Program konferencie a abstrakty prac

1. Karin Petrovičová: Deregulácia signálnych dráh mTOR cez Rab1A a jeho expresia v nádoroch kolorekta.

Karin Petrovičová

Deregulácia signálnych dráh mTOR cez Rab1A a jeho expresia v nádoroch kolorekta.

Školiteľ: MUDr. Kristína Mikuš Kuracinová, PhD.

Pracovisko: Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Podľa údajov z GLOBOCAN 2020, patria kolorektálne tumory medzi tri najčastejšie novo-diagnostikované malignity na Slovensku. Deregulácia signálnych dráh, ktoré riadia napríklad proliferáciu buniek, syntézu nukleových kyselín a proteínov, môže spôsobiť nádorovú premenu buniek a ich ďalšie nekontrolované delenie. Na procesoch karcinogenézy sa pri nekontrolovanej aktivácii podieľa aj mTOR dráha. Presná úloha Rab1A proteínu v malígnej premene buniek nie je známa. Vieme ale, že uplatňuje svoj tumorigénny potenciál cez mTOR dráhu. V súčasnosti, má pri diagnostike a plánovaní liečby tumorov imunohistochemické vyšetrenie neoddeliteľné miesto. Cieľom tejto práce je pomocou imunohistochémie dokázať zvýšenú expresiu Rab1A v tumoroch kolorekta oproti okolitému zdravému tkanivu a zistiť, či existuje závislosť medzi výškou expresie Rab1A v cytoplazme buniek a klinicko-patologickými znakmi ako stupeň diferencovanosti nádoru, jeho veľkosť, štádium ochorenia a iné. V 88% vzoriek sa nám podarilo dokázať zvýšenú expresiu Rab1A v nádorových bunkách oproti okolitému zdravému tkanivu, ale závislosť medzi výškou expresie a klinicko-patologickými znakmi sa nám nepodarilo dokázať. Po porovnaní našich výsledkov s inými štúdiami sme v časti výsledky zhodnotili pravdepodobné príčiny nedosiahnutia stanoveného cieľa. Poznanie presných mechanizmov tumorigenézy a cielená terapia na ovplyvnenie efektorov signálnych dráhy mTOR, by mohla zlepšiť liečiteľnosť a prežívanie týchto pacientov.

According to data from GLOBOCAN 2020, colorectal tumors are among the three most common newly diagnosed malignancies in Slovakia. Deregulation of signaling pathways that control, for example, cell proliferation, nucleic acid and protein synthesis, can cause tumor cell transformation and further uncontrolled division. The mTOR signaling pathway is also involved in the processes of carcinogenesis during uncontrolled activation. The exact role of the Rab1A protein in malignant cell transformation is unknown. However, we know that it applies its tumorigenic potential through mTOR. Immunohistochemistry has an essential part in the diagnosis and planning of tumor treatment. The aim of this work is to use immunohistochemistry to prove the increased expression of Rab1A in colorectal tumors compared to the surrounding healthy tissue and to determine whether there is a relationship between Rab1A expression in the cell cytoplasm and clinicopathological features such as tumor differentiation, size, disease stage and others. In 88% of the samples, we were able to prove the increased expression of Rab1A in the tumor cells compared to the surrounding healthy tissue, but we were not able to prove the relationship between the level of expression and the clinicopathological features. After comparing our results with other studies, we evaluated the probable reasons for not achieving the set goal in the results section. Understanding the exact mechanisms of tumorigenesis and targeted therapy to affect mTOR signaling pathway effectors could improve the treatability and survival of these patients.

2. Zuzana Matulová: Potenciál Loop-mediated isothermal amplification (RT-LAMP) ako alternatívnej metódy na detekciu SARS-CoV-2 priamo z odpadových vôd

Zuzana Matulová

Potenciál Loop-mediated isothermal amplification (RT-LAMP) ako alternatívnej metódy na detekciu SARS-CoV-2 priamo z odpadových vôd

Školiteľ: Mgr. Barbora Konečná, PhD. , doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Prítomnosť pandémie spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 spôsobila naliehavú potrebu spoľahlivej a rýchlej metódy na skríning vírusových patogénov. WBE Epidemiologický prístup založený na detekcii z odpadových vôd sa objavil už v začiatkoch pandémie, používal však metódu qRT-PCR, ktorá sa ukazuje ako časovo príliš náročná v podmienkach v ktorých sú potrebné okamžité výsledky. Preto sme sa rozhodli aplikovať metódu RT-LAMP (Loop-mediated isothermal amplification), ktorá si nevyžaduje tepelný cyklér, je rýchlejšia a má porovnateľnú citlivosť pri klinických vzorkách. Cieľom tejto práce bolo zistiť, či je možné RT-LAMP použiť pre vzorky izolovanej RNA z odpadovej vody, ako aj priamo vzorky odpadovej vody s vynechaním kroku izolácie RNA. Porovnávali sme inhibičné účinky odpadovej, vody z vodovodu a Ultrapure vody, do ktorých sme umelo pridali RNA vírusu SARS-CoV-2 a tiež rozsah citlivosti detekcie RT-LAMP pre izolovanú RNA a neizolované pred-pandemické vzorky. Ďalej sme ich porovnávali aj s výsledkami detekcie qRT-PCR. Zistili sme, že citlivosť je len desaťnásobne nižšia pre neizolované vzorky ako pre vzorky izolované a to pri riedení odpadovej vody s pridanou vírusovou RNA. Záverom možno povedať, že v súčasných podmienkach možno RT-LAMP považovať za metódu využiteľnú pre odpadové vody, avšak jej citlivosť má svoje limity.

The ongoing pandemics caused by the SARS-CoV-2 virus generated an urgent need for time effective and reliable approach to screening viral pathogens. Wastewater-based Epidemiology has been used since the beginning of the pandemics mostly relying upon qRT-PCR. However, we found qRT-PCR to be too time-consuming in situations when instant results are needed. Therefore, we opted for Loop-mediated isothermal amplification (RT-LAMP), which does not require a thermal cycler, is faster, and has comparable sensitivity to human samples. The aim of this work was to find out if RT-LAMP can be used for wastewater RNA samples as well as raw wastewater samples skipping the RNA isolation step. We compared the inhibitory effects of wastewater, tap water and Ultra-pure water spiked with isolated RNA of SARS-CoV-2 as well as the sensitivity range of detection in RT-LAMP for isolated RNA and non-isolated spiked pre-pandemic wastewater samples. Then we compared them both to the detection results of qRT-PCR. We found that the sensitivity is only tenfold lower for non-isolated samples than for the isolated samples when diluting the wastewater spiked with viral ribonucleic acid. In conclusion, in the current condition, RT-LAMP can be used for wastewater-based epidemiology, however, the sensitivity is limited.

3. Vanessa Seibert: Kidney tissue changes in COVID-19 patients.

Vanessa Seibert

Kidney tissue changes in COVID-19 patients.

Školiteľ: prof. MUDr. Pavel Babál, CSc.

Pracovisko: Institute of Pathological Anatomy, FM CU

Práca: pdf

Zmeny tkaniva obličiek u pacientov s COVID-19. Prof. MUDr. Pavel Babál, Vanessa Seibert Ústav patologickej anatómie, Univerzita Komenského, Bratislava Úvod: SARS-COV-2 môže postihnúť niekoľko orgánových systémov. Boli odhalené štrukturálne zmeny v pľúcnom, ako aj kardiovaskulárnom tkanive. Cieľom tohto výskumu je zhodnotiť možné morfologické zmeny v obličkovom tkanive pacientov s COVID-19. Metódy: Svetelnou mikroskopiou bolo histopatologicky vyhodnotených 42 vzoriek obličkového tkaniva pacientov, ktorí zomreli na COVID-19 v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v období od 01/2020 do 02/2021. Ďalej sa hodnotila klinická diagnóza ako aj ďalšie údaje, ako sú hladiny kreatinínu alebo doba hospitalizácie. Asociácie boli hodnotené analýzou rozptylu. Výsledky: U 42 pacientov (priemerný vek 74,4; 22 ženy; 20 muži) bola vo všetkých prípadoch prítomná artérioskleróza veľkých ciev, a u šiestich z nich bola hodnotená ako ťažká. Najčastejším histopatologickým nálezom je arterioloskleróza v 80,9 % prípadov, nasleduje glomeruloskleróza (76,2 %) a mezangiálna hrúbka (71,4 %). Ďalej, asociácie s klinickými údajmi odhalili, že kanálová nekróza a interval pitvy-smrti (p<0,01), ako aj artérioskleróza veľkých ciev a maximálne hladiny kreatinínu (p<0,01) môžu byť spojené. Záver: U pacientov s COVID-19 dochádza k výraznému výskytu morfologických zmien v obličkovom tkanive. Najčastejšie ide o artériosklerózu veľkých a malých ciev, po ktorej nasleduje glomeruloskleróza a mezangiálna hrúbka. Kľúčové slová: Koronavírus, SARS-CoV-2, oblička, histopatológia

Kidney tissue changes in COVID-19 patients. Prof. MUDr. Pavel Babál, Vanessa Seibert Institute of Pathological Anatomy, Comenius University, Bratislava Introduction: Several organ systems can be affected by SARS-COV-2. Structural changes within pulmonary as well as cardiovascular tissue have been revealed. The aim of this research is to evaluate possible morphological changes in renal tissue of COVID-19 patients. Methods: By light microscopy, 42 samples of renal tissue from patients who died due to COVID-19 at the University Hospital in Bratislava between 01/2020 and 02/2021 have been histopathologically evaluated. Further, clinical diagnosis and additional data such as creatinine levels or hospitalization period have been assessed. Associations were evaluated by analysis of variance. Results: Among 42 patients (mean age 74,4; 22 females; 20 males) arteriosclerosis of large vessels was present in all cases and in six of them evaluated as severe. Most common histopathological findings are arteriolosclerosis in 80,9% of cases, followed by glomerulosclerosis (76,2%) and mesangial thickness (71,4%). Further, associations with clinical data revealed that canalicular necrosis and death-autopsy interval (p<0,01) as well as arteriosclerosis of large vessels and maximum Creatinine levels (p<0,01) can be linked. Conclusion: There is a significant appearance of morphological changes in renal tissue of COVID-19 patients. Most common are arteriosclerosis of large and small vessels, followed by glomerulosclerosis and mesangial thickness. Keywords: Coronavirus, SARS-CoV-2, kidney, histopathology

4. Michaela Neszméryová: Histologická analýza bioptických vzoriek hrubého čreva od pacientov s chronickou obstipáciou

Michaela Neszméryová

Histologická analýza bioptických vzoriek hrubého čreva od pacientov s chronickou obstipáciou

Školiteľ: MUDr. Andrea Janegová, PhD.

Pracovisko: Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Chronická obstipácia predstavuje jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich gastrointestinálnych porúch. Nemalé percento prebieha pod obrazom chronického stavu s terapeuticky málo ovplyvniteľným priebehom. Je nevyhnutné poznať presné patofyziologické mechanizmy tohto stavu pre jeho cielené a efektívne terapeutické ovplyvnenie. V súčasnosti sa hromadia dôkazy, že abnormality enterického nervového systému a kvantitatívne zmeny Cajalových buniek, predstavujú dve entity, ktoré pravdepodobne zohrávajú ústrednú úlohu v rozvoji porúch motility. Hlavným cieľom práce bola analýza bioptických vzoriek rekta a hodnotenie morfologických zmien enterického nervového systému a intersticiálnych Cajalových buniek u pacientov s chronickou obstipáciou oproti kontrolným pacientom. U pacientov s chronickou obstipáciou sme v submukóze zistili jednak pokles v počte gangliových buniek hrubého čreva, ktorý bol však oproti kontrolnej skupine nesignifikantný a prítomnosť hypertrofických nervových vlákien v 5 z 12 prípadov oproti negatívnemu nálezu v kontrolných vzorkách. Pri hodnotení intersticiálnych Cajalových buniek vykazovali vzorky pacientov s chronickou obstipáciou signifikantne nižšie percento obalenia myenterických ganglií Cajalovými bunkami v porovnaní s kontrolnými vzorkami. Z výsledkov hodnotenia morfologických zmien sa možno prikloniť k názoru, že abnormality enterického nervového systému a kvantitatívne zmeny Cajalových buniek, majú pravdepodobne príčinnú súvislosť s chronickou obstipáciou.

Chronic constipation represents one of the most common gastrointestinal disorders. A significant percentage has a course of a chronic state which is therapeutically hardly controllable and it significantly affects the quality of the patient's life. Evidence shows that enteric nervous system abnormalities and quantitative changes in Cajal cells represent two entities that are likely to play a key role in the development of motility disorders. The main goal of this work was the analysis of rectal biopsy samples and evaluation of morphological changes of the enteric nervous system and interstitial Cajal cells of patients with chronic constipation compared to control patients. We found a decrease in the number of ganglion cells in the submucosa in patients with chronic constipation, which was insignificant compared to the control group, and the presence of hypertrophic nerve fibers in 5 out of 12 cases compared to the negative finding in the control samples. When evaluating interstitial Cajal cells, samples from patients with chronic constipation showed a significantly lower percentage of Cajal cell envelopment of myenteric ganglia compared to control samples. These results point to a probable causal relation between chronic constipation and abnormalities of the enteric nervous system and intersticial Cajal cells.

5. Bsc. Ricarda Nimphy: Challenging a "Cushy" Life: Potential Roles of Thermogenesis and Adipose Tissue Adaptations in Delayed Aging of Ames and Snell Dwarf Mice

Bsc. Ricarda Nimphy

Challenging a "Cushy" Life: Potential Roles of Thermogenesis and Adipose Tissue Adaptations in Delayed Aging of Ames and Snell Dwarf Mice

Školiteľ: Valencak, Teresa, Assoz.Prof in Mag a rer.nat. Dr in rer.nat. Priv.-Doz in

Pracovisko: Department of Physiology, Pathophysiology and Biophysics, Department of Physiology, Pathophysiology and Experimental Endocrinology, Veterinary University Vienna

Práca: pdf

Laboratórne modely myší s geneticky zmenenou signalizáciou rastového hormónu (GH) a s následnými endokrinnými poruchami, majú dlhšiu životnosť ako kontrolní súrodenci. Ako také sa tieto myši bežne skúmajú, aby sa určila úloha somatotropnej osi, pokiaľ ide o dĺžku zdravia a dlhovekosť u cicavcov. Dva najvýznamnejšie myšacie mutanty v tomto kontexte sú geneticky trpasličí Ames a Snell modely, ktoré boli intenzívne študované už viac ako dve desaťročia. Len nedávno sa však navrhlo, že biele aj hnedé zásoby tukového tkaniva môžu prispievať k ich oneskorenému starnutiu. Tu si prezeráme aktuálny stav v teréne a dopĺňame ho najnovšími údajmi z našich laboratórií.

Laboratory mouse models with genetically altered growth hormone (GH) signaling and subsequent endocrine disruptions, have longer lifespans than control littermates. As such, these mice are commonly examined to determine the role of the somatotropic axis as it relates to healthspan and longevity in mammals. The two most prominent mouse mutants in this context are the genetically dwarf Ames and Snell models which have been studied extensively for over two decades. However, it has only been proposed recently that both white and brown adipose tissue depots may contribute to their delayed aging. Here we review the current state of the field and supplement it with recent data from our labs.

7. Henrieta Hajdúová: Porovnanie vyšetrovacích metód používaných v rámci celoplošného skríningu sluchu novorodencov – je duálny skríning efektívnejší?

Henrieta Hajdúová

Porovnanie vyšetrovacích metód používaných v rámci celoplošného skríningu sluchu novorodencov – je duálny skríning efektívnejší? Comparison of screening methods used in nationwide newborn hearing screening - is two-step screening more effective?

Školiteľ: MUDr. Irina Goljerová, CSc., MPH, MUDr. Dimitrios Paouris

Pracovisko: Detská otorinolaryngologická klinika LFUK a NÚDCH

Práca: pdf

Cieľ:Cieľom tejto štúdie bolo porovnanie výsledkov rôznych vyšetrovacích metód používaných v novorodeneckom skríningu, medzi ktoré patrí aj duálne vyšetrenie ako prvý možný krok skríningového procesu s TEOAE aj aABR. Metódy:Účastníci štúdie boli novorodenci (322), ktorí boli odoslaní na Kliniku detskej otorinolaryngológie LFUK a NÚDCH, potom, ako nemali výbavné TEOAE1 na neonatologickom oddelení od 01/2019 do 12/2020. Bol vykonaný reskríning TEOAE a zároveň pacienti podstúpili aj aABR test v jednom sedení. Pacienti s patologickým výsledkom boli ďalej testovaní metódami VRA vo voľnom poli a/alebo ASSR na získanie definitívnej diagnózy. Výsledky: 143 pacientov (44,41%) z 322 mali nevýbavné TEOAE2. Z 143 detí s nevýbavnými TEOAE2, 57(39,9%) nevyhovelo pri aABR.Jedno dieťa s výbavnými TEOAE2 nevyhovelo pri aABR. Zo 143 pacientov s nevýbavnými TEOAE2, 39(27,3%) malo definitívne stanovenú sensorineurálnu poruchu sluchu (SNPS).Z 58 pacientov, ktorí nevyhoveli pri aABR, 39 pacientov (67,2%) malo SNPS. Tie výsledky mali štatisticku významnosť(p=0.000). Z 322 pacientov 131 (40,7%) malo ženské pohlavie, 191(59,3%) mužské ( bez štat. významnosti). Priemerný vek stanovenia diagnózy SNPS bolo 10.1 mes. Záver: Percento falošne pozitívnych výsledkov je výrazne vyššie v prípade merania pomocou len TEOAE, buď na neonatológii alebo na ORL pracovisku v porovnaní s meraním pomocou TEOAE spolu s vyšetrením aABR.

Aim:To compare the results of various examination methods used in the newborn hearing screening, including a two-step examination(TEOAE+aABR). Methods:Neonates(322), referred to the Clinic of Pediatric Otorhinolaryngology of the MFCU and the NICD after a „refer“ result on the TEOAE1 in the neonatology department from 01/2019 to 12/2020. TEOAE rescreening was performed along with an aABR test, both in one session. Patients with a pathological outcome were further tested by open field VRA and/or ASSR methods to obtain a definitive diagnosis. Results: One hundred forty three(44.41%) out of 322 patients did not pass the TEOAE2 test. Of the 143 with non-pass on the TEOAE2, 57(39.9%) failed the aABR test. One child with a pass result on the TEOAE2 test failed the aABR. Of the 143 with non-pass result on the TEOAE2, 39(27.3%) had definitive sensorineural hearing loss (SNHL). Of the 58 who failed the aABR, 39(67.2%) had SNPS(p = 0.000). Of the 322 patients, 131(40.7%) were female, 191(59.3%) male (no statistical significance). The average age at diagnosis of SNHL was 10.1 months. Conclusion:The percentage of false positive results is significantly higher when using TEOAE alone, either in neonatology or in the ENT setting, compared to a two-step approach(combination TEOAE+aABR).

8. Miriam Bollová: Postmortálna analýza príčin prenatálnej úmrtnosti

Miriam Bollová

Postmortálna analýza príčin prenatálnej úmrtnosti

Školiteľ: MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD, MHA, MPH

Pracovisko: Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

Prenatálna úmrtnosť je aj napriek výrazným pokrokom v diagnostike a liečbe v posledných desaťročiach stále najzávažnejšou a nezriedkavou komplikáciou gravidity. Určenie a pochopenie príčiny, ktorá k úmrtiu plodu viedla, je dôležité nielen z hľadiska pokroku v diagnostike a liečbe budúcich gravidných pacientiek, ale tiež z hľadiska kvalitného poradenstva rodičom, ktorých táto udalosť postihla. Príčinu prenatálneho úmrtia je snahou odhaliť práve pri pitve. Túto úlohu však patológom sťažuje veľký rozsah možných príčin prenatálnych úmrtí, ako aj ich vzájomné spolupôsobenie a prelínanie sa. Doposiaľ vzniklo množstvo klasifikačných systémov, ktorých zámerom je túto neľahkú úlohu pomôcť vyriešiť, avšak dodnes neexistuje jednotný klasifikačný systém, ktorý by bolo možné použiť paušálne. V nasledujúcej práci sa venujeme spracovaniu záznamov pitevných protokolov z pitiev prenatálnych úmrtí zo SLaPA pracovísk ÚDZS na Slovensku. Podstatou tejto práce je priblížiť a analyzovať príčiny prenatálnych úmrtí na Slovensku za obdobie roka 2021. Z celkovej databázy ÚDZS obsahujúcej 1258 záznamov pracovísk SLaPA z celého Slovenska a z obdobia rokov 2018-2021 sme získali 305 záznamov úmrtí plodov a potratov v období roka 2021, ktoré sme následne porovnali.

Despite the progress in diagnosing and treatment during the latest decades, prenatal mortality is the most important and not uncommon complication of gravidity. To determine and understand the cause, which lead to the death of fetus, is important not only from the point of view of progress in diagnosing and treatment of future pregnant patients but also from the point of view of quality guidance of parents afflicted by this event. The aim is to discover the cause of prenatal death specifically from the autopsy. This task is complicated by a broad range of possible causes of prenatal deaths, their mutual activity and crossover. A number of classification systems have come into being so far, the intention of which is to help solve this difficult task. However, up to the present day there is no unified classification system that could be used flatly. In this thesis, we process the recordings of autopsy protocols of prenatal deaths in SLaPA workplaces of UDZS in Slovakia. The substance of the thesis is to describe and analyse the causes of prenatal deaths in Slovakia in the year 2021. In the end, from the global database covering the period 2018-2021 and comprising 1258 recordings of fetus deaths and abortions from SLaPA workplaces in the whole of Slovakia, we obtained 305 recordings of fetus deaths for the year 2021, which we then compared.

9. Bernadett Baginová: Charakterizácia dysplastických zmien krčka maternice a ich progresia v súvislosti s infekciou HPV

Bernadett Baginová

Charakterizácia dysplastických zmien krčka maternice a ich progresia v súvislosti s infekciou HPV

Školiteľ: MUDr. Pavol Janega, PhD.

Pracovisko: Ústav patologickej anatómie LF UK a UNB

Práca: pdf

ABSTRAKT BAGINOVÁ, Bernadett: Charakterizácia dysplastických zmien krčka maternice a ich progresia v súvislosti s infekciou HPV. [Diplomová práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Lekárska fakulta. Ústav patologickej anatómie LF UK a UN Bratislava; Vedúci záverečnej práce: MUDr. Pavol Janega, PhD. Bratislava: LF UK, 2022, 98 s. Prezentovaná diplomová práca sa zaoberá charakterizáciou dysplastických zmien krčka maternice a ich progresiou v súvislosti s infekciou HPV. Venuje sa charakterizácii základných morfologických zmien krčka maternice asociovaných s infekciou HPV. Praktická časť predloženej diplomovej práce je súčasťou projektu HPVScreen a Biomedires2 zameraných na výskum nádorových zmien maternice. Do realizovanej prierezovej štúdie bolo zahrnutých 507 žien, ktoré v spolupráci s ošetrujúcim lekárom vyplnili dotazník zameraný na základné anamnestické údaje a bol im odobratý ster z krčka maternice s cieľom vyšetrenia prítomnosti infekcie HPV. Cieľom práce bolo zistiť premorenosť populácie vírusom HPV a overiť korelácie ku klinickým anamnestickým údajom. Preukázali sme signifikantnú koreláciu prítomnosti vírusu HPV k mladšiemu veku pacientky, nižšiemu vzdelaniu na úrovni základnej školy, ako aj nižšiemu počtu pôrodov a potratov. Výskyt infekcie HPV nekoreloval s pravidelnosťou návštev u gynekológa, ani s predchádzajúcim očkovaním, pozitívne však koreloval s rizikom pozitívneho cytologického nálezu na úrovni L-SIL a horšie. Vyšetrenie HPV infekcie je dôležitým diagnostickým údajom, ktorý má vzťah k riziku progresie cytologických zmien krčka maternice. Lepšie poznanie premorenosti populácie SR vírusom môže prispieť k cielenej prevencii vzniku nádorov krčka maternice. Kľúčové slová: dysplázia, krčok maternice, ľudský papilomavírus, infekcia HPV, zmeny na krčku maternice.

ABSTRACT BAGINOVÁ, Bernadett: Characterization of Cervical Dysplastic Changes and Their Progression in Connection with HPV Infection. [Diploma thesis]. Comenius University in Bratislava. Faculty of medicine. Department of pathological anatomy LF UK and UN Bratislava. Supervisor: MUDr. Pavol Janega, PhD. Bratislava: LF UK, 2022, 98 pages. The presented diploma thesis deals with characterization of dysplastic changes in the cervix of uteri and their progression in relation to HPV infection. It is pointed to characterize basic morphological changes in cervical epithelium associated with HPV infection. The practical part of the presented diploma thesis is a part of the HPVScreen and Biomedires2 projects aimed to study the neoplastic transformation in uterus. The 507 women were included in the realized cross-sectional study. The patients completed a questionnaire focused on the basic anamnestic data and the smear from uterine cervix was obtained with the aim to analyse the presence of HPV infection. The aim of the thesis was to determine the prevalence of the HPV virus in population and to verify the correlations to clinical data. We have shown a significant correlation of the HPV virus positivity to younger age of patients, lower education status at the level of the primary school as well as to lower number of births and abortions. The incidence of HPV infection did not correlate with regularity of gynaecologic examinations nor with a previous vaccination, but positively correlated with the risk of positive cytological finding at the level of L-SIL and worse. HPV infection examination is an important diagnostic method that has a relationship with the risk of progression of cytological cervical changes. Better knowledge of its prevalence in population can contribute to better prevention of cervical tumours. Key words: dysplasia, cervix, Human Papilloma Virus, HPV infection, cervical changes

10. Tomáš Bernát: Aspirácia cudzieho telesa u detí: Multivariačná analýza prognostickej hodnoty klinických a rádiologických nálezov

Tomáš Bernát

Aspirácia cudzieho telesa u detí: Multivariačná analýza prognostickej hodnoty klinických a rádiologických nálezov Foreign body aspiration in children: Multivariate analysis of prognostic value of clinical and radiological findings.

Školiteľ: MUDr. Irina Goljerová, CSc., MPH, MUDr. Dimitrios Paouris

Pracovisko: Detská otorinolaryngologická klinika LFUK a NÚDCH

Práca: pdf

Cieľ: Aspirácia cudzieho telesa je akútny stav typický pre batoľatá. Cieľom práce bolo zhodnotiť význam troch prediktívnych faktorov: anamnéza, auskultačný nález a RTG nález pľúc v rámci indikácie bronchoskopie u detského pacienta. Metódy: Súbor tvorí 117 detských bronchoskopovaných pacientov (CH:60.68%, D:39.32%) na DORLK LF UK a NÚDCH pre podozrenie na aspiráciu cudzieho telesa v rokoch 2017-2021. V rámci štatistickej analýzy sme hodnotili: vek, pohlavie, anamnestické údaje: prítomnosť/neprítomnosť aspiračného momentu, výskyt cyanózy, dyspnoe, horúčky, auskultačný a RTG nález pľúc, v prípade pozitívnej bronchoskopie lokalizáciu cudzieho telesa, čas jeho prítomnosti v DDO a metódu extrakcie. Výsledky: Jednorozmerná analýza: teleso bolo prítomné v 54,7% prípadov, organické cudzie telesá v 44,4%, lokalizované najčastejšie v pravom bronchu (31.62%), odstránené hlavne flexibilným bronchoskopom (58,5%). Prítomnosť cudzieho telesa koreluje s prítomnosťou patologických nálezov na RTG pľúc, hlavne emfyzému a pri auskultácii, hlavne stranový rozdiel a stridor. Prítomnosť pneumónie nemá vplyv na auskultačný a RTG nález pacientov pri indikácii pacienta na bronchoskopiu. Viacrozmerná analýza: pozitívna prediktívna hodnota (auskultácia/anamnéza/RTG): +/+/+ (72%), +/-/+ (72%) +/-/- (55%). Záver: Viacrozmerná analýza potvrdila vysokú prediktívnu hodnotu pre pozitívneho auskultácneho a RTG nálezu pri podozrení na aspiráciu cudzieho telesa.

Aim:Aspiration of a foreign body(FB) is an emergent condition, typical of toddlers. Our aim was to evaluate the significance of three predictive factors: incident anamnesis, auscultation and lung X-ray findings as indications of bronchoscopy. Methods:A total of 117 patients who underwent bronchoscopy(M: 60.68%, F: 39.32%) for suspected FB aspiration, between 2017 and 2021. Including statistical analysis, we evaluated: age, sex, anamnestic data: presence/absence of aspiration moment, occurrence of cyanosis, dyspnoea, fever, auscultation and lung X-ray findings, while in the case of FB presence: FB location, extraction method and duration of its presence in the body. Results:Univariate analysis:FB was present in 54.7% of cases (organic FB:44.4%), most often localized: right bronchus(31.62%), removed with a flexible bronchoscope(58.5%). FB presence correlates with emphysema and auscultation on lung X-ray and unilateral difference and stridor on auscultation. Presence of pneumonia does not affect the auscultation and X-ray findings when the patient is indicated for bronchoscopy. Multivariate analysis: Positive Predictive Value(PPV)(auscultation/history/ X-ray): +/+/+(72%), +/-/+ (72%), +/-/- (55%). Conclusion:Multivariate analysis confirmed the high predictive value for a positive auscultation and X-ray finding for the presence of foreign body aspiration.

11. Sophie Vulganová: Zachovanie reprodukcie u onkologických pacientok

Sophie Vulganová

Zachovanie reprodukcie u onkologických pacientok

Školiteľ: MUDr. Martin Petrenko, CSc. MBA , prof. RNDr. Ivan Varga PhD. et PhD.

Pracovisko: I.gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, Ústav histológie a embryológie LF UK

Práca: pdf

Prevalencia rakoviny u mladých žien vzrastá každým rokom. Najčastejším typom, ktorý ohrozuje ženy v reprodukčnom veku je karcinóm prsníka. Liečba pacientky zahŕňa operáciu, chemoterapiu, prípadne rádioterapiu. Pri včasnej diagnostike je vysoká pravdepodobnosť, že pacientka vyzdravie a bude schopná žiť normálny život. Nežiadúcim efektom liečby je však zníženie fertility. U mladých žien to predstavuje komplikáciu, nakoľko väčšina z nich ešte nenaplnila svoj reprodukčný potenciál a v budúcnosti by takúto príležitosť chcela mať. Ako možnosť zachovania reprodukcie je uvedená a odborníkmi odporúčaná práve kryoprezervácia, čiže metóda mrazenia biologického materiálu (vajíčka, embryá) s následnou možnosťou ich využitia na oplodnenie po ukončení liečby. Táto metóda zachovania fertility je však mimoriadne nákladná pre pacientku bez partnera (približná suma je 1200 – 2000 EUR ) a v Slovenskej republike nie je hradená zdravotnými poisťovňami. Vedia ženy o tejto možnosti a vedia si to uhradiť samé? Malo by sa v systéme niečo zmeniť ? V prieskume sme sa pýtali desiatky mladých žien na ich vek, životný status, či sú bezdetné alebo už dieťa či deti majú. Krátko sme ich oboznámili s problémom financovania takéhoto zákroku pri onkologickom ochorení. V poslednej otázke mala respondentka odpovedať, či súhlasí so zmenou financovania tak, aby istú časť nákladov kryoprezervácie onkologickým pacientkam hradila poisťovňa. Možnosť zachovania plodnosti pre pacientky s rakovinou je dostupná s úhradou vo väčšine európskych krajín. 13 krajín (43,3 %) hradí všetky možnosti, ktoré ponúka a 4 krajiny (13,3%) hradia aspoň jednu možnosť. Spolu 17 krajín venuje svoju pozornosť týmto ženám, Slovensko nehradí žiadnu možnosť intervencie zachovania plodnosti onkologickým pacientkam.

The prevalence of cancer in young women is increasing every year. The most common type that threatens women of childbearing age is breast cancer. The patient's treatment includes surgery, chemotherapy, or radiotherapy. With early diagnosis, the patient is highly likely to recover and be able to live a normal life. However, a side effect of treatment is reduced fertility. This is a complication for young women, as most of them have not yet reached their reproductive potential and would like to have such an opportunity in the future. Cryopreservation, i.e. the method of freezing biological material (eggs, embryos) with the subsequent possibility of their use for fertilization after the end of treatment, is mentioned and recommended by experts as a possibility of preserving reproduction. However, this method of maintaining fertility is extremely expensive for a patient without a partner (the approximate cost is 1200 - 2000 EUR). In the Slovak Republic, health insurance companies do not cover the treatment. Do women know about this option, and can they pay for it themselves? Should something change in the system? In the survey, we asked dozens of young women about their age, life status, whether they are childless or whether they already have a child or children. We briefed them on the problem of financing such an intervention for cancer and then asked if and how they would be able to cover such an amount. In the last question, the respondents had to answer whether they would welcome a change in the financing of treatments so that the insurance company would cover a specific part of the cryopreservation costs for oncology patients. The possibility of maintaining fertility for cancer patients is available with payment in most European countries. As many as 13 countries (43.3%) pay for all the offered options, and 4 countries (13.3%) pay for at least one option. A total of 17 countries pay attention to these women; Slovakia does not pay for any possibility of intervention to maintain fertility in cancer patients.

12. Šimon Janovič: Epidemiológia pádov na Slovensku

Šimon Janovič

Epidemiológia pádov na Slovensku

Školiteľ: MUDr. Zuzana Košutzká, PhD.

Pracovisko: II. neurologická klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Pády predstavujú významný problém v oblasti verejného zdravotníctva ako aj finančného zaťaženia zdravotných systémov po celom svete. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie početnosť hlavnej rizikovej skupiny pre pády (ľudia nad 60 rokov) narastie do roku 2050, až na 2 miliardy zo súčasných 900 miliónov. Cieľom predkladanej práce je zhodnotenie klinicko-demografických údajov o pacientoch, ktorí boli vyšetrení na traumatologickej ambulancii v dôsledku pádu. Do výskumu bolo zaradených celkovo 3000 pacientov ošetrených na traumatologickej ambulancii UNB, spĺňajúcich inklúzne kritéria ako: vek 18 a viac rokov, záznam o páde v príjmovej zdravotnej dokumentácii, pád v dátume od 1.1.2019 - 31.12.2019 a pád bol bez priameho cudzieho zavinenia. Z celkového množstva pacientov (3000) dominovali ženy (53%). V najrizikovejšej vekovej kategórii (ľudia nad 60 rokov), ženy dominovali viac ako dvojnásobne. Z pohľadu výskytu pádov u ľudí pod 60 rokov, sa zastúpenie žien znížilo, v dôsledku výraznejšej prevahy pádov u mužov vo vekovej skupine do 50 rokov (59%). Jeden z faktorov vyššieho výskytu pádov u mužov do 50 rokov bola rola alkoholu, ktorý bol príčinou pádu v tejto vekovej kategórii štyri krát viac ako u žien. V závere sa dá povedať, že hlavnou rizikovou osobou pre zdravotné ako aj ekonomické riziko, je žena nad 60 rokov, zdržiavajúca sa najmä v domácom prostredí.

Falls represent a significant public health problem as well as a financial burden on health systems around the world. The World Health Organization estimates that the main risk group for falls (people over 60 years of age) will increase to 2 billion by 2050, up from 900 million today. The aim of the present work is to evaluate the clinico-demographic data of patients who have been seen in a trauma outpatient clinic as a result of a fall. A total of 3000 patients treated at the trauma outpatient clinic of UNB were included in the research, meeting inclusion criteria such as: age 18 years and above, a record of fall in the admission medical record, fall in the date range of January 1, 2019 - December 31, 2019, and the fall was without direct external fault. Of the total patients (3000), females (53%) dominated the sample. In the highest risk age group (people over 60 years), women dominated more than twice. In terms of the prevalence of falls in people under 60 years, the representation of women decreased, due to a stronger predominance of falls in men in the under 50 age group (59%). One factor in the higher incidence of falls in men under 50 was the role of alcohol, which was four times more likely to be a cause of falls in this age group than in women. In conclusion, the main person at risk for both health and economic risk is the woman over 60 years of age, staying mainly in the home environment.

14. MUDr. Martin Alföldi: Je amniopatch efektívnou liečbou spontánneho, previabilného odtoku plodovej vody? Analýza perinatálnych výsledkov.

MUDr. Martin Alföldi

Je amniopatch efektívnou liečbou spontánneho, previabilného odtoku plodovej vody? Analýza perinatálnych výsledkov.

Školiteľ: doc. MUDr. Vladimír Ferianec, PhD.

Pracovisko: II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

[Abstrakt] Ciele: Charakteristika perinatálnych výsledkov gravidít komplikovaných spontánnym, previabilným odtokom plodovej vody s terapeutickou intervenciou vo forme amniopatchu na II gynekologicko-pôrodníckej klinike (2008-2019). Materiál a metódy: Retrospektívna analýza perinatálnych ukazovateľov a včasnej neonatálnej morbidity gravidít liečených amniopatchom. Diskusné porovnanie s publikovanými prácami prípadov spontánneho, previabilného odtoku plodovej vody manažovaných expektačne. Výsledky: Z celkového počtu gravidít 53 vyhovelo exklúznym kritériám, z ktorých 35 bolo ukončených pôrodom živého novorodenca, 3 novorodenci zomreli počas hospitalizácie. U živonarodených novorodencov bol zaznamenaný následný výskyt včasných komplikácií: 1. Bronchopulmonálna dysplázia (10/35 – 28,57%), 2. Syndróm dychovej tiesne novorodenca (25/35 – 71,42%), 3. Neonatálna sepsa (15/35 – 42,85%), 4. Intraventrikulárne krvácanie (14/35 – 40%), 5. Periventrikulárna leukomalácia (3/35 – 8,57%), 6. Nekrotizujúca enterokolitída (2/35 – 5,71%), 7. Retinopatia prematúrnych (7/35 – 20%) a 8. Syndróm fetálnej kompresie (16/35 – 45,71%). Pri porovnaní súboru s dostupnými publikáciami expektačne manažovaných gravidít v diskusii sme zaznamenali štatistický významne nižší výskyt syndrómu dychovej tiesne, retinopatie a chorioamnionitídy v našom súbore pri súčasne vyššom výskyte fetálnych kompresívnych defektov. Záver: Amniopatch môže predstavovať terapeutickú metódu umožňujúcu zníženie neonatálnej mortality asociovanej s RDS, infekčnej morbidity matiek a alternatívu u pacientiek, ktoré požadujú aktívny prístup k takto kompromitovanej tehotnosti. Kľúčové slová: Spontánny, previabilný odtok plodovej vody, Amniopatch, Expektačný manažment, Perinatálna morbidita, Perinatálna mortalita.

Abstract: Objectives: To characterize perinatal outcomes of pregnancies complicated by spontaneous previable premature rupture of membranes with therapeutic intervention in the form of amniopatch (AP) at the 2nd Department of Obstetrics and Gynecology (2008-2019). Materials and Methods: Retrospective analysis of perinatal markers and early neonatal morbidity of pregnancies treated with amniopatch. Discussion comparison with the published papers of cases of spontaneous previable rupture of membranes managed expectantly. Results: Out of the total number of pregnancies, 53 met the exclusion criteria, of which 35 were terminated by delivering a live newborn, 3 newborns died during hospitalization. The following incidence of early complications has been reported in live births: 1. Bronchopulmonary dysplasia (10/35 – 28.57%), 2. Newborn respiratory distress syndrome (25/35 – 71.42%), 3. Neonatal sepsis (15/35 – 42.85%), 4. Intraventricular hemorrhage (14/35 – 40%), 5. Periventricular leukomalacia (3/35 – 8.57%), 6. Necrotizing enterocolitis (2/35 – 5.71%), 7. Retinopathy of prematurity (7/35 – 20%) and 8. Fetal compression syndrome (16/35 – 45.71%). In a discussion comparison with available publications of expectantly managed pregnancies, we observed a statistically significantly lower incidence of respiratory distress syndrome, retinopathy, and chorioamnionitis in our cohort along with a higher incidence of fetal compression defects. Conclusion: Amniopatch can be a therapeutic method for reducing neonatal mortality associated with RDS, maternal infectious morbidity, and an alternative in patients who require an active approach to such a compromised pregnancy. Key words: Spontaneous previable rupture of membranes, Amniopatch, Expectant management, Perinatal morbidity, Perinatal mortality

15. MUDr. Tomáš Debnár: Analýza cisárskych rezov na Gynekologicko-pôrodníckej klinike FN Nitra podľa Robsonovej klasifikácie

MUDr. Tomáš Debnár

Analýza cisárskych rezov na Gynekologicko-pôrodníckej klinike FN Nitra podľa Robsonovej klasifikácie

Školiteľ: prof. MUDr. Miloš Mlynček, CSc.

Pracovisko: Gyn. pôr. klinika FN Nitra, Poliklinika Procare Nitra, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Gyn. pôr. klinika FN Trnava, Gyn. pôr. odd. Nemocnica Svet zdravia Topoľčany

Práca: pdf

Cieľom práce je analýza frekvencie cisárskych rezov s použitím Robsonovej klasifikácie na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice Nitra a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v rokoch 2020 a 2021. Robsonova klasifikácia zatrieďuje cisárske rezy do 10 podskupín a slúži po exaktnej analýze, k nájdeniu spôsobov zníženia frekvencie sekcií na konkrétnom pracovisku

The aim of the work is to analyze the frequency of caesarean sections using Robson's classification at the Gynecology and Obstetrics Clinic of the University Hospital Nitra and the University of Constantine the Philosopher in Nitra in 2020 and 2021. Robson's classification classifies caesarean sections into 10 subgroups and serves, after an exact analysis, to find ways to reduce the frequency of sections at a particular workplace.

16. MUDr. Jakub Daniš: Analýza závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v rokoch 2012 – 2020

MUDr. Jakub Daniš

Analýza závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v rokoch 2012 – 2020

Školiteľ: prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko - pôrodnícka klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

Práca analyzuje 953 prípadov závažného popôrodného krvácania v rokoch 2012 - 2020 v Slovenskej republike. Údaje boli získané zo štandardizovaných dotazníkov sekcie perinatálnej medicíny Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Závažné popôrodné krvácanie bolo definované ako krvácanie vyžadujúce podanie 4 a viac transfúznych jednotiek erytrocytov. Incidencia závažného popôrodného krvácania bola 2,01 na 1 000 pôrodov. Medzi príčinami krvácania dominovala hypotónia maternice – 38 %, krvácanie z pôrodných poranení – 19 % a predčasné odlučovanie placenty – 18 %. V chirurgickej liečbe krvácania dominovala peripartálna hysterektómia – 12,8 %. V medikamentóznej liečbe hypotónie maternice dominovalo použitie oxytocínu a methylergometrínu – 86 % a 92%. V priebehu rokov 2012 - 2020 v hematologickej liečbe postupne stúpa použitie fibrinogénu – z 10,6 % na 33,6 % a kyseliny tranexámovej – z 0 % na 42,3 %. Pre závažné popôrodné krvácanie bola na jednotky intenzívnej starostlivosti transportovaných 28,7% pacientok. Úmrtnosť v sledovanom súbore bola 5,2 na 1 000 prípadov. Pravidelným auditom závažného popôrodného krvácania sa zlepšuje jeho manažment - podporná hematologická aj chirurgická liečba. Analýza potvrdila, že rezervy sú najmä v podhodnocovaní vizuálne odhadovaných krvných strát a použití uterus zachovávajúcich intervencií.

The work analyzes 953 cases of severe postpartum haemorrhage in 2012 - 2020 in the Slovak Republic. The data were obtained from the questionnaires of the Slovak Gynecological and Obstetrical Society. Severe postpartum haemorrhage was defined as bleeding requiring the use of 4 or more transfusion units of erythrocytes. The incidence of severe postpartum haemorrhage was 2.01/1,000 births. The most common cause of haemorrhage was uterine hypotony - 38 %, haemorrhage from birth injuries - 19 %, premature placental abruption - 18 %. The most common surgical modality of treatment was peripartum hysterectomy - 12.8 %. The oxytocin and methylergometrine were used 86 and 92 % respectivelly. During the observed period, the use of fibrinogen in hematological treatment gradually increased - from 10.6 to 33.6 % and tranexamic acid - from 0 % to 42.3 %. 28.7 % of patients were transported to intensive care units. The mortality in the study group was 5.2/1,000 cases. Audit of severe postpartum haemorrhage improves its management - hematological and surgical treatment. The analysis confirmed that the reserves are mainly in underestimating visually estimated blood loss and the use of uterus-preserving interventions.

17. Mgr. Lucia Mihalovičová: Gestačný diabetes mellitus bez obezity matky neovplyvňuje cirkulujúce koncentrácie mimobunkovej DNA u potomkov v myšacom modeli

Mgr. Lucia Mihalovičová

Gestačný diabetes mellitus bez obezity matky neovplyvňuje cirkulujúce koncentrácie mimobunkovej DNA u potomkov v myšacom modeli

Školiteľ: doc. MUDr. Katarína Šebeková, DrSc

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Gestačný diabetes mellitus (GDM) je celosvetový problém, ktorý významne zvyšuje riziko tehotenských komplikácií a predčasného pôrodu, a je spojený s nepriaznivými zdravotnými následkami pre matku a dieťa. Hyperglykémia počas tehotenstva zhoršuje vnútromaternicové prostredie, ovplyvňuje normálny vývin plodu a tento stav môže viesť k zvýšenému riziku vzniku obezity, intolerancie glukózy a diabetu 2. typu (T2DM) u potomkov v neskoršom veku. V prítomnosti obezity a inzulínovej rezistencie boli zistené vyššie koncentrácie extracelulárnej DNA, ktoré môžu viesť k zápalu. V tejto štúdii sme sa zamerali na skúmanie vplyvu GDM na hmotnosť, glukózovú toleranciu a hladiny extracelulárnej DNA u adolescentných potomkov GDM matiek u CD1 myší. Na indukciu GDM sme použili kombináciu diéty typu fast-food (FFD) a nízke dávky streptozotocínu (STZ) pred tehotenstvom, čím sme zabránili interakcii plodu s STZ. FFD neviedla k obezite u matiek. Potomstvo normoglykemických myší konzumujúcich FFD alebo kontrolnú stravu slúžilo ako kontrola. Všetci potomkovia konzumovali po odstavení štandardnú stravu. Výsledky naznačujú, že u samčích potomkov matiek s GDM sa prejavilo spomalenie rastu v porovnaní s ostatnými dvoma skupinami ich rovesníkov. Dospievajúci potomkovia GDM matiek nemali zhoršenú glykémiu ani inzulinémiu. Koncentrácie ecDNA sa medzi skupinami významne nelíšili. Hyperglykémia matiek v našej štúdii mala nepriaznivý vplyv na rast samčích potomkov a nie je jasné, či tieto rozdiely by pretrvávali až do dospelosti.

Gestational diabetes mellitus (GDM) is a worldwide problem that significantly increases the risk of pregnancy complications and preterm birth, and is associated with adverse health consequences for mother and baby. Hyperglycaemia during pregnancy impairs the intrauterine environment, affecting normal fetal development, and this condition can lead to an increased risk of obesity, glucose intolerance and type 2 diabetes mellitus (T2DM) in offspring later in life. Higher concentrations of extracellular DNA have been found in the presence of obesity and insulin resistance, which can further lead to inflammation. In this study, we aimed to investigate the impact of gestational diabetes mellitus (GDM) on adolescent offspring´s adiposity, glucose tolerance and extracellular DNA in a CD1 mice model. We employed a two-hit model for induction of GDM by combining fast-food diet (FFD) with low-dose streptozotocin (STZ) treatments before pregnancy avoiding the interaction of fetus with STZ. FFD did not lead to obesity in dams. Offspring of normoglycemic mice consuming FFD or a control chow served as controls. All offspring consumed standard diet after weaning. Results indicate that male offspring of GDM dams manifested growth retardation compared with the other two groups of their peers. Adolescent offspring of GDM dams neither manifested impaired glycemia nor insulinemia. The levels of plasma ecDNA did not differ significantly between the groups. Maternal hyperglycemia in our study had adverse effects on the young offspring´s growth and it´s unclear whether these differences would last till adulthood.

18. MUDr. Dominika Kotríková: Materská úmrtnosť z náhodných príčin v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020

MUDr. Dominika Kotríková

Materská úmrtnosť z náhodných príčin v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Materská úmrtnosť z náhodných príčin v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020 Materská úmrtnosť je považovaná za hlavný ukazovateľ úrovne zdravotnej starostlivosti. Väčšina krajín sa v štúdiách a analýzach zameriava na špecifické a nešpecifické materské úmrtia a existuje len málo článkov a štúdií zameriavajúcich sa na náhodné materské úmrtia nesúvisiace s tehotnosťou. Niektoré z týchto úmrtí pritom môžu byť odvrátiteľné. Náhodné úmrtia zahŕňajú úmrtia pri dopravných nehodách, vraždy, samovraždy, pády a pod. Retrospektívne boli analyzované prípady materských úmrtí v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020. V sledovanom období bol index materskej úmrtnosti (MMR) 11,14 na 100 000 živonarodených detí. Umrelo celkom 87 matiek. V kategórii náhodná materská úmrtnosť umrelo deväť žien (MMR – 1,15). Išlo o úmrtia pri dopravných nehodách - šesť žien (MMR – 0,77), dva prípady materského úmrtia boli samovraždy (MMR - 0,26) - jeden prípad bola polytrauma po skoku z výšky a jeden prípad predávkovanie inzulínom. Jeden prípad (MMR – 0,13) bola vražda žiarlivým milencom. Materské úmrtia majú veľký dopad na všetkých členov rodiny a spoločnosti a získavanie informácii aj o náhodných úmrtiach a ich príčinách je dôležité hlavne z hľadiska prevencie, liečby a celkového manažmentu pacientok.

Accidental maternal mortality in Slovak Republic in the years 2007-2020 Maternal mortality is considered a major indicator of the level of health care. Most countries focus in their studies on specific and non-specific maternal deaths, and there are only few articles and studies focusing on non-pregnancy-related accidental maternal deaths. Some of these deaths may be preventable. Accidental deaths include deaths in traffic accidents, murders, suicides, falls, etc. Retrospective analysis of maternal deaths cases in the Slovak Republic in the years 2007 – 2020 was done. In this period maternal mortality ratio (MMR) was 11.14 per 100,000 live births. A total of 87 mothers died. Nine women died in the category of accidental maternal mortality (MMR - 1.15). Most of them died in traffic accidents - six women (MMR - 0.77), two cases of maternal death were suicides (MMR - 0.26) - one case was polytrauma after high jump and one case of insulin overdose. One case (MMR - 0.13) was murder by a jealous partner. Maternal deaths have a major impact on all members of the family and society and obtaining information on accidental deaths and their causes is important, especially in terms of prevention, treatment and overall patient management.

19. MUDr. Adam Adamec: Analýza peripartálnych hysterektómií v Slovenskej republike v rokoch 2012-2020

MUDr. Adam Adamec

Analýza peripartálnych hysterektómií v Slovenskej republike v rokoch 2012-2020

Školiteľ: Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Práca analyzuje 391 prípadov peripartálnych hysterektómií (PH) v Slovenskej republike v rokoch 2012-2020. Celková incidencia bola 0,92 na 1000 pôrodov, najnižšia v Trnavskom – 0,42 a najvyššia v Prešovskom kraji – 1,38. Regionálne rozdiely boli aj v zastúpení pacientok rómskeho etnika od 0 % v Trenčianskom po 46,9 % v Košickom kraji. Incidencia pre rómske etnikum bola 11,50, v ostatnej populácii 0,68. Incidencia stúpala s vekom – 0,15 v skupine 15-19 ročných po 3,32 u žien nad 40 rokov, s paritou – 0,32 u prvorodičiek po 3,76 u 5- a viac-rodičiek a so spôsobom vedenia pôrodu – 0,24 pri vaginálnom pôrode a 2,51 pri cisárskom reze. Najčastejšími príčinami PH boli abnormálne invazívna placentácia - 38,6 % a hypotónia maternice – 32,5 %. Uterus zachovávajúce chirurgické výkony predchádzali 15,4 % hysterektómii. Krvná strata viac ako 1500 ml bola u 47 % pacientok. Podanie erytrocytovej masy vyžadovalo 91,3 % pacientok, čerstvej zmrazenej plazmy 69,6 %, fibrinogén bol podaný 20,7 % a kyselina tranexamová 22,5 % pacientkam. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti bolo hospitalizovaných 36,8 %, reoperovaných bol 10,2 % a zomrelo 1,5 % pacientok.

The work analyzes 391 cases of peripartum hysterectomy (PH) in the Slovak Republic in the years 2012-2020. Total incidence of PH was 0.92 per 1000 births, the lowest in the Trnava region – 0.42 and the highest in the Presov region – 1.38. There were also regional differences in the representation of Romani ethnic origin – from 0 % in the Trencin to 46.9 % in the Košice region. The incidence for the Romani ethnic origin was 11.50, in the other population 0.68. The incidence increased with advanced age – from 0.15 in the group of 15-19 years old to 3.32 in women over 40 years, with parity – from 0.32 in first-time mothers to 3.76 in 5- and multiparas and it increased also with the mode of delivery – 0.24 in the vaginal delivery group to 2.51 in the caesarean section group. The most common causes of PH were abnormally invasive placentation – 38.6 % and uterine atony – 32.5 %. Uterus-saving procedures was preceded in 15.4 % hysterectomies. There was blood loss over 1500 ml in 47 % of cases. Erythrocyte mass substitution required 91.3 % of patients, fresh frozen plasma 69.6 %, fibrinogen 20.7 %, and tranexamic acid 22.5 %. Intensive care unit admission required 36.8 % of women, 10.2 % underwent additional surgery and 1.5 % died.

20. MUDr. Diana Kanásová: Materská úmrtnosť po asistovanej reprodukcii v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020

MUDr. Diana Kanásová

Materská úmrtnosť po asistovanej reprodukcii v Slovenskej republike v rokoch 2007 – 2020

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Ročne sa narodí po metódach In Vitro Fertilizácie (IVF) viac ako 8 miliónov detí. Publikované dáta o materskej mortalite po asistovanej reprodukcii (ART) prinášajú protichodné výsledky. V holandskej štúdii bol index materskej mortality (MMR) 25,7 materských úmrtí na 100 000 IVF gravidít a po spontánnom počatí 10,9/100 000 gravidít. V japonskej štúdii bola po asistovanej reprodukcii nulová materská úmrtnosť a vo všeobecnej populácií bolo MMR 11,2. V tureckej štúdii bolo MMR po asistovanej reprodukcii 20,6 a vo všeobecnej populácií 17,2. V austrálskej štúdii bola materská mortalita signifikantne nižšia po asistovanej reprodukcii ako po spontánnej koncepcii. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť v období rokov 2007 – 2018 registrovala 82 materských úmrtí po spontánnej a dve úmrtia po asistovanej reprodukcii. MMR po spontánnej koncepcii bolo 12,6/100 000 živonarodených detí, po asistovanej reprodukcii 13,7/100 000 detí po ART a 20,6/100 000 žien rodiacich po ART. V prvom prípade bola pacientka po intrauterinnej inseminácií a exitovala v dôsledku intrakraniálnej hemorágie na podklade nepoznaného angiomatózneho meningeómu, ktorého progresiu pravdepodobne akcelerovala gravidita. Druhé materské úmrtie bolo u pacientky po IVF na podklade septicko-toxického šoku po vírusovej infekcii H1N1. Nie je však úplne jasné, či za zvýšenou incidenciou materskej mortality stojí tzv.“unhealthy patient effect“ alebo samotné techniky asistovanej reprodukcie.

There are more than 8 million children born after IVF techniques per year. There are controversial results from studies aimed to comparing maternal mortality after assisted reproductive Technologies (ART) with spontaneous conception. The Netherlands study proved that maternal mortality ratio (MMR) after ART was 25.7/100,000 IVF pregnancies comparing with 10.9/100,000 after spontaneous conception. In Japan study, mortality after ART was not reported, after spontaneous conception there was MMR 11.2. In Turkish study, MMR after ART was 20.6 compared with MMR 17.2 in general population. In Australia study there was significantly lower incidence of maternal mortality after ART than after spontaneous conception. The Slovak Gynaecology and Obstetrics Society reported 82 maternal deaths after spontaneus conception and 2 deaths after ART in period 2007 – 2018. MMR after spontaneous conception was 12.6/100,000 live births, after ART 13.7/100,000 ART babies, and 20.6/100,000 women delivered after ART. The first maternal death was after intrauterine insemination because of intracranial haemorrhage from unknown angiomatous meningioma which growth was probably accelerated by pregnancy. The second death occurred in patient after IVF, because of septic shock after bronchopneumonia caused by virus H1N1. Still it is not clear, if higher risk of maternal mortality after ART is caused by „unhealthy patient effect“, or techniques of ART.

21. MUDr. PhDr. Mária Vargová: Analýza transportov na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2012 - 2020

MUDr. PhDr. Mária Vargová

Analýza transportov na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2012 - 2020

Školiteľ: doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Súhrn Práca analyzuje 625 prípadov v rokoch 2012-2020, ktorých klinický stav a komplikácie si vyžadovali následnú liečbu na jednotkách intenzívnej starostlivosti a anestéziologicko-resuscitačných pracoviskách v Slovenskej republike. Dáta z odpovedajúcich pôrodníckych pracovísk pokrývali 424 146 (84,3 %) pôrodov. Dôvody transportu rodičiek boli rozdelené do 9 kategórií: pôrodnícke krvácanie, hypertenzné ochorenia, tromboembólia, kardiovaskulárne ochorenia, sepsa a závažné infekcie, metabolické ochorenia, anestéziologické komplikácie pri cisárskom reze, gastroenterologické problémy a iné. Celoslovenská incidencia transportov bola 1,4/1000 pôrodov. Najviac transportov bolo v Košickom (16,9 %), najmenej v Trenčianskom kraji – 3,0 %. Ženy rómskeho etnika sa na transportoch podieľali 11,7 %, najviac v Prešovskom kraji 29,6 % a v Košickom 20 %. Po cisárskom reze bolo najviac transportovaných v Nitrianskom kraji - 80 %, najmenej v Banskobystrickom kraji – 53 %. Najviac transportov u viacrodičiek bolo v Trenčianskom kraji – 58,8 %, najmenej v Bratislavskom kraji – 24 %. V dôvodoch transportu rodičiek dominuje v Slovenskej republike pôrodnícke krvácanie a hypertenzné ochorenia vo všetkých krajoch.Nájsť správny manažment pre zriedkavé pôrodnícke komplikácie je veľkou výzvou nielen pre pôrodníkov, ale aj pre iné medicínske špecializácie. Kľúčové slová: jednotka intenzívnej starostlivosti, tehotenstvo, transport, závažná materská morbidita

Analysis of admissions to intensive care units in the Slovak Republic in the years 2012 - 2020 The work analyzes 625 cases in the years 2012-2020, whose clinical condition and complications required subsequent treatment in intensive care units and anesthesiology and resuscitation facilities in the Slovak Republic. Data from the corresponding obstetric workplaces covered 424,146 (84.3%) births. The reasons for maternal transport were divided into 9 categories: obstetric bleeding, hypertensive diseases, thromboembolism, cardiovascular diseases, sepsis and severe infections, metabolic diseases, anesthesiological complications in caesarean section, gastroenterological problems and others. The nationwide incidence of admission was 1.4/1,000 births. The most admissions were in Kosice (16.9%), the least in the Trencinregion - 3.0%. Romani women accounted for 11.7% of transports, most in the Presovregion 29.6% and in Kosice 20%. After the imperial section, the most transported was in the Nitra region – 80%, the least in the BanskaBystrica region – 53%. The highest number of transports at multiple mothers was in the Trencinregion - 58.8%, the lowest in the Bratislava region – 24%. Due to the transport of mothers, obstetric bleeding and hypertensive diseases dominate in the Slovak Republic in all regions. Finding the right management for rare obstetric complications is a great challenge not only for obstetricians, but also for other medical specializations. Keywords: intensive care unit, pregnancy, admission,severe maternal morbidity

22. MUDr. Liam McCullough: Výsledky liečby invazívnej moly v Slovenskej republike v rokoch 1993-2021

MUDr. Liam McCullough

Výsledky liečby invazívnej moly v Slovenskej republike v rokoch 1993-2021

Školiteľ: Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

Pracovisko: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Invazívna mola je forma gestačnej trofoblastovej neoplázie, pri ktorej dochádza k invázii hydatidóznej moly do myometria, respektíve do uterinných ciev so schopnosťou metastazovať do orgánov mimo malej panvy. Vysoké hladiny ľudského choriového gonadotropínu a perzistujúce krvácanie po evakuácii molárnej gravidity sú charakteristické. Liečba prvej voľby je chemoterapia. Hysterektómia je vykonaná pri chemorezistencii tumoru a pri profúznom krvácaní. V práci sú analyzované prípady invazívnej moly hydatidózy liečené v Centre pre gestačnú trofoblastovú chorobu Slovenskej republiky v rokoch 1993 - 2021. Incidencia invazívnej moly bola 1 prípad na 139 814 gravidít a 1 prípad na 99704 pôrodov. Do súboru bolo zaradených 18 pacientok s invazívnou molou. Primárna hysterektómia bez chemoterapie bola vykonaná v 8 prípadoch a v 10 prípadoch bola kombinovaná hystektómia s chemoterapiou. 5 pacientok zo skupiny s kombinovanou terapiou boli primárne liečené chemoterapiou s nutnosťou operačnej liečby pre rezistenciu tumoru. Vekový priemer pacientok bol 41 rokov. Metastázy sa vyskytli u 6 pacientok, z nich všetky mali pľúcne metastázy a 1 mala metastázu v pošve. Kurabilita v sledovanom období bola 100 %. U žiadnej pacientky nedošlo k relapsu ochorenia. Interval do dosiahnutia remisie bol 4 až 23 týždňov. Výsledky poukazujú na výbornú kurabilitu ochorenia napriek jeho malígnemu charakteru.

Invasive mole is a form of gestational trophoblastic neoplasia, in which a hydatiform mole invades the myometrium and/or the uterine vessels with the potential to metastasize into organs outside the small pelvis. High levels of human chorionic gonadotropin and persistent bleeding after evacuation of a hydatidiform mole are characteristic. The first line of treatment is chemotherapy. Hysterectomy is performed in chemoresistant tumors or urgently in case of severe bleeding. The work analyse cases of invasive mole treated in the Centre for trophoblastic disease Slovak Republic in 1993-2021. The incidence of invasive mole was 1 case per 139,814 pregnancies and 1 case per 99,704 births. A total of 18 patients were included in the analysis. Primary hysterectomy without chemotherapy was performed in 8 patients and 10 received combined therapy with chemotherapy and hysterectomy. 5 patients were primarily treated by chemotherapy and had to undergo hysterectomy for chemoresistance. The average age of the patients was 41 years. 6 patients had metastatic disease, from which all had lung metastases and 1 had a vaginal metastasis. The curability in the study period was 100 %. None of the patients relapsed. The interval to remission was 4 to 23 weeks. The results demonstrate excellent curability despite malignancy of the disease.

23. MUDr. Dominika Števková: Anorektálna manometria u detí

MUDr. Dominika Števková

Anorektálna manometria u detí

Školiteľ: doc. MUDr. Ján Trnka, CSc.

Pracovisko: Klinika detskej chirurgie LF UK a NÚDCH

Práca: pdf

Cieľ: Anorektálna manometria je bezpečná a bezbolestná vyšetrovacia metóda, ktorá je v súčasnosti čoraz viac využívaná aj na diagnostiku ťažkostí s vyprázdňovaním u detí. V spojení s vhodnými zobrazovacími vyšetreniami umožňuje odhalenie komplexných patofyziologických mechanizmov spôsobujúcich inkontinenciu stolice alebo chronickú obstipáciu a taktiež diagnostiku iných ochorení distálnej časti gastrointestinálneho traktu, napríklad Hirschsprungovej choroby. Metódy: Retrospektívna analýza výsledkov anorektálnej manometrie u detí vo veku 3 - 10 rokov vyšetrených v období od marca 2020 do marca 2022. Výsledky: Anorektálna manometria bola v danom období realizovaná u 40 pacientov bez predchádzajúcej operačnej liečby za účelom diagnostiky poruchy vyprázdňovania. U 3 pacientov bola na základe výsledkov suponujúcich poruchu inervácie čreva realizovaná rektálna biopsia, pričom v dvoch prípadoch bola histopatologicky potvrdená aganglionóza vo vyšetrovanej vzorke. Najväčšiu skupinu predstavovali pacienti s dyssynergickou defekáciou (91%), prevažne I. typu. Záver: Manometrické vyšetrenie anu a rekta umožňuje detailne hodnotiť funkcie análneho sfinkterového komplexu, rektoanálne reflexy, citlivosť a motilitu v oblasti rekta. Doteraz získané výsledky preukazujú prínos v diferenciálnej diagnostike ťažkostí obrovskej skupiny pacientov sledovaných gastroenterologickými a chirurgickými špecialistami alebo opakovane ošetrených na urgentnom príjme pre akútne komplikácie ťažkostí s vyprázdňovaním. Správne zvolená liečba môže výrazne zvýšiť kvalitu života pacienta.

Aim: Anorectal manometry is safe and painless examination method, which is nowadays increasingly used to diagnose bowel dysfunctions in children. Together with appropriate imaging techniques, it allows the detection of complex pathophysiological mechanisms causing stool incontinence or chronic constipation, as well as the diagnosis of other diseases of the distal part of the gastrointestinal tract, such as Hirschsprung's disease. Methods: Retrospective analysis of anorectal manometry in children aged 3 - 10 years examined in the period from March 2020 to March 2022. Results: In the given period, anorectal manometry was performed in 40 patients without previous surgical treatment in order to diagnose a bowel disfunction. Based on the results with suspicion of intestinal innervation disorder, rectal biopsy was performed in three patients. In two cases aganglionosis in the examined sample was histopathologically confirmed. The largest group of patients suffered dyssynergic defecation (91%), mostly type I. Conclusion: Manometric examination of the anus and rectum allows a detailed assessment of the functions of the anal sphincter complex, rectal reflexes, sensitivity and motility of rectum. The results obtained so far show a significant benefit in the differential diagnosis of the difficulties of a huge group of patients dispensarized by gastroenterological and surgical specialists or repeatedly treated at the emergency department with acute complications of defecation difficulties. Properly chosen treatment can significantly increase the patient's quality of life.

24. Mgr. Katarína Polónyiová: Dopad pandémie COVID-19 na duševné zdravie slovenských rodín s deťmi s poruchou autistického spektra

Mgr. Katarína Polónyiová

Dopad pandémie COVID-19 na duševné zdravie slovenských rodín s deťmi s poruchou autistického spektra

Školiteľ: prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD

Pracovisko: Fyziologický ústav, LF UK

Práca: pdf

Cieľom nášho výskumu je dlhodobo sledovať zmeny v duševnom zdraví slovenských rodín s deťmi s poruchou autistického spektra (PAS) v porovnaní s rodinami s neurotypickými deťmi v priebehu pandémie COVID-19. Zamerali sme sa hlavne na prevalenciu depresie, úzkosti, stresu u rodičov a na problémové správanie ich detí. Zber dát prebiehal formou rozsiahleho online dotazníka a našu výskumnú vzorku tvorilo dohromady 506 rodičov, z ktorých 236 má dieťa s PAS. 179 rodičov bolo oslovených počas prvej vlny a 153 počas druhej vlny pandémie a 174 počas tretej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku. Už počas prvej vlny sme zistili zvýšenú úzkosť u rodičov detí s PAS. Počas druhej vlny stúpla miera prežívanej úzkosti, depresie a stresu u rodičov z oboch skupín, avšak významne viac u rodičov detí s PAS. Taktiež medzi prvou a druhou vlnou významne stúplo internalizované maladaptívne správanie detí s PAS. Pravdepodobne v súvislosti so zvýšením dostupnosti terapií pre deti s PAS a znovuotvorením škôl sa počas 3.vlny rozdiely v duševnom zdraví medzi rodičmi detí s PAS a neurotypických detí zmenšili. Práca bola podporená grantmi APVV 15-0045, APVV 15-0085, APVV-20-0070, APVV 20-0139.

The aim of our research was to monitor changes in the mental health of Slovak families with children with autism spectrum disorder (ASD) compared to families with neurotypical children during the COVID-19 pandemic. We focused mainly on the prevalence of depression, anxiety and stress in parents and on the maladaptive behavior of their children. Data was collected using an extensive online questionnaire and our research sample consisted of a total of 506 parents, 236 of whom have a child with ASD. 179 parents were contacted during the first wave and 153 during the second wave of the pandemic and 174 during the third wave of the COVID-19 pandemic in Slovakia. Parents of children with ASD already experienced elevated anxiety during the first wave. During the second wave, prevalence of anxiety, depression and stress experienced by parents in both groups increased, but significantly more in parents of children with ASD. Internalising maladaptive behavior of children with ASD also increased between the waves. The differences between parents of children of autistic and neurotypical children decreased during the 3rd wave, presumably due to improved therapy availability for children with ASD as well as schools reopening. Research was supported by grants APVV 15-0045, APVV 15-0085, APVV-20-0070, APVV 20-0139.

25. Mgr. Kristína Lichá: Extracelulárna DNA v exozómoch izolovaných z plazmy zdravých jedincov

Mgr. Kristína Lichá

Extracelulárna DNA v exozómoch izolovaných z plazmy zdravých jedincov

Školiteľ: Mgr. Barbora Konečná, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Extracelulárna DNA (ecDNA) je DNA nachádzajúca sa mimo buniek prístupná v mnohých telesných tekutinách vrátane krvnej plazmy. Za fyziologických podmienok sa väčšina ecDNA odstraňuje deoxyribonukleázami. Bola nájdená aj v exozómoch, ktoré ju môžu chrániť pred degradáciou a prispieť k zvýšeným koncentráciám chránenej ecDNA. Keďže je ecDNA prozápalová, je dôležité zistiť či je chránená pred degradáciou v cirkulácii. V tejto štúdii sme sa zamerali na skúmanie pôvodu DNA spojenej s exozómami a objasnenie jej lokalizácie na exozóme. Exozómy sa izolovali z čerstvej ľudskej plazmy ultracentrifugáciou. Novinkou súčasnej štúdie je skúmanie lokalizácie a subcelulárneho pôvodu ecDNA asociovanej s exozómami, ako aj stanovenie jej približnej koncentrácie. Exozómy boli potvrdené transmisnou elektrónovou mikroskopiou s najvyššou koncentráciou častíc vo veľkosti 123 nm. Bola potvrdená prítomnosť exozomálnych markerov CD9 a TSG101. Potvrdili sme prítomnosť mitochondriálnej DNA vo všetkých plazmatických exozómoch, pričom prítomnosť jadrovej DNA je heterogénnejšia. Naše výsledky ukazujú, že zatiaľ čo 60 – 75% ecDNA asociovanej s exozómami sa nachádza na vonkajšej membráne exozómov, značné množstvo je stále chránené pred DNázami vo vnútri vezikúl. Či sa pomer chránených DNA mení v patologických stavoch a ako to ovplyvňuje vyvolanie zápalovej reakcie, zostáva ešte objasniť. Potvrdením, že prevažne mitochondriálna DNA je chránená pred DNázami v exozómoch, môže byť kvôli svojej prozápalovej funkcii pre telo prostredníctvom exozómov nebezpečná.

Extracellular DNA (ecDNA) is DNA found outside the cells accessible in multiple body fluids. In physiological conditions, most of ecDNA in circulation is cleared by deoxyribonucleases. Association with exosomes could contribute to increased concentrations of the protected ecDNA. Whereas ecDNA is proinflammatory, it is important to find out whether it is protected from degradation. In this study, we investigated origin of exosomes-associated DNA and elucidated its localization. Exosomes were isolated from fresh human plasma by ultracentrifugation and presence, localization and subcellular origin of ecDNA were analyzed. The novelty of our study lies in the direct investigation of localization, subcellular origin of the exosomes-associated ecDNA including its approximate concentration. The cup-shaped exosomes were confirmed by transmission electron microscopy, with the most particles exhibiting size of 123 nm. Similarly to exosomal markers CD9 and TSG101, presence of mitochondrial and nuclear DNA was confirmed Our results show that while 60-75% of exosome-associated ecDNA is found on their outer membrane, considerable amount is protected inside. Whether the ratio of protected DNA changes throughout pathophysiology of different processes however remains to be elucidated. By confirming that predominantly mitochondrial DNA is protected from DNases within exosomes, our results suggest it can represent elevated risk through its pro-inflammatory function.

26. Mgr. Gabriela Bľandová: Pilotná štúdia korelácie vybraných genetických faktorov s paleopatologickými markermi malnutrície u jedincov stredovekej populácie Slovenska

Mgr. Gabriela Bľandová

Pilotná štúdia korelácie vybraných genetických faktorov s paleopatologickými markermi malnutrície u jedincov stredovekej populácie Slovenska

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK, Katedra molekulárnej biológie PriF UK

Práca: pdf

Cribra orbitalia a porotická hyperostóza patria k často detegovaným paleopatologickým nálezom na ľudských kostrových pozostatkoch, ale ich presná etiológia je stále neobjasnená. Predpokladá sa asociácia hlavne s anémiou. Analyzovali sme archaickú DNA 30 jedincov s paleopatologickým prejavom podvýživy. Išlo o stredovekých jedincov z dvoch pohrebísk na západnom Slovensku. Vykonali sme sekvenačnú analýzu 5 variantov v génoch asociovaných s anémiou, ktoré sú v súčasnosti najrozšírenejšie v európskej populácii. Neidentifikovali sme žiaden vybraný patologický variant asociovaný s anémiou, čo naznačuje, že faktory prostredia sú s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou kostných lézií, zatiaľ čo podiel genetickej zložky nie je vysoký. Ďalšou predpokladanou príčinou týchto lézií je malabsorpcia živín, ktorá môže nastať aj ako dôsledok intolerancie laktózy. Aby sme otestovali túto hypotézu, sekvenovali sme priľahlú oblasť DNA variantu MCM6:c.1917+326C>T asociovaného s laktózovou intoleranciou u 30 stredovekých jedincov. Detegovali sme 80 % jedincov s pôvodným genotypom C/C, zatiaľ čo frekvencia alely MCM6:c.1917+326C bola 0,884. Táto frekvencia je vyššia ako u referenčnej stredovekej populácie, štatistické porovnanie však nepreukázalo významný rozdiel (χ2 = 0,463, p = 0,496), preto nemôžeme potvrdiť koreláciu medzi intoleranciou laktózy a známkami malnutrície.

Cribra orbitalia and porotic hyperostosis belong to frequently detected paleopathological features on human skeletal remains, but their exact etiology remains unclear. It is thought to be associated with anaemia. We analyzed ancient DNA of 30 individuals with paleopathological in remark to malnutrition. It regarded medieval individuals from two cemeteries in Slovakia. We performed a sequence analysis of 5 variants in genes associated with anaemia, which are currently the most common in the European population. We did not identify any chosen pathological variant associated with anaemia, which suggests that environmental factors are most likely the cause of bone lesions, while genetic components are not high. Another presumed cause of these lesions is malabsorption of nutrients, latter can also possibly occur as a consequence of lactose intolerance. In order to test this hypothesis, we sequenced region of the DNA variant MCM6:c.1917+326C>T associated with lactose intolerance in 30 medieval individuals. 80% of individuals with ancestral genotype C/C were detected, whereas the allele frequency of MCM6:c.1917+326C was 0.884. This frequency is higher than the general medieval population, yet statistical comparison has not shown significant difference (χ2 = 0.463, p = 0.496), therefore we cannot confirm the correlation between lactose intolerance and signs of malnutrition.

27. Mgr. Barbora Gromová: Dynamika extracelulárnej DNA a tvorba neutrofilových extracelulárnych pascí v animálnych modeloch akútneho zlyhania pečene

Mgr. Barbora Gromová

Dynamika extracelulárnej DNA a tvorba neutrofilových extracelulárnych pascí v animálnych modeloch akútneho zlyhania pečene

Školiteľ: doc. MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD.

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Akútne zlyhanie pečene predstavuje život ohrozujúci stav, počas ktorého dochádza k rapídnemu uvoľňovaniu extracelulárnej DNA (ecDNA), jadrového i mitochondriálneho pôvodu. Či ecDNA pochádza z odumierajúcich hepatocytov alebo z neutrofilov produkujúcich extracelulárne pasce (NETy), nie je zatiaľ dostatočne objasnené. Vysoké koncentrácie ecDNA ako aj NETov môžu stimulovať sterilný zápal a prispieť k progresií zlyhania pečene, prípadne až k smrti. Enzým deoxyribonukleáza (DNáza) odstraňuje ecDNA a predstavuje tak potenciálne terapeutikum. Cieľom tejto práce bolo popísať dynamiku ecDNA, NETov a DNázy, a ich význam v animálnych modeloch akútneho zlyhania pečene. Zároveň sme pomocou genetických modelov testovali vplyv deficitu PAD4 (peptidyl arginín deimináza 4 ako regulátor tvorby NETov) a CRAMP (katelicidín ako kľúčový komponent NETov) na priebeh závažnosti týchto modelov. Koncentrácia plazmatickej ecDNA v oboch modeloch akútneho zlyhania pečene bola najvyššia 24 hodín po indukcii, počet neutrofilov bol najvyšší po 12 hodinách a % NETov sa nemenilo v čase. Endogénna DNázová aktivita bola najvyššia po 12 hodinách od indukcie v oboch modeloch. Systémové podanie exogénnej DNázy I viedlo k zníženiu koncentrácie subcelulárnych frakcií ecDNA, ale nie celkovej ecDNA v plazme, čo možno vysvetliť vyššou fragmentáciou. Deficit PAD4, ani CRAMP zásadne neovplyvnil koncentrácie ecDNA, takže NETy zrejme nie sú hlavným zdrojom ecDNA pri poškodení pečene. Ďalší výskum by sa mal zamerať na farmakologické možnosti ovplyvnenia tvorby a rozpoznávania ecDNA, ale aj na odlišnosti experimentálnych modelov od patogenézy zlyhávania pečene v klinickej medicíne.

Acute liver failure is a life-threatening condition during which rapid release of extracellular DNA (ecDNA), both nuclear and mitochondrial, occurs. Whether ecDNA is derived from dying hepatocytes or from neutrophils producing extracellular traps (NETs) is not yet well understood. High concentrations of ecDNA, as well as NETs, can stimulate sterile inflammation and contribute to the progression of liver failure or even death. The enzyme deoxyribonuclease (DNase) removes ecDNA and thus represents a potential therapeutic. The aim of this work was to describe the dynamics of ecDNA, NETs and DNases, and their significance in animal models of acute liver failure. We used genetic models to test the effect of PAD4 (peptidyl arginine deiminase 4 deficiency as a regulator of NET production) and CRAMP (cathelicidin as a key component of NETs) on the severity of these models. Plasma ecDNA levels in both models of acute liver failure were highest 24 hours after induction, neutrophil counts were highest after 12 hours, and % of NETs did not change over time. Endogenous DNase activity was highest 12 hours after induction in both models. Systemic administration of exogenous DNase I resulted in a reduction in the concentration of subcellular ecDNA fractions, but not total ecDNA in plasma which could be explained by higher fragmentation. Neither PAD4 deficiency nor CRAMP significantly affected ecDNA levels, so NETs do not appear to be a major source of ecDNA in liver injury. Further research should focus on the pharmacological possibilities of influencing ecDNA production and recognition, but also on the differences between experimental models and the pathogenesis of liver failure in clinical medicine.

28. Mgr. Paulína Belvončíková: Luminol – nový neinvazívny diagnostický nástroj zápalových črevných ochorení

Mgr. Paulína Belvončíková

Luminol – nový neinvazívny diagnostický nástroj zápalových črevných ochorení

Školiteľ: doc. RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD.

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Etiopatogenéza zápalových črevných ochorení (IBD) nie je v súčasnosti dostatočne objasnená. Zlatým štandardnom v diagnostike sú invazívne endoskopické vyšetrenia a diagnostikovaní pacienti sú liečení symptomaticky. Z tohto dôvodu sú animálne modely dôležitou súčasťou výskumu IBD so zameraním na metódy umožňujúce neinvazívnu diagnostiku pred nástupom klinických príznakov ochorenia a dlhodobé sledovanie progresie IBD. Cieľom tohto experimentu bolo sledovať vznik zápalu v akútnom a chronickom animálnom modeli kolitídy neinvazívnou in vivo metódou: oxidáciou luminolu a následnou emisiou chemiluminiscenčného signálu. Výsledky štúdie boli doplnené o chemiluminiscenčnú detekciu okultného krvácania, ktoré je jedným znakov kolitídy. Z výsledkov vyplýva, že tradičné sledovanie poklesu telesnej hmotnosti a zmeny konzistencie stolice myší neodhaľujú zápal na jeho začiatku. Zápal v čreve myší bolo možné detegovať chemiluminiscenčne iba v prípade chronickej kolitídy, a to vo fáze relapsu choroby. Chemiluminiscenčná detekcia krvi v stolici odhalila okultné krvácanie skôr ako komerčné testy okultného krvácania. Chemiluminiscenčná metóda diagnostiky IBD predstavuje nový potenciálny nástroj pre opakované a dlhodobé sledovanie aktivity IBD bez nutnosti endoskopického zákroku. Predmetom nášho ďalšieho výskumu ostáva neinvazívna diagnostika prebiehajúcej akútnej formy IBD a remisie chronickej formy IBD.

The etiopathogenesis of inflammatory bowel diseases (IBD) is currently not clear. The gold standard in diagnosis are invasive endoscopic procedures and patients are treated symptomatically. Therefore, animal models are an important part of IBD research focusing on methods that allow non-invasive diagnosis before the onset of clinical symptoms and long-term monitoring of IBD progression. The aim of this experiment was to monitor the inflammation in an acute and chronic animal model of colitis with non-invasive in vivo method: luminol oxidation and subsequent chemiluminescent signal emission. The results of the study were supplemented by chemiluminescent detection of occult bleeding, one of the colitis signs. The results indicate that traditional monitoring of bodyweight decrease and stool consistency changes do not reveal inflammation at its beginning. The colon inflammation could be detected by the chemiluminescent method only in the relapse of chronic colitis. Chemiluminescent blood detection in the stool revealed occult bleeding earlier than commercial tests. The chemiluminescent method of IBD diagnosis presents a new potential tool for repeated and long-term monitoring of IBD activity without the need for endoscopic procedures. The subject of our research remains a non-invasive diagnosis of the ongoing acute form and the remission of the chronic form of IBD.

29. Mgr. Dominik Kodada: Úloha proteínu Rap1 v evolúcii kvasinkových telomér

Mgr. Dominik Kodada

Úloha proteínu Rap1 v evolúcii kvasinkových telomér

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK

Práca: pdf

Sekvencia repetícií telomér, 5´ TTAGGG 3´, je vysoko-konzervovaná u eukaryotov, popísaná bola u väčšiny druhov, od jednobunkových modelov až po vyššie rastliny, živočíchy a človeka. U askomycétnych kvasiniek pododdielu Saccharomycotina ale možno pozorovať množstvo odlišných telomérických repetícií. Jednotlivé druhy týchto kvasiniek disponujú buď telomérickým proteínom Rap1, alebo proteínom Tay1. Tieto dva proteíny oba viažu dvojvláknovú časť telomér, pričom vykazujú odlišnú väzobnú preferenciu pri konsenzus sekvencii a rozdielnu flexibilitu. Tay1p je predpokladaným pôvodným proteínom, ktorý mohol rozpoznávať aj konzervovaný motív 5´ TTAGGG 3´. Vyskytuje sa u bazálnych druhov pododdielu, ktorých teloméry majú doposiaľ repetíciu podobnú konzervovanému motívu. Izolovaný Tay1p však k pozmeneným repetíciám, typickým pre iné kvasinky, postupne afinitu stráca. V porovnaní s Tay1 vykazuje Rap1p vysokú flexibilitu a vyskytuje sa u väčšiny druhov pododdielu. Tento proteín teda mohol prispieť k prekonaniu selekčného tlaku na zachovanie telomérických repetícií podobných 5´ TTAGGG 3´ a umožniť ich ďalšiu diverzifikáciu. Túto hypotézu vyplývajúcu z väzobnej flexibility proteínu Rap1, by bolo možné overiť využitím zmeny afinity proteínu k vybraným telomérickým repetíciám kvasiniek.

The telomeric repeat sequence 5´ TTAGGG 3´ is highly conserved among eukaryotes and has been described in majority of species, from single-cell models to higher plants, animal kingdom, and humans. However, many sequentially different telomeric repeats can be observed in the ascomycetous yeasts of the Saccharomycotina subphylum. The double stranded part of telomeres in these species are bound by either the telomeric protein Rap1 or Tay1p. The two proteins exhibit different DNA-binding preferences and different flexibility. Tay1p is most likely the evolutionary original protein that could also recognize a conserved 5´ TTAGGG 3´ motif. It occurs in basal species of the subphylum, whose telomeres still possess a repeat similar to the ancestral motif. Additionally, the isolated Tay1p rapidly loses its affinity towards the altered repeats, typical for other yeasts. In comparison with Tay1p. Rap1p is more flexible protein and occurs in most of the species. Therefore, this protein may have played a crucial role in overcoming the selection pressure to maintain the telomere repeats similar to 5´ TTAGGG 3´, thus allowing their further diversification. This hypothesis is based on the DNA-binding flexibility of Rap1 protein, that may be demonstrated in experiments showing the differences in affinity of the protein towards various yeast telomeric repeats.

30. Mgr. Nikola Nyáriová: Detekcia funkcie proteínu Spc2 v meiotickom delení kvasinky Schizosaccharomyces pombe

Mgr. Nikola Nyáriová

Detekcia funkcie proteínu Spc2 v meiotickom delení kvasinky Schizosaccharomyces pombe

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.

Pracovisko: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra genetiky, Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Správny priebeh meiotického delenia je esenciálny pre tvorbu pohlavných buniek i pre zachovanie genetickej diverzity eukaryotov. Participuje na ňom množstvo proteínov, ktoré často vytvárajú fyzické interakcie so svojimi partnermi. Funkcia mnohých z nich nie je popísaná. Práca sa zameriava na charakterizáciu funkcie proteínu Spc2 v meiotickom delení kvasinky Schizosaccharomyces pombe. Počas profázy I sa teloméry S. pombe zhromažďujú v blízkosti pólového telieska, čím vzniká „horse-tail“ jadro. Pohyb „horse-tail“ jadra je esenciálny pre rekombináciu, ktorá je nevyhnutná pre správnu segregáciu chromozómov. Cieľom štúdie bolo bližšie charakterizovať poruchu meiotického delenia spôsobenú deléciou spc2 génu. Následná nadexpresia Spc2 proteínu v mutantných kmeňoch spôsobila obnovu pôvodného fenotypu u 98% vznikajúcich askov. Centromerický heterochromatín nie je ovplyvnený mutáciou spc2 génu. Defekty pozorované počas meiózy I boli analyzované prostredníctvom snímania živých buniek s fluorescenčne značenými markerovými proteínmi. Výsledky naznačujú, že delécia spc2 génu ovplyvňuje nie len fenotyp a životaschopnosť gamét, ale aj lokalizáciu proteínového partnera Cut11.

The correct process of meiotic division is essential for the formation of germ cells and also for the preservation of the genetic diversity of eukaryotes. It involves a number of proteins that often create physical interactions with their partners. The function of many of them is not described. The work focuses on the characterization of the functions of the Spc2 protein in the meiotic division of the yeast Schizosaccharomyces pombe. During prophase I, S. pombe telomeres accumulate near the spindle pole body, forming a „horse-tail nucleus“. The „horse-tail movement“ is essential for recombination, which is essential for correct chromosome segregation. The aim of the studies was to characterize the defects of meiotic division caused by the deletion of the spc2 gene. Overexpression of the Spc2 protein in the mutant strains caused repairing of the original phenotype in 98% of the asci. Centromeric heterochromatin is not affected by mutations in the spc2 gene. Meiotic defects were analyzed by live cells imaging with fluorescently labeled markers. The results suggest that deletion of the spc2 gene affects not only the phenotype and viability of gametes, but also the localization of Cut11 protein partner.

31. MUDr. Miroslav Tibenský: Lokálne anestetiká v kombinácií s nádorovou imunoterapiou inhibujú rast experimentálneho malígneho melanómu u myší

MUDr. Miroslav Tibenský

Lokálne anestetiká v kombinácií s nádorovou imunoterapiou inhibujú rast experimentálneho malígneho melanómu u myší

Školiteľ: prof. MUDr. Boris Mravec, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav LF UK

Práca: pdf

Senzitívne nervové zakončenia prítomné v nádorovom mikroprostredí významne ovplyvňujú priebeh malígneho melanómu. Preto sme sa rozhodli použiť lokálne anestetiká v kombinácií so štandardnou terapiou pacientov s melanómom v podobe anti PD-1 protilátok. V našom experimente sme preukázali, že použitie anestetického krému Pliaglis v kombinácií s imunoterapiou inhibuje rast experimentálneho malígneho melanómu u myší. Synergický efekt tejto kombinácie liečiv bol sprostredkovaný viacerými mechanizmami. Naša kombinácia redukovala expresiu tumor podporujúcich génov ako p53 a NGF. Taktiež znižovala imunosupresívne prostredie v nádorovom mikroprostredí prostredníctvom transdiferenciácie supresívnych CD11b+Gr-1- buniek do menej supresívnych CD11b+Gr-1high buniek. Tretí mechanizmus, ktorému pripisujeme tumor inhibičný efekt našej liečby je prostredníctvom vyššej aktivácie NF-κB signalizačnej cesty v makrofágoch. Tieto výsledky utvárajú podklad pre lacnú a klinicky dostupnú potenciálnu liečbu pacientov s melanómom.

Sensitive nerve endings present in the tumor microenvironment significantly influence the progression of malignant melanoma. Therefore, we decided to use local anesthetics in combination with standard therapy for melanoma patients in the form of anti PD-1 antibodies. In our experiment, we demonstrated that the use of the anesthetic cream Pliaglis in combination with immunotherapy inhibits the growth of experimental malignant melanoma in mice. The synergistic effect of this drug combination was mediated by multiple mechanisms. Our combination reduced the expression of tumor-promoting genes such as p53 and NGF. It also reduced the immunosuppressive environment in the tumor microenvironment through transdifferentiation of suppressive CD11b+Gr-1- cells into less suppressive CD11b+Gr-1high cells. The third mechanism to which we attribute the tumor inhibitory effect of our treatment is through higher activation of the NF-κB signaling pathway in macrophages. These results form the basis for an inexpensive and clinically available potential treatment for melanoma patients.

32. Mgr. Tomáš Rendek, MUDr. Simona Humplíková: Sekvenovanie s nízkym pokrytím ako alterenatívna cesta k dostupnej neinvazívnej onkologickej diagnostike

Mgr. Tomáš Rendek, MUDr. Simona Humplíková

Sekvenovanie s nízkym pokrytím ako alterenatívna cesta k dostupnej neinvazívnej onkologickej diagnostike

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

x+O13:AA15

Our knowledge, that accessible and effective diagnostics is an essential tool in the fight against spreading of oncological diseases has already became a dogma in both professionals as well as general public. However, the fact remains that despite huge advances in the diagnosis and treatment of oncological diseases with the twilight of the era of personalized medicine, we still lack the diagnostic methods combining both high specificity and sensitivity with low invasiveness and financial costs. The next-generation sequencing has undoubtedly opened the door to the development of new, innovative range of diagnostic methods, but optimism about the dramatic decline in the prices of reliable sequencing methods has been largely unfullfiled. Low-coverage sequencing of free circulating DNA (cfDNA), which has already proven its efficiency in clinical practice to detect fetal aneuploidy in pregnant women, shows a promising way to develop a method for detection of solid tumors in a patient's blood by analyzing epigenetic markers associated with the development of neoplasia. The aim of this work was to design and optimize the method and protocol, while analysis of metyloma in cell-free DNA by bisulfide sequencing was performed on the samples of plasma from pregnant women, who have cell-free DNA fractions in the blood similar to the levels of cf-DNA of cancer patients with solid tumors.

33. Mgr. Michal Svoboda: Molekulárne biomarkery v diagnostike a liečbe onkologických pacientov – od jedného génu ku komplexnému genomickému profilu

Mgr. Michal Svoboda

Molekulárne biomarkery v diagnostike a liečbe onkologických pacientov – od jedného génu ku komplexnému genomickému profilu

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK; Onkologický ústav sv. Alžbety, Oddelenie lekárskej genetiky

Práca: pdf

Personalizovaná medicína (PM) je medicínsky model starostlivosti, ktorý umožňuje prispôsobenie zdravotnej starostlivosti, liečby a diagnostických postupov vzhľadom k molekulárnej podstate ochorenia. V tomto modeli je často používané laboratórne testovanie zamerané na výber vhodných a optimálnych terapií založených na komplexnej molekulárno-genetickej analýze. V oblasti onkológie je jedným z najdôležitejších aspektov identifikácia molekulárnych biomarkerov, ktoré sa využívajú na stanovenie prognózy a predikcie k inovatívnej biologickej liečbe. Tieto informácie o molekulárnej charakteristike jednotlivých nádorov pomáhajú personalizovať a doplniť tradičné metódy ako tkanivová lokalizácia a histológia nádoru. V súčasnej klinickej praxi PM sa na diagnostické účely používajú najmä tzv. single gene based assays. Tento prístup je v súčasnosti postupne nahrádzaný masívnym paralelným sekvenovaním (MPS). Analýza nádorovej DNA pomocou MPS nám umožňuje vytvoriť komplexný genomický profil tumoru pomocou simultánneho vyšetrenia desiatok až tisícov génov naraz. Cieľom tejto práce bolo stanovenie komplexného genomického profilu – complex genome profiling (CGP) pomocou panelu génov na úrovni 523 génov v DNA a 55 RNA fúzií. Na analýzu bola indikovaná 37-ročná pacientka s predominantne solídnym adenokarcinómom pľúc s primárnym cieľom stanovenia fúzií NTRK (neurotrofické tyrozín receptor kinázy) génov s následnou terapiou TRK inhibítormi (inhibítory tropomyozín receptor kináz).

Personalised medicine (PM) is a medical model of care, which allows for adjustment of health care, therapy and diagnostic methods taking into account the molecular basis of the disease. This model of care uses laboratory testing focused on the selection of appropriate and optimal therapies based on complex molecular and genetic analysis. One of the most important aspects of PM in the field of oncology is the identification of suitable molecular biomarkers that can be used as response markers for the prognosis and prediction of innovative biological therapy. Information about the molecular basis of individual tumours helps clinicians supplement traditional methods like tissue localization and tumour histology. PM is in current clinical practice predominantly used in form of single gene-based assays. However, this approach is being gradually substituted by massively parallel sequencing (MPS). Analysis of tumour DNA using MPS allows us to simultaneously sequence tens to thousands of genes at once. The aim of this work was to create a complex genomic profile (CGP) of the tumour using a gene panel covering 523 genes in DNA and 55 RNA fusions in the case of an 37 years old patient with predominantly solid lung adenocarcinoma, who was indicated for NTRK (neurotrophic tyrosine receptor kinase) gene fusion analysis and possible therapy with TRK (tropomyosin receptor kinase) inhibitors.

34. Mgr. Veronika Šarayová: Neuro-behaviorálne zmeny u mláďat obéznych samíc potkana

Mgr. Veronika Šarayová

Neuro-behaviorálne zmeny u mláďat obéznych samíc potkana

Školiteľ: doc. MUDr. Katarína Šebeková, DrSc.

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Obezita matky ovplyvňuje vývin potomkov už počas intrauterinného obdobia, pričom u nich spôsobuje vyššie percento tuku, zápal, znížený energetický výdaj, či zhoršenie reprodukčných schopností. Cieľom experimentu bolo indukovať maternálnu obezitu s využitím cafeteria diéty a následne sledovať morfologický vývin, manifestáciu neurologických reflexov a správanie u potomkov. Samice Wistar potkana (n=20) sme rozdelili na kontrolnú (CTRL, štandardné krmivo) a cafeteria skupinu (CAF, pochutiny+štandardné krmivo). Po troch týždňoch sme vykonali orálny glukózový tolerančný test a samice sme párili. Vrhy sme redukovali na 6 mláďat. Od postnatálneho dňa 1-21 sme u potomkov sledovali morfologický vývin a objavenie reflexov, po odstavení sme testovali lokomočnú aktivitu a pamäť. Týždenne sme monitorovali hmotnosť matiek a potomkov. CAF matky priberali od začiatku experimentu rýchlejšie, od 3. týždňa bol rozdiel v hmotnosti významný a takisto mali horšiu glukózovú toleranciu v porovnaní s kontrolami. Potomkom oboch pohlaví CAF matiek sa neskôr objavil reflex ušnice v porovnaní s potomkami CTRL matiek. U samičích potomkov CAF matiek sa neskôr objavil úchop zadnou končatinou a reflex na zvukový podnet. Pamäťové schopnosti ani lokomočná aktivita sa medzi skupinami nelíšili. V maternálnom modeli obezity sme zistili oneskorenie morfologického a neurologického vývinu u potomkov. V budúcnosti plánujeme sledovať patomechanizmu týchto zmien na úrovni CNS.

Maternal obesity affects the development of the offspring already during the intrauterine period, causing a higher percentage of fat, inflammation, reduced energy expenditure or impaired reproductive function. This experiment aimed to induce maternal obesity using a cafeteria diet and subsequently monitor morphological development, the manifestation of neurological reflexes and behavior in the offspring. Female Wistar rats (n=20) were divided into a control (CTRL, standard chow) and a cafeteria group (CAF, snacks+standard chow). After three weeks, we performed an oral glucose tolerance test and mated the females. We reduced the litter to 6 pups. From postnatal days 1-21, we monitored morphological development and reflex appearance, and tested locomotor activity and memory after weaning. We monitored maternal and offspring weights weekly. CAF mothers gained weight faster from the beginning of the experiment, the difference in weight was significant from week 3 onwards, and they also had worse glucose tolerance compared to controls. The offspring of both sexes of CAF mothers developed ear twitch reflex later compared to the offspring of CTRL mothers. The female offspring of CAF mothers developed a hind limb grasp and an auditory startle reflex later. Neither memory nor locomotor activity differed between groups. In a maternal model of obesity, we found a delay in morphological and neurological development in the offspring. In the future, we plan to study the pathomechanism of these changes at the level of CNS.

35. Mgr. Marta Kollárová: Obličkové parametre u diabetických potkanov kmeňa ZDF a ich dvoch rôznych kontrol - ktorá je vhodnejšia?

Mgr. Marta Kollárová

Obličkové parametre u diabetických potkanov kmeňa ZDF a ich dvoch rôznych kontrol - ktorá je vhodnejšia?

Školiteľ: doc. MUDr. Jana Radošinská, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav, LF UK

Práca: pdf

Diabetes mellitus (DM) vedie k rozvoju viacerých makro- aj mikrovaskulárnych komplikácií, vrátane nefropatií. Na jeho skúmanie sa používajú animálne modely, napr. potkany Zucker Diabetic Fatty (ZDF). Cieľom experimentu bolo charakterizovať ZDF potkany v rôznom štádiu vývoja DM na základe biometrických parametrov, parametrov oxidačného stresu a markerov remodelácie tkanív – matrixových metaloproteináz MMP-2 a MMP-9. Podľa glykémie sme ZDF rozdelili na potkany s rozvinutým DM (DIA, glykémia>10 mmol/L, n=8) a bez hyperglykémie (FAT, n=8). Ako kontroly sa použili potkany Wistar (WIS, n=14) a Zucker Lean (LEAN, n=15). Stanovili sme produkty oxidácie lipidov (TBARS), pokročilej glykácie (AGES), antioxidačnú kapacitu (TAC), pomer redukovaného a oxidovaného glutatiónu (GSH/GSSG) a aktivity MMP metódou želatínovej zymografie. V kôre obličky boli zvýšené TBARS aj TAC u oboch ZDF v porovnaní s kontrolami. AGES boli u DIA znížené oproti LEAN. V dreni bol vyšší GSH/GSSG u LEAN oproti WIS, vyššie TBARS u DIA oproti LEAN. Aktivity MMP-2 v kôre a MMP-9 v dreni obličky boli vyššie u LEAN oproti WIS. Obličky potkanov animálneho modelu DM 2.typu vo veku 39 týždňov nevykázali znaky remodelácie, ako to bolo preukázané pri myokarde. Naše doterajšie zistenia ale otvárajú diskusiu ohľadom vhodnej kontrolnej skupiny pre ZDF potkany.

Diabetes mellitus (DM) leads to the development of several macro- and microvascular complications, including nephropathy. Animal models are used to study DM, e.g. Zucker Diabetic Fatty (ZDF) rats. Our aim was to characterize ZDFs at different stages of DM development by biometric and oxidative stress parameters, and tissue-remodeling markers - matrix metalloproteinases (MMP-2, MMP-9). We divided ZDFs into rats with developed DM (DIA, glycemia>10 mmol/L, n=8) and without hyperglycemia (FAT, n=8). Wistar (WIS, n=14) and Zucker Lean (LEAN, n=15) were used as controls. We determined the products of lipid oxidation (TBARS), advanced glycation (AGES), antioxidant capacity (TAC), reduced and oxidized glutathione ratio (GSH/GSSG), and MMPs activity. In the renal cortex, TBARS and TAC were increased in both ZDFs compared to controls. AGES were reduced in DIA compared to LEAN. In the medulla, GSH/GSSG was higher in LEAN compared to WIS, and higher TBARS in DIA compared to LEAN. Activities of MMP-2 in the cortex and MMP-9 in the medulla were higher in LEAN compared to WIS. The kidneys of the type-2 DM model at 39 weeks of age did not show remodeling, as was demonstrated in the myocardium. Our findings open a discussion about suitable controls for ZDFs.

36. Mgr. Dominika Radošinská: Deformabilita erytrocytov a markery oxidačného poškodenia a antioxidačného stavu v experimentálnom modeli pľúcnej artériovej hypertenzie indukovanej monokrotalínom.

Mgr. Dominika Radošinská

Deformabilita erytrocytov a markery oxidačného poškodenia a antioxidačného stavu v experimentálnom modeli pľúcnej artériovej hypertenzie indukovanej monokrotalínom.

Školiteľ: Doc. Mgr. Ivana Shawkatová, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav a Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK

Práca: pdf

Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je závažné ochorenie s progresívnym priebehom a nepriaznivou prognózou. Monokrotalín (MCT) poškodzuje endotelové bunky v pľúcach, preto sa využíva na indukovanie PAH u experimentálnych zvierat. Bosentan je antagonista endotelínových receptorov využívaný pri liečbe PAH. V patogenéze PAH dochádza k zmenám aj v deformabilite erytrocytov a ich agregabilite, preto sme sa zamerali na deformabilitu erytrocytov a tiež markery oxidačného poškodenia a antioxidačného statusu v MCT-indukovanom modeli PAH, ako aj lepšie pochopenie účinku bosentanu. Prácu sme uskutočnili na Wistar potkanoch, rozdelených do 3 skupín: kontrolnú skupinu, skupinu po podaní MCT a skupinu po podaní MCT a liečenú bosentanom. Deformabilita erytrocytov bola meraná filtračnou metódou. Parametre oxidačného poškodenia (AOPP, AGEs, fruktozamín a TBARS) a antioxidačného statusu (FRAP, TAC a pomer GSH/GSSG) v plazme boli merané spektrofotometrickými a fluorescenčnými metódami. Všetky namerané dáta sme analyzovali pomocou štatistického softvéru GraphPad Prism 7. Namerané dáta (hmotnosť pravej komory, hrúbka jej steny, systolický a priemerný pľúcny artériový tlak) potvrdili PAH po podaní MCT. Liečba bosentanom viedla k zníženiu hladín AOPP a fruktozamínu, zvýšeniu pomeru GSH/GSSG a k zlepšeniu deformability erytrocytov. Záverom môžeme konštatovať, že bosentan pôsobí antioxidačne v podmienkach PAH indukovanej MCT. S negatívne inotropným účinkom to môže predstavovať hemodynamickú úľavu v PAH.

Pulmonary arterial hypertension (PAH) represents a progressive disease with unfavorable prognosis. Monocrotalin (MCT) damages pulmonary endothelial cells and is used to induce PAH in experimental animals. In the PAH treatment, bosentan (an endothelin receptor antagonist) was approved. In the PAH pathogenesis, changes in erythrocyte deformability and aggregability were found, so we focused on erythrocyte deformability and also markers of oxidative stress and antioxidant status in the MCT-induced PAH, as well as a better description of the bosentan effect. We used Wistar rats divided into 3 groups: control group, group after MCT administration, and group after MCT administration treated with bosentan. Erythrocyte deformability was measured by filtration method. Parameters of oxidative stress (AOPP, AGEs, fructosamine and TBARS) and antioxidant status (FRAP, TAC and GSH/GSSG ratio) were measured in blood plasma. All measured data were analyzed using GraphPad Prism 7 statistical software. The measured data (right ventricular weight, its wall thickness, systolic and mean pulmonary arterial pressure) confirmed PAH after MCT administration. Bosentan treatment reduced AOPP and fructosamine levels, increased GSH/GSSG ratio, and improved erythrocyte deformability. In conclusion, bosentan has an antioxidant effect in MCT-induced PAH. With a negative inotropic effect, this may represent hemodynamic relief in condition of PAH.

37. Mgr. Lucia Krasničanová: Optimalizácia amplifikácie vybraných génov asociovaných s Lynchovym syndrómom pre účely analýzy pomocou next-gen sekvenovania

Mgr. Lucia Krasničanová

Optimalizácia amplifikácie vybraných génov asociovaných s Lynchovym syndrómom pre účely analýzy pomocou next-gen sekvenovania

Školiteľ: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB

Práca: pdf

Lynchov syndróm je autozomálne dominantné dedičné ochorenie pri ktorom je typicky pozorovaná mutácia v niektorom z mismatch-repair (MMR) génov a to konkrétne MLH1, MSH2, MSH6 a PMS2. Vzhľadom na pomerne vysokú incidenciu nádorových ochorení, asociovaných s Lynchovym syndrómom na Slovensku sa domnievame, že by časť týchto prípadov mohla byť zapríčinená aj Lynchovym syndrómom. V našej práci sme sa preto zamerali na optimalizáciu diagnostiky Lynchovho syndrómu prostredníctvom long-range PCR. V budúcnosti by sme nami zoptilamizovanú metódu radi využili pri analýze vzoriek od pacientov s Lynch asociovanými nádorovými ochoreniami. Význam testovania takýchto pacientov sa ukazuje ako pre účely terapie tak aj prevencie vzniku ďalších Lynch asociovaných nádorových ochorení u týchto pacientov a ich rodinných príslušníkov.

Lynch syndrome is an autosomal dominant inherited disease in which a mutation is typically observed in one of the mismatch-repair (MMR) genes, specifically MLH1, MSH2, MSH6 and PMS2. Given the relatively high incidence of cancer associated with Lynch syndrome in Slovakia, we believe that some of these cases could also be caused by Lynch syndrome. Therefore, we focused on optimizing the diagnosis of Lynch syndrome through long-range PCR. In the future, we would like to use our optimized method to analyze samples from patients with Lynch-associated cancers. The importance of testing such patients is demonstrated both for the purposes of therapy and to prevent the development of other Lynch-associated cancers in these patients and their families.

38. Veronika Smolinská, MSc: Urine-derived mesenchymal stem cells: their biology and role in regenerative medicine

Veronika Smolinská, MSc

Urine-derived mesenchymal stem cells: their biology and role in regenerative medicine

Školiteľ: doc. RNDr. Ľuboš Danišovič, PhD.

Pracovisko: Institute of Medical Biology, Genetics and Clinical Genetics, Faculty of Medicine, Comenius University, National Institute of Rheumatic Diseases, Piešťany, Slovakia

Práca: pdf

Mezenchymálne kmeňové bunky (MKB), sa ukázali ako sľubný kandidát na bunkové tkanivové inžinierstvo. MKB sú prítomné v rôznych tkanivách a orgánoch, kde poskytujú podporu pri regenerácii a udržiavaní fyziologických funkcií.1 Ich vlastnosti, schopnosť sebaobnovy, schopnosť priľnúť na kultivačné misky, expresia špecifických markerov a ich diferenciačný potenciál robia z MKB ideálnych kandidátov na využitie v regeneratívnej medicíne. Tradičný spôsob zberu MKB vyžaduje tkanivovú biopsiu, známu svojou invazívnosťou a vysokú morbiditou. Bezpečnosť a pohodlie darcov sú nevyhnutné pre úspešnú bunkovú terapiu, a preto je potrebné skúmať alternatívne zdroje kmeňových buniek, čo viedlo ku kmeňovím bunkám získaných z moču (UDSC). UDSC sa dajú jednoducho odobrať spontánnym vyprázdňovaním, preto je ich výhodou neinvazívnosť. Naša skupina bola schopná izolovať UDSC zo vzoriek moču. Izoláty sa morfologicky analyzovali, pričom sa odhalili dva hlavné typy bunkových populácií; v tvare zrniek ryže a v tvare mnohostenov. Všetky skúmané UDSC exprimovali typické povrchové markery podobné MKB; CD73, CD90 a CD105. Bunky vykazovali najvyššiu expresiu CD44, CD73 a CD146. V súčasnosti predpoklady hlavného funkčného mechanizmu MKB poukazujú na ich imunomodulačnú aktivitu. Prostredníctvom parakrinnej signalizácie MKB priamo stimulujú kľúčové biologické procesy, napr. bunkový cyklus, medzibunkovú komunikáciu, zápalové reakcie atď. Preto sme za zamerali na cytokínový profil UDSC izolovaných z moču. Výsledky poukazujú na zvýšenie sekrécie IL-6, IL-8 a MCP-1. Naše údaje naznačujú, že UDSC budú pravdepodobne užitočné v regeneratívnom tkanivovom inžinierstve, zatiaľ čo moč sa považuje za neinvazívny a nákladovo efektívny zdroj MKB.

Mesenchymal stem cells (MSCs), the nonhematopoietic progenitor cells, emerged as a promising candidate for cell-based tissue engineering. MSCs are ubiquitously present in various tissues and organs, where they provide support in regeneration and maintaining of physiological functions 1. Their properties, self-renewal capacity, ability to adhere to culture dishes, expression of specific markers, and their differentiation potential make MSCs an ideal contender for regenerative medicine. The traditional way of harvesting MSCs requires tissue biopsy, recognized for its’ invasiveness high donor site morbidity. Hence, efforts led to investigating urine-derived stem cells (UDSCs) as alternative source. UDSCs can be easily harvested via spontaneous voiding, therefore non-invasiveness is the benefit as the donors’ safety and comfort are essential for successful cell therapy. Our group, was able to isolate UDSCs from urine samples. The isolates were morphologically analyzed, revealing two major types of cell populations; rice-grain shaped, and polyhedral shaped. In addition to the morphological analysis, we provided analysis of biological properties, targeting their stemness, differentiation potential and cytokine profile. All examined UDSCs expressed typical MSC-like surface markers, CD73, CD90 and CD105. According to our findings, CD44, CD73 and CD146 reported the highest expression. Currently, the assumptions regarding main performing mechanism of MSCs point towards their immunomodulatory activity via paracrine signaling directly stimulating key biological processes e.g., cell cycle, cell-cell interaction, inflammatory response, etc. Thus, we measured cytokine profile of the UDSCs isolated from urine samples, discovering increase in secretion rate of IL-6, IL-8 and MCP-1. Our data suggest, that UDSCs are likely to be effective in the future of regenerative tissue engineering, while urine is believed to be a non-invasive and cost-effective source of MSCs.

39. MUDr. Natália Bystrianska: Fekálna mikrobiálna transplantácia pri vybraných vnútorných chorobách.

MUDr. Natália Bystrianska

Fekálna mikrobiálna transplantácia pri vybraných vnútorných chorobách.

Školiteľ: Doc. MUDr. Tomáš Koller, PhD.

Pracovisko: HEGITO, II Interná klinika SZU, F.D. Roosevelta Banská Bystrica, V. Interná klinika LFUK a UNB

Práca: pdf

Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) sa definuje ako prenos stolice od zdravého darcu do tráviaceho traktu príjemcu za účelom obnovenia zdravej črevnej flóry. FMT sa považuje za vysoko efektívnu liečbu rekurentnej infekcie spôsobenej Clostridium Difficile a jej efekt sa skúma aj pri dalších ochoreniach asociovaných so zmenou črevnej mikrobioty ako napríklad ulcerózna kolitída, metabolický syndróm alebo s alkoholom asociovaná choroba pečene (ALD). Našim cieľom je zhodnotiť vplyv FMT na prežívanie pacientov s ťažkou alkoholovou hepatitídou (SAH). SAH je jednou z najzávažnejších foriem ALD spojená s vysokou mortalitou. Jediná odporúčaná liečba - kortikosteroidy - zlepšuje iba krátkodobé, ale nie dlhodobé prežívanie. Nanešťastie, počet týchto pacientov narastá a neexistuje zatiaľ alternatívna liečba.

Fecal microbiota transplantation (FMT) is defined as the transfer of stool from a healthy donor into the gastrointestinal tract of a recipient to reestablish healthy intestinal flora. FMT is a highly effective treatment against recurrent Clostridium difficile infection and it has also been investigated in other disorders associated with the alteration of gut microbiota, such as ulcerous colitis, metabolic syndrome or alcohol associated liver disease (ALD). Our aim is to evaluate the impact of FMT on survival of patients with severe alcoholic hepatitis (SAH). SAH is one of the most serious forms of alcohol associated liver disease with high mortality. The only recommended treatment option – corticosteroids (CS) show modest short-, and none long-term survival benefit. Unfortunately, the number of these patients (pts) is increasing and there is no alternative treatment.

40. Mgr. Dorota Nováková: Vplyv životných stresorov na zdravotný stav slovenskej populácie

Mgr. Dorota Nováková

Vplyv životných stresorov na zdravotný stav slovenskej populácie

Školiteľ: prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH

Pracovisko: Ústav epidemiológie LF UK

Práca: pdf

ABSTRAKT NOVÁKOVÁ, Dorota: Vplyv životných stresorov na zdravotný stav slovenskej populácie [doktorandská konferencia]. Univerzita Komenského v Bratislave. Lekárska fakulta. Ústav epidemiológie. Školiteľka: prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH. Bratislava, 2022. Úvod: Zdravotný stav človeka ovplyvňuje mnoho faktorov. Celkové zdravie nepriaznivo ovplyvňujú prežité krízové situácie. Ich zvládanie, respektíve negatívny vplyv na zdravie však úzko súvisí s mnohými premennými. Dopad životných stresorov na zdravie slovenskej populácie nebol doteraz systematicky sledovaný a hodnotený. Cieľ: Zistiť vzťah medzi súčasným zdravotným stavom a prežitými životnými stresormi a vybranými demografickými ukazovateľmi. Metódy: Spracovali sme údaje získané od 1018 respondentov z reprezentatívneho prieskumu obyvateľov Slovenskej republiky starších ako 18 rokov. Sledovali sme výskyt chronických ochorení, počet a typ prežitých životných stresorov. Hodnotili sme asociáciu medzi zdravotným stavom vyjadreným prítomnosťou chronických ochorení a prežitými životnými stresormi. Ďalej sme skúmali vplyv pohlavia, veku, rodinného stavu, typu spolužitia v domácnosti a vzdelania na túto asociáciu pomocou univariantnej a multivariantnej regresnej analýzy. Výsledky: V sledovanom súbore bolo vyššie zastúpenie chronických ochorení u žien a u oboch pohlaví sa zvyšuje počet chronických ochorení s vekom. Najčastejšími ochoreniami v mladších vekových skupinách sú alergie a bolesti chrbta, u starších ľudí hypertenzia. Najčastejší prežitý životný stresor je smrť blízkeho človeka, nie náhla. Analýza preukázala, že vyšší vek, ženské pohlavie a vyšší počet prežitých životných stresorov štatisticky významne zvyšujú riziko mať vyšší počet prítomných chronických chorôb. Protektívnym faktorom pre dobrý zdravotný stav je spolužitie v manželskom zväzku a vyššie vzdelanie. Záver: V reprezentatívnej štúdii slovenskej populácie sme potvrdili nepriaznivý vplyv prežitých krízových životných situácií na zdravotný stav. Naše zistenia podporujú význam psychologickej krízovej intervencie a preventívneho poradenstva pre podporu dobrého duševného a celkového zdravia Kľúčové slová: súčasné zdravie, rodinný stav, vzdelanie, životné stresory, chronické ochorenia

ABSTRACT NOVÁKOVÁ, Dorota: The impact of life stressors on the health status of the Slovak population [PhD conference]. Comenius University in Bratislava. Faculty of medicine. Institute of epidemiology. Supervisor: prof. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH. Bratislava, 2022. Introduction: Health status is affected by many factors. The overall health status is negatively affected by life stressors. Copying with these and their negative affects on health is closely tight to many variables. The impact of life stressors on the health of Slovak population was not systematically researched and evaluated up until now. Purpose: To investigate the association between the current health status, experienced life stressors and selected demographic characteristics. Methods: We have used the data gained from 1018 respondents from a representative research sample from the Slovak Republic older than 18-year-old. We have observed the incidence of chronical illnesses, the number and type of experienced life stressors. We have evaluated the association between the health status expressed by chronical diseases and experienced life stressors. Additionally, we have observed the impact of different gender, age, marital status, living arrangement, education level on this association with the means of univariate and multivariate linear regression analysis. Results: The portion of chronical diseases in this selected sample was higher by women. The number of chronical diseases is growing linearly with growing age by both genders. The most common diseases in younger age groups are allergies and back pain. With the older age groups, it is hypertension. The most experienced life stressor is a death of a relative that is not sudden. The analysis demonstrates that higher age, denser occurrence of life stressors and female sex are increasing the risk of chronical diseases incidence very considerably. The protective factor is cohabitation in marital relationship and higher education. Conclusion: We have confirmed negative impact of experienced life stressors on the health status in representative study of the Slovak population. Our findings support the importance of psychological crisis intervention and preventive consultancy to enhance good mental and overall health. Keywords: current health, marital status, education, life stressors, chronic diseases

41. MUDr. Katarína Valovičová: Hodnotenie cerebrálnej perfúzie, kognitívnych funkcií a depresie u pacientov so spánkovými poruchami dýchania a po cievnej mozgovej príhode

MUDr. Katarína Valovičová

Hodnotenie cerebrálnej perfúzie, kognitívnych funkcií a depresie u pacientov so spánkovými poruchami dýchania a po cievnej mozgovej príhode

Školiteľ: prof. MUDr. Branislav Kollár, PhD., MPH

Pracovisko: I. neurologická klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Primárnym cieľom nášho výskumu bolo zhodnotiť cerebrálnu perfúziu použitím ultrazvukom modulovanej blízkej infračervenej spektroskopie a parametre spánkového apnoe celonočnou polysomnografiou u pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe po prekonanej cievnej mozgovej príhode a u inak zdravých pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe. V rámci sekundárnych cieľov sme hodnotili kognitívne funkcie použitím Montrealského skríningu kognitívnych funkcií a depresívne príznaky použitím Beckovej škály depresie. Následne sme analyzovali asociácie jednotlivých premenných. Z výsledkov konštatujeme častý výskyt kognitívneho deficitu a depresie u pacientov so spánkovým apnoe po prekonanej cievnej mozgovej príhode a inverznú koreláciu medzi kognitívnym výkonom a prítomnosťou depresie. U pacientov so spánkovým apnoe po prekonanej cievnej mozgovej príhode sme zaznamenali horší kognitívny výkon a častejší výskyt kognitívneho deficitu v porovnaní s pacientmi bez cievnej mozgovej príhody, ale pri porovnaní týchto skupín pacientov sme nezaznamenali významné rozdiely v cerebrálnej perfúzii. Našimi výsledkami sme teda potvrdili najmä potrebu adekvátneho skríningu kognitívneho deficitu a depresie u pacientov so spánkovým apnoe po prekonanej cievnej mozgovej príhode. Kľúčové slová: spánkové poruchy dýchania, obštrukčné spánkové apnoe, cerebrálna perfúzia, post-stroke zhoršenie kognitívnych funkcií, post-stroke depresia

The primary objective of this study was to evaluate cerebral perfusion using ultrasound-tagged near-infrared spectrocopy and to evaluate sleep apnea parameters using overnight polysomnography in patients with obstructive sleep apnea after stroke and in otherwise healthy patients with obstructive sleep apnea. Within the secondary objectives, we evaluated cognitive functions using Montreal Cognitive Assessment and depressive symptoms using Beck Depression Inventory-II. Subsequently we analyzed the associations among mentioned characteristics. From the results we state a frequent occurance of cognitive deficit and depression in patients with sleep apnea after stroke and an inverse correlation between cognitive performance and the presence of depression. In patients with sleep apnea after stroke we detected poorer cognitive performance and more frequent cognitive deficit compared to patients without previous stroke, but we did not observe significant differences in cerebral perfusion in comparison of these groups of patients. Thus, our results confirmed in particular the need for adequate screening for cognitive deficit and depression in patients with sleep apnea after stroke. Key words: sleep-disordered breathing, obstructive sleep apnea, cerebral perfusion, post-stroke cognitive impairment, post-stroke depression

42. MUDr. Petra Vrbová: Rizikové faktory úmrtia pacientov hospitalizovaných s cirhózou pečene so zameraním na nutričný stav a dekompenzáciu

MUDr. Petra Vrbová

Rizikové faktory úmrtia pacientov hospitalizovaných s cirhózou pečene so zameraním na nutričný stav a dekompenzáciu

Školiteľ: doc. MUDr. Tomáš Koller, PhD.

Pracovisko: V. interná klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

ÚVOD: Dekompenzácia cirhózy sa negatívnym spôsobom spolupodieľa na zhoršení prognózy a celkovo vyššej mortalite pacientov. Jednou z častých a pritom prehliadaných komplikácií cirhózy je zhoršený nutričný stav. PACIENTI A METÓDY: Meraní boli pacienti hospitalizovaní s diagnózou cirhózy pečene pre jednu alebo viaceré z jej komplikácií (n=105). Hodnotili sme základné laboratórne a antropometrické parametre, obvod hornej časti ramena, hrúbky kožnej riasy tricepsu a pod lopatkou, svalovej sily a SPPB testu. VÝSLEDKY: Prevalencia pravdepodobnej sarkopénie bola zistená na základe nízkej sily stisku ruky u 70,5% pacientov, nízku rýchlosť vstávania zo stoličky malo 31,4% pacientov. Na základe LFI sme zistili prevalenciu krehkosti u 55,2% pacientov (podľa Lai et al. kritérií LFI˃4,5), v našom súbore pacientov na základe 80. percentilu (LFI˃6) u 21% pacientov. Na mortalite pacientov sa počas sledovania po prepustení na základe multivariantnej analýzy prostredníctvom Cox modelu významnou mierou podieľala krehkosť pacientov zadefinovaná LFI˃6, MELD skóre, počet predchádzajúcich hospitalizácií za posledných šesť mesiacov a väčšie množstvo komplikácií cirhózy pečene, respektíve počet dekompenzačných udalostí (HR=3,32 95% CI 1,74- 6,34). ZÁVER: Krehkosť a sarkopénia sú častejšie pozorované u pacientov s preukázanou dekompenzáciou cirhózy pečene, čo je spojené s celým radom nepriaznivých dôsledkov. Obe predstavujú kľúčový prediktor zníženej kvality života, opakujúcich sa hospitalizácií a mortality.

INTRODUCTION: Decompensation of cirrhosis negatively contributes to the worsening of the prognosis and the overall higher mortality of patients. One of the common and overlooked complications of cirrhosis is a worsened nutritional status. PATIENTS AND METHODS: Patients hospitalized with a diagnosis of liver cirrhosis due to one or more of its complications (n = 105) were measured. We evaluated the basic laboratory and anthropometric parameters, the mid-upper arm circumference, the triceps and subscapular skinfold thickness, muscle strength and SPPB test. RESULTS: The prevalence of probable sarcopenia was determined based on the low handgrip strength in 70.5% of patients, in 31.4% of patients with low chair. Based on LFI, we found a prevalence of frailty in 55.2% of patients (according to Lai et al. criteria LFI˃4.5) and in our group of patients based on the 80th percentile (LFI˃6) in 21% patients. Patient mortality as defined by the LFI˃6, MELD score, number of previous hospitalizations in the last six months, and a number of associated complications of liver cirrhosis, and the number of decompensation events, respectively, contributed significantly to patient mortality during follow-up multivariate analysis using the Cox model (HR 3.32 95% CI 1.74- 6.34). CONCLUSION: Frailty and sarcopenia are more commonly observed in patients with evidence of decompensated liver cirrhosis, which is associated with a number of adverse consequences. Both are key predictors of reduced quality of life, recurrent hospitalizations and mortality.

43. Mgr. Bianka Suchá: Poruchy kognitívnych funkcií vo vzťahu k miere zneschopnenia u pacientov s roztrúsenou sklerózou

Mgr. Bianka Suchá

Poruchy kognitívnych funkcií vo vzťahu k miere zneschopnenia u pacientov s roztrúsenou sklerózou

Školiteľ: prof. MUDr. Branislav Kollár, PhD., MPH

Pracovisko: 1. neurologická klinika LF UK a UNB, Centrum pre demyelinizačné ochorenia pri Neurologickej klinike, Centrum klinických neurovied 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej Fakultnej Nemocnice v Prahe; Univerzita Komenského, Filozofická fakulta

Práca: pdf

Úvod: Kognitívny deficit môže byť u pacientov s roztrúsenou sklerózou (RS) prítomný v rôznych štádiách ochorenia, a to aj u pacientov s rôznym stupňom postihnutia. Cieľom práce bolo preskúmať vzájomnú súvislosť medzi kognitívnymi funkciami a mierou zneschopnenia u pacientov s RS, a to pri baseline a následne pri follow-up vyšetrení po 12 mesiacoch. Metódy: Pre diagnostiku kognitívnych funkcií bola použitá batéria BICAMS, obsahujúca testy Symbol Digit Modalities Test (SDMT), California Verbal Learning Test – II edition (CVLT-II) a Brief Visuospatial Memory Test – Revised (BVMT-R). Na hodnotenie miery zneschopnenia boli použité Expanded Disability Status Scale (EDSS), Timed 25 Foot Walk (T25FW) a 9 Hole Peg Test (9HPT). Výsledky: SDMT signifikantne koreloval s metódami zameranými na hodnotenie miery funkčného zneschopnenia, a to pri oboch meraniach. Pri druhom meraní sme pozorovali signifikantnú koreláciu batérie BICAMS s testom 9HPT. Zároveň, testy SDMT a BVMT-R signifikantne korelovali aj s EDSS. Zhrnutie: EDSS je štandardnou súčasťou procesu monitorovania progresie ochorenia, no v škále nie je zahrnuté hodnotenie rôznych parametrov, ako napríklad kognitívnych funkcií či jemnej motoriky. Použitie 9HPT a batérie testov kognitívnych funkcií spolu s EDSS môže predstavovať spoľahlivejšie a komplexnejšie hodnotenie klinického stavu pacienta. Kľúčové slová: Roztrúsená skleróza, kognitívne funkcie, miera zneschopnenia.

Background: Cognitive impairment may be present in patients with multiple sclerosis (MS) in different stages of the disease, as well as in patients with different degrees of disability. The aim of this study was to examine connection between cognition and the degree of disability in patients with MS, both at baseline and subsequently at follow-up examination after 12 months. Methods: For the assessment of cognition, the BICAMS battery was used, containing the Symbol Digit Modalities Test (SDMT), the California Verbal Learning Test - II edition (CVLT-II) and the Brief Visuospatial Memory Test - Revised (BVMT-R). The Expanded Disability Status Scale (EDSS), Timed 25 Foot Walk (T25FW) and 9 Hole Peg Test (9HPT) were used to assess the degree of disability. Results: SDMT significantly correlated with methods assessing the degree of disability, in both examinations. In the second examination, we observed a significant correlation of the BICAMS battery with the 9HPT test. At the same time, SDMT and BVMT-R tests also correlated significantly with EDSS. Conclusion: EDSS is a standard part of the disease progression monitoring, but it does not include the evaluation of various parameters, such as cognition or fine motor skills. The use of the 9HPT and a battery of cognitive tests, together with EDSS, may represent more reliable and comprehensive assessment of patient's clinical condition. Key words: Multiple sclerosis, cognition, disability

44. Alexander Lysak: Predikcia adhézie meningeómov podľa predoperačného MRI vyšetrenia.

Alexander Lysak

Predikcia adhézie meningeómov podľa predoperačného MRI vyšetrenia.

Školiteľ: Doc. MUDr. Andrej Šteňo, Phd, MPH.

Pracovisko: Neurochirurgická klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Predikcia adhézie meningeómov podľa predoperačného MRI vyšetrenia. Menigneómy sú jedny z pomerne často sa vyskytujúcich druhov mozgových nádorov. Ich resekabeľnosť závisí od rozmeru, lokalizácie, konzistencie, oddeliteľnosti od okolitého mozgového tkaniva. Adhézia meningeómov k priľahlému mozgovému tkanivu je spojená s rizikom chirurgických komplikácii. Práve preto môže včasné odhalenie podľa predoperačných MRI sekvencií významne ovplyvniť posúdenie rizika výskytu pooperačných komplikácii, úrovni resekcie na etape plánovania operácie alebo dokonca zmeniť postup na konzervatívny. Na NCH klinike UNB a LF UK, nemocnica ak. L. Deréra sme realizovali malú skúšobnú štúdiu, cieľom ktorej bolo zistenie možnej korelácie oddeliteľnosti meningeómu od zdravého mozgového tkaniva počas operácie so zobrazením peritumoróznej likvorovej vrstvy v T2W MRI sekvenciách (tak zvaný angl. „CSF cleft singn“ alebo peritumoral rim).

Menigneomas are one of the relatively common types of brain tumors. Their resectability depends on the size, location, consistency, separability from the surrounding brain tissue. Adhesion of meningiomas to adjacent brain tissue is associated with a risk of surgical complications. That is why early detection according to preoperative MRI sequences can significantly affect the assessment of the risk of postoperative complications, the level of resection at the planning stage of the operation or even change the procedure to conservative. At the NCH clinic of UNB and LF UK, hospital ak. L. Derér, we performed a small trial study, the aim of which was to determine the possible correlation of meningioma separability from healthy brain tissue during surgery with imaging of the peritumorous cerebrospinal fluid layer in T2W MRI sequences (so-called "CSF cleft singn" or peritumoral rim).

45. MUDr. Zuzana Prídavková: Rohovkové perforačné poranenie - "tŕň v oku"

MUDr. Zuzana Prídavková

Rohovkové perforačné poranenie - "tŕň v oku"

Školiteľ: prof. MUDr. PhDr. Alena Furdová, PhD., MPH., MSc., FEBO

Pracovisko: Klinika oftalmológie LFUK a UNB; ÚVN SNP-FN Ružomberok

Práca: pdf

Penetračné a perforačné poranenia očnej gule sú závažné poranenia očných štruktúr, ktoré vznikajú následkom preniknutia cudzieho telesa do vnútra oka. Perforačné poranenia oka majú vstupnú aj výstupnú ranu, na rozdiel od penetrujúcich poranení, kde výstupnú ranu oka nenachádzame. Tieto typy poranení sa vyskytujú predovšetkým u mužov v produktívnom veku. Na stanovenie prognózy po mechanických úrazoch oka v klinickej praxi slúži systém Ocular Trauma Score (OTS).(1,2) V kazuistike opisujeme prípad perforačného poranenia rohovky a dúhovky ľavého oka u 42-ročného pacienta. Vstupné OTS skóre = 5, zachovaná NCZO v pooperačnom období na 6/6.

Ocular penetrating and perforating injuries are serious. Penetrating injuries by definition penetrate into the eye but not through - there is no exit wound. Perforating injuries have both entrance and exit wounds. As noted from the epidemiological studies, male gender is a large risk factor for ocular trauma. In clinical practice, the Ocular Trauma Score (OTS) (1,2) system is used to determine the prognosis after mechanical eye injuries. We present the case of corneal and iris perforation in a 42-years-old male. Input OTS score = 5, central visual acuity was 6/6 in postoperative period.

46. MUDr Diego Sanchez-Chicharro FEBO, Dr Cristina Hernan-Garcia PhD.: Structural Changes of the Retina and the Interface between Vitreous and Macula in Patients after Pars Plana Vitrectomy.

MUDr Diego Sanchez-Chicharro FEBO , Dr Cristina Hernan-Garcia PhD.

Structural Changes of the Retina and the Interface between Vitreous and Macula in Patients after Pars Plana Vitrectomy.

Školiteľ: Doc. MUDr. Vladimir Krásnik, PhD

Pracovisko: Očná klinika, Jesseniova Lekárska fakulta v Martine, Klinika oftalmológie LFUK a UNB

Práca: pdf

Pars Plana vitrektómia (PPV) výrazne zlepšila zrakovú obnovu u pacientov s plnou hrúbkou makulárnej diery (FTMH). Štúdie však ukázali, ako môže PPV a peeling vnútornej limitujúcej membrány (ILM) spôsobiť funkčné a štrukturálne zmeny v sietnici. OCT-angiografia (OCT-A) je nová technika, ktorá deteguje mikrovaskulárne zmeny v sietnici s detailmi, ktoré predtým neboli viditeľné. Cieľom bolo identifikovať vaskulárne zmeny sietnice, ktoré sa objavia po peelingu ILM. Celkovo bolo analyzovaných 20 očí s FTMH pomocou OCT-A pred chirurgickým zákrokom, 4 týždne a 12 týždňov po vitrektómii. Analýza vaskulatúry OCT-A sa uskutočnila pomocou novej metódy získania koeficientu z dvoch zón sietnice s odlúpnutým ILM a bez neho. Po ILM peelingu sme identifikovali pokles koeficientov vaskulárnej hustoty (VD) na SCP (p:0,000) v dôsledku zníženia VD v peelingovej zóne, a zvýšenie koeficientov vaskulárnej dĺžky (VL) na DCP (p :0,012), v dôsledku dlhších ciev natiahnutých posunom sietnice. Klinický vplyv vaskulárnych zmien vyvolaných peelingom ILM je ťažké vyvodiť z našej štúdie. Na potvrdenie týchto výsledkov sú potrebné ďalšie štúdie s väčšími kohortami. Kľúčové slová: vnútornej limitujúcej membrány, ILM , OCT-A, vaskulárnej hustoty, pars plana vitrektomia.

Pars Plana Vitrectomy (PPV) has significantly improved the visual recovery in patients with full thickness macular hole (FTMH). However, studies have shown how PPV and internal limiting membrane (ILM) peeling can cause functional and structural changes in the retina. OCT-angiography (OCT-A) is a new technique that detect microvascular changes in the retina with details not seen previously. The objective was to identify the retinal vascular changes that appear after ILM peeling. A total of 20 eyes with FTMH were analysed using OCT-A before surgery (baseline), 4 weeks and 12 weeks after the vitrectomy. The analysis of the OCT-A vasculature was done using an novel method obtaining a coefficient from the two zones of retina with and without ILM peeled. After ILM peeling, we identified a decrease of the vascular density’s (VD) coefficients at the SCP (p:0,000) due to the reduction of VD in the peeling zone, and an increase of vascular length’s (VL) coefficients at the DCP (p:0,012), due to the longer vessels stretched by the retinal displacement. The clinical impact of the vascular changes induced by ILM peeling are difficult to conclude from our study. Further studies with larger cohorts are necessary to confirm these results. Key words: Internal limiting membrane, ILM, OCT-A, vascular density, pars plana vitrectomy

47. MUDr. Kamila Kopálová: Efekt nízkoenergetického vysokofrekvenčného elektrického poľa v liečbe syndrómu suchého oka.

MUDr. Kamila Kopálová

Efekt nízkoenergetického vysokofrekvenčného elektrického poľa v liečbe syndrómu suchého oka.

Školiteľ: prof. PhDr. MUDr. Furdová Alena, PhD., MPH, MSc., FEBO

Pracovisko: Klinika oftalmológie LFUK a UNB, VESELY Očná klinika

Práca: pdf

Úvod Syndróm suchého oka predstavuje komplexné ochorenie očného povrchu. Patrí k jedným z najbežnejších očných ochorení a jeho incidencia sa v posledných dekádach zvyšuje. Liečba syndrómu suchého oka pomocou nízkoenergetického vysokofrekvenčného elektrického poľa predstavuje neinvazívne prístrojové ošetrenie. Je schopné navodenia prirodzenej regenerácie buniek a stimulácie ich metabolizmu, čo sa využíva v liečbe samotnej príčiny ochorenia a neprináša len symptomatickú úľavu. Materiál a metódy Cieľom práce bolo posúdenie účinnosti danej liečby u pacientov s diagnostikovaným syndrómom suchého oka. Do sledovaného súboru bolo zahrnutých 130 očí 65 pacientov. Sledované parametre predstavovali hrúbku lipidovej zložky, výšku slzného menisku a hodnoty neinvazívneho break up time testu. Porovnávali sme výsledky pred liečbou a 3 až 4 mesiace po jej ukončení. Výsledky Zaznamenali sme štatisticky významné zlepšenie v hodnotách hrúbky lipidovej zložky, výšky slzného menisku aj v neinvazívnom break up time teste. Subjektívne zlepšenie stavu referovalo 77 % pacientov. U žiadneho pacienta sme nezaznamenali nežiadúce účinky ani zhoršenie stavu. Záver Syndróm suchého oka predstavuje závažný problém. Efekt nízkoenergetického vysokofrekvenčného elektrického poľa bol okrem našej štúdie potvrdený aj ďalšími prácami. Záverom môžeme konštatovať efekt liečby na zlepšenie kvality života pacientov a ich komfort.

Introduction Dry eye disease is a complex disease of the ocular surface. It is one of the most common eye diseases with an increasing incidence in recent decades. Treatment of dry eye syndrome with a low-energy high-frequency electric field is a non-invasive device treatment. It is able to induce natural cell regeneration and stimulate their metabolism, which is used in the treatment of the cause of the disease and does not only bring symptomatic relief. Material and methods The aim of the study was to assess the effectiveness of the treatment in patients diagnosed with dry eye syndrome. 130 eyes of 65 patients were included in the study group. The monitored parameters represented the thickness of the lipid layer, the height of the lacrimal meniscus and the values of the non-invasive break up time test. We compared the results before treatment and 3 to 4 months after treatment. Results We achieved statistically significant improvement in the values of the lipid layer, tear meniscus height and in the non-invasive break up time test. 77% of patients reported subjective improvement. We did not notice any side effects or worsening of the disease in any of the patients. Conclusion Dry eye syndrome is a serious problem. The effect of the low-energy high-frequency electric field was confirmed by other studies as well as in our study. In conclusion, the effect of the treatment is able to improve the quality of life and comfort of the patients.

48. MUDr. Mária Kachlíková: Prediktory zlyhania fekálnej mikrobiálnej terapie pri liečbe recidív infekcie vyvolanej Clostridioides difficile

MUDr. Mária Kachlíková

Prediktory zlyhania fekálnej mikrobiálnej terapie pri liečbe recidív infekcie vyvolanej Clostridioides difficile

Školiteľ: doc. MUDr. Peter Sabaka, PhD.

Pracovisko: Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB

Práca: pdf

Úvod Fekálna mikrobálna terapia je v súčasnosti najefektívnejšia liečba recidívujúcej kolitídy vyvolanej Clostridioides difficile (CDI). Avšak stretávame sa s prípadmi (5-20%), kedy pacienti aj po FMT zrecidivujú. Patogenéza zlyhania FMT je zatiaľ neprebádaná. Odkedy sa závažne komorbidity považujú za prediktory recidívujúcej CDI, predpokladáme, že sa budú takisto podieľať a zvyšovať riziko zlyhania FMT. Metódy Práca je realizovaná formou prospektívnej observačnej klinickej štúdie zameranej na rozpoznanie klinických ukazovateľov zlyhania FMT. Súbor tvoria pacienti s recidivujúcou CDI, ktorí podstúpili FMT na Klinike infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB. Každý pacient, u ktorého sa potvrdila recidíva CDI bol najskôr preliečený antibiotikami proti Clostridioides difficile aspoň 10 dní. Po vysadení antibiotík, bol každý pacient ponechaný dva dni bez antibiotickej liečby a následne podstúpil FMT retenčnou klyzmou. Ako zlyhanie FMT sme považovali hnačky, ktoré sa objavili do 8 týždňov od podstúpenia FMT. Následne sme mikrobiologicky dokázali recidívu CDI. Dáta boli analyzované základnými štatistickými metódami. Na stratifikáciu polymorbídneho stavu pacientov sme použili Charslon comorbidity index (CCI) ≥ 6. Výsledky: Do štúdie bolo zaradených 91 pacientov, ktorí podstúpili FMT. Z toho bolo 34 mužov a 57 žien. Zo všetkých pacientov, 25 pacientov (27,7%) do 8 týždňov od FMT recidivovalo. 39 pacientov (43,3%) malo CCI ≥ 6, a z toho u 48,7% pacientov s CCI ≥ 6 sme zaznamenali recidívu po podaní jednej dávky FMT. Pacienti, u ktorých sme zaznamenali zlyhanie už po prvej dávke FMT mali signifikantne vyšší medián CCI a signifikantne nižšiu koncentráciu albumínu. Vek, leukocyty, CRP, kreatinín neboli signifikantné. Multivariantnou analýzou sme zistili, že len CCI≥6 bol pozitívne asociovaný so zlyhaním FMT, ostatné premenné ako, konkomitantná liečba PPI, užívanie vankomycínu v „tapper“ režime, ťažký priebeh CDI a koncentrácia albumínu neboli pozitívne asociované so zlyhaním FMT. Záver: Polymorbídny status pacienta definovaný CCI je pozitívne asociovaný so zlyhaním FMT v liečbe recidív infekcie vyvolanej C. difficile.

Background Faecal microbial transplantation (FMT) is currently the most effective treatment of recurrent Clostridioides difficile infection (CDI). However, up to 20% of patients experience further recurrences after single FMT. The mechanisms that lead to FMT failure and its risk factors are poorly understood. Comorbidity is one of the risk factors of the failure of standard antibiotic therapy of recurrent CDI. It is not known if comorbidity is also associated with the risk of FMT failure. Methods We conducted a prospective observational cohort study in order to elucidate if comorbid status is associated with FMT failure. Patients with microbiologically proven recurrent CDI were recruited and underwent FMT via retention enema. Patients were followed up for 8 weeks after FMT for signs and symptoms of CDI recurrence. Single FMT failure was defined as recurrence of diarrhoea and a positive stool test for the presence of C. difficile antigen or toxin at any time point during the 8 weeks of follow-up. We assessed the association of single FMT failure with possible manageable and unmanageable risk factors. As a surrogate of comorbid status, we used Charlson Comorbidity Index (CCI) ≥ 6. Results A total of 91 patients that underwent single FMT (57women, 34men) were included in the study. Overall, 25 patients (27,7%) experienced single FMT failure. 39 patients (43,3%) had CCI ≥ 6, and 48,7% patients with CCI ≥ 6 experienced failure of single FMT. Patients who experienced single FMT failure had a significantly higher CCI and significantly lower albumin concentration as compared to patients who experienced single FMT success. There was no difference in age, C-reactive protein concentration, leukocyte count, and creatinine . In multivariate analysis, CCI ≥ 6 was positively associated with the failure of single FMT. Analysis was controlled for concomitant PPI therapy, severe CDI, treatment with vancomycine in "tapper" dose and albumin concentration. Conclusions Comorbid status surrogated by CCI is positively associated with the failure of single FMT in the treatment of recurrent CDI.

49. Mgr. Eszter Zsemlye: BDNF, sHLA-G a sTREM-1 ako perspektívne biomarkery pacientov s gliómami

Mgr. Eszter Zsemlye

BDNF, sHLA-G a sTREM-1 ako perspektívne biomarkery pacientov s gliómami

Školiteľ: doc. MUDr. Mária Bucová CSc., mim. prof.

Pracovisko: Imunologický ústav, LF UK

Práca: pdf

Väčšina nádorov centrálnej nervovej sústavy sa diagnostikuje až po objavení klinických príznakov. Markery, ktoré by vedeli predpovedať prežívanie pacientov s gliómami sú veľmi vzácne. V tejto práci sa pokúšame analyzovať viaceré faktory, ktoré majú význam v rozvoji nádorov a v ich interakcii s imunitným systémom. Zistili sme, že ROC krivky troch vybraných markerov - sTREM-1 (triggering receptor expressed on myelocytes), molekuly kontrolného bodu sHLA-G (soluble human leukocyte antigen) a BDNF (brain derived neurotrophic factor) poukazujú na to, že majú najlepšiu diagnostickú hodnotu u pacientov s glioblastómami (AUC=0,9534). Tieto markery môžu slúžiť na zachytenie pacientov s nešpecifickými neurologickými príznakmi a tým na skoršiu indikáciu neurozobrazovacích metód, ktoré by sa bežne neuskutočnili. Včasná diagnostika by tak mohla výrazne zlepšiť prognózu pacientov s glioblastómami, čo sú najmalígnejšie formy gliómov.

The majority of central nervous system tumors are diagnosed after clinical symptoms become apparent. The markers of survival prognosis in patients with gliomas are still evaluated. In this study we attempt to analyze multiple factors associated with anti-tumor immunity to identify profiles associated with gliomas. We demonstrate that the ROC curve for three selected markers, sTREM-1 (triggering receptor expressed on myelocytes), sHLAG (soluble human leukocyte antigen) and BDNF (brain derived neurotrophic factor) possesses the best discriminatory capability for glioblastoma patients (AUC=0.9534). These markers could be used for a potential capture of patients with some unspecific neurological symptoms for earlier indication of neuroimaging tests. An early diagnosis could significantly improve the prognosis of patients with glioblastomas.

50. MUDr. Pavol Veselý: Účinok CXL terapie na zmenu kvality zrakovej ostrosti a zmenu topografických vlastností rohovky.

MUDr. Pavol Veselý

Účinok CXL terapie na zmenu kvality zrakovej ostrosti a zmenu topografických vlastností rohovky.

Školiteľ: prof. MUDr. PhDr. Alena Furdová, PhD., MPH

Pracovisko: Klinika oftalmológie LFUK a UNB, VESELY očná klinika

Práca: pdf

Úvod: Keratokonus je najbežnejším ektatickým ochorením rohovky. Témou tejto práce sú možnosti liečby tohto ochorenia. V práci sú popísané, v súčasnosti, standardné a dostupné konzervatívne a chirurgické postupy uplatňované pri liečbe keratokónusu. Text je podkladom dizertačnej práce, ktorá si dáva za úlohu ozrejmiť teoretické a praktické možnosti konzervatívnej a invazívnej liečby keratokónusu a tým zabezpečiť stabilizáciu a zastavenie progresie ochorenia. Cieľ: Vyhodnotiť účinok CXL terapie na zmenu kvality zrakovej ostrosti, zmenu topografických vlastností rohovky- zakrivenie, pachymetrie a zmenu výšky astigmatizmu, chyby koma a parametru CLMIaa. Metodika: Do retrospektívnej analytickej štúdie bolo zahrnutých 29 očí 24 pacientov, u ktorých bola pozorovaná progresia ochorenia v posledných 12 mesiacoch a boli vhodnými kandidátmi na CXL zákrok. Sledovanými parametrami boli najstrmšie, najplytšie a priemerné okamžité zakrivenie prednej (AICS, AICF, AICM) a najstrmšie, najplytšie a priemerné okamžité zakrivenie zadnej plochy (PICS, PICF, PICM) rohovky, hrúbka rohovky v najtenšom mieste (PACHT) a v centre rohovky (PACHC), astigmatizmus rohovky (ASTIG), chyba vyššieho rádu kóma (COMA), index veľkosti a lokalizácie konusu (Cone Localisation and Magnitude Index- CLMIaa) a najlepšia nekorigovaná zraková ostrosť (NNZO) s najlepšou korigovanou zrakovou ostrosťou (NKZO). Dáta boli analyzované pred zákrokom a 12 mesiacov po zákroku. Parametre AIC, COMA, CLMIaa a ASTIG boli analyzované párovým t testom. Nakoľko parametre NNZO, NKZO, PIC a PACH nesplnili podmienky normálneho rozdelenia, na skúmanie zmeny týchto parametrov po CXL bol použitý Wilcoxonov test. Výsledky: Dvanásť mesiacov po zákroku sme zaznamenali zmenu NNZO (p=0,371), NKZO (p= 0,825), PICS, PICF a PICM (p= 0,902; p= 0,87 a p= 0,555), PACHC (p= 0,294) a CLMIaa (p=0,113), avšak nedosahujúcej štatistickú významnosť. Zmeny PACHT (p=0,027), COMA (p=0,037) a zakrivenia prednej plochy rohovky AICS, AICF a AICM štatisticky významnú zmenu preukázali (p= 0.019; p= 0,010 a p= 0,005). Zmena astigmatizmu nepreukázala štatistickú významnosť, keďže p=0,297. Záver: CXL terapia rohovky sa preukázala ako účinná metóda zabezpečujúca stabilizáciu rohovky, zastavenie ochorenia a prinášajúca aj zlepšenie chyby vyššieho rádu kóma. Tým prispieva k možnému zlepšeniu NNZO a NKZO. Kľúčové slová: rohovka, ektázia, CXL, pachymetria, anterior instantaneous curvature, posterior instantaneous curvature, coma, CLMIaa.

Purpose: Keratoconus is the most common ectatic disease of the cornea. The topic of this work is the treatment options for this disease. The paper describes, at present, standard and available conservative and surgical procedures applied in the treatment of keratoconus. The text is the basis of the dissertation, which gives you the task of clarifying the theoretical and practical possibilities of conservative and invasive treatment of keratoconus and thus ensure stabilization and stop the progression of the disease. Aim: To evaluate the effect of CXL therapy on the change in the quality of visual acuity and the change in the topographic properties of the cornea – curvature, pachymetry, and change of astigmatism, coma abberation and CLMIaa. Methods: A retrospective analytical study included 29 eyes of 24 patients who had progressed in the last 12 months and were suitable candidates for CXL surgery. The monitored parameters were the steepest, shallowest and average curvature of the anterior (AICS, AICF, AICM) and the steepest, shallowest and average curvature of the posterior surface (PICS, PICF, PICM) of the cornea, corneal thickness in the centre of the cornea (PACHC) and in the thinnest point of the cornea (PACHT), corneal astigmatism (ASTIG). coma (COMA), Cone Localization and Magnitude Index (CLMIaa) and best uncorrected distance visual acuity (BUDVA) with best corrected distance visual acuity (BCDVA). Data were analyzed before surgery and 12 months after surgery. The AIC, COMA, CLMIaa and ASTIG parameters were analyzed by paired t test. As the parameters of BUDVA, BCDVA, PIC and PACH did not meet the conditions of normal distribution, the Wilcoxon test was used to investigate the change in these parameters after CXL. Results: Twelve months after the procedure, we recorded a change in BUDVA (p = 0.371), BCDVA (p = 0.825), PICS, PICF and PICM (p = 0.902; p = 0.87 and p = 0.555), PACHC (p = 0.294) and CLMIaa (p = 0.113) but not reaching statistical significance. Changes in PACHT (p = 0.027), COMA (p = 0.037) and corneal anterior curvature AICS, AICF and AICM showed a statistically significant change (p = 0.019; p = 0.010 and p = 0.005). The change in astigmatism did not show statistical significance, as p = 0.297. Conclusion: CXL corneal therapy has proven to be an effective method of stabilizing the cornea, stopping the disease and improving the error of the higher order of coma. This contributes to the possible improvement of BUDVA and BCDVA. Key words: cornea, ectasia, CXL, pachymetry, anterior instantaneous curvature, posterior instantaneous curvature, coma, CLMIaa.

51. MUDr. Juraj Smaha: Pacienti s COVID-19 pneumóniou, ktorí majú sérovú koncentráciu 25(OH) D < 12 ng/ml, majú vyššie riziko úmrtia v nemocnici

MUDr. Juraj Smaha

Pacienti s COVID-19 pneumóniou, ktorí majú sérovú koncentráciu 25(OH) D < 12 ng/ml, majú vyššie riziko úmrtia v nemocnici

Školiteľ: doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, FEFIM

Pracovisko: V. interná klinika LF UK a UNB

Práca: pdf

Cieľ práce: Neexistuje konsenzus ohľadom koncentrácie 25(OH)D spojenej s vyššou mortalitou u pacientov s COVID-19 pneumóniou. Podľa literatúry majú všetci pacienti s 25(OH)D < 12 ng/ml ťažký deficit vitamínu D. Cieľom bolo porovnať mortalitu pacientov s COVID-19 pneumóniou vo vzťahu k absolútnemu deficitu vitamínu D. Materiál a metodika: Sledovali sme 357 pacientov hospitalizovaných s COVID-19 pneumóniou. Pacienti boli monitorovaní od prijatia po prepustenie alebo do úmrtia v nemocnici. Stanovovali sme parametre závažnosti ochorenia (napr. CRP, IL-6, SpO2, Charlson comorbidity index, atď.). Parametre sme porovnávali vo vzťahu k hladinám 25(OH)D. Hodnota 12 ng/ml bola stanovená za hranicu absolútneho deficitu 25(OH)D. Výsledky: Hodnota 25(OH)D bola nezávisle asociovaná s mortalitou (p <0.05). Zomrelí (N = 168) mali nižšiu koncentráciu 25(OH)D, nižšiu saturáciu krvi kyslíkom, vyšší vek, vyššiu hodnotu CRP, vyššiu vírusovú nálož a viac komorbidít v porovnaní s pacientmi, ktorí prežili. Pacienti s koncentráciou 25(OH)D <12 ng/ml mali vyššiu mortalitu (55% vs 45 %), vírusovú nálož (21.5 vs 23.1), a vyšší Charlson comorbidity index (5.3 vs 4.4) než pacienti so sérovou koncentráciou 25(OH)D >12 ng/ml (p <0.05). Záver: Pacienti s COVID-19 s hodnotou 25(OH)D v sére < 12 ng/ml majú vyššiu mortalitu. Absolútny deficit 25(OH)D môže byť potenciálne modifikovateľný faktor závažnejšieho priebehu COVID-19.

Objectives: There is no consensus about specific serum 25(OH)D levels associated with higher risk of severe outcome in COVID-19 patients. According to the literature patients with serum 25(OH)D levels < 12 ng/ml are clearly deficient at all ages. Our aim was to assess COVID-19 mortality in the settings of severe 25(OH)D deficiency. Methods: A cohort study of 357 COVID-19 patients was conducted. Subjects were monitored until discharge or in-hospital death. At admission, severity parameters (CRP, IL-6, Charlson Comorbidity Index etc.) were assessed. These parameters were compared regarding 25(OH)D levels threshold 12 ng/ml, where values below 12 ng/ml were considered absolute vitamin D deficiency. Results: 25(OH)D levels at the time of admission were independently associated with mortality (p<0.05). Non-survivors (N=168) had lower 25(OH)D levels, SO2, higher age, CRP, viral load, and Charlson Comorbidity Index in comparison to survivors. Patients with serum 25(OH)D levels < 12 ng/ml had higher mortality (55% vs. 45 %), viral load (21.5 vs 23.1) and Charlson Comorbidity Index (5.3 vs 4.4) in comparison to those with serum 25(OH)D levels >12 ng/ml (p<0.05). Conclusions: COVID-19 patients with serum 25(OH)D levels < 12 ng/ml have higher mortality. Among other factors, severe vitamin D deficiency likely leads to poor outcome.