Program konferencie a abstrakty prac

1. Samuel Bílek: Porovnanie efektu intestinálnych infúznych terapií u pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby

Samuel Bílek

Porovnanie efektu intestinálnych infúznych terapií u pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby

Školiteľ: doc. MUDr. Igor Straka, PhD.

II. neurologická klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Cieľom našej štúdie bolo porovnať účinnosť intestinálnych infúznych terapií – levodopa/karbidopa intestinálny gél (LCIG) a levodopa/entakapón/karbidopa intestinálny gél (LECIG) – u pacientov s pokročilou Parkinsonovou chorobou. Štúdia zahŕňala 42 pacientov rozdelených do troch skupín: LCIG, LECIG a kontrolná skupina. Pacienti boli hodnotení pred začiatkom liečby a po šiestich mesiacoch pomocou škál MDS-UPDRS, MDS-NMS, UDyaRS, SCOPA-AUT, PDQ-8, MoCA, GIDS-PD, WOQ-9. Výsledky ukázali, že LCIG aj LECIG významne redukovali motorické komplikácie (MDS-UPDRS IV: LCIG p = 0,009; LECIG p = 0,002) a dyskinézy (UDyaRS: LCIG p = 0,021; LECIG p = 0,037). LCIG navyše zlepšil celkové nemotorické príznaky (MDS-NMS p = 0,032), najmä depresiu (p = 0,04) a ortostatickú hypotenziu (p = 0,036). Pri LECIG boli pozorované zlepšenia v doménach ortostatickej hypotenzie (p = 0,015), spánku (p = 0,047) a bolesti (p = 0,02). Kvalita života sa zlepšila v oboch infúznych skupinách (LCIG p = 0,036; LECIG p = 0,028), zatiaľ čo v kontrolnej skupine neboli zaznamenané signifikantné zmeny. Zatiaľ čo LCIG je etablovanou terapiou s rozsiahlymi klinickými dátami, LECIG predstavuje novú možnosť s potenciálom nižších dávok levodopy. Výsledky naznačujú potrebu personalizovaného prístupu pri výbere terapie pre pacientov s pokročilou PCH.

The aim of our study was to compare the efficacy of intestinal infusion therapies – levodopa/carbidopa intestinal gel (LCIG) and levodopa/entacapone/carbidopa intestinal gel (LECIG) – in patients with advanced Parkinson’s disease. The study included 42 patients divided into three groups: LCIG, LECIG, and control group. Patients were assessed before treatment initiation and after six months using scales such as MDS-UPDRS, MDS-NMS, UDyaRS, SCOPA-AUT, PDQ-8, MoCA, GIDS-PD, WOQ-9. The results demonstrated that both LCIG and LECIG significantly reduced motor complications (MDS-UPDRS IV: LCIG p = 0.009; LECIG p = 0.002) and dyskinesias (UDyaRS: LCIG p = 0.021; LECIG p = 0.037). Additionally, LCIG improved overall non-motor symptoms (MDS-NMS p = 0.032), particularly depression (p = 0.04) and orthostatic hypotension (p = 0.036). In the LECIG group, improvements were observed in domains such as orthostatic hypotension (p = 0.015), sleep quality (p = 0.047), and pain (p = 0.02). Quality of life improved in both infusion groups (LCIG p = 0.036; LECIG p = 0.028), whereas no significant changes were observed in the control group. While LCIG is an established therapy with extensive clinical evidence, LECIG represents a novel option with the potential for lower levodopa doses. These findings highlight the importance of a personalized approach in selecting therapies for advanced PD patients.

 

Citácia: Samuel Bílek, Zuzana André, Igor Straka: Porovnanie efektu intestinálnych infúznych terapií u pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

2. Vladimír Harvan: Efekt fekálnej mikrobiálnej transplantácie u detského pacienta s rekurentnými akútnymi pyelonefritídami

Vladimír Harvan

Efekt fekálnej mikrobiálnej transplantácie u detského pacienta s rekurentnými akútnymi pyelonefritídami

Školiteľ: MUDr. Barbora Piteková, PhD.

Klinika pediatrickej urológie LF UK a Národný ústav detských chorôb

Práca: pdf

Úvod: Rekurentná febrilná infekcia močových ciest (fUTI) môže spôsobiť závažné komplikácie, akými sú napríklad jazvy na obličkách, chronické ochorenie obličiek alebo systémová hypertenzia. Najnovšie výskumy poukazujú na hypotézu, kde mikrobiálna dysbióza zohráva rozhodujúcu úlohu pri vzniku fUTI u detí. Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) je všeobecne používaná terapeutická metóda na zlepšenie črevnej dysbiózy. Prípadová štúdia: Táto štúdia opisuje 10-ročného chlapca s rekurentnými fUTI a chronickou renálnou insuficienciou, zapríčinených výskytom vrodenej anomálie – chlopne zadnej uretry. Napriek viacerým chirurgickým zákrokom a dlhodobej antibiotickej profylaxii u pacienta naďalej pretrvávali opakované a závažné fUTI, ktoré si vyžadovali časté hospitalizácie a podávanie rezervných antibiotík. Pacientovi bola podaná FMT. Počas 12-mesačného pozorovania sme pravidelne analyzovali gastrointestinálny mikrobióm, ďalej merali metabolity v stolici a moči a sledovali rekurenciu fUTI. Výsledky: U pacienta bolo pozorované zvýšenie zastúpenie enterobaktérii, s čím sa stretávame aj u iných pacientov s rekurentnými fUTI. Po FMT došlo k výraznému zlepšeniu mikrobiálnej dysbiózy, čo viedlo k následnému významnému zníženiu výskytu fUTI. FMT predstavuje inovatívnu terapeutickú možnosť pre pediatrických pacientov s rekurentnými fUTI s vynikajúcim klinickým výsledkom

Background: Recurrent febrile urinary tract infection (fUTI) could cause severe complications such as renal scarring, chronic kidney disease and systemic hypertension. The data from the latest research support the hypothesis that dysbiosis of microbiome plays a decisive role in the development of fUTI in children. Fecal microbial transplantation (FMT) is widely used therapeutic method to improve gut microbial dysbiosis. Case study: This case study reported a 10-year-old male with recurrent fUTIs and chronic renal insufficiency resulting from a posterior urethral valve abnormality. Notwithstanding numerous surgical procedures and prolonged antibiotic prophylaxis, the patient persisted in suffering from recurrent and severe fUTIs, requiring multiple hospitalizations and the administration of reserve antibiotics. The patient was administered FMT. During 12 months follow up we performed regularly the analysis of gastrointestinal microbiome, measurements of metabolites in stool and urine and checked the recurrence of fUTI. Result: The patient had a higher abundance of Enterobacteria, also observed in other patients with recurrent fUTI. Post-FMT treatment, the patient significantly improved microbiome dysbiosis resulting in a notable decrease in fUTI occurrences. FMT presents an innovative therapeutic option for pediatric patients with reccurent fUTIs with outstanding clinical outcome.

 

Citácia: Barbora Piteková, Ivan Hric, Eva Baranovičová, Jakub Gécz, Marcel Brenner, Vladimír Harvan, Peter Bartoň, Ján Breza, Andrea Černianska, Jakub Zieg, Paul J. Planet, Viktor Bielik: Efekt fekálnej mikrobiálnej transplantácie u detského pacienta s rekurentnými akútnymi pyelonefritídami. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

3. Martina Fričová: Vplyv omamných a psychotropných látok na vedenie motorového vozidla

Martina Fričová

Vplyv omamných a psychotropných látok na vedenie motorového vozidla

Školiteľ: RNDr. Žofia Nižnanská, PhD. , doc. MUDr. Roman Kuruc, PhD., Mgr. Ing. Ľuboš Nižnanský, PhD.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Práca: pdf

Cieľom našej práce bolo nadobudnúť prehľad o výskyte ilegálnych látok u vodičov počas vedenia motorových vozidiel v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Z celkového množstva 843 sledovaných vzoriek krvi vodičov sme zaznamenali 80 pozitívnych prípadov na prítomnosť omamných a psychotropných látok. Najčastejšie sa vyskytujúcim nálezom bola prítomnosť metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu. Išlo o 50 prípadov. Priemerná koncentrácia bola 253,23 ng/ml. Metamfetamín a amfetamín patria medzi psychostimulačné látky a výrazne ovplyvňujú psychomotorické, kognitívne a ďalšie vlastnosti vodiča, ktoré negatívne vplývajú na jeho schopnosti viesť motorové vozidlo. V 9 prípadoch sme zachytili prítomnosť THC v priemernej koncentrácii 45,79 ng/ml. THC patrí medzi psychoaktívne látky. Na základe výsledkov títo vodiči boli ovplyvnení sledovanými látkami a predstavujú riziko pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Limitáciami našej štúdie bol dlhý časový úsek medzi skutkom a odberom biologického materiálu vodiča, nedostatok materiálov od ošetrujúcich lekárov, nízky počet informácii o prejavoch vodiča z miesta skutku. Výsledky našej štúdie sú využiteľné v súdnom lekárstve, psychiatrii a súdnolekárskej toxikológii.

The aim of our study was to obtain an overview of the prevalence of illegal substances among drivers during driving in Slovac regions of Bratislava and Trnava. A total of 843 blood samples were collected from drivers, of which 80 tested positive for narcotic and psychotropic substances. The most frequently detected substances were metamphetamine and its metabolite amphetamine, identified in 50 cases. The mean concentration was 253.23 ng/ml. Both metamphetamine and amphetamine are classified as psychostimulants. They significantly impair psychomotor, cognitive abilities and other capacities essential for save driving. In nine cases THC was detected, average concentration was 45.79 ng/ml. THC is classified as a psychoactive substance. Based on the findings, these drivers were impaired and tended to be a risk to road safety. The limitations of our study include the prolonged time interval between the incident and the collection of biological samples from the drivers, insufficient documentation from attending physicians and limited information regarding the driver‘s behavior at the scene of the incident. The results of our study are relevant to forensic medicine, psychiatry and forensic toxicology.

 

Citácia: Martina Fričová, Žofia Nižnanská, Roman Kuruc, Ľuboš Nižnanský: Vplyv omamných a psychotropných látok na vedenie motorového vozidla. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

4. Ondrej Tomášik: Účinok prírodných látok na dynamiku metabolizmu etylalkoholu

Ondrej Tomášik

Účinok prírodných látok na dynamiku metabolizmu etylalkoholu

Školiteľ: prof. MUDr. Pavel Babál, CSc.

Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Úvod: Metabolizmus etylalkoholu je proces ovplyvňovaný mnohými faktormi. Cieľom tejto štúdie bolo skúmať vplyv kurkumínu na dynamiku metabolizmu alkoholu u zdravých jedincov. Takýto vplyv bol dokázaný na zvieracích modeloch, u ľudí však výsledky zatiaľ neboli jednoznačné. Metódy: Štúdie sa zúčastnilo 20 dobrovoľníkov a prebiehala vo dvoch fázach, v ktorých bol účastníkom podaný etanol v dávke 0,82 g/kg u mužov a 0,70 g/kg u žien. Vo fáze A konzumovali alkohol bez podania prírodných látok, vo fáze B požitiu alkoholu predchádzalo podanie kurkuminoidov s piperínom. Hladiny alkoholu boli merané dychovou skúškou 30, 90 a 180 minút po konzumácii alkoholu. Výsledky: Vo fáze B bola hladina alkoholu nižšia v 90. a 180. minúte. V 180. minúte bola u mužov hladina alkoholu vo fáze B signifikantne nižšia oproti fáze A. U žien bola hladina alkoholu vo fáze B v 180. minúte tiež znížená oproti fáze A, avšak tento rozdiel nebol štatisticky významný. Záver: V našej štúdii sme zistili, že podanie kurkuminoidov s piperínom ovplyvňuje metabolizmus etylalkoholu u zdravých jedincov, čo poukazuje na možnosť jeho využitia pri stavoch spojených s intoxikáciou alkoholom.

Introduction: Alcohol metabolism is a process influenced by many factors. The aim of this study was to investigate the effect of curcumin on the dynamics of alcohol metabolism in healthy subjects. Such an effect has been demonstrated in animal models, but in humans the results have not yet been conclusive. Methods: The study involved 20 volunteers and was conducted in two phases in which participants were administered ethanol at a dose of 0.82 g/kg in males and 0.70 g/kg in females. In phase A, alcohol was consumed alone. In phase B, the administration of alcohol was preceded by the administration of curcuminoids with piperine. Alcohol levels were measured by breath test 30, 90 and 180 minutes after alcohol consumption. Results: Alcohol levels were decreased at the 90th and 180th minute in phase B. At the 180th minute, the men's alcohol level was significantly lower in phase B than in phase A. In females, the alcohol level in phase B at minute 180 was also decreased but this difference was not statistically significant when compared to phase A. Conclusion: In our study, we found that administration of curcuminoids with piperine affects ethyl alcohol metabolism in healthy subjects, suggesting its possible use in conditions associated with alcohol intoxication.

 

Citácia: Ondrej Tomášik, Pavel Babál: Účinok prírodných látok na dynamiku metabolizmu etylalkoholu. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

5. Dominik Melich: Funkčná diagnostika žilovej hemodynamiky pri hĺbkovej žilovej trombóze

Dominik Melich

Funkčná diagnostika žilovej hemodynamiky pri hĺbkovej žilovej trombóze

Školiteľ: doc. MUDr. Denisa Čelovská, PhD.

I. Interná klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Vzduchová pletyzmografia je neinvazívna metóda hodnotiaca funkciu žíl dolných končatín. Náš výskum sme zamerali na stanovenie výpovednej hodnoty tejto metódy na diferenciáciu pacientov s normálnou žilovou funkciou od pacientov s patologickými zmenami. Zavedením tejto metódy do procesu vyšetrenia pacientov by bolo možné rýchlo a efektívne zistiť stav žilového systému dolných končatín a vhodne nastaviť prevenciu a terapiu. Vzduchovým pletyzmografom sme vyšetrovali skupiny zdravých jednotlivcov (n=14) a pacientov (n=20) s rekurentnou hĺbkovou žilovou trombózou. Zamerali sme sa aj na vplyv proximálnej anatomickej lokalizácie flebotrombózy u pacientov na funkciu žíl dolných končatín. Pri separátnej analýze pravej a ľavej dolnej končatiny sme pri vyšetrení pozorovali štatisticky signifikantne kratší čas žilového refluxu u skupiny pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou a to v prípade oboch analýz (pravá dolná končatina – p ≤ 0,01, ľavá dolná končatina – p ≤ 0,01). Ako signifikantný vyšiel aj rozdiel negatívneho vplyvu proximálnej lokalizácie flebotrombózy oproti distálnej na funkciu žíl dolnej končatiny (p ≤ 0,01). Táto práca potvrdzuje, že vzduchová pletyzmografia je vhodná na stratifikáciu pacientov s patologickými zmenami žilového systému dolných končatín. Pre svoj jednoduchý a neinvazívny charakter môže byť nápomocná pri rozhodovaní o ďalšom manažmente pacienta.

Air plethysmography is a non-invasive method used to assess the function of the veins in the lower limbs. Our research focused on determining the diagnostic value of this method in differentiating patients with normal venous function from those with pathological changes. By introducing this method into the diagnostic process, it would be possible to quickly and efficiently assess the condition of the venous system in the lower limbs and appropriately set prevention and therapy. We used air plethysmography to examine groups of healthy individuals (n = 14) and patients (n = 20) with recurrent deep vein thrombosis. We also focused on the impact of the proximal anatomical location of thrombosis in patients on the function of the lower limb veins. In a separate analysis of the right and left lower limbs, we observed a statistically significant shorter venous reflux time in the patient group compared to the control group for both analyses (right lower limb – p ≤ 0.01, left lower limb – p ≤ 0.01). A significant difference was also observed in the negative impact of proximal thrombosis location compared to distal on lower limb venous function (p ≤ 0.01). This study confirms that air plethysmography is suitable for stratifying patients with pathological changes in the venous system of the lower limbs. Due to its simple and non-invasive nature, it may be helpful in decision-making regarding further patient management.

 

Citácia: Dominik Melich, Denisa Čelovská: Funkčná diagnostika žilovej hemodynamiky pri hĺbkovej žilovej trombóze. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

6. Abdulhamid Haydarov: Effectiveness of multimodal analgesia in postoperative pain management (abdominal surgery)

Abdulhamid Haydarov

Effectiveness of multimodal analgesia in postoperative pain management (abdominal surgery)

Školiteľ: doc.MUDr. Roman Zahorec, CSc.

2nd Department of Anesthesiology and Intensive Medicine, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Pooperačná bolesť zostáva prevládajúcim a náročným problémom v starostlivosti o pacienta. Takmer 20 % chirurgických pacientov pociťuje silnú akútnu bolesť počas prvých 24 hodín po operácii – štatistika, ktorá sa za desaťročia zmenila len málo [1]. Nedostatočne kontrolovaná bolesť nielenže zhoršuje zotavenie a kvalitu života, ale zvyšuje aj riziko pooperačných komplikácií a pretrvávajúcej pooperačnej bolesti [2]. Opioidné analgetiká boli tradične základom liečby stredne ťažkej až silnej pooperačnej bolesti. Spoliehanie sa na samotné opioidy však môže viesť k vedľajším účinkom obmedzujúcim dávku, ako je respiračná depresia, sedácia a gastrointestinálne poruchy (nevoľnosť, vracanie, ileus), a nesie so sebou riziko dlhodobého užívania alebo závislosti [3]. Tieto obavy katalyzovali posun smerom k multimodálnej analgézii (MMA) – prístupu kombinujúcemu viaceré analgetické triedy alebo techniky na dosiahnutie synergickej úľavy od bolesti pri šetrení opioidov. Multimodálna analgézia môže zahŕňať systémové neopioidné lieky (napr. NSAID, paracetamol, lokálne anestetiká, gabapentinoidy) a techniky regionálnej anestézie (napr. nervové blokády alebo epidurály) spolu s opioidmi. Zameraním sa na rôzne dráhy bolesti môže MMA poskytnúť vynikajúcu analgéziu s nižšími dávkami každého činidla, čím sa znížia požiadavky na opioidy a vedľajšie účinky súvisiace s opioidmi [4]. Klinické dôkazy silne podporujú MMA: randomizované štúdie a prehľady preukázali, že kombinácia analgetických modalít prináša lepšiu kontrolu bolesti a zníženú spotrebu opiátov v porovnaní s jednou modalitou [5]. V dôsledku toho súčasné usmernenia na liečbu bolesti dôrazne odporúčajú rutinné používanie multimodálnej analgézie pri pooperačnej bolesti vždy, keď je to možné [6]. Táto práca skúma účinnosť MMA porovnaním stratégií kontroly bolesti u chirurgických pacientov, ktorí dostávali samotné opioidy, s tými, ktorí dostávali opioidy v kombinácii s NSAID alebo regionálnym anestetickým blokom. Predpokladáme, že multimodálne prístupy povedú k nižšiemu skóre bolesti, zníženiu užívania opiátov a menšiemu počtu vedľajších účinkov súvisiacich s opiátmi bez toho, aby ohrozili zotavenie.

Postoperative pain remains a prevalent and challenging issue in patient care. Nearly 20% of surgical patients experience severe acute pain in the first 24 hours after surgery – a statistic that has changed little in decades [1]. Inadequately controlled pain not only impairs recovery and quality of life but also increases the risk of postoperative complications and persistent postsurgical pain [2]. Traditionally, opioid analgesics have been the mainstay for treating moderate to severe postoperative pain. However, reliance on opioids alone can lead to dose-limiting side effects such as respiratory depression, sedation, and gastrointestinal disturbances (nausea, vomiting, ileus), and carries risks of prolonged use or dependence [3]. These concerns have catalyzed a shift toward multimodal analgesia (MMA) – an approach combining multiple analgesic classes or techniques to achieve synergistic pain relief while sparing opioids. Multimodal analgesia may include systemic non-opioid medications (e.g., NSAIDs, acetaminophen, local anesthetics, gabapentinoids) and regional anesthesia techniques (e.g., nerve blocks or epidurals) alongside opioids. By targeting different pain pathways, MMA can provide superior analgesia with lower doses of each agent, thereby reducing opioid requirements and opioid-related side effects [4]. Clinical evidence strongly supports MMA: randomized trials and reviews have demonstrated that combining analgesic modalities yields better pain control and decreased opioid consumption compared to a single modality [5]. Consequently, current pain management guidelines strongly recommend routine use of multimodal analgesia for postoperative pain whenever feasible [6]. This thesis examines the effectiveness of MMA by comparing pain control strategies in surgical patients receiving opioids alone versus those receiving opioids combined with an NSAID or a regional anesthetic block. We hypothesize that multimodal approaches will result in lower pain scores, reduced opioid use, and fewer opioid-related side effects without compromising recovery.

 

Citácia: Abdulhamid Haydarov, Roman Zahorec: Effectiveness of multimodal analgesia in postoperative pain management (abdominal surgery). (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

7. Mária Lojová: Remisia bez liečby - nový cieľ v manažmente pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou

Mária Lojová

Remisia bez liečby - nový cieľ v manažmente pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou

Školiteľ: MUDr. Katarína Slezáková, PhD.

Klinika hematológie a transfuziológie LF UK a UNB

Práca: pdf

Abstrakt LOJOVÁ, Mária: Remisia bez liečby- nový cieľ v manažmente pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Bratislave. Lekárska fakulta. Klinika hematológie a transfuziológie LF UK a UNB. Vedúca práce: MUDr. Katarína Slezáková, PhD. Bratislava: Lekárska fakulta, 2024, ...... s ÚVOD: Chronická myelocytová leukémia (CML) patrí medzi myeloproliferatívne klonálne ochorenia, u ktorého je dominujúcim faktorom nález Filadelfského chromozómu (Ph). Od roku 2000 sa v liečbe CML používajú tyrozínkinázové inhibítory (TKI). Chronická liečba však so sebou nesie množstvo nežiaducich účinkov (NÚ), preto je novým cieľom v liečbe remisia bez liečby (TFR). CIEĽ PRÁCE: Identifikácia a selekcia súboru pacientov s CML liečených prvogeneračným TKI imatinibom a druhogeneračným TKI dasatinibom s úspešnou alebo neúspešnou TFR, vyhodnotenie NÚ liečby, retrospektívna analýza a porovnanie priebehu TFR v súbore pacientov, výskyt prejavov TKI withdrawal syndrómu. SÚBOR PACIENTOV A METODIKA: Súbor pacientov je tvorený 4 mužmi a 6 ženami s CML, liečených na Klinike hematológie a transfuziológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, u ktorých bola ukončená liečba s cieľom TFR od novembra 2019 do marca 2024. U pacientov sme hodnotili vstupné rizikové skóre, priebeh terapie, dôvod ukončenia terapie a výsledky TFR na základe krvného obrazu, cytogenetického a molekulového vyšetrenia a zdravotnej dokumentácie pacientov. VÝSLEDKY PRÁCE: V súbore pacientov sme zistili, že predchádzajúca liečba druhogeneračným TKI výrazne ovplyvnila priebeh TFR v zmysle efektívnejšej a dlhšie trvajúcej TFR. Na druhej strane pacienti po predchádzajúcej liečbe imatinibom pomerne rýchlo po ukončení terapie stratili hlbokú molekulovú remisiu vo forme incipientného molekulového relapsu a musela im byť liečba obnovená. V skupine pacientov, kde musela byť liečba znovu obnovená, sme pozorovali promptný návrat NÚ súvisiacich s liečbou. U žiadneho pacienta sme nezaznamenali prejavy TKI withdrawal syndrómu. ZÁVER: TFR sa stáva súčasťou manažmentu vybranej skupiny pacientov s CML, ktorí spĺňajú kritériá odporúčaní vedeckých autorít ako napr. European LeukemiaNet (ELN). KĽÚČOVÉ SLOVÁ: chronická myelocytová leukémia, tyrozínkinázové inhibítory, nežiaduce účinky, remisia bez liečby

Abstract LOJOVÁ, Mária: Remission Without Treatment – a New Goal in the Management of Patients with Chronic Myeloid Leukemia. Diploma thesis. Comenius University in Bratislava. Faculty of Medicine. Department of Hematology and Tranfusiology Faculty of Medicine, Comenius University and University Hospital Bratislava. Supervisor: MUDr. Katarína Slezáková, PhD. Bratislava: Faculty of Medicine, 2024. ......p INTRODUCTION: Chronic myeloid leukemia (CML) belongs to a group of myeloproliferative clonal diseases, in which the dominating factor is the discovery of the Philadelphia chromosome (Ph). Since the year 2000 CML is treated with the tyrosine kinase inhibitors (TKI). However the chronic treatment brings with it a number of side effects, therefore the new goal is the treatment free remission (TFR). THE AIM OF THE THESIS: Identification and selection of a goup of patients with CML treated with the first- generation TKI imatinib or the second- generation TKI dasatinib, that have undergone a successful or unseccessful TFR, assessment of the side effects of the TKI therapy and a retrospective analysis and comparison of the course of treatment, occurence of the TKI withdrawal syndrome. STUDY GROUP AND METHODOLOGY: The study group consists of 4 male and 6 female CML patients treated at the Department of Hematology and Tranfusiology Faculty of Medicine, Comenius University and University Hospital Bratislava, that have started the TFR since November of 2019 until March of 2024. We have assessed patients‘ initial risk scores, the course of treatment, the cause of treatment termination and results of the TFR by blood count, cytogenetic and molecular testing and patients’medical history charts. RESULTS: We have found that the previous treatment with the second- generation TKIs has significantly influenced the course of the TFR in the way of more effective and longer- lasting TFR in patients. On the other hand patients treated with imatinib have quite rapidly lost the deep molecular remission in the form of incipient molecular relapse and had to start the TKI treatment again. In the group of patients that had to continue with the treatment, we have soon observed the return of side effects of the TKI treatment. We have not observed any signs of the TKI withdrawal syndrome in any of the patients. CONCLUSION: TFR is becoming a part of the management of a slelected group of patients with CML who meet the criteria according to the guidelines of scientific authorities such as European LeukemiaNet (ELN). KEY WORDS: chronic myeloid leukemia, tyrosin kinase inhibitors, side effects, treatment free remission

 

Citácia: Mária Lojová, Katarína Slezáková: Remisia bez liečby - nový cieľ v manažmente pacientov s chronickou myelocytovou leukémiou. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

8. Tomáš Bezák: Vplyv stresu na akademickú úspešnosť študentstva na skúške z fyziológie

Tomáš Bezák

Vplyv stresu na akademickú úspešnosť študentstva na skúške z fyziológie

Školiteľ: RNDr. Jaroslava Babková, PhD.

Fzyiologický ústav LF UK

Práca: pdf

Naša štúdia sa zaoberá vplyvom stresu na výsledky študentov medicíny pri skúške z fyziológie. Stres je neoddeliteľnou súčasťou akademického života, pričom jeho vplyv na výkonnosť študentov môže byť pozitívny aj negatívny. Cieľom práce bolo analyzovať súvislosť medzi mierou prežívaného stresu pred skúškou a dosiahnutou známkou. Štúdia bola realizovaná formou anonymného dotazníkového prieskumu a metódou merania HRV.

Our study examines the impact of stress on medical students performance in the physiology exam. Stress is an integral part of academic life, and its effect on student performance can be both positive and negative. The aim of this study was to analyze the relationship between the level of stress experienced before the exam and the achieved grade. The study was conducted using an anonymous questionnaire survey and the HRV measurement method.

 

Citácia: Tomáš Bezák, Jaroslava Babková: Vplyv stresu na akademickú úspešnosť študentstva na skúške z fyziológie. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

9. Martin Vrždiak: Prítomnosť mikroplastov v ľudskej placente: Detekcia a lokalizácia pomocou Nile Red farbenia a fluorescenčnej mikroskopie

Martin Vrždiak

Prítomnosť mikroplastov v ľudskej placente: Detekcia a lokalizácia pomocou Nile Red farbenia a fluorescenčnej mikroskopie

Školiteľ: MUDr. Miriam Bollová

Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Pozadie a ciele: Prítomnosť mikroplastov v ľudských tkanivách vyvoláva rastúce obavy z ich možných negatívnych účinkov na zdravie. Cieľom tejto práce bolo detegovať mikroplasty v placentárnom tkanive za podmienok zachovania histologickej architektoniky tkaniva použitím farbenia a fluorescenčnej mikroskopie. Metódy: Vzorky placentárneho tkaniva boli fixované vo formalíne a zalievané do parafínu, boli odparafínované a farbené priamo na mikroskopických sklíčkach Rozpustnosť farbiva Nile red bola v roztoku pre optimalizáciu farbenia upravená riedením DMSO s použitím denaturovaného etanolu. Vzorky následne za účelom zvýšenia účinnosti farbenia a intenzity fluorescenčného signálu prechádzali procesom inkubácie pri teplote 50-60°C. Jednotlivé fázy výskumu prebiehali v podmienkach kontroly externej kontaminácie s cieľom minimalizácie potencionálnych externých mikroplastových zdrojov. Výsledky: Fluorescenčné zobrazenie odhalilo mikroplasty vo viacerých placentárnych štruktúrach – v intervilóznom priestore, vo vilóznom aj extravilóznom trofoblaste, ako aj v decidui. V oblasti placentárnych klkov sa mikroplasty pomerne často vyskytovali v cievnych štruktúrach a ich bezprostrednej blízkosti. Záver: Detekcia prítomnosti mikroplastov v placentárnom tkanive poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu ich možných vplyvov na priebeh tehotenstva a vývoj plodu. Dôležité je preskúmať aj potenciálne mechanizmy účinku a dlhodobé dôsledky ich prítomnosti.

Background & Objectives: The presence of microplastics in human tissues has raised concerns regarding their potential health effects This study aimed to detect microplastics in placental tissue using a fluorescence-based method that preserves tissue architecture. Methods: Formalin-fixed, paraffin-embedded placental tissue samples were deparaffinized and stained directly on slides. Nile Red staining solution was prepared by dissolving the dye in dimethyl sulfoxide (DMSO), which was diluted with denatured ethanol to achieve an optimal concentration for microplastic labelling. The samples were incubated at 50–60°C to enhance staining efficiency and fluorescence signal. All procedures were conducted under controlled conditions to minimize external plastic contamination. Fluorescence microscopy was used to analyze the stained sections and identify microplastic particles. Results: Fluorescence microscopy revealed an increased signal corresponding to microplastics in various placental structures. Microplastics were observed in the intervillous space, villous and extra-villous trophoblast, and decidua. In the villi, microplastics were frequently associated with vascular walls. Conclusion: The identification of microplastics in placental structures highlights the need for further investigation into their potential impact on pregnancy. While this study does not establish a direct link between microplastic presence and placental pathology, future research should explore potential correlations and underlying mechanisms.

 

Citácia: Martin Vrždiak: Prítomnosť mikroplastov v ľudskej placente: Detekcia a lokalizácia pomocou Nile Red farbenia a fluorescenčnej mikroskopie. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

10. Marek Ujpál: Vplyv quercetínu na poškodenie obličiek pri diabete mellitu druhého typu.

<p>Marek Ujpál</p>

<p>Vplyv quercetínu na poškodenie obličiek pri diabete mellitu druhého typu.</p>

<p>Školiteľ: Mgr. Barbora Kaločayová, PhD., doc. RNDr. Monika Barteková, PhD., prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD.</p>

<p>Centrum experimentálnej medicíny SAV v. v. i.</p>

<p>Práca: <a href="https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/veda/svoc/SVOCprace2025/26_Ujpal.pdf">pdf</a></p>

Diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavuje chronické metabolické ochorenie, ktorého jednou z hlavných mikrovaskulárnych komplikácií je diabetické poškodenie obličiek. Cieľom našej štúdie bolo preskúmať vplyv quercetínu (QCT), rastlinného flavonoidu s preukázaným antioxidačným a antifibrotickým účinkom, na renálne poškodenie u geneticky podmieneného modelu DM2  potkanov kmeňa Zucker diabetic fatty (ZDF). Zvieratám bol podávaný QCT (20mg/kg/deň) počas šiestich týždňov. Následne bola v obličkách hodnotená expresia vybraných proteínov zapojených do procesu fibrózy tkaniva (NGAL, TGF-β a Smad 2/3) prostredníctvom metódy Western blot. Uskutočnená bola aj histologická analýza obličiek. V skupine diabetických neliečených zvierat sme zaznamenali signifikantný nárast proteínovej expresie Smad 2/3, na druhej strane  proteíny NGAL a TGF-β boli znížené v porovnaní s neliečenou kontrolnou skupinou. Podávanie QCT diabetickým zvieratám bolo sprevádzané normalizáciou proteínov NGAL a Smad2/3 takmer na úroveň kontrolných neliečených zvierat, čo naznačuje zlepšenie remodelácie tkaniva obličiek. Hodnoty NGAL, markera poškodenia obličiek, boli nižšie v skupine kontrolných zvierat s podávaním QCT, čo potvrdzuje jeho protektívny účinok. Histologickou analýzou sme potvrdili signifikantne zvýšené množstvo kolagénu u diabetických neliečených potkanov v porovnaní s kontrolami. Výsledky naznačujú, že podávanie QCT potkanom ZDF má potenciál zmierniť poškodenie obličiek hyperglykémiou. Tento flavonoid by mohol predstavovať sľubný terapeutický prístup na liečbu rozvoja diabetického ochorenia obličiek.

Type 2 diabetes mellitus (T2DM) is a chronic metabolic disorder, with diabetic kidney disease being one of its main microvascular complications. This study aimed to evaluate the effect of quercetin (QCT), a plant-based flavonoid with proven antioxidant and antifibrotic properties, on renal damage in a genetic model of T2DM  Zucker diabetic fatty (ZDF) rats. Animals received QCT (20 mg/kg/day) for six weeks. Expression of selected proteins involved in tissue fibrosis (NGAL, TGF-β, and Smad 2/3) was assessed using Western blot analysis, along with histological evaluation of kidney tissue. In untreated diabetic animals, we observed a significant increase in Smad 2/3 expression, while NGAL and TGF-β were reduced compared to untreated controls. QCT administration in diabetic rats led to normalisation of NGAL and Smad 2/3 levels close to healthy controls, suggesting improved renal tissue remodelling. NGAL levels were also lower in QCT-treated control animals, confirming its protective effect. Histological analysis showed a significant increase in collagen in untreated diabetic rats, while QCT reduced collagen accumulation. These findings suggest that QCT may help alleviate hyperglycemia-induced kidney damage in ZDF rats and could represent a promising therapeutic approach for the treatment of diabetic kidney disease.

<p> </p>

<p><i>Citácia: Marek Ujpál, Barbora Kaločayová, Monika Barteková, Ivan Varga: Vplyv quercetínu na poškodenie obličiek pri diabete mellitu druhého typu.. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava. </i></p>

11. Matej Kühnel: Stopy mikroplastov v nádoroch endometria.

Matej Kühnel

Stopy mikroplastov v nádoroch endometria.

Školiteľ: doc. MUDr. Pavol Janega, PhD.

Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Kontaminácia mikroplastami predstavuje vážnu environmentálnu záťaž v súčasnej dobe. Nové výskumy naznačujú, že mikroplasty môžu ovplyvniť reguláciu expresie génov, čo môže prispieť k karcinogenéze a predstavovať nové riziká pre ľudské zdravie, ktoré si vyžadujú ďalšie skúmanie. Tkanivové vzorky endometriálneho karcinómu, fixované formalínom a vložené do parafínu (FFPE) s rôznymi stupňami nádorov (n = 29), boli zafarbené fluorescenčným farbivom Nílskou červenou a inkubované pri teplote 50–60 °C. Všetky kroky farbenia a manipulácie so vzorkami sa vykonávali za prísne kontrolovaných podmienok, aby sa minimalizovalo riziko vonkajšej kontaminácie mikroplastami. Fluorescenčná mikroskopia umožnila vizualizáciu a detekciu mikroplastových častíc v tkanivových rezoch na základe ich charakteristického emisného spektra po zafarbení Nílskou červenou. Týmto farbením sa umožňuje detekcia fragmentov, ktoré sú veľkosťou a morfológiou konzistentné s mikroplastami. Pozorované bolo výrazné zvýšenie mikroplastov v endometriálnom karcinóme, s podstatným zvýšením fragmentov v nádoroch G2 a G3 v porovnaní s nádorom G1 a patologicky nezmenenou endometriálnou sliznicou. Klinický význam detekcie mikroplastov v tkanivách a ich potenciálny vplyv na zdravie ostáva zatiaľ neobjasnený. Tento jav môže súvisieť so zmenenou vaskularizáciou nádoru. Nové štúdie naznačujú, že mikroplasty prítomné v tkanivách môžu epigeneticky ovplyvniť aktiváciu génov, čo môže mať vplyv na správanie nádoru a terapeutickú odpoveď.

Microplastic contamination represents a serious environmental burden in the modern environment. Emerging research suggests that they may influence epigenetic regulation of gene expression, potentially contributing to carcinogenesis and presenting new risks to human health that require further investigation. Formalin-fixed, paraffin-embedded (FFPE) tissue samples of endometrial carcinoma with varying tumor grades (n = 29) were stained using the Nile Red fluorescence method and incubated at 50–60 °C. All steps of staining and sample handling were performed under strictly controlled conditions to minimize the risk of external microplastic contamination. Fluorescence microscopy enabled visualization and detection of microplastic particles within the tissue sections, based on their characteristic emission spectra following Nile Red binding. Staining with Nile Red enables the detection of fragments consistent in size and morphology with microplastics. A significant increase in microplastic deposition was observed in endometrial carcinoma, with markedly higher levels in G2 and G3 tumors compared to G1 tumors and normal endometrial mucosa. The clinical significance of microplastic deposition in tissue and its potential health impacts remain incompletely understood. This phenomenon may be related to altered tumor vascularization. Emerging studies suggest that tissue-resident microplastics may epigenetically influence gene activation, potentially affecting tumor behavior and therapeutic response.

 

Citácia: Matej Kühnel: Stopy mikroplastov v nádoroch endometria.. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

12. Juraj Hutník: Post-mortem testovanie MTHFR C677T variantu u plodov s anencefáliou

Juraj Hutník

Post-mortem testovanie MTHFR C677T variantu u plodov s anencefáliou

Školiteľ: MUDr. Lajos Gergely

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Rázštepy nervovej trubice (NTDs) sú závažné kongenitálne malformácie s multifaktoriálnou etiológiou. Genetický polymorfizmus MTHFR C677T, ovplyvňujúci metabolizmus folátu, bol skúmaný ako možný rizikový faktor. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať jeho asociáciu s anencefáliou. Genotypizáciou 20 archivovaných prípadov anencefálie metódou RFLP sme zistili frekvencie genotypov: CC (40 %), CT (55 %) a TT (5 %). Štatistická analýza nepreukázala signifikantný rozdiel oproti zdravej kontrolnej populácii (p = 0.497). Naše výsledky naznačujú, že genotypizácia MTHFR C677T u anencefalitických plodov môže viesť k nesprávnej interpretácii údajov v dôsledku nadhodnotenia klinického významu tohto bežného variantu. To môže odvádzať pozornosť od dôležitejšej diagnostiky cytogenetických aberácií či monogénových ochorení.

Neural tube defects (NTDs) are severe congenital malformations with multifactorial etiology. The MTHFR C677T polymorphism, which affects folate metabolism, has been investigated as a potential risk factor. This study aimed to analyze its association with anencephaly. Genotyping of 20 archived cases of anencephaly using the RFLP method revealed genotype frequencies of CC (40%), CT (55%), and TT (5%). Statistical analysis showed no significant difference compared to a healthy control population (p = 0.497). Our findings suggest that MTHFR C677T genotyping in anencephalic fetuses may lead to misinterpretation of data due to overestimation of the clinical significance of this common genetic variant. This could potentially divert attention from more critical diagnostics, such as cytogenetic aberrations or monogenic disorders.

 

Citácia: Juraj Hutník, Petra Priščáková, Vanda Repiská, Lajos Gergely: Post-mortem testovanie MTHFR C677T variantu u plodov s anencefáliou. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

13. Bc. Steven Arthur Calle: Explorations at the interface of transmission electron microscopy and drosophila neuroscience: a comparative study of contrast agents in brain and muscle tissue

Bc. Steven Arthur Calle

Explorations at the interface of transmission electron microscopy and drosophila neuroscience: a comparative study of contrast agents in brain and muscle tissue

Školiteľ: MUDr. Paulína Gálfiová, PhD.

Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Transmisná elektrónová mikroskopia (TEM) zostáva jednou z kľúčových metód na zobrazovanie bunkových štruktúr s vysokým rozlíšením. Úspech TEM však do značnej miery závisí od účinného kontrastovania a precíznej prípravy biologických vzoriek. Táto práca porovnáva konvenčný kontrastovací roztok uranylacetátu s nerádioaktívnou alternatívou UranyLess pri zvýrazňovaní nervového a svalového tkaniva Drosophila melanogaster pripraveného na pozorovanie pomocou skenovacej transmisnej elektrónovej mikroskopie (STEM). Hlavy dospelých jedincov boli spracované štandardnými protokolmi fixácie, zalievania a rezania ultratenkých rezov. Vzorky boli následne kontrastované pomocou uranylacetátu alebo UranyLess. Kvalitatívne hodnotenie mikrofotografií sa zameriavalo na zreteľnosť subcelulárnych štruktúr, zatiaľ čo kvantitatívne hodnotenie zahŕňalo analýzu distribúcie pixelovej intenzity na objektívne posúdenie kvality snímok. Uranylacetát poskytol lepší kontrast v CNS aj svalovom tkanive, pričom odhalil axóny, gliové výbežky, mitochondrie a mikrotubuly vo vysokom rozlíšení. UranyLess umožnil vizualizáciu subštruktúr v svalovom tkanive, avšak s nižším rozlíšením. Výsledky naznačujú, že UranyLess môže byť netoxickou alternatívou k uranylacetátu, no vyžaduje sa ďalšia optimalizácia. Štúdia navrhuje praktické stratégie na zlepšenie spoľahlivosti zobrazovania a porovnania kontrastných činidiel v budúcom výskume. Kľúčové slová: Transmisná elektrónová mikroskopia, Príprava biologických vzoriek, Uranylacetát, UranyLess, Drosophila

Transmission electron microscopy (TEM) remains a key method for high-resolution imaging of cellular structures. However, biological sample preparation for TEM depends on effective contrast enhancement and careful technique. This work compares conventional uranyl acetate with UranyLess, a non-radioactive alternative, in staining neural and muscle tissue from Drosophila prepared for Scanning TEM (STEM). Adult fly heads were processed with standard fixation, embedding, and ultrathin sectioning protocols. Subsequently, samples were stained with uranyl acetate or UranyLess. Qualitative assessment of resulting micrographs focused on subcellular structure visibility, while quantitative assessment included pixel intensity distribution analysis to objectively evaluate image quality. Uranyl acetate provided superior contrast in CNS and muscle tissue, revealing axons, glia, mitochondria, and microtubules with high resolution. UranyLess enabled subcellular visualization in muscle tissue but with lower resolution. Together, these findings suggest that UranyLess may be a viable, non-toxic alternative to uranyl acetate. However, further optimization of preparation techniques and standardization of imaging parameters is necessary. This study highlights key components in biological TEM sample preparation and proposes strategies to enhance image reliability and enable more accurate comparisons of contrast agents in future research. Keywords: Transmission Electron Microscopy, Biological Sample Preparation, Uranyl Acetate, UranyLess, Drosophila

 

Citácia: Steven Calle, Paulina Gálfiová: Explorations at the interface of transmission electron microscopy and drosophila neuroscience: a comparative study of contrast agents in brain and muscle tissue. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

14. Dominika Stoláriková: Rapid diagnosis of uropathogens and their antimicrobial resistance by nanopore sequencing – a proof-of-concept report

Dominika Stoláriková

Rapid diagnosis of uropathogens and their antimicrobial resistance by nanopore sequencing – a proof-of-concept report

Školiteľ: doc. MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH

Institute of Molecular Biomedicine, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Infekcie močových ciest (IMC) predstavujú častú klinickú výzvu, komplikovanú etiologickou diverzitou patogénov a narastajúcou antimikrobiálnou rezistenciou (AMR), čo limituje včasnú a efektívnu terapiu. Kultivačné metódy používané na identifikáciu uropatogénov majú značné obmedzenia. V tejto štúdii hodnotíme nanopórové sekvenovanie (NPS) ako rýchlu metódu na identifikáciu uropatogénov a stanovenie ich profilov AMR. Na analýzu vzoriek moču získaných od pacientov so závažnými IMC boli použité kultivačné metódy, ako aj NPS. Výsledky NPS vykazovali 100 % konkordanciu s kultivačnými metódami pri identifikácii bežných patogénov a AMR. Okrem toho, NPS identifikovalo rozsiahlejšie spektrum patogénov v porovnaní s konvenčnými kultivačnými metódami, čím poskytuje komplexnejší prehľad o mikrobiálnej diverzite. Napriek rýchlosti získavania výsledkov, protokol NPS zahŕňa viacero krokov pipetovania, čo môže obmedziť jeho implementáciu ako okamžitý diagnostický nástroj priamo v mieste poskytovania zdravotnej starostlivosti. Hoci je optimalizácia pracovného postupu nevyhnutná, NPS predstavuje významný potenciál pre rýchlu a komplexnú identifikáciu uropatogénov a AMR.

Urinary tract infections (UTIs) present a common clinical challenge, further complicated by the etiological diversity of pathogens and the emergence of antimicrobial resistance (AMR), both of which impede timely and effective treatment. Conventional culture-based methods for identification of uropathogens have substantial limitations. This proof-of-concept report evaluates nanopore sequencing (NPS) as a rapid method for identifying uropathogens and their AMR profiles. Both culture and NPS were used to analyze urine samples obtained from patients with severe UTIs. NPS results showed 100% concordance with culture for common pathogens and AMR. Moreover, NPS identified more pathogens than conventional culture methods, offering a more comprehensive view of microbial diversity. While providing rapid results, the NPS protocol involves multiple pipetting steps, which may limit its use as an immediate point-of-care diagnostic tool. Although workflow optimization is necessary, NPS holds significant potential for rapid and comprehensive identification of uropathogens and AMR.

 

Citácia: Dominika Stoláriková, Tomáš Strečanský, Július Hodosy: Rapid diagnosis of uropathogens and their antimicrobial resistance by nanopore sequencing – a proof-of-concept report. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

24. Pendar Donyawie: Advancing anatomical models: a study on the efficiency and quality of modern 3D reconstruction technologies

Pendar Donyawie

Advancing anatomical models: a study on the efficiency and quality of modern 3D reconstruction technologies

Školiteľ: MUDr. Hisham El Falougy, PhD., Mgr. Tomáš Havránek, PhD.

Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Cieľ: Cieľom tejto štúdie je preskúmať presnosť a použiteľnosť súčasných technológií 3D skevoania a rekonštrukcie anatomických štruktúr, s cieľom rozšíriť ich využitie v medicínskom zobrazovaní, výučbe a výskume. Materiál a metódy: Fotogrametria založená na ručnom zbere dát a LiDAR skenovaní boli porovnané s 3D rekonštrukciami anatomických oblastí založenými na CT dátach. Scapula a cranium slúžili ako testovacie objekty. Výsledky: Fotogrametria a LiDAR poskytujú koherentné modely, ale vykazujú obmedzené detaily a sú vhodné predovšetkým pre základný modul výučby anatómie. Manuálna CT segmentácia dosahuje vysokú presnosť, obmedzením je však jej výpočtová náročnosť. Segmentácia s podporou AI, prostredníctvom TotalSegmentator má potenciál pre ďalšie použitie, je však potrebný ďalší vývoj v tejto oblasti.

Objective: The objective of this study is to investigate the accuracy and usability of contemporary 3D reconstruction technologies to extend their usages in medical imaging, teaching, and research. Method: Smartphone-based photogrammetry and LiDAR scans using the Kiri Engine were compared with CT-based 3D reconstructions using manual segmentation and AI-assisted segmentation using the TotalSegmentator plugin in 3D Slicer. The scapula and skull served as test objects. Results: Photogrammetry and LiDAR provide coherent models but show limited detail and are primarily suitable for introductory courses. Manual CT segmentation achieves high precision but is resource intensive. AI-assisted segmentation using TotalSegmentator demonstrates potential but requires further development for more precise results.

 

Citácia: Pendar Donyawie, Valentin Thumfart, Simon Michael Strünck, Benjamin Mimler, Hisham El Falougy, Tomas Havranek: Advancing anatomical models: a study on the efficiency and quality of modern 3D reconstruction technologies. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

25. Simon Michael Strünck: Multilayered dissection of the facial nerve and temporal region: an enhanced anatomical approach for educational and clinical insight

Simon Michael Strünck

Multilayered dissection of the facial nerve and temporal region: an enhanced anatomical approach for educational and clinical insight

Školiteľ: MUDr. Hisham El Falougy, PhD., Mgr. Tomáš Havránek, PhD.

Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Prezentovaná štúdia porovnáva dve komplementárne anatomické preparačné techniky využívané v procese výučby topografickej anatómie pre študentov medicíny. Tradičné fixačné metódy nie sú schopné zachovať jemné anatomické štruktúry, čo obmedzuje ich vhodnosť na opakované vzdelávacie použitie. Z tohto dôvodu sme pristúpili okrem štandardného vstupu cez arteria femoralis aj k distribúcii fixačného roztoku cez sinus sagitalis superior, čo zabezpečuje stabilnejšie zachovanie kraniálnych nervov, slizníc a mozgového tkaniva. V procese prípravy topografickej oblasti sme implementovali disekciu prostredníctvom laterálneho okna, ktorá poskytuje vrstvený prístup k odhaleniu extrakraniálnej časti nervus facialis a s touto oblasťou súvisiaceho cievneho zásobenia. Tento prístup zahŕňa povrchovú preparáciu zameranú na vetvy nervus facialis a hlbokú preparáciu zahŕňajúcu kontrolovanú laterálnu kraniotómiu na zabezpečenie prístupu k hlbším neurovaskulárnym štruktúram. Tieto techniky zvyšujú kvalitu a stabilitu vytvorených preparátov, čo uľahčuje komplexnejšie pochopenie zložitých povrchových a hlbokých anatomických vzťahov hlavy. Okrem toho tieto metódy ponúkajú potenciál pre integráciu s technológiami 3D mapovania a digitalizácie, čím sa spája tradičná anatomická preparácia s modernými vzdelávacími nástrojmi na optimalizáciu anatomického vzdelávania a klinickej prípravy.

The presented study compares two complementary anatomical preparation techniques used in the process of teaching topographic anatomy to medical students. Traditional fixation methods are unable to preserve fine anatomical structures, which limits their suitability for repeated educational use. For this reason, in addition to the standard entry through the femoral artery, we also distributed the fixative solution through the superior sagittal sinus, which ensures more stable preservation of cranial nerves, soft tissues and the brain. In the process of preparing the topographic area, we implemented dissection through a lateral window, which provides a layered approach to expose the extracranial part of the facial nerve and the vascular supply associated with this area. This approach includes a superficial dissection focused on the branches of the facial nerve and a deep preparation involving a controlled lateral craniotomy to provide access to deeper neurovascular structures. These techniques increase the quality and stability of the prepared anatomical specimens, facilitating a more comprehensive understanding of the complex superficial and deep anatomical relationships of the head. Furthermore, these methods offer the potential for integration with 3D mapping and digitization technologies, thus combining traditional anatomical preparation with modern educational tools to optimize anatomical education and clinical training.

 

Citácia: Simon Michael Strünck, Valentin Thumfart, Pendar Donyawie, Benjamin Mimler, Hisham El Falougy, Tomas Havranek: Multilayered dissection of the facial nerve and temporal region: an enhanced anatomical approach for educational and clinical insight. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

26. Benjamin Mimler: Anatomical preparation of a female pelvis for demonstration and educational purposes

Benjamin Mimler

Anatomical preparation of a female pelvis for demonstration and educational purposes

Školiteľ: Mgr. Tomas Havranek, PhD., MUDr. Olia El Hassoun Sečanská , PhD.

Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Detailné porozumenie anatómii ženskej panvy in situ je nevyhnutné pre adekvátne zvládanie mnohých medicínskych disciplín. Cieľom tohto projektu bolo ustanoviť postup na prípravu detailného anatomického preparátu za účelom zlepšenia priestorovej vizualizácie pre študentov. Anatomická oblasť ženskej panvy bola získaná oddelením z fixovaného kadáveru na úrovni L5 a bedrových kĺboch. Následná detailná preparácia s príptupon po vrstvách zabezpečila zachovanie panvových orgánov, svalstva (vrátane bránice), kľúčových ciev a nervov. Cieľové štruktúry boli zvýraznené pomocou rozlišovacích tkanivových farbív (artérie červenou, vény modrou a nervy žltou). Medzi dôkladne preparované anatomické štruktúry patria bifurkácie arteriae iliacae, hlavné nervy (n. femoralis, n. ischiadicus, n. pudendus); svaly panvového dna; excavatio rectouterina a štruktúry triangulum femoris. Prezentovaný preparačný postup zabezpečuje vysoko kvalitný anatomický edukačný preparát, ktorý zreteľne ilustruje zložité anatomické a topografické vzťahy. Tento podrobný model ženskej panvy slúži ako účinný nástroj pre anatomické vzdelávanie, čím zlepšuje priestorové chápanie študentov relevantné pre klinickú prax.

Comprehensive understanding of female pelvic anatomy in situ is vital for medical training. To improve spatial visualization for students, this project developed a detailed demonstrative anatomical specimen. The workability of a female cadaveric pelvis was enhanced using formalin-alcohol fixation protocols. Following specific transections at L5 and the hip joints, a meticulous layer-by-layer dissection preserved pelvic organs, musculature (including diaphragm), key vessels, and nerves. Target structures were highlighted using differential tissue dyes for enhanced clarity (arteries red, veins blue, nerves yellow). Presented preparation protocol ensures a high-quality educational model clearly displaying complex anatomical relationships. Successfully demonstrated features include iliac vessel bifurcations, major regional nerves (femoral, iliac, sciatic, pudendal), levator ani muscle, peritoneal pouches, and femoral triangle structures. Despite challenges navigating adipose tissue, crucial anatomical details were preserved and highlighted. This detailed female pelvic model serves as an effective tool for anatomical education, enhancing students' spatial understanding relevant to clinical practice.

 

Citácia: Benjamin Mimler, Simon Strünck, Pendar Donyawie, Valentin Thumfart, Tomas Havranek, Olia El Hassoun Secanska: Anatomical preparation of a female pelvis for demonstration and educational purposes. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

27. Yelyzaveta Yatsyk: Development and validation of a 3D printed simulation model for minimally invasive oesophageal atresia repair

Yelyzaveta Yatsyk

Development and validation of a 3D printed simulation model for minimally invasive oesophageal atresia repair

Školiteľ: MUDr. Petra Zahradníková, PhD., MPH

Department of Pediatric Surgery, Faculty of Medicine, Comenius University; National Institute of Children's Diseases

Práca: pdf

Hoci niektoré výskumné práce potvrdzujú, že torakoskopická oprava má v porovnaní s torakotómiou značné výhody, zložitosť výkonu techniky a nízky výskyt atrézie pažeráka spôsobujú, že táto novšia metóda sa javí ako sofistikovaná a nedostupná pre chirurgov, najmä pre mladých a neskúsených skupín. Ťažiskom výskumu preto bolo vytvorenie modelu torakoskopickej opravy atrézie pažeráka pomocou trojrozmernej tlačiarne. Platnosť tváre a obsahu bola hodnotená pomocou 5-bodovej Likertovej škály neskúsenými a pokročilými kohortami na 68. českom a slovenskom kongrese detskej chirurgie. Okrem toho bol zostavený a realizovaný anonymný online prieskum na posúdenie kritických tendencií a potrieb simulácie v minimálne invazívnej detskej chirurgii na Slovensku a v Českej republike. Prieskumu sa zúčastnilo 33 respondentov, 37 % chirurgov uviedlo, že ročne vykonali viac ako 150 miniinvazívnych zákrokov. Priemerná obsahová validita a tvárová validita novovytvoreného modelu boli 3,9 a 3,6. Na záver, počas účasti na štúdii chirurgovia zistili, že aplikácia simulátorov je nevyhnutnou a efektívnou súčasťou zlepšovania zručností. Skonštruovaný model bol odhadnutý ako uspokojivý a kvalitný nástroj pre torakoskopický tréning opravy atrézie pažeráka.

Although some research works confirm that thoracoscopic repair has considerable advantages in comparison to thoracotomy, the complexity of the technique performance and low incidence of oesophageal atresia cause this newer method to appear sophisticated and unavailable for surgeons, specifically for the young and inexperienced groups. That is why the focus of this research was the creation of a model for thoracoscopic oesophageal atresia repair using a three-dimensional printer. Face and content validity was evaluated with a 5-point Likert scale by inexperienced and advanced cohorts at the 68th Czech and Slovak Pediatric Surgery Congress. Additionally, an anonymous online survey was compiled and conducted to assess critical tendencies and simulation needs in minimally invasive pediatric surgery in Slovakia and the Czech Republic. Thirty-three respondents took part in the survey, 37% of the surgeons reported performing more than 150 minimally invasive procedures annually. The mean content validity and face validity scores of the newly created model were 3.9 and 3.6, respectively. To summarize, while participating in the study, surgeons found the application of simulators to be an essential and effective part of the skills improvement. The constructed model was estimated as a satisfactory and good-quality tool for thoracoscopic training of oesophageal atresia repair.

 

Citácia: Yelyzaveta Yatsyk, Petra Zahradníková: Development and validation of a 3D printed simulation model for minimally invasive oesophageal atresia repair. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

15. RNDr. Nikola Janoštiaková: Asociácia genetických variantov s výskytom ochorenia Covid-19 u jedincov s diabetom

RNDr. Nikola Janoštiaková

Asociácia genetických variantov s výskytom ochorenia Covid-19 u jedincov s diabetom

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Práca sa zameriava na analýzu genetických faktorov ovplyvňujúcich priebeh ochorenia Covid-19 u pacientov s diabetes mellitus (DM). Diabetes je známy ako významný rizikový faktor pre ťažký priebeh infekcie SARS-CoV-2, avšak úloha genetických predispozícií v tomto kontexte nie je dostatočne preskúmaná. Pomocou celogenómového sekvenovania (WGS) sme identifikovali vybrané jednonukleotidové polymorfizmy (SNP), ktoré môžu súvisieť s náchylnosťou na infekciu a jej klinickými prejavmi. Skúmané boli vzorky pacientov s DM, jedincov bez diabetu a reprezentatívnej populácie. Porovnaním genetických profilov medzi týmito skupinami sme analyzovali možné asociácie medzi genetickou variabilitou a závažnosťou ochorenia. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu mechanizmov, ktoré ovplyvňujú priebeh Covid-19 u diabetických pacientov, a môžu slúžiť ako podklad pre budúci výskum personalizovanej medicíny a potenciálnych terapeutických stratégií.

This study focuses on analyzing genetic factors influencing the course of Covid-19 in patients with diabetes mellitus (DM). Diabetes is recognized as a significant risk factor for severe SARS-CoV-2 infection; however, the role of genetic predisposition in this context remains insufficiently explored. Whole genome sequencing (WGS) was used to identify selected single nucleotide polymorphisms (SNPs) that may be associated with susceptibility to infection and its clinical manifestations. Samples were collected from diabetic patients, non-diabetic individuals, and a representative population. By comparing genetic profiles among these groups, we analyzed potential associations between genetic variability and disease severity. The findings contribute to a better understanding of the mechanisms influencing Covid-19 progression in diabetic patients and provide a foundation for future research in personalized medicine and potential therapeutic strategies.

 

Citácia: Nikola Janoštiaková, Patrik Krumpolec, Dominik Hadžega, Michaela Hýblová, Vanda Repiská, Gabriel Minárik: Asociácia genetických variantov s výskytom ochorenia Covid-19 u jedincov s diabetom. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

16. Mgr. Dominik Kodada: Molekulové markery karcinómu endometria

Mgr. Dominik Kodada

Molekulové markery karcinómu endometria

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Endometriálny karcinóm (EC) predstavuje významný zdravotný problém, s vysokou incidenciou na Slovensku. Cieľom našej štúdie bolo charakterizovať molekulové markery EC a jeho prekanceróz u slovenskej populácie a zhodnotiť potenciál tekutej biopsie pre diagnostiku. Analyzovali sme germinálne mutácie u žien s prekancerózami (n=205) a EC (n=39), diferenciálnu expresiu génov v nádorovom tkanive (n=21) a detekciu mutácií v cirkulujúcej nádorovej DNA (ctDNA) u pacientok s EC (n=21). Identifikovali sme časté germinálne mutácie v génoch CHEK2, SOS1 a NBN u prekanceróz a v génoch PMS2 a CHEK2 u EC. Diferenciálna expresia odhalila dereguláciu mnohých známych aj nových génov a dráh spojených s EC. Tekutá biopsia detegovala potenciálne klinicky významné mutácie v ctDNA, no ich prekrývanie s mutáciami v tkanive bolo obmedzené. Zaujímavý bol nález častých mutácií v DNMT3A a TET2 v ctDNA, naznačujúcich možnú asociáciu závažnosti EC s klonálnou hematopoézou. Naša štúdia poskytuje prvé rozsiahlejšie dáta o germinálnych mutáciách pri prekancerózach EC na Slovensku a prispieva k poznaniu molekulárneho profilu EC. Potenciál tekutej biopsie ako prognostického nástroja sa javí limitovaný, no vyžaduje si ďalší výskum.

Endometrial carcinoma (EC) poses a significant health issue, with a high incidence in Slovakia. The aim of our study was to characterize molecular markers of EC and its precancerous lesions in the Slovak population and to evaluate the potential of liquid biopsy for diagnosis. We analyzed germline mutations in women with precancerous conditions (n=205) and EC (n=39), differential gene expression in tumor tissue (n=21), and mutation detection in circulating tumor DNA (ctDNA) in EC patients (n=21). We identified frequent germline mutations in CHEK2, SOS1, and NBN genes in precancerous lesions, and in PMS2 and CHEK2 genes in EC. Differential expression analysis revealed deregulation of numerous known and novel genes and pathways associated with EC. Liquid biopsy detected potentially clinically significant mutations in ctDNA, but their overlap with tissue mutations was limited. Notably, frequent mutations in DNMT3A and TET2 were found in ctDNA, suggesting a possible association between high-risk EC and clonal hematopoiesis. Our study provides the first more extensive data on germline mutations in EC precancerous lesions in Slovakia and contributes to the understanding of the molecular profile of EC. The potential of liquid biopsy as a prognostic tool appears limited, but it warrants further investigation.

 

Citácia: Patrik Krumpolec, Dominik Hadžega, Nikola Janoštiaková, Gabriel Minárik, Vanda Repiská: Molekulové markery karcinómu endometria. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

17. Mgr. Tereza Kuracinová: Molekulárna signalizácia v endometriálnom karcinóme v kontexte jeho biologického správania sa

Mgr. Tereza Kuracinová

Molekulárna signalizácia v endometriálnom karcinóme v kontexte jeho biologického správania sa

Školiteľ: doc. MUDr. Pavol Janega, PhD.

Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Karcinóm endometria (EC) vzniká z epitelovej výstelky endometria a jeho incidencia celosvetovo narastá. Histologicky sa delí na typ I (low-grade, priaznivá prognóza) a typ II (high-grade, nepriaznivá prognóza). Molekulárna klasifikácia rozlišuje štyri prognosticky významné podskupiny: POLE-mutované, mikrosatelitovo nestabilné (MSI), nádory s nízkou variabilitou počtu kópií a nádory s vysokou variabilitou počtu kópií génov. Často mutovaný gén PTEN reguluje PI3K/Akt dráhu, ktorá ovplyvňuje rast, inváziu a apoptózu. Strata PTEN vedie ku nadmernej aktivácii Akt, čím sa podporuje proliferácia a angiogenéza, zároveň sa znižuje apoptóza. Zmeny glykozylácie ovplyvňujú progresiu nádoru reguláciou adhézie, migrácie a invázie buniek. V našom výskume sa zameriame na zmeny povrchových glykokonjugátov v EC, ich koreláciu s molekulárnym rozdelením a zmeny v dráhe PI3K/Akt/PTEN v súvislosti s proteínovou sialyláciou. Na analýzu boli použité formalínom fixované, parafínom zalievané vzorky EC, pričom sa vzorky testovali imunohistochemicky. Na získanie glykozylačného profilu boli použité lektíny MAL a SNA. Expresia PTEN bola vyššia v MSS ako v MSI nádoroch, pričom pozitivita AKT v invazívnych frontoch bola zaznamenaná v 31 % prípadov, čo naznačuje úlohu v progresii nádoru. Prevládajúca α2,6-sialylácia a slabá α2,3-sialylácia podčiarkujú význam glykozylácie v patogenéze EC. Tieto zistenia prinášajú nové poznatky vo výskume EC a podporujú ich možné diagnostické a terapeutické využitie.

Endometrial carcinoma (EC) originates from the epithelial lining of the endometrium. It is histologically classified into Type I (low-grade, favorable prognosis) and Type II (high-grade, poor prognosis). Molecular classification distinguishes four prognostic subgroups: POLE-mutated, microsatellite instability (MSI), low copy number, and high copy number tumors. The PTEN gene, frequently mutated in EC, regulates the PI3K/Akt pathway, influencing tumor growth, invasion, and apoptosis. Loss of PTEN enhances Akt activation, promoting proliferation and angiogenesis while reducing apoptosis. Glycosylation alterations further impact tumor progression by modifying adhesion, migration, and invasion. This study examines surface glycoconjugate changes in EC and their correlation with molecular classification, alongside PI3K/Akt/PTEN pathway alterations and their association with protein sialylation. Formalin-fixed, paraffin-embedded EC samples were analyzed using immunohistochemistry. Lectins SNA and MAL were used to obtain glycosylation profile. PTEN expression was higher in MSS than MSI tumors, while AKT positivity in invasive front foci was observed in 31% of cases, indicating a role in tumor progression. Predominant α2,6-sialylation and weak α2,3-sialylation highlight glycosylation’s relevance in EC pathogenesis. These findings provide new insights into EC biology, supporting potential diagnostic and therapeutic applications.

 

Citácia: Tereza Kuracinová, Pavol Janega: Molekulárna signalizácia v endometriálnom karcinóme v kontexte jeho biologického správania sa. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

18. Mgr. Lucia Neuschlová: Mutačný status génu FGFR3 u pacientov s urotelovým nádorom močového mechúra – pilotné výsledky

Mgr. Lucia Neuschlová

Mutačný status génu FGFR3 u pacientov s urotelovým nádorom močového mechúra – pilotné výsledky

Školiteľ: doc. MUDr. Stanislav Žiaran, PhD., MPH

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Nádory močového mechúra patria celosvetovo medzi najčastejšie sa vyskytujúce nádorové ochorenia. Najčastejší histologický typ je tzv. urotelový nádor močového mechúra. Molekulárne analýzy mRNA expresných profilov a mutačných profilov urotelových nádorov močového mechúra odhalili existenciu molekulárnych subtypov, pri ktorých badať klinický dopad molekulárnych rozdielov na jednotlivé subtypy. Táto práca bola zameraná na analýzu mutačných profilov 40 vzoriek tumorov pochádzajúcich z transuretrálnej resekcie nádoru močového mechúra a 40 k nim korešpondujúcich vzoriek periférnej krvi. Mutačné profily boli získané metódou masívneho paralelného sekvenovania. Výsledky sú zamerané predovšetkým na mutačný status génu FGFR3, ktorý predstavuje perspektívny molekulárny marker z hľadiska výberu terapie. Takmer polovica testovaných nádorových vzoriek (47,22 %) niesla mutáciu v géne FGFR3, výlučne v exóne 7 alebo 9. V prípade všetkých zachytených variantov išlo o somatické varianty. Začiatkom roka 2024 bolo americkou FDA schválené liečivo erdafitinib na liečbu pokročilých štádií nádorov močového mechúra, pričom podanie tohto liečiva je naviazané na predchádzajúcu molekulárnu analýzu génu FGFR3. Prítomnosť špecifických molekulárnych zámen v tomto géne predurčuje pacientov nesúcich dané zámeny na citlivosť voči liečivu erdafitinib a predpokladá sa pozitívny terapeutický účinok erdafitinibu pri týchto pacientoch.

Bladder cancer is one of the most common cancers worldwide. Histologically the most prevalent type is urothelial bladder cancer. Molecular analyses of mRNA expression profiles and mutational signatures of urothelial bladder cancer revealed existance of several molecular subtypes. Molecular differencies of subtypes have direct clinical impact on tumors. The aim of this project was to analyse mutational profiles of 40 tumor samples originated from transurethral resection of bladder tumor and 40 coressponding samples of peripheral blood. Mutational profiles of samples were obtained via massive parallel sequencing. Results are focused particularly on mutational status of FGFR3 gene, which represents perspective molecular marker in terms of therapeutical approach. Almost one-half (47,22 %) of tested tumor samples harboured mutation in FGFR3 gene, exclusively in exon 7 or 9. All of identified variants were somatic. In early 2024 american FDA approved the use of erdafitinib for advanced urothelial bladder cancer patients, who have altered FGFR3 gene. Administration of erdafitinib is dependent on previous molecular testing of FGFR3 mutational status. The presence of specific genetic alternations in FGFR3 gene makes such patients sensible to erdafitinib assuming that erdafitinib will have positive therapeutical effect on these patients.

 

Citácia: Lucia Neuschlová, Róbert Petrovič, Ľuboš Danišovič, Stanislav Žiaran: Mutačný status génu FGFR3 u pacientov s urotelovým nádorom močového mechúra – pilotné výsledky. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

19. Mgr. Aneta Ševčíková: Sledovanie asociácií medzi zmenami v črevnom mikrobióme a progresiou embryonálneho karcinómu testis in vivo

Mgr. Aneta Ševčíková

Sledovanie asociácií medzi zmenami v črevnom mikrobióme a progresiou embryonálneho karcinómu testis in vivo

Školiteľ: doc. RNDr. Soňa Čierniková, PhD.

Ústav experimentálnej onkológie, Biomedicínske centrum SAV, v.v.i.

Práca: pdf

Nedávne štúdie preukázali prepojenie medzi ľudským mikrobiómom a rôznymi patologickými stavmi, vrátane rakoviny. Čoraz viac dôkazov zdôrazňuje kľúčovú úlohu mikrobiálnych spoločenstiev v tumorigenéze, progresii rakoviny a terapeutickej odpovedi, najmä v kontexte chemoterapie a imunoterapie. Avšak údaje o zložení črevného mikrobiómu u pacientov s nádormi semenníkov sú stále obmedzené. V našej in vivo štúdii sme sledovali taxonomické odlišnosti v črevnom mikrobióme medzi xenograftmi so subkutánne injekovanými líniami embryonálneho karcinómu a kontrolnou skupinou, ktorej bol injekovaný fyziologický roztok. Všetky myši boli chované v oddelených klietkach za identických podmienok, vrátane stravy a podstielky, aby sa minimalizovala environmentálna variabilita. Mikrobiálna kompozícia v myšacích fekálnych vzorkách bola analyzovaná pomocou sekvenovania 16S rRNA génu, zameraného na V4 hypervariabilnú oblasť. Profilovanie bakteriálnej komunity odhalilo vyššie relatívne zastúpenie čeľadí Akkermansiaceae a Ruminococcaceae u kontrolných myší. Naopak, čeľade Bacteroidaceae, Defluviitaleaceae, Monoglobaceae a Tannerellaceae boli signifikantne viac zastúpené u myší s embryonálnym karcinómom. Ďalej analýza diferenciálnej abundancie identifikovala špecifické bakteriálne rody, ktoré boli významne zmenené medzi kontrolnou skupinou a skupinou myší s nádormi, štyri týždne po injekovaní nádorovej bunkovej línie/fyziologického roztoku. Tieto detegované mikroorganizmy môžu slúžiť ako potenciálne neinvazívne biomarkery pre nádory testis. Je potrebný ďalší výskum na úplné objasnenie vzťahu medzi črevným mikrobiómom, semenníkmi a testikulárnym mikrobiómom.

Recent studies have demonstrated a strong association between the human microbiome and various pathological conditions, including cancer. Increasing evidence highlights the critical role of microbial communities in tumorigenesis, cancer progression, and therapeutic responsiveness, particularly in the context of chemotherapy and immunotherapy. However, data on gut microbiome composition in patients with testicular cancer remain limited. In our in vivo study, we observed distinct taxonomic differences in the gut microbiome between xenografts with subcutaneously injected embryonal carcinoma cell lines and a control group injected with saline. All mice were housed in separate cages under identical conditions, including diet and bedding, to minimize environmental variability. Microbial composition in murine fecal samples was analyzed using 16S rRNA gene sequencing, targeting the V4 hypervariable region. Bacterial community profiling revealed a higher relative abundance of the families Akkermansiaceae and Ruminococcaceae in control mice. In contrast, the families Bacteroidaceae, Defluviitaleaceae, Monoglobaceae, and Tannerellaceae were significantly enriched in embryonal carcinoma bearing mice. Furthermore, differential abundance analysis identified specific bacterial genera that were significantly altered between control and tumor-bearing groups, four weeks after cancer cell line/saline injection. These detected microorganisms may serve as potential non-invasive biomarkers for testicular tumors. Further investigation is warranted to fully elucidate the interplay between the gut microbiome, the testes, and the testicular microbiome.

 

Citácia: Aneta Ševčíková, Viola Števurková, Nataliia Nikolaieva, Silvia Jochová, Natália Udvorková, Lucia Rojíková, Silvia Tyčiaková, Katarína Kaľavská, Lucia Kučerová, Michal Mego, Soňa Čierniková: Sledovanie asociácií medzi zmenami v črevnom mikrobióme a progresiou embryonálneho karcinómu testis in vivo. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

20. MUDr. Alena Trtolová: Výsledky liečby faricimabom u pacientov s diabetickým makulárnym edémom

MUDr. Alena Trtolová

Výsledky liečby faricimabom u pacientov s diabetickým makulárnym edémom

Školiteľ: doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD.

Klinika oftalmológie FNsP Nitra

Práca: pdf

ÚVOD: Diabetický makulárny edém (DME) je jednou z hlavných príčin zhoršenia zraku vo vyspelých krajinách. Liečbou prvej voľby sú anti-VEGF preparáty, medzi ktoré patrí aj faricimab. CIEĽ: Porovnať anatomické a funkčné výsledky u pacientov liečených faricimabom na očnej klinike FN Nitra s výsledkami z reálnej klinickej praxe. SÚBOR A METÓDY: Retrospektívna analýza pacientov s DME liečených na Očnej klinike FN Nitra, ktorí absolvovali aspoň 6-mesačné obdobie liečby faricimabom. Zamerali sme sa na tieto parametre: najlepšie korigovaná centrálna zraková ostrosť (NKCZO), centrálna hrúbka sietnice (CRT), intraretinálna (IRF) a subretinálna tekutina (SRF) a aplikačný interval. VÝSLEDKY: Do súboru bolo zaradených 21 očí, priemerný vek pacientov bol 62,5 roka. Všetci pacienti mali predchádzajúcu anti-VEGF alebo kortikosteroidnú liečbu. Priemerná vstupná NKCZO bola 69 písmen, v 24. týždni liečby došlo k zlepšeniu o 4 písmená. Priemerná vstupná CRT bola 458 µm, v 24. týždni sme zaznamenali pokles o 83 µm. Po 5. injekcii bolo 86% (18 očí) ponechaných na 8 týždňovom intervale, 9% (2 oči) sme predĺžili na 12 týždňový interval a 5% (1 oko) sme skrátili na aplikačný interval 4 týždne. ZÁVER: Liečba DME faracimabom potvrdila zlepšenie sledovaných anatomických i funkčných parametrov sledovaných v našom súbore, čo je zrovnateľné s výsledkami publikovaných prác.

INTRODUCTION: Diabetic macular edema (DME) is one of the leading causes of vision loss in developed countries. Intravitreal treatment with anti-VEGF, including faricimab is the first-line therapy. OBJECTIVE: Comparison of anatomical and functional outcomes in patients treated with faricimab at the Department of Ophthalmology of the Faculty Hospital in Nitra with results from the real-world clinical practice. METHODS: Retrospective study of patients with DME who underwent a 6-month period of treatment with faricimab. We focused on the following parameters: best-corrected central visual acuity (BCVA), central retinal thickness (CRT), intraretinal (IRF) and subretinal fluid (SRF), and application interval. RESULTS: The study included 21 eyes, the average age of the patients was 62.5 years. The average baseline BCVA was 69 letters, in the 24th week of treatment there was an improvement of 4 letters. The average baseline CRT was 458µm, in the 24th week we recorded a decrease of 83µm. After the 5th injection, 86% were kept on the 8-week interval, 9% were extended to the 12-week interval and 1 patient was shortened to the 4-week interval. CONCLUSION: Treatment of DME with faracimab confirmed the improvement of the observed anatomical and functional parameters in our cohort, which is comparable to the results of published studies.

 

Citácia: Alena Trtolová, Samuel Pavlovič, Ján Juhás, Vladimír Krásnik: Výsledky liečby faricimabom u pacientov s diabetickým makulárnym edémom. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

21. MDDr. Alexandros Tzigeris: Comparison of inalays/onlays produced by conventional method and by the system CAD/CAM of different materials and their properties

MDDr. Alexandros Tzigeris

Comparison of inalays/onlays produced by conventional method and by the system CAD/CAM of different materials and their propertiesMATERIALS AND THEIR PROPERTIES

Školiteľ: prof. MUDr. Peter Stanko, PhD.

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OÚSA

Práca: pdf

Digitalizácia v zubnom lekárstve už nie je vecou budúcnosti, ale súčasnosti. Patrí sem aj oblasť protetiky a konkrétnejšie výroba keramických inlejí/onlejí metódou CAD/CAM. Keďže staršie kovové, zlaté inleje a onleje boli nahradené esteticky kvalitnejšími keramickými, teraz stojíme pred novým vývojom, od analógového a konvenčného spôsobu výroby inlayí za asistencie zubného laboratória a technika až po digitálny spôsob pomocou CAD/CAM systému. Počítačom podporovaný dizajn a výroba je technológia, ktorá umožňuje výrobu protetických náhrad pomocou frézovacích postupov. Cieľom tohto výskumu je porovnanie výsledkov digitálnej vs konvenčnej metódy a tiež hodnotenie a charakteristiky novších materiálov zavádzaných na výrobu nepriamych výplní v oblasti, ktorá sa stále rozvíja.

Digitalisation in dentistry is not anymore a thing of the future but the present. This includes also the field of prosthodontics and more specifically the production of ceramic inlays/onlays with the method of CAD/CAM. As the older metal, gold inlays and onlays were replaced with the aesthetically superior ceramic ones, now we are faced with a new evolution, from the analogue and conventional way of producing inlays with the assistance of a dental laboratory and technician, to the digital way using the CAD/CAM system. Computer-Aided Design and Manufacturing is a technology that allows fabrication of prosthetic restorations through milling procedures. The purpose of this research is the comparison of the results of the digital vs the conventional method and also the evaluation and characteristics of the newer materials being introduced for the production of the indirect restorations (fillings), in a field that is still developing.

 

Citácia: Alexandros Tzigeris, Peter Stanko: Comparison of inalays/onlays produced by conventional method and by the system CAD/CAM of different materials and their propertiesMATERIALS AND THEIR PROPERTIES. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

22. RNDr. Natália Udvorková: Vysoká terapeutická účinnosť TRODELVY® v liečbe agresívneho metastatického choriokarcinómu

RNDr. Natália Udvorková

Vysoká terapeutická účinnosť TRODELVY® v liečbe agresívneho metastatického choriokarcinómu

Školiteľ: Mgr. Lucia Kučerová, DrSc.

Ústav experimentálnej onkológie, Biomedicínske centrum SAV, v.v.i., Jednotka translačného výskumu LFUK a NOÚ

Práca: pdf

Choriokarcinóm predstavuje vysoko agresívnu formu testikulárnych germinatívnych nádorov (TGCT) s vysokou metastatickou aktivitou a sklonmi k chemorezistencii. Napriek pokrokom v liečbe zostáva prognóza pacientov s metastatickým choriokarcinómom nepriaznivá, najmä v prípadoch komplikovaných choriokarcinómovým syndrómom. Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť terapeutický potenciál konjugátu protilátky s cytotoxickou látkou (ADC) TRODELVY® (sacituzumab govitekan) v liečbe tejto malignity.V experimentálnych modeloch sme potvrdili vysokú expresiu transmembránového antigénu TROP-2 v bunkových líniách choriokarcinómu, čo naznačuje vhodnosť ADC-SG na cielenú terapiu. In vitro testy preukázali cytotoxickú aktivitu ADC-SG aj pri nízkych koncentráciách, a to najmä v podmienkach 3D sferoidov, ktoré lepšie simulujú nádorové mikroprostredie. In vivo štúdie na subkutánnych a metastatických xenograftoch potvrdili signifikantnú protinádorovú úcinok ADC-SG, pričom nebola pozorovaná toxicita na zdravé testikulárne fibroblasty.Naše závery naznačujú, že TRODELVY® ADC-SG môže predstavovať perspektívnu terapeutickú stratégiu pre pacientov s metastatickým choriokarcinómom, najmä v prípadoch s chemorezistenciou alebo rizikom choriokarcinómového syndrómu. Tieto poznatky otvárajú nové možnosti pre cielené terapeutické prístupy v onkológii.

Choriocarcinoma is a highly aggressive form of testicular germ cell tumors (TGCT) characterized by high metastatic activity and a tendency for chemoresistance. Despite advancements in treatment, the prognosis for patients with metastatic choriocarcinoma remains poor, particularly in cases complicated by choriocarcinoma syndrome. This study aimed to evaluate the therapeutic potential of the antibody-drug conjugate (ADC) TRODELVY® (sacituzumab govitecan) in the treatment of this malignancy. Our experimental models confirmed high expression of the transmembrane antigen TROP-2 in choriocarcinoma cell lines, indicating the suitability of ADC-SG for targeted therapy. In vitro tests demonstrated cytotoxic activity of ADC-SG even at low concentrations, particularly under 3D spheroid conditions that better simulate the tumor microenvironment. In vivo studies on subcutaneous and metastatic xenograft models confirmed the significant antitumor effect of ADC-SG, with no observed toxicity to healthy testicular fibroblasts. Our findings suggest that TRODELVY® ADC-SG may represent a promising therapeutic strategy for patients with metastatic choriocarcinoma, especially in cases with chemoresistance or a high risk of choriocarcinoma syndrome. These insights open new possibilities for targeted therapeutic approaches in oncology.

 

Citácia: Natália Udvorková, Lucia Kučerová, Michal Mego: Vysoká terapeutická účinnosť TRODELVY® v liečbe agresívneho metastatického choriokarcinómu. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

23. PharmDr. Orsolya Hrubá: Analýza výskytu nežiaducich účinkov antikoagulancií u hospitalizovaných pacientov - rozdiely medzi pohlaviami

PharmDr. Orsolya Hrubá

Analýza výskytu nežiaducich účinkov antikoagulancií u hospitalizovaných pacientov - rozdiely medzi pohlaviami

Školiteľ: doc. PharmDr. Andrea Gažová, PhD.

Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK

Práca: pdf

Cieľom tejto retrospektívnej observačnej štúdie bolo vyhodnotiť preskripciu perorálnych antikoagulancií (warfarín a priame perorálne antikoagulanciá, DOAK) v liekovej anamnéze hospitalizovaných pacientov. Analyzovali sme demografické ukazovatele, výskyt komplikácií (krvácavé stavy, abnormálne hodnoty INR), nežiaducich účinkov a rozdiely podľa pohlavia v skupine pacientov liečených warfarínom vs. skupine pacientov liečených DOAKmi. U pacientov s perorálnou antikoagulačnou liečbou (n = 461) bol v skupine pacientov užívajúcich warfarín (n = 219) bol podiel mužov 55 % a v skupine pacientov užívajúcich DOAK (n = 242) tvorili ženy 52 %. Pacienti užívajúci warfarín mali výraznejšiu variabilitu INR (maximálne 23,37 oproti 6,28 pri DOAK) a vyšší podiel krvácavých komplikácií (40,2 % vs. 6,6 %). Pacienti užívajúci DOAK vykazovali stabilnejšie výsledky a nižšie riziko nežiaducich udalostí.

The aim of this retrospective observational study was to evaluate the prescription of oral anticoagulants (warfarin and direct oral anticoagulants, DOAK) in the medication history of hospitalized patients. We analyzed demographic variables, incidence of complications (bleeding events, abnormal INR values), adverse events, and sex differences in the warfarin-treated group vs. the DOAK-treated group. In patients receiving oral anticoagulation therapy (n = 461), the proportion of men in the warfarin group (n = 219) was 55% and in the DOAK group (n = 242), women accounted for 52%. Patients taking warfarin had a greater variability in INR (maximum 23.37 vs. 6.28 for DOAK) and a higher proportion of bleeding complications (40.2% vs. 6.6%). Patients taking DOAK had more stable outcomes and a lower risk of adverse events.

 

Citácia: Orsolya Hrubá, Lucia Žigová, Peter Jackuliak, Juraj Payer, Ján Kyselovič, Andrea Gažová PharmDr. Orsolya Hrubá : Analýza výskytu nežiaducich účinkov antikoagulancií u hospitalizovaných pacientov - rozdiely medzi pohlaviami. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

28. Mgr. Paulína Belvončíková: Úloha črevnej mikrobioty a fekálnej mikrobiálnej transplantácie v patogenéze reumatoidnej artritídy

Mgr. Paulína Belvončíková

Úloha črevnej mikrobioty a fekálnej mikrobiálnej transplantácie v patogenéze reumatoidnej artritídy

Školiteľ: doc. RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD.

Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Reumatoidná artritída (RA) je chronické systémové autoimunitné ochorenie, ktorého presná príčina zostáva neznáma, no čoraz viac dôkazov naznačuje účasť črevnej mikrobioty. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať vplyv črevnej mikrobioty na vznik a progresiu RA prostredníctvom fekálnej mikrobiálnej transplantácie (FMT) v modeli kolagénom indukovanej artritídy (CIA) u myší kmeňov DBA/1J a Aire⁻/⁻. Po transplantácii fekálnych mikrobiálnych transplantátov od zdravých darcov, neliečených RA pacientov a RA pacientov v relapse boli hodnotené zmeny mikrobioty, závažnosť artritídy a systémové zápalové markery. Výsledky ukázali špecifické zoskupovanie mikrobioty po FMT a kmeňovo-špecifickú kolonizáciu. Ďalej bola pozorovaná pozitívna korelácia rodu Bifidobacterium a Paraprevotella so závažnosťou artritídy a negatívna korelácia rodu Corynebacterium, Enterorhabdus a Odoribacter, ktoré naznačujú ich možnú patogénnu, resp. ochrannú úlohu. Napriek týmto mikrobiómovým zmenám neboli pozorované významné rozdiely v klinických prejavoch artritídy medzi FMT skupinami, čo zdôrazňuje potrebu ďalších štúdií na väčších kohortách s komplexnejšími analytickými prístupmi na presnejšie objasnenie terapeutického potenciálu modulácie mikrobiomu pri RA.

Rheumatoid arthritis (RA) is a chronic systemic autoimmune disease with an unknown etiology, although increasing evidence suggests the involvement of gut microbiota. This study aimed to analyze gut microbiota's impact on RA onset and progression through fecal microbiota transplantation (FMT) in a collagen-induced arthritis (CIA) model using DBA/1J and Aire⁻/⁻ mouse strains. Following the transplantation of fecal microbiota from healthy donors, treatment-naïve RA patients, and RA patients in relapse, changes in microbiota composition, arthritis severity, and systemic inflammatory markers were evaluated. The results demonstrated specific post-FMT microbiota clustering and strain-specific colonization. Furthermore, a positive correlation was observed between the genera Bifidobacterium and Paraprevotella and arthritis severity, while a negative correlation was found for the genera Corynebacterium, Enterorhabdus, and Odoribacter, suggesting their potential pathogenic or protective roles, respectively. Despite these microbial changes, no significant differences in clinical manifestations of arthritis were observed between the FMT groups, highlighting the need for further studies with larger cohorts and more comprehensive analytical approaches to better elucidate the therapeutic potential of microbiome modulation in RA.

 

Citácia: Paulína Belvončíková1, Kristína Macáková1, Nikola Tóthová1, Pavel Babál2, Lenka Tarabčáková3, Roman Gardlík1: Úloha črevnej mikrobioty a fekálnej mikrobiálnej transplantácie v patogenéze reumatoidnej artritídy. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

29. Mgr. Natália Andová: Porovnanie kvantitatívnej a digitálnej polymerázovej reťazovej reakcie pri analýze génovej expresie v placente

Mgr. Natália Andová

Porovnanie kvantitatívnej a digitálnej polymerázovej reťazovej reakcie pri analýze génovej expresie v placente

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Génová expresia zohráva kľúčovú úlohu pri fyziologických aj patologických procesoch. Kvantitatívna PCR je zlatým štandardom na kvantifikáciu RNA, avšak jej presnosť závisí od správnej normalizácie a optimalizácie experimentu. Riešením môže byť digitálna dropletova PCR, ktorá je odolnejšia voči variabilite vzoriek a inhibítorom PCR, čím umožňuje spoľahlivejšiu detekciu aj malých zmien génovej expresie. Naša práca sa zameriava na porovnanie dvoch metód kvantifikácie génovej expresie. Relatívnej kvantifikácie pomocou kvantitatívnej PCR a absolútnej kvantifikácie prostredníctvom digitálnej dropletovej PCR. Ako model sme si vybrali placentu, pre ktorú je typická vysoká variabilita génovej expresie a gén záujmu ERVW-1. Zmeny génovej expresie ERVW-1, kódujúceho proteín syncytín-1, boli pozorované pri preeklampsii, pričom tieto zmeny korelovali so závažnosťou danej patológie. V prípade potreby korelácie dát získaných kvantitatívnou PCR a digitálnou dropletovou PCR, sa podľa našej práce javí, že dáta získané dvojkrokovou digitálnou dropletovou PCR, než dáta získané s jednokrokovou digitálnou dropletovou PCR, vykazujú vyššiu mieru korelácie (r = 0,52) s dátami získanými kvantitatívnou PCR. Pre implementáciu týchto výsledkov do štandardných protokolov a odporúčaní pre koreláciu expresných dát je potrebná rozsiahlejšia validácia na väčšom súbore vzoriek.

Gene expression plays a key role in both physiological and pathological processes. Quantitative PCR is the gold standard for RNA quantification, but its accuracy depends on proper normalization and optimization of the experiment. A solution may be digital PCR, which is more resistant to sample variability and PCR inhibitors, thus allowing for more reliable detection of even small changes in gene expression. Our work compares two gene expression quantification methods: relative quantification using quantitative PCR and absolute quantification using digital droplet PCR. As a model, we chose the placenta, characterized by high gene expression variability, and the gene of interest, ERVW-1. Changes in the gene expression of ERVW-1, which encodes the syncytin-1 protein, were observed in preeclampsia, and these changes correlated with the severity of the condition. In cases where it is necessary to correlate data obtained by quantitative PCR and digital droplet PCR, our work suggests that data from two-step digital droplet PCR show a higher correlation rate (r = 0.52) with data obtained by quantitative PCR compared to data from one-step digital droplet PCR. To implement these results into standard protocols and recommendations for correlating expression data, more extensive validation on a larger set of samples is needed.

 

Citácia: Natália Andová, Vanda Repiská, Petra Priščáková: Porovnanie kvantitatívnej a digitálnej polymerázovej reťazovej reakcie pri analýze génovej expresie v placente. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

30. Mgr. Michaela Kardohelyová: CD44 ako potenciálny marker pľúcnej fibrózy

Mgr. Michaela Kardohelyová

CD44 ako potenciálny marker pľúcnej fibrózy

Školiteľ: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc.

Imunologický ústav LF UK

Práca: pdf

Difúzne parenchýmové pľúcne choroby (DPPCH) zahŕňajú viac ako 200 chorôb so známou i neznámou etiológiou. Vyznačujú sa najmä dostatočne neprebádanou etiológiou a patogenézou a zároveň aj neprebádanými molekulárnymi mechanizmami. Jedným z najdôležitejších a dostatočne neprebádaných procesov je fibróza. Fibróza je progresívny, zápalový a ireverzibilný proces, ktorý postihuje najmä pľúcny parenchým, dochádza pri ňom k nekontrolovanej aktivácií a diferenciácii fibroblastov na myofibroblasty a následnému ukladaniu extracelulárnej matrix v interstíciu. V experimentálnom animálmom modeli pri myšiach sa ukázalo, že po indukcii fibrózy bleomycínom výrazne stúpla expresia molekuly CD44. Preto sme predpokladali, že namerané hladiny CD44 by mohli byť výrazne vyššie aj v prípade DPPCH sprevádzaných fibrózou. Cieľom práce bolo stanovenie možného zdroja sCD44 pomocou stimulácie bunkových línií (pľúcne epitelové bunky a pľúcne fibroblasty) a stanovenie koncentrácie sCD44 naprieč rôznymi diagnózami DPPCH. Prostredníctvom moderných molekulárno-biologických metód sme sa snažili zistiť možný zdroj a následné prítomné koncentrácie CD44 vo vzorkách od pacientov s DPPCH.

Diffuse parenchymal lung diseases (DPLD) include more than 200 diseases with known and unknown etiology. In particular, they are characterized by a largely unexplored etiology and pathogenesis as well as by unexplored molecular mechanisms. One of the most important and insufficiently studied processes is fibrosis. Fibrosis is a progressive, inflammatory and irreversible process that mainly affects the lung parenchyma with uncontrolled activation and differentiation of fibroblasts into myofibroblasts and subsequent deposition of extracellular matrix in the interstitium. In an experimental animal model in mice, expression of the CD44 molecule was shown to increase significantly after induction of fibrosis with bleomycin. Therefore, we hypothesized that the measured CD44 levels could be significantly higher in fibrosis-accompanied DPLD as well. The aim of this study was to determine the possible source of sCD44 by stimulating cell lines (lung epithelial cells and lung fibroblasts) and to determine the concentration of sCD44 across different diagnoses of DPLD. Through modern molecular biology methods, we sought to determine the possible source and subsequent concentrations of CD44 present in samples from patients with DPLD.

 

Citácia: Michaela Kardohelyová, Magda Suchánková, Eszter Zsemlye, Ján Urban, Peter Baráth, Lenka Kohútová, Barbara Siváková, Martina Gánovská, Elena Tibenská, Kinga Szaboová, Eva Tedlová, Tetiana Moskalets, Dominik Juskanič, Kristína Klučková, Anna Ohradanova-Repi: CD44 ako potenciálny marker pľúcnej fibrózy. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

31. RNDr. Gabriela Bľandová: Masívne paralelné sekvenovanie ako nástroj diagnostiky mitochondriálnych ochorení

RNDr. Gabriela Bľandová

Masívne paralelné sekvenovanie ako nástroj diagnostiky mitochondriálnych ochorení

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Mitochondriálne ochorenia predstavujú geneticky heterogénnu skupinu porúch, pričom diagnostiku týchto ochorení komplikuje skutočnosť, že mitochondriálne funkcie sú pod kontrolou mitochondriálneho, ale aj jadrového genómu, heteroplazmia v mitochondriálnej DNA (mtDNA) a somatická variabilita. Masívne paralelné sekvenovanie (MPS) sa ukázalo ako efektívny nástroj na identifikáciu genetických príčin aj mitochondriálnych ochorení. S cieľom analyzovať variabilitu celej mtDNA ako aj jadrových génov sme vytvorili databázu 137 pacientov s klinickými príznakmi naznačujúcimi mitochondriálne ochorenie. Vzorky týchto pacientov sme analyzovali pomocou MPS, prostredníctvom analytických súprav pre sekvenovanie klinického exómu (CES) a celého exómu (WES). Kauzálny variant v génoch asociovaných s mitochondriálnymi ochoreniami sme identifikovali u 36 % pacientov, pričom 20 % týchto variantov bolo detegovaných v mtDNA a 80 % v jadrovej DNA. U 33 % pacientov sme detegovali kauzálny variant v inom indikovanom paneli génov. Medzi zvolenými metodickými prístupmi bol pozorovaný rozdiel v diagnostickej výťažnosti. Kým CES prístupom sme určili genetickú príčinu ochorenia u 63 % pacientov, WES prístupom to bolo u 91 % pacientov, a teda WES prístup sa ukazuje ako efektívnejší. Napriek tomu u 31 % pacientov nebola genetická príčina ochorenia identifikovaná, čo poukazuje na limity súčasných sekvenačných techník a potrebu integrácie novších prístupov do klinickej praxe, ako je napríklad celogenómové sekvenovanie.

Mitochondrial diseases represent a genetically heterogeneous group of disorders, and the diagnosis of these diseases is complicated by the fact that mitochondrial functions are under the control of both the mitochondrial and nuclear genomes, heteroplasmy in mitochondrial DNA (mtDNA), and somatic variability. Massively parallel sequencing (MPS) has proven to be an effective tool for identifying genetic causes of mitochondrial diseases. In order to analyze the variability of the entire mtDNA as well as nuclear genes, we created a database of 137 patients with clinical symptoms suggestive of mitochondrial disease. We analyzed samples from these patients using MPS, clinical exome sequencing (CES) and whole exome sequencing (WES) analysis kits. We identified a causal variant in genes associated with mitochondrial diseases in 36% of patients, with 20% of these variants detected in mtDNA and 80% in nuclear DNA. In 33% of patients, we detected a causal variant in another indicated panel of genes. A difference in diagnostic yield was observed between the chosen methodological approaches. While the CES approach identified the genetic cause of the disease in 63% of patients, the WES approach did so in 91% of patients, thus the WES approach appears to be more efficient. Nevertheless, in 31% of patients the genetic cause of the disease was not identified, which points to the limits of current sequencing techniques and the need to integrate newer approaches into clinical practice, such as whole-genome sequencing.

 

Citácia: Gabriela Bľandová, Marian Baldovič, Vanda Repiská: Masívne paralelné sekvenovanie ako nástroj diagnostiky mitochondriálnych ochorení. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

32. Mgr. Petronela Sušienková: Spánkové správanie a neuromorfológia mozgových štruktúr v animálnom modeli porúch autistického spektra

Mgr. Petronela Sušienková

Spánkové správanie a neuromorfológia mozgových štruktúr v animálnom modeli porúch autistického spektra

Školiteľ: Mgr. Veronika Borbélyová, PhD.

Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Pacienti s poruchami autistického spektra (PAS) často popisujú aj problémy so spánkom. Okrem toho boli ťažkosti so spánkom identifikované aj v genetickom animálnom modeli Shank3-deficientných myší. Avšak, prepojenie neuroanatomických štruktúr, ťažkostí v oblasti spánku a symptómov PAS nie je objasnené. Preto sme prostredníctvom animálneho modelu Shank3-deficientných myší skúmali vzťahy relatívneho objemu neuroanatomických štruktúr, spánkového správania a správania podobného PAS. Shank3-deficientné myši vykazovali viac spánkových fragmentácii a atrofiu mozgových štruktúr. Kým atrofia striata a hypotalamu selektívne súvisela s správaním podobným PAS, atrofia mozočka bola asociovaná okrem správania podobného PAS aj s spánkovou fragmentáciou. Zároveň však spánková fragmentácia nesporstredkovávala vzťah medzi atrofiou mozočka a zhoršením správania podobného PAS u Shank3-deficientných myší. Naše výsledky naznačujú, že neuromorfologické zmeny by mohli súvisieť s prehĺbením symptómov PAS skôr priamo, než sprostredkovane prostredníctvom spánkovej fragmentácie.

Patients with autism spectrum disorders (ASD) often report sleep problems. In addition, sleep difficulties have also been identified in the genetic animal model of Shank3-deficient mice. However, the link between neuroanatomical structures, sleep difficulties, and ASD symptoms remains unclear. Therefore, we investigated the relationships between the relative volume of neuroanatomical structures, sleep behavior, and ASD-like behavior in the animal model of Shank3-deficient mice. Shank3-deficient mice exhibited more fragmented sleep and atrophy of brain structures. While atrophy of the striatum and hypothalamus was selectively associated with ASD-like behavior, cerebellar atrophy was linked to both ASD-like behavior and sleep fragmentation. However, sleep fragmentation did not mediate the relationship between cerebellar atrophy and the worsening of ASD-like behavior in Shank3-deficient mice. Our results suggest that neuromorphological changes may be linked to the intensification of ASD symptoms directly, rather than indirectly through sleep fragmentation.

 

Citácia: Petronela Sušienková, Jakub Szabó, Iveta Pajanová, Izabela Mária Hašková, Andrej Feješ, Ladislav Bačiak, Veronika Borbélyová, Peter Celec : Spánkové správanie a neuromorfológia mozgových štruktúr v animálnom modeli porúch autistického spektra. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

33. Mgr. Emma Skybová: Selektívna úloha Toll-like Receptora 9 v kognitívnych funkciách

Mgr. Emma Skybová

Selektívna úloha Toll-like Receptora 9 v kognitívnych funkciách

Školiteľ: Mgr. Ľubica Janovičová, PhD.

Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Pamäť je komplexný kognitívny proces, v ktorom Toll-like receptor 9 (TLR9) nedávno zaujal pozornosť v súvislosti s mechanizmami učenia a pamäti na molekulárnej úrovni. Táto experimentálna práca skúmala vplyv deficiencie TLR9 na rôzne formy pamäti a kognitívnu flexibilitu u dospelých myší. Tlr9-deficientné (TLR9-/-, n=25) a geneticky intaktné (WT, n=19) myši oboch pohlaví boli testované v Morrisovom vodnom bludisku (MWM) a v teste rozpoznávania nového objektu (NOR). V tréningovej fáze MWM prešli TLR9-/- myši signifikantne väčšiu vzdialenosť na nájdenie skrytej platformy, pričom tento rozdiel bol výraznejší u samíc. V testovacej fáze priestorovej pamäti neboli medzi skupinami významné rozdiely. Pri reverznom teste kognitívnej flexibility vykazovali samce TLR9-/- horšie výsledky. V teste NOR mali samce TLR9-/- zhoršenú krátkodobú pamäť, zatiaľ čo u samíc neboli pozorované významné rozdiely v krátkodobej ani dlhodobej pamäti. Naše výsledky naznačujú, že deficiencia TLR9 ovplyvňuje proces učenia a niektoré aspekty pamäti a kognitívnej flexibility, s pozorovanými rozdielmi medzi pohlaviami. Hoci TLR9-/- myši vykazujú pomalšie učenie v priestorovej navigácii, po opakovanom tréningu dosahujú porovnateľnú úroveň pamäti. Deficiencia TLR9 má selektívny vplyv na špecifické pamäťové funkcie a kognitívnu flexibilitu, najmä u samcov.

Memory is a complex cognitive process where Toll-like receptor 9 (TLR9) has recently gained attention in relation to the molecular mechanisms of learning and memory. This study investigated the impact of TLR9 deficiency on various forms of memory and cognitive flexibility in adult mice. Tlr9-deficient (TLR9-/-, n=25) and genetically intact (WT, n=19) mice of both sexes were tested in the Morris water maze (MWM) and the novel object recognition (NOR) test. In the MWM training phase, TLR9-/- mice traveled a significantly greater distance to find the hidden platform, with this difference being more pronounced in females. In the spatial memory testing phase, no significant differences were observed between the groups. In the reversal learning test for cognitive flexibility, male TLR9-/- mice performed worse. In the NOR test, male TLR9-/- mice showed impaired short-term memory, while no significant differences were observed in either short-term or long-term memory in females. Our results suggest that TLR9 deficiency affects the learning process and certain aspects of memory and cognitive flexibility, with observed differences between sexes. Although TLR9-/- mice show slower learning in spatial navigation, they achieve comparable memory levels after repeated training. TLR9 deficiency has a selective impact on specific memory functions and cognitive flexibility, particularly in males.

 

Citácia: Emma Skybová, Jakub Szabó, Filip Baran, Ľubica Janovičová, Peter Celec : Selektívna úloha Toll-like Receptora 9 v kognitívnych funkciách. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

34. MUDr. Mária Szighardtová: Efekt sacubitril/valsartanu na hladinu úzkosti podobného správania u spontánne hypertenzných potkanov

MUDr. Mária Szighardtová

Efekt sacubitril/valsartanu na hladinu úzkosti podobného správania u spontánne hypertenzných potkanov

Školiteľ: prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc.

Ústav patologickej fyziológie LF UK

Práca: pdf

V literatúre existujú len ojedinelé údaje o vplyve sacubitril/valsartanu (ARNI) na správanie. Cieľom práce bolo zistiť, či ARNI ovplyvňuje hladinu úzkosti podobného správania u SHR potkanov s geneticky indukovanou hypertenziou. Použili sme 4 skupiny potkanov (kontrola, ARNI, SHR, SHR+ARNI; n=13). Systolický tlak krvi (STK) a pulzová frekvencia (P) sa merali pletyzmograficky na chvoste potkana. Hypertenzia a zvýšená srdcová frekvencia u SHR potkanov bola spojená s hypertrofiou a fibrotickou prestavbou ĽK. SHR potkany vykazovali v testovaných behaviorálnych parametroch (otvorené pole, vyvýšené bludisko v tvare plus, box svetlo-tma) zníženú mieru anxiete podobného správania – „anxiolytické/odvážne“ prejavy. Regresná analýza naznačila, že anxiolytické prejavy správania u SHR nesúvisia s výškou systolického tlaku ani pulzovej frekvencie, a taktiež nie so stupňom hypertrofie a hladinou hydroxyprolínu v ĽK. Chronická aplikácia ARNI výrazne znížila krvný tlak aj remodeláciu srdca u SHR potkanov, nemala však vplyv na zvýšenú mieru anxiolytických prejavov v žiadnom z testovaných parametrov. Podľa našich prechádzajúcich zistení hypertenzia a zvýšenie frekvencie súvisia s aktiváciou sympatikového nervového systému. Výsledky naznačujú, že anxiolytické správanie SHR by mohlo byť inherentnou vlastnosťou kmeňa SHR potkanov nezávislou od sprievodných hemodynamických a humorálnych alterácií. SHR potkany by sa preto mohli využiť na testovanie látok zameraných na ovplyvnenie anxiety a depresie bez ohľadu na ich možnú interakciu s parametrami kardiovaskulárneho systému.

There is only sporadic data in the literature on the effect of sacubitril/valsartan (ARNI) on behaviour. This study aimed to investigate whether ARNI affects the level of anxiety-like behaviour in SHR rats with genetically induced hypertension. We used four groups of rats (control, ARNI, SHR, SHR+ARNI; n=13). Systolic blood pressure (SBP) and heart rate (HR) were measured by non-invasive tail-cuff plethysmography. Hypertension and increased heart rate in SHR rats were associated with LV hypertrophy and fibrotic remodelling. SHR rats exhibited reduced anxiety-like behaviours - “anxiolytic/bold” displays - in the behavioural parameters tested (Open Field, Elevated Plus Maze, Light-Dark Box). Regression analysis indicated that anxiolytic behavioural manifestations in SHR were not related to the amount of systolic blood pressure or pulse rate, nor the degree of hypertrophy or the level of hydroxyproline in the LV. Chronic ARNI application significantly reduced blood pressure and cardiac remodelling in SHR rats. Still, it did not affect the increased rate of anxiolytic manifestations in any of the parameters tested. According to our previous findings, hypertension and increased heart rate are associated with the activation of the sympathetic nervous system. The results suggest that the anxiolytic behaviour of SHR could be an entity of the rat SHR strain independent of concomitant hemodynamic and humoral alterations. Therefore, SHR rats could be used to test agents aimed at affecting anxiety and depression regardless of their possible interaction with cardiovascular system parameters.

 

Citácia: Mária Szighardtová, Silvia Aziriová, Peter Stanko, Tomáš Baka, Kristína Repová, Kristína Krajčovičová, Michaela Adamcová, Fedor Šimko: Efekt sacubitril/valsartanu na hladinu úzkosti podobného správania u spontánne hypertenzných potkanov. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

35. Mgr. Nikola Tóthová: Imunomodulačné účinky fyzickej aktivity v myšacom modeli bakteriálnej pneumónie

Mgr. Nikola Tóthová

Imunomodulačné účinky fyzickej aktivity v myšacom modeli bakteriálnej pneumónie

Školiteľ: doc. RNDr. Barbora Vlková, PhD.

Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Imunitná odpoveď na intenzívnu fyzickú aktivitu zdieľa charakteristické črty so systémovou zápalovou odpoveďou. Rozpadom poškodených buniek totiž dochádza k uvoľneniu DNA do cirkulácie. Nadmerné uvoľňovanie alebo nedostatočné odbúravanie extracelulárnej DNA (ecDNA) môže narušiť imunitnú rovnováhu, a tým prispievať k rozvoju bakteriálnych infekcií. Molekulárne mechanizmy regulácie imunitných procesov vyvolaných fyzickou aktivitou doposiaľ nie sú známe. Cieľom tohto projektu bolo skúmať účinky fyzickej aktivity na priebeh bakteriálnej pneumónie v myšacom modeli. Myši kmeňa C57BL/6J boli vystavené 60 minútovému behu na bežiacom páse. Po 3 hodinách bola indukovaná bakteriálna pneumónia intratracheálnym podaním kmeňa Staphylococcus aureus. Počet neutrofilov a koncentrácia neutrofilových enzýmov boli stanovené v plazme a tekutine bronchoalveolárnej laváže. Celková ecDNA v plazme bola kvantifikovaná fluorometricky a jej subcelulárny pôvod metódou real-time PCR. Fyzická aktivita viedla k neutrofílii, lymfocytopénii a monocytóze. Pneumónia sa prejavila infiltráciou neutrofilov a vyššou koncentráciou neutrofilových enzýmov v tekutine bronchoalveolárnej laváže. Celková ecDNA bola po fyzickej aktivite o 78% vyššia. Po prekonaní bakteriálnej pneumónie však bola ecDNA o 59% nižšia v porovnaní s kontrolnou skupinou s pneumóniou. Imunitné procesy indukované fyzickou aktivitou neovplyvnili priebeh bakteriálnej pneumónie, avšak boli pozorované isté rozdiely v regulácii ecDNA. Na objasnenie potenciálnej úlohy ecDNA v náchylnosti na infekcie po cvičení sú potrebné ďalšie štúdie.

The immune response to intense physical activity shares features with systemic inflammatory responses. Cellular damage during exercise leads to the release of DNA into circulation. Excessive release or impaired clearance of extracellular DNA (ecDNA) can disrupt immune homeostasis and contribute to increased susceptibility to bacterial infections. The molecular mechanisms underlying immune regulation induced by physical activity remain poorly understood. This study aimed to investigate the effects of exercise on the course of bacterial pneumonia using a murine model. C57BL/6J mice were subjected to treadmill running for 60 minutes. 3 hours after, bacterial pneumonia was induced by intratracheal administration of Staphylococcus aureus. Neutrophil counts and concentrations of neutrophil enzymes were assessed in plasma and bronchoalveolar lavage fluid (BALF). Plasma ecDNA was quantified fluorometrically, and its subcellular origin was determined using real-time PCR. Exercise induced neutrophilia, lymphocytopenia, and monocytosis. Pneumonia resulted in increased neutrophil infiltration and elevated neutrophil enzymes in BALF. Total plasma ecDNA increased by 78% after exercise and decreased by 59% following pneumonia resolution, compared to infected controls. While exercise-induced immune changes did not affect pneumonia progression, alterations in ecDNA regulation were observed. Further studies are required to elucidate the origin and potential role of ecDNA in post-exercise infection susceptibility.

 

Citácia: Nikola Tóthová, Kristína Macáková, Barbora Vlková: Imunomodulačné účinky fyzickej aktivity v myšacom modeli bakteriálnej pneumónie. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

36. Mgr. Emil Bečka: Signalisation differences between sterile and infection inflammation

Mgr. Emil Bečka

Signalisation differences between sterile and infection inflammation

Školiteľ: doc. Mgr. Michal Pastorek, PhD.

Institute of Molecular Biomedicine, Faculty of Medicine, Comenius University

Práca: pdf

Vzhľadom na ich spoločný evolučný pôvod, baktérie a mitochondrie majú podobné schopnosti vyvolávať imunitné odpovede, vrátane aktivácie neutrofilov a tvorby neutrofilových extracelulárnych pascí (NETs). Zatiaľ čo tvorba NETs je prospešná pri infekcii, ich tvorba pri sterilnom zápale sa väčšinou považuje za patologickú. Neutrofily rozpoznávajú mitochondrie aj baktérie prostredníctvom receptorov rozpoznávajúce vzory (pattern recognition receptors), ktoré následne aktivujú odlišné signálne kaskády vedúce k tvorbe NETs. Je potrebné tieto mechanizmy podrobne preskúmať, aby bolo možné vyvinúť cielené stratégie na reguláciu tvorby NETs v reakcii na sterilné, ale nie infekčné podnety. V tejto štúdii sme identifikovali odlišné fosforylačné dráhy aktivované mitochondriami a baktériami, ktoré môžu prispievať k tvorbe NETs. Skúmali sme úlohy viacerých kľúčových receptorov a regulátorov, vrátane receptora pre formylované peptidy 1 (FPR1), Toll-like receptora 9 (TLR9), vápenatých iónov, NADPH oxidázy 2 (NOX2) a peptidylarginíndeiminázy 4 (PAD4). Naše výsledky poukazujú na zásadnú úlohu FPR1 pri tvorbe NETs, pričom jeho agonizmus môže tlmiť tvorbu NETs indukovanú mitochondriami, ale nie baktériami. Tento mechanizmus je zložitý, keďže inhibícia konkrétneho regulátora môže byť nahradená alternatívnymi dráhami aktivovanými mitochondriálnymi zložkami. Tieto zistenia naznačujú, že mitochondrie spúšťajú tvorbu NETs prostredníctvom odlišných signálnych dráh, pričom FPR1 predstavuje potenciálny terapeutický cieľ.

Due to their common evolutionary origin, bacteria and mitochondria share similar abilities to induce immune responses, including neutrophil activation and the formation of neutrophil extracellular traps (NETs). While NETs are beneficial during infections, their role during sterile inflammation is mostly viewed as pathological. Both mitochondria and bacteria initiate NETs formation through binding to pattern recognition receptors that downstream activate distinct signalling cascades. These require elucidation to design rational strategies targeting NET formation in response to sterile, but not infectious stimuli. In this study, we identified distinct phosphorylation pathways activated by mitochondria and bacteria that may contribute to NET formation. We investigated the roles of several key receptors and regulators, including formyl peptide receptor 1 (FPR1), Toll-like receptor 9 (TLR9), calcium ions, NADPH oxidase 2 (NOX2), and peptidylarginine deiminase 4 (PAD4). Our results demonstrate the critical role of FPR1 in NET formation, where its agonism can attenuate mitochondria- but not bacteria-induced NET formation. The mechanism is complex, as inhibition of a specific regulator can be compensated by alternative pathways activated by mitochondrial components. These findings suggest that mitochondria trigger NET formation through distinct signalling pathways, with FPR1 presenting a potential therapeutic target.

 

Citácia: Emil Bečka, Letícia Hudecová, Patrik Bertovič, Michal Pastorek: Signalisation differences between sterile and infection inflammation. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

37. Mgr. Filip Baran: Vplyv deficiencie Toll-like receptoru 9 a pohlavia na prežívanie dospelých C57BL/6 myší s abdominálne vyvolanou polymikrobiálnou sepsou

Mgr. Filip Baran

Vplyv deficiencie Toll-like receptoru 9 a pohlavia na prežívanie dospelých C57BL/6 myší s abdominálne vyvolanou polymikrobiálnou sepsou

Školiteľ: Mgr. Ľubica Janovičová, PhD.

Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK

Práca: pdf

Sepsa je život ohrozujúci stav spôsobený neregulovanou imunitnou odpoveďou organizmu na infekciu. Okrem patogénov prispievajú k celkovému prozápalovému stavu organizmu aj tzv. s poškodením asociované molekulárne vzorce, ktoré sa uvoľňujú z nekrotických a apoptotických buniek, ako napríklad extracelulárna DNA. Táto extracelulárna DNA je rozpoznávaná Toll-like receptorom 9, čo vedie k expresii prozápalových cytokínov. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vplyv pohlavia a deficiencie Toll-like receptoru 9 na mortalitu v myšom modeli polymikrobiálnej abdominálnej sepsy indukovanej prostredníctvom fekálnej suspenzie. Dospelé myši divého typu a myši s deficienciou v TLR9 receptore oboch pohlaví boli liečené antibiotikami a monitorované z hľadiska prežívania, telesnej teploty a klinického septického skóre.

Sepsis is a life-threatening condition driven by a dysregulated immune response to infection. Apart from pathogens, overall systemic pro-inflammatory state can be also driven by damage associated molecular patterns which are being released from necrotic and apoptotic cells, such as extracellular DNA. This extracellular DNA can be recognized by Toll-like receptor 9, thus leading to expression of pro-inflammatory cytokines. This study aimed to investigate the influence of sex and TLR9 deficiency on mortality in a murine model of polymicrobial abdominal sepsis induced by fecal suspension injection. Adult wild-type and TLR9-deficient mice of both sexes were treated with antibiotics and monitored for survival, body temperature, and clinical sepsis scores.

 

Citácia: Filip Baran, Emma Skybová, Ľubica Janovičová, Jakub Szabó, Michal Pastorek, Peter Celec: Vplyv deficiencie Toll-like receptoru 9 a pohlavia na prežívanie dospelých C57BL/6 myší s abdominálne vyvolanou polymikrobiálnou sepsou. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

38. MUDr. Liam McCullough: Chirurgická liečba gestačnej trofoblastovej neoplázie

MUDr. Liam McCullough

Chirurgická liečba gestačnej trofoblastovej neoplázie

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava

Práca: pdf

Úvod: Gestačná trofoblastová neoplázia (GTN) je malígná forma gestačnej trofoblastovej choroby. Štandardom liečby je chemoterapia. Chirurgická liečba sa využíva najmä pri resekcii rezistentných ložísk a pri krvácaní. Metódy: Práca retrospektívne analyzuje chirurgickú liečbu pacientiek s GTN v Centre pre gestačnú trofoblastovú chorobu Slovenskej republiky. Analyzované boli vek pacientky, interval a typ predchádzajúcej gravidity, typ chirurgického výkonu, FIGO (Medzinárodná spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo) štádia ochorenia, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) prognostické skóre, interval do dosiahnutia remisie. Výsledky Do štúdie bolo zahrnutých celkovo 69 pacientiek s GTN. Priemerný vek pacientiek bol 34,1 rokov. 35 pacientiek malo nemetastatické ochorenie (50,7 %) a 34 pacientiek malo metastázy (49,3 %). Metastázy sa najčastejšie vyskytovali v pľúcach (82,4 %), v mozgu (17,6 %) a v pošve (14,7 %). 17 pacientiek (24,6 %) liečených iba chirurgicky a vyliečených bolo 16 (94,2 %). 52 pacientiek (75,4 %) bolo liečených chirurgicky a chemoterapiou. Celkovo bolo vykonaných 77 chirurgických výkonov, pričom najčastejšie boli hysterektómia (46,4 %) a dilatácia a kyretáž (36,2 %). Relaps ochorenia sa vyskytol v 5 prípadoch (7,2 %). Tri pacientky zomreli (4,3 %), Celková kurabilita bola 95,7 %. Záver Chirurgická liečba má dôležitú úlohu v liečbe GTN na dosiahnutie takmer 100 % kurability.

Introduction: Gestational trophoblastic neoplasia (GTN) is a malignant form of gestational trophoblastic disease. Standard treatment is chemotherapy. Surgery is mostly used in resistant disease and for hemorrhagic sequelae. Methods: A retrospective analysis of GTN patients treated surgically in the Center for Gestational trophoblastic disease of Slovakia. Analyzed parameters included patient age, interval and type of antecedent pregnancy, surgical procedures, FIGO (International Federation of gynecology and obstetrics) stage, WHO (World Health Organization) prognostic score, interval to remission. Results: The study included 69 GTN patients. The average patient age was 34.1 years. 35 patients had non-metastatic disease (50.7 %) and 34 had metastases (49.3 %). The most common site of metastases were the lungs (82.4 %), brain (17.6 %), vagina (14.7 %). 17 patients (24.6 %) were treated by surgery only, of which 16 were cured (94.2 %). 52 patients (75.4%) were treated by a combination of surgery and chemotherapy. There was a total of 77 surgical procedures and hysterectomy (46.4 %) and dilation and curettage (36.2 %) were the most frequent. Disease recurrence rate was 7.2%. Three patients died (4.3%). The overall cure rate was 95.7 %. Conclusion: Surgery is important in the treatment of GTN to achieve an almost 100% cure rate.

 

Citácia: Liam McCullough, Miroslav Korbeľ: Chirurgická liečba gestačnej trofoblastovej neoplázie. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

39. MUDr. Adriána Goldbergerová: Tehotenstvo v čase COVID-19: Čo nám ukázala slovenská národná štúdia?

MUDr. Adriána Goldbergerová

Tehotenstvo v čase COVID-19: Čo nám ukázala slovenská národná štúdia?

Školiteľ: prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

Úvod: Pandémia COVID-19 upozornila na nedostatok údajov o dopadoch SARS-CoV-2 na tehotné ženy a ich novorodencov. Slovensko realizovalo národnú štúdiu COVID-19 PreMatOut s cieľom analyzovať priebeh infekcie počas tehotenstva. Metodika: V retrospektívnej observačnej štúdii sme hodnotili 240 tehotných žien s potvrdeným SARS-CoV-2. Údaje pochádzali z dotazníkov a klinických záznamov. Výsledky: Hospitalizáciu si vyžadovalo 5,4 % žien, najčastejšie v treťom trimestri. Medzi hlavné symptómy patrili únava (70 %), bolesť hlavy (58 %) a horúčka (57 %). Očkovanie počas gravidity bolo spojené s miernejším priebehom a nulovou hospitalizáciou. Zaznamenali sme mierne zvýšený podiel cisárskych rezov a predčasných pôrodov, avšak celkové materno-neonatálne výstupy boli priaznivé. Laboratórne nálezy ukázali zvýšené CRP; ultrazvukové nálezy boli bez abnormalít. Záver: Väčšina tehotných žien mala mierny až stredne ťažký priebeh ochorenia. Štúdia poskytuje komplexný pohľad na COVID-19 v tehotenstve a podčiarkuje význam pripravenosti na závažné prípady aj v čase budúcich kríz.

Introduction: The COVID-19 pandemic highlighted the lack of data on the impact of SARS-CoV-2 on pregnant women and their newborns. Slovakia conducted a national study, COVID-19 PreMatOut, aiming to analyze the course of infection during pregnancy. Methods: In this retrospective observational study, we evaluated 240 pregnant women with confirmed SARS-CoV-2 infection. Data were collected from questionnaires and clinical records. Results: Hospitalization was required in 5.4% of women, most often in the third trimester. The most common symptoms were fatigue (70%), headache (58%), and fever (57%). Vaccination during pregnancy was associated with a milder course of disease and no hospitalizations. We observed a slight increase in the rates of caesarean sections and preterm births; however, overall maternal and neonatal outcomes were favorable. Laboratory findings showed elevated CRP levels, while ultrasound results revealed no abnormalities. Conclusion: Most pregnant women experienced a mild to moderate course of COVID-19. This study provides a comprehensive view of COVID-19 during pregnancy and highlights the importance of preparedness for severe cases in future crises.

 

Citácia: Adriána Goldbergerová, Cecília Marčišová, Miroslav Borovský, Ladislav Kováč, Ľubomíra Izáková, Ján Mikas, Jana Námešná, Zuzana Krištúfková, Alexandra Krištúfková: Tehotenstvo v čase COVID-19: Čo nám ukázala slovenská národná štúdia?. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

40. MUDr. Dominika Kotríková: Materská mortalita na Slovensku v rokoch 2007 – 2024

MUDr. Dominika Kotríková

Materská mortalita na Slovensku v rokoch 2007 – 2024

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

Cieľ: Analýza materskej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2007 - 2024 a zistenie najčastejších príčin úmrtí. Metódy: Retrospektívna populačná štúdia bola vykonaná podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb pre materskú mortalitu (MKCH-10-MM). Výsledky boli spracované podľa jednotlivých rokov úmrtí a následne v celom 18-ročnom období. Výsledky: V rokoch 2007 – 2024 bolo na Slovensku živonarodených 987 181 detí a umrelo celkovo 125 matiek. MMR (maternal mortality ratio – index materskej úmrtnosti) v sledovanom období bolo 12,66/100 000 živonarodených detí. 40,00% úmrtí bolo z priamych príčin, 44,8% z nepriamych príčin, 2,40% žien umrelo z neznámej príčiny a 12,80% umrelo z náhodných príčin. Najčastejšou príčinou úmrtia celkovo boli kardiovaskulárne ochorenia (umrelo 27 pacientok, 21,60%), druhou najčastejšou príčinou boli embólie plodovou vodou (13 pacientok, 10,40%). Najnižšiu mortalitu mali ženy vo veku od 20 do 24 rokov, najvyššiu ženy nad 35 rokov. Záver: Znižovanie materskej úmrtnosti je jedným z hlavných cieľov udržateľného rozvoja. Stratégie by sa mali zamerať na skupiny žien s vyšším rizikom úmrtia ako sú ženy nad 35 rokov a aplikovanie preventívnych opatrení na znižovanie nie len priamych a nepriamych príčin materských úmrtí, ale aj náhodnej materskej úmrtnosti. Kľúčové slová: materská mortalita, index materskej úmrtnosti

Objective: Analysis of maternal mortality in Slovakia in the years 2007-2024 and identification of the most common causes of maternal death. Methods: Retrospective population-based analysis was carried out according to the International Classification of Diseases for Maternal Mortality (ICD-10-MM). The results were processed by year of death and over the entire 18-year period. Results: Between 2007 and 2024, 987 181 children were born in Slovakia and a total of 125 mothers died. The MMR (maternal mortality ratio) in this period was 12.66 per 100 000 live births. 40.00% of deaths were due to direct causes, 44.8% to indirect causes, 2.40% to unknown causes and 12.80% to accidental causes. Overall, the most common cause of death was cardiovascular disease (27 patients died, 21.60%), the second most common cause was amniotic fluid embolism (13 patients, 10.40%). The lowest mortality rates were among women aged between 20 and 24, and the highest among women aged over 35. Conclusion: Reducing maternal mortality is a key objective of sustainable development. Strategies should prioritize high-risk groups, such as women over 35, and implement preventive measures to address direct and indirect causes of maternal deaths, as well as incidental maternal mortality. Keywords: Maternal mortality, maternal mortality ratio

 

Citácia: Dominika Kotríková, Diana Štrbová, Miroslav Korbeľ: Materská mortalita na Slovensku v rokoch 2007 – 2024. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

41. MUDr. Diana Štrbová: Závažná materská morbidita po technikách asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike v rokoch 2012- 2021

MUDr. Diana Štrbová

Závažná materská morbidita po technikách asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike v rokoch 2012- 2021

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko - pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

Jedná sa o retrospektívnu deskriptívnu populačnú štúdiu, v ktorej boli analyzované a porovnávané prípady vybraných závažných morbidít v skupinách žien v graviditách po ART a po spontánnej koncepcii v SR od 1. januára 2012 do 31. decembra 2021. Do štúdie boli zahrnuté prípady peripartálnej hysterektómie, abnormálne invazívnej placenty AIP, transportu rodičiek na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS), Haemolysis, Elevated Liver enzymes, Low Platelets (HELLP syndrómu) a sepsy. V rokoch 2012 – 2021 bolo v SR spolu zaevidovaných 559 856 pôrodov. Z nich 549 479 (98,15 %) bolo po spontánnej koncepcii a 10 377 (1,85 %) z gravidít po ART. Každá zo sledovaných morbidít sa vyskytuje častejšie v skupine gravidít po ART ako po spontánnej koncepcii. Výskyt peripartálnej hysterektómie v skupine gravidít po ART predstavoval 0,16 % a pop spontánnej koncepcii 0,08 %. Transport rodičiek na JIS v ART skupine tvoril 0,27 % a po spontánnej koncepcii 0,13 %. Sepsa bola diagnostikovaná u 0,07 % pacientok po ART a iba u 0,014 % pacientok po spontánnej koncepcii. Abnormálne invazívna placenta sa dokázala u 0,05 % pacientok po ART a u 0,03 % pacientok po spontánnej koncepcii. HELLP syndróm bol potvrdený u 0,43 % pacientok po ART a u 0,05 % pacientok po spontánnej koncepcii.

The work is described as retrospective descriptive population study. There were analyzed and compared cases of chosen severe maternal morbidities in group of patients after ART and spontaneous conception in Slovak republic from 1th. January 2012 to 31th. December 2021. Maternal morbidity includes peripartal hysterectomy, placenta accreta spectrum, transport to ICU, HELLP syndrome and sepsis. In the years 2012-2021 were registered together 559 856 labours. From them 549 479 (98,15 %) were after spontaneous conception. The rest of them, 10 377 (1,85%) were labours after ART. Every followed morbidity occurs more often in pregnancies after ART than after spontaneous conception. Prevalence of peripartal hysterectomy in a group of pregnancies after ART was 0,16 % and after spontaneous conceptio 0,08%. ICU transportof patients after ART was 0,27% and after spontaneous conception was 0,13%. The sespis was diagnosed in 0,07% cases after ART and only in 0,014% after spontaneous conception. Placenta accreta spectrum was comfirmed in 0,05% patients in pregnancies after ART and in 0,03% patients after spontaneous conception. HELLP syndrome was diagnosed in 0,43 % patients after ART and in 0,05% patients after spontaneous conception.

 

Citácia: Diana Štrbová, Dominika Kotríková: Závažná materská morbidita po technikách asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike v rokoch 2012- 2021. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

42. Jakub Daniš: 10 rokov sledovania závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike. Posunuli sme sa niekam?

Jakub Daniš

10 rokov sledovania závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike. Posunuli sme sa niekam?

Školiteľ: prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc.

I. gynekologicko - pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

V roku 2012 sme začali v Slovenskej republike so sledovaním závažného popôrodného krvácania so snahou zlepšenia manažmentu a zníženia počtu prípadov. V priebehu 10 rokov dostalo 1077 rodičiek 4 a viac transfúznych jednotiek erytrocytov v peripartálnom období. Celonárodná incidencia za 10 rokov je 2,18 / 1000 pôrodov. Incidencia sa v priebehu sledovaného obdobia výrazne nemení. Bratislavský kraj je svojou incidenciou (6,7/1000 pôrodov) krajom s najvyšším počtom prípadov popôrodného krvácania. Medzi príčinami popôrodného krvácania dominuje stále hypotónia maternice (37,7 %), avšak poklesol podiel krvácania pri abnormálne invazívnej placente (z 12,7 % na 9,5 %) na úkor krvácania z pôrodných poranení (16,8 % a 28,4 %). Z indikácií hemosubstitučnej liečby dominovali na začiatku sledovania príznaky anemického syndrómu, v súčasnosti je to hlavne vizuálne odhadovaná krvná strata. Rovnako pozorujeme zlepšenie v podhodnocovaní odhadovaných krvných strát – 850 ml v priemere v roku 2012 a 1350 ml o 10 rokov neskôr. Najvýraznejšie zlepšenie pozorujeme v podávaní podpornej hematologickej liečby – kyselina tranexamová (0 % a 56,8 %) a fibrinogén (10 % a 35,7 %). Percento hysterektómií v priebehu sledovaných rokov postupne stúpa, ale rovnako stúpa aj počet uterus zachovávajúcich výkonov (2,6 % a 10,5%).

We started monitoring severe postpartum bleeding in the Slovak Republic in 2012 with an effort to improve management and reduce the number of cases. Over the course of 10 years, 1077 women received 4 or more erythrocyte transfusion units od erythrocyte in the peripartum period. The national incidence in 10 years is 2.18 / 1000 births. The incidence does not change significantly during the reporting period. The Bratislava Region is the region with the highest number of cases of postpartum bleeding ( incidence 6.7/1000 births). Uterine hypotonia still dominates among the causes of postpartum haemorrhage (37.7%), but the proportion of bleeding in abnormally invasive placenta cases decreased (from 12.7% to 9.5%) at the expense of bleeding from birth injuries (16.8% and 28.4%, respectively). Of the indications for haemosubstitution therapy, the symptoms of anemia dominated at the beginning of follow-up, currently it is mainly visually estimated blood loss. We also see an improvement in underestimating estimated blood losses, with an average of 850 ml in 2012 and 1,350 ml 10 years later. The most significant improvement is observed in the administration of supportive haematological therapy – tranexamic acid (0% and 56.8%) and fibrinogen (10% and 35.7%). The percentage of hysterectomies is gradually increasing during the monitored years, but the number of uterus-preserving procedures is also increasing (2.6% and 10.5%, respectively).

 

Citácia: Jakub Daniš, Miroslav Borovský: 10 rokov sledovania závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike. Posunuli sme sa niekam?. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

43. MUDr. Simona Rusnáková: Porovnanie pôrodných poranení u pacientok po 41. týždni tehotenstva po spontánnom nástupe pôrodu a indukcii pôrodu.

MUDr. Simona Rusnáková

Porovnanie pôrodných poranení u pacientok po 41. týždni tehotenstva po spontánnom nástupe pôrodu a indukcii pôrodu.

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Gynekoligicko-pôrodnícke oddelenie Nemocnica Bory, Bratislava

Práca: pdf

Potermínová gravidita, definovaná ako tehotenstvo trvajúce ≥ 294 dní (42. týždňov), je spojená so zvýšeným rizikom komplikácií pre matku aj plod. Medzi tieto komplikácie patrí placentárna insuficiencia, makrozómia plodu a protrahovaný pôrod, čo môže viesť k vyššej frekvencii cisárskeho rezu a pôrodných poranení. Indukcia pôrodu je bežným medicínskym postupom na zníženie rizika fetálnej morbidity a mortality, avšak jej vplyv na výskyt pôrodných poranení a spôsob vedenia pôrodu nie je jednoznačne stanovený. Materiál a metódy: Retrospektívna analýza 297 pacientok, ktoré porodili po 41. týždni gravidity na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení Nemocnice Bory v Bratislave v roku 2024. Pacientky boli rozdelené do dvoch skupín: spontánny pôrod (n = 125) a indukovaný pôrod (n = 172). Hodnotili sa nasledujúce parametre: stupeň ruptúry perinea, frekvencia epiziotómie a percento cisárskych rezov. Výsledky boli štatisticky analyzované a porovnané medzi skupinami. Výsledky: Výskyt pôrodných poranení bol v oboch skupinách podobný. Ruptúra perinea I. stupňa bola mierne častejšia pri indukovaných pôrodoch (21,5 % vs. 19,2 %), zatiaľ čo ruptúra perinea II. stupňa bola častejšia pri spontánnych pôrodoch (22,4 % vs. 17,4 %). Ruptúra perinea III. stupňa sa vyskytla u 4 % spontánnych a 2,9 % indukovaných pôrodov. Epiziotómia bola vykonaná v 22,7 % indukovaných a 21,6 % spontánnych pôrodov. Cisársky rez bol častejší pri indukovaných pôrodoch (27,9 % vs. 24 %), avšak tento rozdiel nebol štatisticky významný (p = 0,534). Záver: Indukcia pôrodu po 41. týždni gravidity nepreukázala významné zvýšenie rizika vyšších stupňov ruptúry hrádze, avšak je asociovaná s mierne vyšším výskytom epiziotómie a cisárskeho rezu. Výsledky naznačujú, že zatiaľ čo indukcia pôrodu môže znížiť riziko fetálnej morbidity, jej vplyv na výskyt pôrodných poranení je variabilný. Rozhodnutie o indukcii by malo byť individualizované s dôkladným zvážením rizík a benefitov. Výsledky podporujú individualizovaný prístup k manažmentu potermínových tehotenstiev s dôrazom na optimalizáciu výsledkov pre matku aj plod.

Postterm pregnancy, defined as pregnancy lasting ≥ 294 days (42 weeks), is associated with an increased risk of complications for both the mother and the fetus. These complications include placental insufficiency, fetal macrosomia, and prolonged labor, which may lead to a higher frequency of cesarean section and birth injuries. Induction of labor is a common medical procedure to reduce the risk of fetal morbidity and mortality, but its impact on the incidence of birth injuries and the method of delivery is not clearly established. Material and methods: Retrospective analysis of 297 patients who gave birth after the 41st week of gestation at the Department of Gynecology and Obstetrics, Bory Hospital in Bratislava in 2024. Patients were divided into two groups: spontaneous labor (n = 125) and induced labor (n = 172). The following parameters were evaluated: degree of perineal rupture, episiotomy frequency, and percentage of cesarean sections. The results were statistically analyzed and compared between groups. Results: The incidence of birth injuries was similar in both groups. Grade I perineal rupture was slightly more common in induced deliveries (21.5% vs. 19.2%), while grade II perineal rupture was more common in spontaneous deliveries (22.4% vs. 17.4%). Grade III perineal rupture occurred in 4% of spontaneous and 2.9% of induced deliveries. Episiotomy was performed in 22.7% of induced and 21.6% of spontaneous deliveries. Cesarean section was more common in induced deliveries (27.9% vs. 24%), but this difference was not statistically significant (p = 0.534). Conclusion: Induction of labor after 41 weeks of gestation did not show a significant increase in the risk of higher grades of perineal rupture, but was associated with a slightly higher incidence of episiotomy and cesarean section. The results suggest that while induction of labor may reduce the risk of fetal morbidity, its impact on the incidence of birth injuries is variable. The decision to induce labor should be individualized with careful consideration of the risks and benefits. The results support an individualized approach to the management of postterm pregnancies with an emphasis on optimizing outcomes for both mother and fetus.

 

Citácia: Simona Rusnáková, Miroslav Korbeľ: Porovnanie pôrodných poranení u pacientok po 41. týždni tehotenstva po spontánnom nástupe pôrodu a indukcii pôrodu.. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

44. MUDr. David Čmejrek: Niektoré parametre neinvazívnej diagnostiky srdcového zlyhávania pri stenóze aortálnej chlopne

MUDr. David Čmejrek

Niektoré parametre neinvazívnej diagnostiky srdcového zlyhávania pri stenóze aortálnej chlopne

Školiteľ: doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc.

Kardiocentrum SUSCH, Banská Bystrica

Práca: pdf

Srdcové zlyhávanie je veľmi závažnou komplikáciou u pacientov s ťažkou stenózou aortálnej chlopne a je spojené s vyššou mierou mortality. Diagnostika je základným pilierom v rozhodovaní o liečbe a vhodnom načasovaní intervencie. V súčasnosti máme k dispozícií dve kľúčové zložky – laboratórne ukazovatele a zobrazovacie modality. Z laboratórnych markerov sme zvolili NTproBNP, ktorý je v našich podmienkach najviac rozšírený a rutinne využívaný pri diagnostike srdcového zlyhávania. Za posledné roky sa s vývojom technológií zdokonalili aj možnosti zobrazovacích vyšetrení. Z veľkého spektra možností je aj dnes zlatým štandardom echokardiografia. Z množstva merateľných parametrov sme vybrali tie, ktoré vypovedajú ako o systolickej(EF ĽK), tak aj diastolickej(LAVi, E/e´) funkcii, geometrií ľavej komory(masa ĽK) a samozrejme hodnotenie závažnosti aortálnej chlopne(Pgmean). V našom súbore je zahrnutých 135 pacientov vo vekovej skupine nad 65 rokov, ktorí boli hospitalizovaní v SUSCCH od marca 2024 do marca 2025. Analyzovali sme vzájomné vzťahy medzi laboratórnymi a echokardiografickými veličinami s cieľom nájsť najvhodnejší diagnostický parameter vypovedajúci o srdcovom zlyhávaní v podmienkach ťažkej aortálnej stenózy.

Heart failure is a very serious complication in patients with severe aortic valve stenosis and is associated with a higher mortality rate. Diagnosis is the mainstay in treatment decision making and appropriate timing of intervention. Currently, we have two key instrumental tools at our disposal - laboratory indices and imaging modalities. Among the laboratory markers, we chose NTproBNP, which is the most widely and routinely used in our setting for the diagnosis of heart failure. In recent years, imaging capabilities have also improved with advances in technology. Of the large range of options, echocardiography remains the gold standard today. Among the many measurable parameters we have selected those that tell about both systolic(LV EF) and diastolic(LAVi, E/e´) function, left ventricular geometry(LV mass) and of course the assessment of aortic valve severity(Pgmean). Our cohort includes 135 patients in the age group of 65 years and above who were admitted in SUSCCH from March 2024 to March 2025. We analyzed the correlations between laboratory and echocardiographic variables in order to find the most appropriate diagnostic prameter predictive of heart failure in the setting of severe aortic stenosis.

 

Citácia: David Čmejrek, Martin Dúbrava: Niektoré parametre neinvazívnej diagnostiky srdcového zlyhávania pri stenóze aortálnej chlopne. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

45. MUDr. Lukáš Kučera: Eight-year survival analysis of patients with dilated cardiomyopathy: Does treatment era affect prognosis?

MUDr. Lukáš Kučera

Eight-year survival analysis of patients with dilated cardiomyopathy: Does treatment era affect prognosis?

Školiteľ: doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FEFH, FHFA

Kardiologická klinika LFUK a NÚSCH

Práca: pdf

Úvod: Dilatačná kardiomyopatia je jednou z najčastejších príčin VF. Cieľom tejto retrospektívnej analýzy bolo zhodnotiť dlhodobé prežívanie pacientov s DCM a posúdiť vplyv rôznych klinických faktorov na prognózu. Metódy a výsledky: Retrospektívne sme analyzovali rozdiely v prežívaní medzi dvoma časovými obdobiami. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 54 ± 13 rokov v skupine 2016 - 2019 a 55 ± 13 rokov v skupine 2020 - 2023. Priemerné prežívanie pre celú kohortu bolo 84,1 ± 1,63 mesiaca (95 % CI: 80,97 - 87,37). Medzi oboma časovými obdobiami nebol pozorovaný žiadny významný rozdiel v prežívaní. V období 2020 - 2023 bol vyšší podiel pacientov s NYHA III/IV (48 % oproti 56 %, p = 0,036), ako aj väčší priemer ľavej a pravej komory (LVEDD: 66 ± 7 oproti 68 ± 8 mm, p = 0,001; priemer RV: 34 ± 6 oproti 36 ± 7 mm, p = 0,001). Multivariačná analýza identifikovala vek, NYHA III/IV, CKD v štádiu 3 - 5, diabetes mellitus a NT-proBNP > 3 000 ng/l ako nezávislé negatívne prognostické faktory pre prežitie. Naopak, nadváha a ženské pohlavie boli spojené so zlepšením prežívania. Závery: Pri súčasnej liečbe možno celkové prežívanie pacientov s DCM považovať za primerané. Medzi oboma obdobiami nebol rozdiel v prežívaní. Výsledky však mohli byť ovplyvnené rizikovejším profilom pacientov v novšom období a epidémiou COVID 19. Kľúčové slová: Dilatačná kardiomyopatia, dlhodobá prognóza, komorbidity

Backgroud: Dilated cardiomyopathy is one of the most common causes of HF. The aim of this retrospective analysis was to evaluate the long-term survival of patients with DCM and to assess the impact of various clinical factors on prognosis Methods and results: We retrospectively analyzed survival differences between the two time periods. The mean age at enrollment was 54 ± 13 years for the 2016–2019 group and 55 ± 13 years for the 2020–2023 group. Mean survival for the entire cohort was 84.1 ± 1.63 months (95% CI: 80.97–87.37). No significant difference in survival was observed between the two time periods. In the 2020–2023 era, a higher proportion of patients presented with NYHA III/IV (48% vs. 56%, p = 0.036), as well as larger left and right ventricular diameters (LVEDD: 66 ± 7 vs. 68 ± 8 mm, p = 0.001; RV diameter: 34 ± 6 vs. 36 ± 7 mm, p = 0.001). Multivariable analysis identified age, NYHA III/IV, CKD stage 3–5, diabetes mellitus, and NT-proBNP > 3000 ng/L as independent negative prognostic factors for survival. Conversely, overweight and female gender were associated with improved survival. Conclusions With current treatment, the overall survival of patients with DCM could be considered reasonable. There was no difference in survival between the two eras. However, the results may have been influenced by the higher risk profile of patients in the more recent period and by the COVID 19 epidemic.. Keywords: Dilated cardiomyopathy, long-term prognosis, comorbidities

 

Citácia: Lukáš Kučera, Martin Chudý, Marcela Danková, Eva Goncalvesová: Eight-year survival analysis of patients with dilated cardiomyopathy: Does treatment era affect prognosis?. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

46. MUDr. Michaela Javorková: Hodnotenie vybraných parametrov kardiovaskulárneho rizika a ambulantného monitoringu tlaku krvi po transplantácii obličky

MUDr. Michaela Javorková

Hodnotenie vybraných parametrov kardiovaskulárneho rizika a ambulantného monitoringu tlaku krvi po transplantácii obličky

Školiteľ: doc. MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MPH, MHA

Klinika nefrológie a transplantácii obličiek LFUK a UNB

Práca: pdf

Písomná práca sa zaoberá problematikou artériovej hypertenzie v období po transplantácii obličky, jej dôsledkami, možnosťami merania tlaku krvi a manažmentu. Príjemcovia obličiek vykazujú rozdielny tlak krvi meraný v domácich podmienkach, v ambulancii lekára a pri meraní tlaku krvi systematickými metodikami, medzi ktoré patrí 24-hodinový monitoring tlaku krvi metódou podľa Holtera, s významnou prevalenciou patologických fenotypov artériovej hypertenzie, hypertenzie „bieleho plášťa“ a maskovanej hypertenzie. Vzhľadom na uvedené predstavuje 24-hodinový monitoring tlaku krvi metódou podľa Holtera (ABPM) optimálny nástroj na hodnotenie artériovej hypertenzie u pacientov po transplantácii obličky. Cieľom práce je zdokumentovať prevalenciu artériovej hypertenzie v populácii pacientov po transplantácií obličky, identifikovať patofyziologické procesy, ktoré priamo súvisia s artériovou hypertenziou v danej populácii na základe porovnania vybraných laboratórnych parametrov, echokardiografických nálezov, sonografických nálezov štepu a 24-hodinového monitoringu tlaku krvi metódou podľa Holtera v čase transplantácie obličky a na konci prvého roku po transplantácii obličky. Následne zhodnotiť rizikové a protektívne faktory a efektivitu preventívnych a liečebných opatrení za účelom zlepšenia kompenzácie artériovej hypertenzie a compliance pacientov.

Thesis focuses on the issue of arterial hypertension after kidney transplantation, its consequences, possibilities of blood pressure monitoring and its management. Kidney recipients tend to have different blood pressure levels according to the type of blood pressure monitoring with high prevalence of pathological arterial hypertension phenotypes, white coat hypertension and masked hypertension. Accordingly ambulatory blood pressure monitoring (ABPM) represents the optimal type of blood pressure monitoring in the population of kidney transplant recipients. The aim of thesis is to document the prevalence of arterial hypertension in the group of patients after kidney transplantation, identify pathophysiological processes that are directly connected to arterial hypertension based upon comparison of selected laboratory parameters, echocardiographic and graft ultrasound findings and ABPM, evaluate possible risk and protective factors and the effectiveness of preventive and therapeutic measures with aim to improve arterial hypertension compensation and patients compliance.

 

Citácia: Michaela Javorková, Zuzana Žilinská: Hodnotenie vybraných parametrov kardiovaskulárneho rizika a ambulantného monitoringu tlaku krvi po transplantácii obličky. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.

47. MUDr. Simona Holkovičová: Vybrané neuropsychiatrické aspekty idiopatického normotenzného hydrocefalu: pilotná štúdia.

MUDr. Simona Holkovičová

Vybrané neuropsychiatrické aspekty idiopatického normotenzného hydrocefalu: pilotná štúdia.

Školiteľ: doc. MUDr. Igor Straka, PhD.

II. neurologická klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Úvod: Idiopatický normotenzný hydrocefalus (iNPH) je potenciálne liečiteľné neurodegeneratívne ochorenie, charakterizované ventrikulomegáliou a Hakimovou triádou – poruchou chôdze, inkontinenciou a kognitívnym deficitom. Hoci liečba pomocou ventrikuloperitoneálneho (VP) shuntu preukázala účinnosť pri motorických symptómoch, jej vplyv na emocionálne a psychosociálne aspekty iNPH zostáva neobjasnený. Cieľom štúdie bolo analyzovať neuropsychiatrické príznaky v rôznych štádiách ochorenia a ich vzťah k emocionálnej pohode a kvalite života (QoL). Metodológia: Do štúdie bolo zaradených 15 pacientov s iNPH a 15 opatrovateľov. Použili sa štandardizované nástroje (WHOQOL-BREF, DAS, SCL-90-R, GAD-7, PHQ-9, CFQ, MoCA, FAB, ZBI). Výsledky: Kognitívne poruchy, poruchy chôdze a inkontinencia sa vyskytli u 86,7 % pacientov. Obsedantno-kompulzívne tendencie boli prítomné u 46,7 %, depresívne symptómy u 40 %. Najčastejšími ťažkosťami boli problémy s vyhľadávaním slov (73 %) a rozhodovaním (60 %). Vyššie skóre depresie, úzkosti a apatie významne korelovalo so zníženou QoL. Pacienti bez VP shuntu vykazovali horšie psychické skóre a nižšiu QoL. Záver: Implantácia VP shuntu môže mať pozitívny vplyv nielen na motorické, ale aj na kognitívne a psychické symptómy iNPH.

Introduction: Idiopathic normal pressure hydrocephalus (iNPH) is a potentially treatable neurodegenerative disorder characterized by ventriculomegaly and Hakim’s triad—gait disturbance, urinary incontinence, and cognitive impairment. Although treatment with a ventriculoperitoneal (VP) shunt has proven effective for motor symptoms, its impact on the emotional and psychosocial aspects of iNPH remains unclear. The aim of the study was to analyze neuropsychiatric symptoms at different stages of the disease and their relationship with emotional well-being and quality of life (QoL). Methodology: The study included 15 patients diagnosed with iNPH and 15 caregivers. Standardized assessment tools were used (WHOQOL-BREF, DAS, SCL-90-R, GAD-7, PHQ-9, CFQ, MoCA, FAB, ZBI). Results: Cognitive impairment, gait disturbance, and incontinence were present in 86.7% of patients. Obsessive-compulsive tendencies were observed in 46.7%, and depressive symptoms in 40%. The most frequent difficulties included word-finding problems (73%) and decision-making difficulties (60%). Higher levels of depression, anxiety, and apathy significantly correlated with reduced QoL. Patients without a VP shunt showed worse psychiatric scores and lower QoL. Conclusion: VP shunt implantation may have a positive impact not only on motor symptoms but also on cognitive and psychological manifestations of iNPH.

 

Citácia: Simona Holkovičová, Igor Straka: Vybrané neuropsychiatrické aspekty idiopatického normotenzného hydrocefalu: pilotná štúdia.. (2025) Zborník konferencie študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava.