géne EYA1 bol prítomný u 23 pacientov a v géne SIX1 u 9 pacientov. Z nich 13 pacientov podstúpilo CT zobrazenie spánkových kostí. U pacientov sme identifikovali malformácie: kochleárny posun (100 %), kochleárnu hypopláziu (100 %), stenózu kochleárnej apertúry (8 %), dyspláziu kostného ostrovčeka laterálneho semicirkulárneho kanálika (58 %), rozšírený vestibulárny (27 %), rozšírený kanál tvárového nervu (73 %). Záver: Naša štúdia poukazuje na rôznorodosť morfológie vnútorného ucha pacientov s BOR syndrómom. Zobrazenie spánkovej kosti a rádiologické môže napomôcť v diagnostike a viesť k cielenej genetickej analýze BOR syndrómu aj u pacientov s inkompletným klinickým fenotypom.

Morphology of the inner ear in Branchio-oto-renal syndrome Introduction: Branchio-oto-renal syndrome is a rare, genetically determined disease affecting multiple organ systems. It includes malformations of the inner ear characteristic of this syndrome. This is important for the diagnosis and management of the disease. Methods: A retrospective-prospective study of patients with bilateral hearing loss who underwent molecular-genetic testing between years 2011 - 2023. In patients with confirmed pathological variants in the EYA1 and SIX1 genes, we analyzed CT scans for the presence and type of inner ear malformation and measured parameters of individual structures. Results: From 2131 patients who underwent molecular-genetic testing, we diagnosed 32 patients with BOR syndrome. Pathological variant in EYA1 and SIX1 gene was present in 23 and 9 patients, respectively. Of these, 13 patients underwent CT imaging of the temporal bones. We identified malformations: cochlear offset (100%), cochlear hypoplasia (100%), cochlear aperture stenosis (8%), dysplasia of lateral semicircular canal bony island (58%), enlarged vestibular aqueduct (27%), and wide facial nerve canal (73%). Conclusion: Our study demonstrates heterogeneity of inner ear morphology in patients with BOR syndrome. Temporal bone imaging may aid in diagnosis and lead to targeted genetic analysis of BOR syndrome even in patients with an incomplete clinical phenotype.

16. Iveta Mikolášková, MSc.: Imuno-zápalový profil a variabilita srdcovej frekvencie u pacientov s karcinómom močového mechúra a zdravých kontrol.

Iveta Mikolášková, MSc.

Imuno-zápalový profil a variabilita srdcovej frekvencie u pacientov s karcinómom močového mechúra a zdravých kontrol

Školiteľ: RNDr. Ľuba Hunáková, CSc.

Pracovisko: Imunologický ústav LF UK, Urologické oddelenie, Nemocnica svätého Cyrila a Metoda

Práca: pdf

Výskum psychoneuroimunológie upozorňuje na škodlivé účinky chronickej sympatikovej a neuroendokrinnej aktivácie na imunitný systém, čo obmedzuje účinnosť liečby nádorového ochorenia. Naopak, aktivácia vagového nervu prináša imunomodulačné účinky proti zápalu. Cieľom klinickej štúdie bolo preskúmať rovnováhu autonómneho nervového systému (ANS) a imuno-zápalové profily u pacientov s karcinómom močového mechúra (KMM) v porovnaní so zdravými kontrolami. Štúdia sa zaoberala určením hladín špecifických imuno-zápalových parametrov súvisiacich s KMM a preskúmaním asociácií s ukazovateľmi rovnováhy ANS (HRV, heart rate variability). Do štúdie bolo zaradených 63 pacientov podstupujúcich transuretrálnu resekciu pre KMM a 64 zdravých kontrol. Imuno-zápalové parametre boli hodnotené metódou prietokovej cytometrie (TREM-1,-2) a ELISA testov (sTREM-1,-2, BDNF, Fractalkine, IFN-γ, IL-10, MCP-1). Výsledky ukázali zmeny v imunitných profiloch pacientov, charakterizované vyššou expresiou TREM-2 na CD14+ monocytoch, zvýšeným pomerom TREM-1/TREM-2, a zvýšenými sérovými hladinami sTREM-1, sTREM-1/sTREM-2, MCP-1, BDNF a zároveň nižšími hladinami IFN-γ a IL-10 v porovnaní so zdravými kontrolami. Nižšie pomery krvných buniek k monocytom (LMR, PMR, NMR) boli pozorované u pacientov so svalovinu infiltrujúcim KMM (>pT2). Zvýšené HRV parametre (SNS a Stres-index, priemerná srdcová frekvencia) môžu naznačovať narušenú rovnováhu ANS so sympatikovou dominanciou u pacientov s KMM. Štúdia poukazuje na význam hodnotenia HRV a imuno-zápalových parametrov v liečbe pacientov s KMM, čo vyžaduje ďalšie skúmanie ich diagnostického a prognostického využitia pre navrhovanie personalizovaných intervenčných stratégií.

Psychoneuroimmunology research highlights the detrimental effects of chronic sympathetic and neuroendocrine activation on the immune system, limiting the efficacy of cancer treatment. Conversely, activation of the vagus nerve has immunomodulatory effects against inflammation. The aim of the clinical study was to examine the balance of autonomic nervous system (ANS) and immune-inflammatory profiles in patients with bladder cancer (BCa) compared to healthy controls. The study determined the levels of specific immune-inflammatory parameters related to BCa and observed the associations with indicators of ANS balance (HRV, heart rate variability). Sixty-three patients undergoing transurethral resection for BCa and 64 healthy controls were enrolled in the study. Immune-inflammatory parameters were evaluated using flow cytometry (TREM-1,-2) and ELISA tests (sTREM-1, -2, BDNF, Fractalkine, IFN-γ, IL-10, MCP-1). The results showed changes in patients' immune profiles, characterized by higher expression of TREM-2 on CD14+ monocytes, an increased TREM-1/TREM-2 ratio, and elevated serum levels of sTREM-1, sTREM-1/sTREM-2, MCP-1, BDNF, along with lower levels of IFN-γ and IL-10 compared to healthy controls. Lower blood-cell-to-monocyte ratios (LMR, PMR, NMR) were observed in patients with muscle-invasive BCa (>pT2). Increased HRV parameters (SNS and Stress-index, mean heart rate) may indicate disturbed ANS balance with sympathetic dominance in patients with BCa. The study emphasizes the importance of evaluating HRV and immune-inflammatory parameters in BCa treatment, warranting further investigation of their diagnostic and prognostic use for designing personalized intervention strategies.

17. Mgr. Michal Svoboda: Komplexné genomické profilovanie pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc.

Mgr. Michal Svoboda

Komplexné genomické profilovanie pacientov s nemalobunkovým karcinómom pľúc

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Karcinóm pľúc je celosvetovo najčastejším onkologickým ochorením a taktiež najčastejšou príčinou mortality spojenej s malignitami. Nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC) je histologický podtyp pľúcneho karcinómu a tvorí približne 85% prípadov zo všetkých nádorov pľúc. Pacienti s NSCLC sú diagnostikovaní často až v neskorších štádiách ochorenia s celkovým 5-ročným prežívaním iba 10-15%. Identifikácia rôznych molekulárnych biomarkerov v posledných rokoch umožnila vznik viac personalizovaných cielených terapií a otvorila tak nové diagnostické a terapeutické možnosti. Tento prístup využíva informácie z molekulárno-genetických testov, ktoré umožňujú lekárom určiť konkrétnu molekulárnu patológiu nádoru a následne identifikovať najvhodnejšiu liečebnú stratégiu s minimálnymi vedľajšími účinkami a vyššou efektivitou. Vďaka pokrokom v sekvenačných a bioinformatických technológiách je v súčasnosti možné simultánne vyšetriť v nádorovom tkanive somatické varianty v desiatkach až tisícoch génov a stanoviť personalizovaný manažment každého pacienta v závislosti od jeho komplexného genomického profilu (CGP). Na základe relevantných medzinárodných odporúčaní, akými sú napríklad NCCN a ESMO usmernenia by malo byť testovanie genomických alterácií u pacientov s NSCLC zamerané minimálne na gény EGFR, KRAS, BRAF, ERBB2, ALK, ROS1, MET, RET a NTRK. Cieľom tejto práce bolo stanovenie CGP u 78 pacientov s NSCLC a identifikácia genomických alterácií so silným klinickým významom triedy TIER I, ktoré majú priamy vplyv na ich personalizovanú liečbu.

Lung cancer is the most common oncological disease worldwide and also the leading cause of cancer-related mortality. Non-small cell lung cancer (NSCLC) is a histological subtype of lung cancer, accounting for approximately 85% of all lung cancer cases. Patients with NSCLC are often diagnosed in later stages of the disease, with an overall 5-year survival rate of only 10-15%. The identification of various molecular biomarkers in recent years has enabled the development of more personalized targeted therapies, opening up new diagnostic and therapeutic possibilities. This approach utilizes information from molecular-genetic tests, allowing doctors to determine the specific molecular pathology of the tumor and subsequently identify the most appropriate treatment strategy with minimal side effects and greater efficacy. Thanks to advances in sequencing and bioinformatics technologies, it is now possible to simultaneously examine somatic variants in tens to thousands of genes in tumor tissue and determine personalized management for each patient based on their comprehensive genomic profile (CGP). Based on relevant international recommendations, such as NCCN and ESMO guidelines, testing for genomic alterations in patients with NSCLC should focus on genes such as EGFR, KRAS, BRAF, ERBB2, ALK, ROS1, MET, RET, and NTRK. The aim of this work was to establish CGP in 78 patients with NSCLC and identify genomic alterations with significant clinical relevance of TIER I category, which have a direct impact on their personalized treatment.

18. Mgr. Aneta Ševčíková: Analýza zloženia črevného mikrobiómu u myšacích xenograftov s chemorezistentnými a chemosenzitívnymi testikulárnymi nádormi z germinatívnych buniek.

Mgr. Aneta Ševčíková

Analýza zloženia črevného mikrobiómu u myšacích xenograftov s chemorezistentnými a chemosenzitívnymi testikulárnymi nádormi z germinatívnych buniek

Školiteľ: doc. RNDr. Soňa Čierniková, PhD.

Pracovisko: Ústav experimentálnej onkológie BMC SAV, v. v. i.

Práca: pdf

Štúdium črevného mikrobiómu sa dostáva do popredia súčasného onkologického výskumu. Neustále pribúdajú údaje, ktoré potvrdzujú dôležitú úlohu mikroorganizmov v iniciácii a progresii nádorových ochorení a tiež v odpovedi na chemoterapiu a imunoterapiu. Doposiaľ však chýbajú štúdie zamerané na analýzy črevného mikrobiómu u pacientov s testikulárnymi nádormi, ktorých liečba je založená predovšetkým na podávaní chemoterapie na báze cisplatiny. Výsledky našej animálnej štúdie poukázali na rozdiely v zložení črevného mikrobiómu u myšacích xenograftov, ktorým boli subkutánne injekované nádorové línie z germinatívnych buniek 2102Ep, NCCIT a NTERA-2, senzitívne a rezistentné na cisplatinu. Kontrolným zvieratám bol aplikovaný fyziologický roztok, pričom boli udržiavané v rovnakých podmienkach ako xenografty. Zloženie črevného mikrobiómu sme stanovili pomocou sekvenovania V4 hypervariabilnej oblasti 16S rRNA génu s následnou bioinfomatickou analýzou. Analýza mikrobiómu odhalila, že bakteriálne čeľade ako Akkermansiaceae a Erysipelotrichaceae mali vyššie zastúpenie u kontrolných zvierat, zatiaľ čo čeľade Bacteroidaceae a Tannerellaceae sa ukázali ako štatisticky signifikantne vyššie zastúpené u myší nesúcich nádory. Detailná analýza rozdielov v mikrobióme senzitívnych vs. resistentných xenograftov na cisplatinu odhalila štatisticky signifikantné rozdiely zástupcov vybraných čeľadí ako Butyricicoccaceae, Erysipelatoclostridiaceae, Lachnospiraceae UCG.001, Rikenellaceae a Ruminococcaceae. Identifikované bakteriálne taxóny by mohli nájsť uplatnenie ako mikrobiálne biomarkery asociované s odpoveďou na liečbu cisplatinou. Výsledky tejto pilotnej analýzy môžu slúžiť ako podklad pre výskum v oblasti osi „mikrobióm-črevo-testis“ a tiež pre plánovanie štúdií zameraných na modulácie črevného mikrobiómu za účelom zlepšenia odpovede na liečbu ciplatinou u refraktérnych pacientov s nádormi testis.

The study of the gut microbiome represents an emerging trend in current research in oncology. Mounting evidence highlights the crucial role of microorganisms in tumor initiation and progression, as well as response to chemotherapy and immunotherapy. Recently, minimum data exists regarding the gut microbiome analysis in testicular cancer patients in which cisplatin is included in first-line chemotherapeutic regimens. The results of our in vivo study revealed differences in taxonomic composition between xenografts with subcutaneously injected germinative tumor cell lines sensitive and resistant to cisplatin (2102Ep, NCCIT, and NTERA-2) vs. control mice injected with saline. Control animals were maintained under the same conditions as the xenografts. The composition of the gut microbiome was determined using 16S rRNA gene sequencing of the V4 hypervariable region, followed by bioinformatic analysis. Microbiome analysis revealed that bacterial families such as Akkermansiaceae and Erysipelotrichaceae were prevalent in control animals, while families Bacteroidaceae and Tannerellaceae were statistically significantly more abundant in mice, bearing tumors. A detailed analysis of the microbiome differences between sensitive vs. cisplatin-resistant xenografts identified statistically significant differences in the levels of Butyricicoccaceae, Erysipelatoclostridiaceae, Lachnospiraceae UCG.001, Rikenellaceae, and Ruminococcaceae. The identified bacterial taxa could potentially serve as microbial biomarkers associated with the response to cisplatin treatment. The achieved results of this pilot analysis can serve as a basis for further research of the "microbiome-gut-testis" axis and also for planning studies focused on modulating the gut microbiome to improve the response to cisplatin in refractory testicular cancer patients.

19. MUDr. Minh Tuong Tran: Modely xenograftov odvodených od pacientov s karcinómom prsníka.

MUDr. Minh Tuong Tran

Modely xenograftov odvodených od pacientov s karcinómom prsníka

Školiteľ: doc. MUDr. Martin Boháč, PhD., MPH, MHA FEBOPRAS

Pracovisko: Ústav experimentálnej onkológie BMC SAV, v. v. i.

Práca: pdf

Karcinóm prsníka je najčastejším nádorovým ochorením u žien s rôznymi podtypmi, ktoré vyžadujú individuálnu terapiu. V súčasnosti sa pre hodnotenie účinnosti liečby čoraz viac využívajú modely xenograftov odvodené od pacientov (PDX). Tieto modely, vytvorené implantáciou ľudských nádorov do imunodeficientných myší, reflektujú heterogenitu pôvodných nádorov. Hoci PDX modely poskytujú cenné informácie, ich aplikácia v klinickom prostredí je obmedzená nedostatočnou úspešnosťou implantácie, nákladmi a časom potrebným na ich vytvorenie. Napriek týmto obmedzeniam môžu modely PDX viesť k lepšiemu pochopeniu fyziológie nádoru a pomôcť pri vyvíjaní personalizovanej terapie pre pacientov s karcinómom prsníka.

Breast cancer is the most common cancer among women with various subtypes requiring individualized therapy. Currently, patient-derived xenograft (PDX) models are increasingly used for assessing treatment efficacy. These models, created by implanting human tumors into immunodeficient mice, reflect the heterogeneity of original tumors. Despite providing valuable insights, the clinical application of PDX models is limited by low engraftment success rates, cost, and time required for their establishment. Nevertheless, despite these limitations, PDX models can contribute to a better understanding of tumor physiology and aid in the development of personalized therapy for breast cancer patients.

20. Mgr. Natália Udvorková: Sacituzumab govitekan a jeho terapeutický účinok na chemorezistentné nádory semenníkov vznikajúce zo zárodočných buniek.

Mgr. Natália Udvorková

Sacituzumab govitekan a jeho terapeutický účinok na chemorezistentné nádory semenníkov vznikajúce zo zárodočných buniek

Školiteľ: Mgr. Lucia Kučerová, DrSc.

Pracovisko: Ústav experimentálnej onkológie BMC SAV, v. v. i.

Práca: pdf

Nádory semenníkov sa v populácii nevyskytujú často, ale sú najčastejším zhubným ochorením mladých mužov. Aj keď väčšina pacientov dobre reaguje na chemoterapiu na báze cisplatiny, existuje skupina pacientov, ktorí vykazujú rezistenciu voči tomuto typu liečby. Títo pacienti majú zlú prognózu a často ochoreniu podľahnú. Práve táto skupina pacientov vyžaduje nové terapeutické modality, ktoré prekonávajú chemorezistenciu a obnovujú citlivosť nádorov zárodočných buniek (GCT z angl. Germ cell tumor) na chemoterapiu založenú na cisplatine. Sľubnou terapeutickou stratégiou na viaceré solídne nádory sa preukazujú konjugáty protilátka - liečivo (ADC - z angl. Antibody drug conjungates). Jedným z ADC schválený FDA (z angl. Food and Drug Administration) na niekoľko typov solídnych nádorov je Sacituzumab govitekan zacielený na povrchový marker nádorových buniek Trop - 2. V našej práci sme detegovali povrchový marker Trop - 2 na niekoľkých histologických typoch GCT. Naše pilotné štúdie demonštrujú cytotoxický účinok Sacituzumab govitecanu in vitro a protinádorový účinok in vivo.

Testicular germ cell tumors occur rarely in the population, but they are the most common malignant disease of young men. Although most patients respond well to cisplatin-based chemotherapy, however there is a group of patients who correspond to resistance to this type of treatment. These patients have a poor prognosis and often succumb to the disease. This group of patients requires new combinations that overcome chemoresistance and restore the sensitivity of germ cell tumors (GCT) to cisplatin-based chemotherapy. Antibody-drug conjugates (ADC) are proving to be a promising therapeutic strategy for several solid tumors. One of the ADC approved by the FDA (Food and Drug Administration) is Sacitumab govitecan targeting the tumor cell surface marker Trop - 2 for several types of solid tumors. In our study, we detected the surface marker Trop - 2 on several histological types of GCT. Our pilot studies demonstrate the cytotoxic effect of Sacituzumab govitecan in vitro and the antitumor effect in vivo.

21. Mgr. Eszter Zsemlye: Úloha Klotho proteínu v imunopatogenéze gliómov.

Mgr. Eszter Zsemlye

Úloha Klotho proteínu v imunopatogenéze gliómov

Školiteľ: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mim. prof.

Pracovisko: Imunologický ústav LF UK

Práca: pdf

Multifunkčný α-Klotho proteín je biomarkerom starnutia, má antioxidačné, protizápalové, tumor supresívne aktivity a reguluje inzulínovú senzitivitu. U 55 pacientov s gliómami sme vyšetrovali Klotho polymorfizmus rs1207568 v -395 G/A a rs564481 v 1818C/T metódou PCR a sérové hladiny solubilného α-Klotho proteínu metódou ELISA. Zistili sme signifikantné rozdiely v distribúcií aliel a genotypu pri polymorfizme génu Klotho rs1207568, kde frekvencia alely rs1207568A (p = 0,006), genotypu rs1207568 GA v kodominantnom (p = 0,0064), dominantnom (p = 0,0023) a over-dominantnom modeli (p = 0,011) bola signifikantne vyššia u pacientov s gliómami IV. stupňa v porovnaní s pacientmi s gliómami II.+III. stupňa. Sérové hladiny sα-Klotho boli signifikantne nižšie u pacientov s gliómami v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých osôb (p=0,0036). Našli sme tiež štatisticky signifikantný rozdiel medzi pacientmi s gliómami III. a IV. stupňa v porovnaní s kontrolnou skupinou (p=0,034 a p=0,0083). Keď sme pacientov s gliómami rozdelili na dve skupiny (pacienti so sα-Klotho pod 2500 pg/ml a nad 2500 pg/ml), zistili sme, že pacienti s hodnotami sα-Klotho nad 2500 pg/ml prežívajú signifikantne dlhšie v porovnaní s pacientmi s hodnotami sα-Klotho pod 2500 pg/ml (p=0,038). Hladiny α-Klotho proteínu signifikantne pozitívne korelujú s koncentráciami vybranými biomarkermi.

The multifunctional α-Klotho protein is a biomarker of aging, has antioxidant, anti-inflammatory, tumor-supressive activity and regulates insulin senzitivity. The Klotho rs1207568 (-395 G/A) and rs564481 (1818 C/T) polymorphisms were examined by PCR method, the serum levels of soluble α-Klotho protein were analyzed by a sandwich ELISA test. There was a significantly increased frequency of rs1207568A allele (p=0.006) followed by frequency of rs1207568 GA genotypes in co-dominant (p=0.0064), in dominant (p=0.0023) and in over-dominant model (p=0.011) in grade IV glioma patients when compared to grade II and III patients. We found statistically significant lower serum levels sα-Klotho in glioma patients compared to the control group (p=0.0036). We also found significantly different serum levels between patients with grade III and IV gliomas compared to healthy controls (p=0.034 and p=0.0083). We observed a significant difference in overall survival of glioma patients when we compared patients with sαKL above and below cut off of sαKL 2500 pg/ml. Patient with sαKL levels above 2500 pg/ml survived significantly longer than patients with sαKL below 2500 pg/ml (p=0.038). In group of glioma patients 7 biomarkers showed positive correlation with the serum level of sα-Klotho.

22. Mgr. Letícia Hudecová: Vplyv LL37 na dynamiku tvorby a degradácie neutrofilových extracelulárnych pascí.

Mgr. Letícia Hudecová

Vplyv LL37 na dynamiku tvorby a degradácie neutrofilových extracelulárnych pascí

Školiteľ: Mgr. Michal Pastorek, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Úvod: Antimikrobiálny peptid LL37, aktívna krátka forma katelicidínu, produkovaná najmä neutrofilmi, zvyšuje imunogenicitu a stabilitu neutrofilových extracelulárnych pascí (NETy). Jeho úloha pri podpore začarovaného kruhu produkcie NETov počas zápalu je nejasná. Viaceré štúdie potvrdili, že rôzne podnety spôsobujú rôzny obsah proteínov v NEToch. Predpokladáme, že NETy s nízkou koncentráciou LL37 budú mať nižšiu imunogénnosť a bude menej pravdepodobné, že budú stimulovať tvorbu nových NETov.Metódy: Ochranná funkcia LL37 ľudských NETov proti degradácii DNázou I sa analyzovala pomocou SYTOX Green™. Následne sa skúmali neutrofily z laboratórnych wild-type a katelicidín-deficientných myší. Účinok LL37 na imunitnú aktiváciu sprostredkovanú NETmi bol analyzovaný prostredníctvom reportérového systému TLR9, zatiaľ čo jeho vplyv na ďalšiu NETózu sa skúmal ex vivo pomocou prietokovej cytometrie.Výsledky: LL37 ochránil NETy pred degradáciou DNázou I a zosilňoval ich rozpoznávanie receptorom TLR9. NETy indukované Staphylococcom aureusom, bohaté na LL37, preukázali vyššiu odolnosť voči degradácii a vyššiu imunogénnosť pre indukciu ďalšej NETózy v porovnaní s NETmi indukovanými mitochondriami. Záver: Cielené pôsobenie na katelicidín počas zápalu môže ochrániť hostiteľa pred poškodením NETmi. Väzba LL37 zvyšuje odolnosť NETs a ich imunogénnosť, ktorých koncentrácia je ovplyvnená induktorom NETosis.

Introduction: An antimicrobial peptide LL37, an active short form of cathelicidin, mainly produced by neutrophils, enhances the immunogenicity and stability of neutrophil extracellular traps (NETs). Its role in promoting a vicious cycle of NETs production during inflammation is unclear. Several studies have confirmed that different stimuli cause different protein content of NETs. We hypothesize that NETs with a low concentration of LL37 will have lower immunogenicity and will be less likely to stimulate the formation of new NETs. Methods: The protective function of LL37 of human NETs against DNase I degradation was analyzed via SYTOX Green™. Subsequently, neutrophils from wild-type and cathelicidin-deficient mice were studied. LL37's effect on NETs-mediated immune activation was assessed via the TLR9 reporter system, while its impact on further NETosis was examined ex vivo using flow cytometry. Results: LL37 protected NETs from DNase I degradation, amplifying their recognition by TLR9 receptor. Staphylococcus aureus-induced NETs, rich in LL37, exhibited greater resistance to degradation and higher immunogenicity for inducing further NETosis compared to mitochondria-induced NETs. Conclusion: Targeting cathelicidin during inflammation may protect a host from NETs damage. LL37 binding boosts NETs' resistance and immunogenicity, the concentration of which is influenced by the NETosis inducer.

23. Mgr. Kristína Lichá: Vplyv pitia úžitkovej vody na organizmus hlodavcov.

Mgr. Kristína Lichá

Vplyv pitia úžitkovej vody na organizmus hlodavcov

Školiteľ: Mgr. Barbora Tamášová, Phd.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Životné prostredie je v posledných rokoch stále viac znečistené. V úžitkových vodách prečistených v čistiarňach odpadových vôd vypúšťaných do prostredia sa aj po prečistení stále nachádzajú rôzne látky, napríklad zvyšky liekov alebo drog. Takéto vody sa využívajú na zavlažovanie a sú prístupné aj pre živočíchy, čím vedia potenciálne vplývať na organizmus človeka. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vplyv dlhodobého pitia úžitkovej vody na organizmus hlodavcov, konkrétne potkanov. Zamerali sme sa na príjem vody a potravy, zmenu hmotnosti a správania potkanov a zmeny v hodnotách krvného tlaku. Potkany kmeňa Wistar (samce a samice) pili úžitkovú (WW skupina) alebo kohútikovú vodu (CTRL skupina) po dobu 8 mesiacov. Bol pozorovaný pokles hmotnosti samíc WW skupiny v porovnaní so samicami CTRL skupiny (p < 0,01). Pri samcoch nebol pozorovaný signifikantný rozdiel v hmotnosti medzi skupinami. Samce (p < 0,001) aj samice (p < 0,01) WW skupiny pili viac vody v porovnaní s CTRL skupinou, príjem jedla bol bez rozdielu medzi skupinami. Behaviorálne testy nepreukázali zmeny v správaní medzi CTRL a WW skupinou. Neboli pozorované rozdiely v hodnotách krvného tlaku medzi CTRL a WW skupinou. Napriek tomu, že naše výsledky nepreukázali vo všetkých testoch efekt pitia úžitkovej vody, môže to byť spôsobené nižšou koncentráciou odpadových zložiek vo vode. Avšak, pri dlhodobom pití sa tieto zložky môžu akumulovať v organizme a mať škodlivý vplyv. Taktiež môžu mať vplyv na organizmus nie jednotlivo, ale ako zmes látok, ktorá sa vo vode nachádza. Vzhľadom na možný nedostatok vody v budúcnosti sa budú musieť nájsť nové metódy čistenia vody, ktoré zabezpečia, aby sa v úžitkovej vode nenachádzali odpadové látky.

The environment has become increasingly polluted in recent years. Even after treatment, various substances, such as residues of medicines or drugs, are still found in the waste water treated in sewage treatment plants and discharged into the environment. Such waters are used for irrigation and are also accessible to animals, thus potentially affecting humans. The aim of this study was to investigate the effect of long-term drinking of utility water on the organism of rodents, specifically rats. We focused on water and food intake, change in weight and behaviour of the rats, and changes in blood pressure values. Rats of the Wistar strain (males and females) drank utility (WW group) or tap water (CTRL group) for 8 months. A decrease in weight was observed in females of the WW group compared to females of the CTRL group (p < 0.01). For males, no significant difference in weight between groups was observed. Both males (p < 0.001) and females (p < 0.01) of the WW group drank more water compared to the CTRL group, food intake was without difference between groups. Behavioral tests showed no changes in behavior between the CTRL and WW group. There were no differences in blood pressure values between the CTRL and WW group. Although our results did not show an effect of drinking utility water in all tests, this may be due to the lower concentration of waste constituents in the water. However, with prolonged drinking, these constituents may accumulate in the body and have a harmful effect. They can also affect the organism not individually, but as a mixture of substances found in the water. In view of possible water shortages in the future, new methods of water treatment will have to be found to ensure that waste substances are not present in drinking water.

24. Mgr. Kristína Macáková: Extracelulárna DNA ako súčasť extracelulárnych pascí neutrofilov v patogenéze reumatoidnej a kolagénom-indukovanej artritídy

Mgr. Kristína Macáková

Extracelulárna DNA ako súčasť extracelulárnych pascí neutrofilov v patogenéze reumatoidnej a kolagénom-indukovanej artritídy

Školiteľ: doc. RNDr. Barbora Vlková, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Reumatoidná artritída (RA) je chronická zápalová, autoimunitná choroba, ktorej etiopatogenéza napriek jej častému výskytu nie je známa. V tejto práci sme sa zaoberali jednou z hlavných komponentov RA, zápalom a to s dôrazom na neutrofily a ich extracelulárnu DNA (ecDNA). Dôvodom je schopnosť neutrofilov tvoriť neutrofilové extracelulárne pasce (NETs), ktoré svojou prítomnosťou môžu indukovať tvorbu anti-citrulinovaných protilátok kľúčových v patogenéze RA. V rámci tejto štúdie bola využitá kombinácia observačnej štúdie na pacientoch s kombináciou s intervenčným modelom na laboratórnych zvieratách. V prípade klinických vzoriek sa analyzovali tvorba NETs a koncentrácia ecDNA. RA naivný pacienti vykazovali najväčšiu mieru tvorby NETs. Koncentrácia ecDNA signifikantne klesala u pacientov, ktorý odpovedali dobre na biologickú protizápalovú liečbu. Aplikácia DNázy, enzýmu, ktorý mal za cieľ odstrániť ecDNA v rámci RA animálneho modelu neviedla žiadnym signifikantným zmenám v sledovaním artritického skóre. Tento fakt môže byť vysvetlený systémovým podávaním DNázy, nakoľko artritída v animálnom modeli mala primárne lokálny charakter. Témou RA sme sa zaoberali nie len vzhľadom na celosvetovú prevalenciu ale z dôvodu, že príčina a patomechanizmus vedúce k vzniku RA zostávajú nejasné. Pochopenie týchto faktorov by tak mohlo priniesť presnejšie poznatky pri identifikácii včasných diagnostických markerov, ktoré v súčasnosti pri diagnostike RA chýbajú.

Rheumatoid arthritis (RA) is a chronic, inflammatory, autoimmune disease whose etiopathogenesis is unknown despite its frequent occurrence. In this work, we have addressed one of the major components of RA, inflammation, with an emphasis on neutrophils and their extracellular DNA (ecDNA). This is due to the ability of neutrophils to form neutrophil extracellular traps (NETs), which by their presence can induce the production of anti-citrullinated antibodies crucial in the pathogenesis of RA. This study used a combination of an observational study in patients combined with an interventional model in laboratory animals. NETs formation and ecDNA concentrations were analyzed in clinical samples. RA naive patients showed the highest rate of NETs formation. The concentration of ecDNA decreased significantly in patients who responded well to biological anti-inflammatory therapy. Application of DNase, an enzyme designed to remove ecDNA within the RA animal model, resulted in no significant changes in the arthritic score follow-up. This may be explained by the systemic administration of DNase, as the arthritis in the animal model was primarily local. We addressed the topic of RA not only because of its worldwide prevalence but because the cause and pathomechanism leading to RA remain unclear. Thus, understanding these factors could provide more precise insights in identifying early diagnostic markers currently lacking in diagnosing RA.

25. Mgr. Lucia Pastvová: Vplyv kyseliny karnózovej a jej kombinácie s metotrexátom na oxidačný stres u potkanov s adjuvantonou artitídou.

Mgr. Lucia Pastvová

Vplyv kyseliny karnózovej a jej kombinácie s metotrexátom na oxidačný stres u potkanov s adjuvantonou artitídou

Školiteľ: prof. RNDr. Jana Muchová, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK

Práca: pdf

Reumatoidná artritída je chronické zápalové ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu kĺbov. Farmakologická liečba je spojená s viacerými nežiadúcimi účinkami, preto používanie prírodných látok predstavuje vhodnú a bezpečnú alternatívu. Cieľom nášho animálneho experimentu bolo sledovať vplyv kyseliny karnózovej (CA), metotrexátu (MTX) a ich kombinácie na klinické prejavy artritídy a oxidačný stres. Potkanom s adjuvantnou artritídou bol podávaný MTX dvakrát týždenne v dávke 0,3 mg/kg hmotnosti a CA denne v dávke 100 mg/kg hmotnosti počas 28 dní. Na 14., 21. a 28. deň experimentu boli odoberané vzorky krvi a meraná telesná hmotnosť a objem zadnej labky. Podávanie MTX spôsobilo signifikantný nárast hmotnosti u potkanov s artritídou, kombinácia s CA nepreukázala výraznejší efekt. Kombinovaná liečba MTX s CA signifikantne znížila opuch zadnej labky. Signifikantné zvýšenie aktivity SOD sa preukázalo len pri podávaní MTX. Potkany s kombinovanou liečbou mali výrazne vyššiu aktivitu CAT v erytrocytoch a TEAC v plazme po 28. dňoch. Na záver môžeme konštatovať, že kombinovaná liečba MTX s CA má pozitívny vplyv na klinické prejavy reumatoidnej artritídy a aktivitu antioxidačných enzýmov.

Rheumatoid arthritis is a chronic inflammatory disease in which the joints are damaged. Pharmacological treatments are associated with a number of side effects, so the use of natural substances is a suitable and safe alternative. The aim of our animal experiment was to observe the effect of carnosic acid (CA), methotrexate (MTX) and their combination on the clinical manifestations of arthritis and oxidative stress. Rats with adjuvant arthritis were treated with MTX twice weekly at 0.3 mg/kg bw and CA daily at 100 mg/kg bw for 28 days. On days 14, 21 and 28 of the experiment, blood samples were collected and body weight and hind paw volume were measured. Administration of MTX caused a significant increase in weight in rats with arthritis, the combination with CA showed no significant effect. Combination treatment of MTX with CA significantly reduced hind paw swelling. A significant increase in SOD activity was demonstrated only with MTX administration. Rats with combined treatment had significantly higher CAT activity in erythrocytes and TEAC in plasma after 28 days. We can conclude that combined treatment of MTX with CA has a positive effect on the clinical manifestations of rheumatoid arthritis and the activity of antioxidant enzymes.

26. Mgr. Petronela Sušienková: Vplyv inhibície aromatázy na správanie myší v genetickom animálnom modeli porúch autistického spektra.

Mgr. Petronela Sušienková

Vplyv inhibície aromatázy na správanie myší v genetickom animálnom modeli porúch autistického spektra

Školiteľ: Mgr. Veronika Borbélyová, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Poruchy autistického spektra (PAS) sú vývinové poruchy prejavujúce sa výskytom repetitívneho a stereotypného správania a ťažkosťami v sociálnych interakciách a komunikácii. Etiopatogenéza PAS nie je úplne objasnená, avšak, predpokladá sa vplyv genetických, environmentálnych a endokrinných faktorov. Vyššia prevalencia u chlapcov naznačuje rolu steroidných hormónov pri vzniku PAS. Úlohe androgénov pri ASD sa venuje väčšia výskumná pozornosť ako estrogénom. Preto sme sa zamerali na skúmanie toho, ako endogénny hyperandrogenizmus spôsobený inhibíciou aromatázy (enzýmu, ktorý konvertuje testosterón na estradiol) ovplyvňuje správanie podobné PAS u geneticky predisponovaných samíc myší. Samiciam myší s deléciou génu Shank3b súvisiaceho s PAS a kontrolným samiciam bol podávaný letrozol alebo vehikulum počas 21 dní. Samice sme testovali na správanie podobné PAS a úzkosti. Sociálny záujem samíc nebol ovplyvnený genotypom ani letrozolom. Štatisticky nevýznamný trend naznačoval opačný účinok podávania letrozolu u samíc Shank3+/+ a Shank3-/- na čas sociálneho nezáujmu, ktorý bol u Shank3-/- samíc, ktorým bol podávaný letrozol podobný ako u kontrolných Shank3+/+ samíc. Úzkostné vyhýbanie sa predmetom bolo vyššie u Shank3-/- samíc v porovnaní so Shank3+/+ samicami. Tieto zistenia naznačujú rozdielny behaviorálny účinok inhibície aromatázy v závislosti od genetickej predispozície. Budúci výskum by mal preskúmať naznačené trendy a tiež úlohu aromatázy v oblastiach mozgu spojených so sociálnym správaním.

Autism spectrum disorders (ASD) are neurodevelopmental disorders manifesting repetitive and stereotypic behavior and social difficulties in interactions and communication. The etiopathogenesis of ASD is unclear, however, the impact of genetic, environmental, and endocrine factors has been suggested. Higher prevalence in boys indicates the role of steroid hormones in etiology of ASD. While research on androgens in ASD is abundant, studies focused on role of estrogens are limited. Therefore, we aimed investigating how endogenous hyperandrogenism, caused by inhibiting aromatase (enzyme converting testosterone to estradiol), affects ASD-like behavior in genetically predisposed female mice. Female mice with deletion of the Shank3b gene, associated with ASD, and wild-type controls were treated with letrozole or vehicle for 21 days and they were behaviorally tested for ASD-like and anxiety-like behavior. Social interest was not affected significantly by genotype or treatment. In social disinterest, non-significant trend suggested opposite effect of treatment in Shank3+/+ and Shank3-/- females. Social disinterest in Shank3-/- females treated with letrozole was similar to Shank3+/+ controls. Anxious object avoidance remained higher in Shank3-/- females compared to Shank3+/+ females. These findings indicate different behavioral effect of aromatase inhibition according to genetical background. Future research should explore suggested trends and focus on investigating aromatase in brain areas associated with social behavior.

27. Mgr. Nadja Šupčíková: Plazmou aktivovaná tekutina ako liečba infekcií močových ciest?

Mgr. Nadja Šupčíková

Plazmou aktivovaná tekutina ako liečba infekcií močových ciest?

Školiteľ: doc. RNDr. Martin Kopáni, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej fyziky a biofyziky LF UK

Práca: pdf

Uropatogénna Escherichia coli je bežným patogénom spôsobujúcim infekcie močových ciest (IMC), ktorý sa často lieči antibiotikami, ale problémom je rastúca rezistencia. Studená atmosférická plazma môže byť použitá ako nový liečebný prístup vďaka svojim antimikrobiálnym vlastnostiam. Cieľom štúdie bolo preskúmať antimikrobiálny účinok plazmou aktivovanej kvapaliny (angl. plasma activated liquid, PAL) na bakteriálnu kultúru ako potenciálnu liečbu IMC.Rôzne typy PAL boli testované s kultúrou Escherichia coli, aby sa určil ich antimikrobiálny účinok. Najsilnejší účinok bol pozorovaný pri Glow Discharge (GD) PAL. Ďalšie testy GD PAL s myšacím močom a bakteriálnou kultúrou nepotvrdili antimikrobiálny účinok ale dokonca rýchlejšiu proliferáciu baktérií pri zmiešaní s GD PAL. Dôvody tohto neočakávaného výsledku neboli v experimente overené.Záverom možno povedať, že PAL má potenciál pre bakteriálnu inaktiváciu, pričom GD PAL vykazuje najvyšší antimikrobiálny účinok. Po zmiešaní s močom myší sa však antimikrobiálny účinok stratil. Je potrebný ďalší výskum na preskúmanie rôznych typov PAL v kombinácii s močom na dosiahnutie účinných antimikrobiálnych výsledkov.

Uropathogenic Escherichia coli is a common pathogen causing urinary tract infections (UTIs), that is often treated with antibiotics, but increasing resistance is a concern. Cold atmospheric plasma can be used as a novel treatment approach due to its antimicrobial properties. The study aimed to investigate the antimicrobial effect of plasma activated liquid (PAL) on bacterial culture as a potential UTI treatment. Different types of PALs were tested with Escherichia coli culture to determine their antimicrobial effect. The strongest effect was observed for Glow Discharge (GD) PAL. Further tests of GD PAL with mouse urine and bacterial culture did not confirm antimicrobial effect and even faster proliferation of bacteria was observed. The reasons for this unexpected outcome were not verified in the experiment. In conclusion, PAL has potential for bacterial inactivation, with GD PAL showing the highest antimicrobial effect. However, when mixed with mouse urine, the antimicrobial effect was lost. Further research is needed to explore different types of PALs in combination with urine for effective antimicrobial outcomes.

28. Mgr. Gabriela Bľandová: Štúdium mitochondriálnych ochorení s využitím technológií masívne paralelného sekvenovania.

Mgr. Gabriela Bľandová

Štúdium mitochondriálnych ochorení s využitím technológií masívne paralelného sekvenovania

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Mitochondriálne poruchy radíme medzi zriedkavé genetické ochorenia, ktoré sú kvôli veľkej fenotypovej a genotypovej heterogenite mnohokrát nesprávne diagnostikované. Varianty asociované s týmito ochoreniami sú lokalizované v mitochondriálnom genóme (mtDNA), ale prevažná väčšina je detegovaná v jadrovom genóme. Diagnostiku mitochondriálnych ochorení značne komplikuje častá heteroplazmia patologických variantov mtDNA a jej náhodné zmeny pri prenose z generácie na generáciu. Interpretácia mtDNA variantov, najmä tých, s nízkou mierou heteroplazmie, je tak pomerne zložitá. V súčasnosti neexistuje ustálený diagnostický algoritmus pre diagnostiku týchto ochorení. S cieľom analyzovať variabilitu celej mtDNA ako aj jadrových génov sme vytvorili databázu 134 pacientov s klinickými príznakmi naznačujúcimi mitochondriálne ochorenie, ktorí boli analyzovaní metódami masívneho paralelného sekvenovania za použitia kitov od spoločnosti SOPHiA GENETICS (CES v3/WES v2) a MLPA analýzou pomocou kitu SALSA MLPA Probemix P125 Mitochondrial. V jadrových génoch asociovaných s mitochondriálnymi ochoreniami sme detegovali 27 patogénnych variantov a v mtDNA bolo identifikovaných 8 patogénnych variantov, z čoho sa 6 variantov nachádzalo v heteroplazmickom stave. Špecificita a senzitivita zvolených postupov sa javí ako dostatočná, avšak v budúcnosti bude nutné vypracovať usmernenia, ktoré zefektívnia stanovenie diagnózy u pacientov so známkami primárneho mitochondriálneho ochorenia vzhľadom na špecifický variant mtDNA.

Mitochondrial disorders are among rare genetic diseases that are often misdiagnosed due to great phenotypic and genotypic heterogeneity. Variants associated with these diseases are located in the mitochondrial genome (mtDNA), but the vast majority are detected in the nuclear genome. The diagnosis of mitochondrial diseases is greatly complicated by the frequent heteroplasmy of pathological mtDNA variants and its random changes during transmission from generation to generation. The interpretation of mtDNA variants, especially those with a low degree of heteroplasmy, is thus quite complex. Currently, there is no established diagnostic algorithm for the diagnosis of these diseases. In order to analyze the variability of the entire mtDNA as well as nuclear genes, we created a database of 134 patients with clinical symptoms suggestive of mitochondrial disease, who were analyzed by massively parallel sequencing methods using kits from SOPHiA GENETICS (CES v3/WES v2) and MLPA analysis using the SALSA MLPA kit Probemix P125 Mitochondrial. We detected 27 pathogenic variants in nuclear genes associated with mitochondrial diseases, and 8 pathogenic variants were identified in mtDNA, of which 6 variants were found in the heteroplasmic state. The specificity and sensitivity of the chosen procedures appear to be sufficient, but in the future it will be necessary to develop guidelines that will make the diagnosis more efficient in patients with signs of primary mitochondrial disease due to a specific mtDNA variant.

29. Mgr. Nikola Janoštiaková: Pilotný projekt: Identifikácia patogénnych zárodočných variantov u slovenských rómskych pacientov s malígnym ochorením.

Mgr. Nikola Janoštiaková

Pilotný projekt: Identifikácia patogénnych zárodočných variantov u slovenských rómskych pacientov s malígnym ochorením

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Poznanie genetického pozadia konkrétnej populácie je dôležitým ukazovateľom pre odhad rizika rôznych geneticky podmienených ochorení. Aj pri rakovine platí, že rôzne populácie majú predispozície k rôznym zárodočným mutáciám. Znalosť týchto mutácií môže významne ovplyvniť nastavenie skríningových programov a cielenú diagnostiku príslušných typov rakoviny. Cieľom tejto práce bolo zistiť spektrum mutácií súvisiacich s rakovinou v slovenskej rómskej populácii. Pilotná štúdia analyzovala vzorky 43 rómskych onkologických pacientov bez vzájomných príbuzenských väzieb. Pomocou NGS sekvenovania boli analyzované kódujúce oblasti 108 génov súvisiacich s rakovinou. Najčastejšie prítomné patogénne/ pravdepodobne patogénne mutácie boli v génoch MSH6 a MLH1. Ďalej boli takého mutácie identifikované v génoch MSH2, ATM, CHEK2, NF1, BRCA2, CHD7, FANCM, SOS1 a NTHL1. Pilotná štúdia prináša prvé informácie o spektre génových variantov súvisiacich s onkologickými ochoreniami u slovenských Rómov. Toto spektrum sa odlišuje od údajov v databázach iných populácií. Do budúcnosti plánujeme uskutočniť ďalšie analýzy na väčšej kohorte pacientov.

Knowledge of the genetic background of a specific population is an important predictor for estimating the risk of various genetic diseases. In cancer, different populations are known to have predispositions to different germline mutations. Knowledge of these mutations can significantly impact the setup of screening programs and targeted diagnostics for the corresponding cancer types. The aim of this study was to determine the spectrum of cancer-related mutations in the Slovak Roma population. The pilot study analyzed samples from 43 unrelated Roma cancer patients. The coding regions of 108 cancer-related genes were analyzed using NGS sequencing. The most frequent pathogenic/likely pathogenic mutations were found in the MSH6 and MLH1 genes. Further mutations were identified in the MSH2, ATM, CHEK2, NF1, BRCA2, CHD7, FANCM, SOS1, and NTHL1 genes. The pilot study provides the first insights into the spectrum of gene variants associated with cancer diseases in Slovak Roma. This spectrum differs from data in databases of other populations. We plan to conduct further analyses on a larger cohort of patients in the future.

30. Mgr. Michaela Kardohelyová: Úloha molekuly CD222 v imunopatogenéze difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb.

Mgr. Michaela Kardohelyová

Úloha molekuly CD222 v imunopatogenéze difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb

Školiteľ: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mim. prof.

Pracovisko: Imunologický ústav LF UK, Ústav molekulárnej biológie SAV

Práca: pdf

Idiopatická pľúcna fibróza (IPF) ako progresívne rozvíjajúce sa ochorenie má aj napriek výraznému pokroku v medicíne doteraz neobjasnené molekulárne mechanizmy. V rámci rozvoja fibrotického procesu dochádza k poškodeniu alveolárnych epitelových buniek, aktivácii fibroblastov a ich následnej diferenciácii na myofibroblasty. Niektoré práce poukazujú na úlohu receptora pre inzulínu podobný rastový faktor 2 (IGF2R, CD222) ako jeden z možných prvkov pri rozvoji tohto ochorenia. CD222 sa nachádza v Golgiho aparáte a viaže proteíny, ktoré obsahujú manózo-6-fosfát (M6P), ktorý sa následne transportuje do lyzozómov. V práci sme sa zaoberali stanoveniu koncentrácie solubilného CD222 v bronchoalveolárnej laváže (BALT) a identifikácie možného zdroja sCD222 pomocou stimulácie bunkových línií a to pľúcnych epitelových buniek a pľúcnych fibroblastov.

Idiopathic pulmonary fibrosis (IPF) as a progressive evolving disease has as yet unresolved molecular mechanisms despite significant medical advances. During the development of the fibrotic process, alveolar epithelial cells are damaged, fibroblasts are activated and subsequently differentiate into myofibroblasts. Some work points to the role of the insulin-like growth factor 2 receptor (IGF2R, CD222) as one possible element in the development of this disease. CD222 is located in the Golgi apparatus and binds proteins that contain mannose-6-phosphate (M6P), which is subsequently transported to lysosomes. In this study, we aimed to determine the concentration of soluble CD222 in bronchoalveolar lavage fluid (BALF) and to identify a possible source of sCD222 by stimulating cell lines namely lung epithelial cells and lung fibroblasts.

31. Mgr. Dominik Kodada: Multigénová analýza u pacientiek s prekancerózou a s karcinómom endometria.

Mgr. Dominik Kodada

Multigénová analýza u pacientiek s prekancerózou a s karcinómom endometria

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Pri niekoľkých stavoch maternice sa uvádza zvýšené riziko ich progresie na endometriálny karcinóm. V rámci štúdia germinálnych mutácií zvyšujúcich riziko vzniku tejto malignity je však prekanceróznym stavom venovaná len malá pozornosť. V našej štúdii sme analyzovali prítomnosť vybraných mutácii asociovaných so vznikom karcinómu endometria nielen u pacientiek s karcinóm, ale aj u pacientiek s vybranými prekancerózami. Nami zistené frekvencie germinálnych mutácii sú porovnateľné so zahraničnými štúdiami. V rámci vetvy pacientiek s prekancerózou sme identifikovali mutácie v génoch asociovaných s Polymerase proofreading–associated syndrómom, Lynchovým syndrómom, MUTYH-asociovanou polypózou, no hlavne v génoch súvisiacich s nádormi prsníka alebo vaječníkov, ktoré tiež zvyšujú riziko vzniku karcinómu endometria. Pri pacientkach s diagnostikovaným karcinómom endometria sme okrem hereditárnych patogénnych variantov zo zdravého tkaniva analyzovali aj detekciu onkomutácii v nádorovom tkanive.

Several uterine conditions have been reported to have an increased risk of progression to endometrial cancer. However, little attention is paid to precancerous conditions in the study of germline mutations increasing the risk of developing this malignancy. In our study, we analyzed the presence of selected mutations associated with the endometrial cancer development, not only in patients with the endometrial cancer, but also in patients with selected precancerous conditions. The frequencies of germline mutations found are comparable to other studies. Within the precancerous patient group, we identified mutations in genes associated with Polymerase proofreading–associated syndrome, Lynch syndrome, MUTYH-associated polyposis, but mainly in genes related to breast or ovarian tumours, which also have the increased risk for endometrial cancer development. Within the endometrial cancer patients group, we analysed to hereditary pathogenic variants from healthy tissue, in addition to the detection of oncomutations in tumour tissue.

32. Mgr. Agáta Očenášová: Identifikácia rizikových polymorfizmov v 5'URR oblasti génu HLAG u pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Mgr. Agáta Očenášová

Identifikácia rizikových polymorfizmov v 5'URR oblasti génu HLAG u pacientov s Alzheimerovou chorobou

Školiteľ: doc. RNDr. Vladimíra Ďurmanová, PhD.

Pracovisko: Imunologický ústav LF UK

Práca: pdf

Alzheimerova choroba (AD) je najčastejším typom demencie, pri ktorej dochádza k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií a pamäti. Imunopatogenéza Alzheimerovej choroby nie je dostatočne objasnená, na jej rozvoji sa okrem nadmerného ukladania modifikovaných proteínov (tau proteín, beta amyloid) v mozgu zúčastňuje aj zápal. Molekula HLA-G je zodpovedná za reguláciu imunitnej odpovede, pričom patologicky znížené hladiny HLA-G umožňujú progres autoimunitných a zápalových chorôb. Cieľom našej štúdie bolo identifikovať rizikové varianty ovplyvňujúce expresiu HLA-G v promótorovej oblasti 5'URR génu HLAG. 181 pacientov s neskorým nástupom Alzheimerovej choroby a 108 kontrolných jedincov zo Slovenska bolo genotypizovaných na prítomnosť HLAG 5'URR polymorfizmov. Asociácia medzi variantmi HLAG 5'URR, rizikom vzniku AD a klinickými parametrami bola vyhodnotená logistickými regresnými analýzami. Pomocou univariantnej analýzy sme zistili signifikantne vyššie zastúpenie recesívnych HLAG genotypov haplobloku zloženého z piatich polymorfizmov (-762 C/T, -716 T/G, -689 A/G, -666 G/T, -633G/A) v skupine AD pacientov v porovnaní s kontrolami (30,94% vs 19,44%, OR=1,86, 95% CI=1,05-3,29, p=0,03). Predbežné výsledky analýzy haplobloku HLAG poukazujú na možnú asociáciu recesívnych genotypov (-762TT, -716GG, -689GG, -666TT a -633AA) s rizikom rozvoja Alzheimerovej choroby a dominantných aliel (-762C, -716T, -689A, -666G a -633G) s neuroprotektívnym účinkom.

Alzheimer's disease (AD) is the most common type of dementia, which progressively worsens cognitive skills and memory. The immunopathogenesis of AD is not sufficiently explained, however, the inflammation is also related to its development. The HLA-G molecule is responsible for regulating the immune response, pathologically reduced HLA-G levels simplified the progression of autoimmune and inflammatory diseases. The aim of this study was to identify risk variants affecting HLA-G expression in the HLAG 5'URR promoter region. 181 late-onset AD patients and 108 control subjects from Slovakia were genotyped for HLAG 5'URR polymorphisms. The HLAG 5'URR association with AD risk and clinical parameters was evaluated by logistic regression analyses. Using univariate analysis, we found a significantly higher ratio of recessive HLAG genotypes from haploblock, composed of five polymorphisms (-762 C/T, -716 T/G, -689 A/G, -666 G/T, -633 G/A), in the group of AD patients compared to control group (30.94% vs 19.44%, OR=1.86, 95% CI= 1.05-3.29, p=0.03). Preliminary results of the HLAG haploblock analysis indicate a possible association of the recessive genotypes (-762TT, -716GG, -689GG, -666TT, and -633AA) with higher risk of developing AD, and association of dominant alleles (-762C, -716T, -689A, -666G, and -633G) with the neuroprotective effect.

33. Mgr. Nikola Tóthová: Dynamika extracelulárnej DNA a deoxyribonukleázy po fyzickej aktivite.

Mgr. Nikola Tóthová

Dynamika extracelulárnej DNA a deoxyribonukleázy po fyzickej aktivite

Školiteľ: doc. RNDr. Barbora Vlková, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Rozpadom buniek sa počas intenzívnej fyzickej aktivity dostáva do cirkulácie DNA. Extracelulárna DNA (ecDNA) je degradovaná deoxyribonukleázou (DNázou), keďže ináč aktivuje imunitný systém ako tzv. signál nebezpečenstva. Cieľom tejto práce bolo popísať dynamiku ecDNA a DNázovej aktivity po fyzickej aktivite, keďže zatiaľ nie je známa. Zdraví dobrovoľníci vybehli maximálnym šprintom 160 schodov, s 3 opakovaniami a intervalom odpočinku 60 sekúnd. Vzorky venóznej krvi boli odobraté pred a 30 minút po fyzickej aktivite. Parametre vitálnych funkcií, ako sú krvný tlak, srdcová frekvencia, teplota tela a saturácia krvi kyslíkom boli zaznamenané pred aj hneď po vykonaní fyzickej aktivity. Koncentrácia ecDNA v plazme probandov bola kvantifikovaná fluorometricky a jej subcelulárny pôvod metódou real-time PCR. Aktivita DNázy vo vzorkách séra bola stanovená v géli radiálnou difúziou enzýmu. Fyzická záťaž bola potvrdená zvýšenou srdcovou frekvenciou a vzostupom koncentrácie ecDNA o 37%. DNázová aktivita v sére probandov nebola výrazne ovplyvnená fyzickou aktivitou. Nepotvrdili sme tak signifikantnú koreláciu medzi DNázovou aktivitou a intraindividuálnymi zmenami v ecDNA. Vzhľadom na získané výsledky je možným záverom nesprávne zvolený časový bod, kedy mohlo dôjsť k návratu DNázovej aktivity späť k pokojovým hodnotám, prípadne 30 minút nestačilo na to, aby došlo k očakávaným zmenám.

During intense physical activity, the release of DNA into circulation is provoked as a result of cellular stress. Extracellular DNA (ecDNA), that acts as a damage-associated molecular pattern, must be cleaved by deoxyribonuclease (DNase) to prevent immune responses. In this study, we aimed to investigate dynamics of ecDNA and DNase activity after physical exercise, since it has not been described yet. Healthy volunteers participated in the study to perform a maximum stair sprint, 3 runs up and down the 160 stairs. Venous blood samples were taken before and 30 minutes after physical activity. Parameters of vital functions, such as heart rate, body temperature, blood oxygen saturation, and blood pressure, were monitored at rest and after the exercise. Physical effort was confirmed by an elevated heart rate and increased ecDNA concentration by 37%. In contrast, we identified no significant change in serum DNase activity after physical activity. Therefore, the correlation between DNase activity and intra-individual changes in ecDNA was not confirmed. Based on the obtained results we conclude that within the chosen time point of 30 minutes, DNase activity might returned close to baseline, or this time point was not adequate for the expected chenges to occur.

34. Iryna Korol: Flammer syndrome and glaucoma.

Iryna Korol

Flammer syndrome and glaucoma

Školiteľ: prof. Nataliia Malachkova, MD, PhD.

Pracovisko: Vinnytsya National Pirogov Memorial Medical University, Vinnytsia, Ukraine

Práca: pdf

The term Flammer syndrome relates a phenotype, that combines the presence of primary vascular dysregulation together with a group of symptoms and signs, that can occur both in healthy and in people with different diseases. During the research 824 quiestionnaire from 14 regions of Ukraine was collected. They include 2 blocks of questions: the first block was filled by ophthalmologists, the second block was filled out by patients, where were asked leading symptoms in Flammer syndrome. The objective of this study is to investigate the prevalence and progression of glaucoma treatment, and to find patients with Flammer syndrome.

The term Flammer syndrome relates a phenotype, that combines the presence of primary vascular dysregulation together with a group of symptoms and signs, that can occur both in healthy and in people with different diseases. During the research 824 quiestionnaire from 14 regions of Ukraine was collected. They include 2 blocks of questions: the first block was filled by ophthalmologists, the second block was filled out by patients, where were asked leading symptoms in Flammer syndrome. The objective of this study is to investigate the prevalence and progression of glaucoma treatment, and to find patients with Flammer syndrome.