Dekani Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

13. marec 1958, Bratislava

Profesor Juraj Payer ukončil Lekársku fakultu UK v Bratislave v roku 1983. Nastúpil na I. internú kliniku LF UK a FN Bratislava, kde zotrval do roku 2004. Počas tohto obdobia získal špecializáciu z internej medicíny I. a II. stupňa, ako aj špecializáciu z endokrinológie. V roku 1994 obhájil titul kandidáta vied a v roku 1997 sa habilitoval za docenta vnútorného lekárstva. Profesorom vnútorného lekárstva bol menovaný v roku 2002. V roku 2004 odišiel do Nemocnice Ružinov, kde začal budovať V. internú kliniku LF UK a UNB, ktorá je v súčasnosti najväčšou internou klinikou v Bratislave. Profesor Payer je hlavným odborníkom MZ SR pre odbor endokrinológia, predsedom viacerých komisií na MZ SR.

Angažuje sa pri zavádzaní nových najmodernejších modalít diagnostiky a liečby interných chorôb. Špecializuje sa na problematiku liečby osteoporózy s vedeckým zameraním na jej sekundárnu formu. Jeho organizačný vklad pri zabezpečení denzitometrickej diagnostiky osteoporózy, ako aj jej liečebných možností bol ocenený viacerými medzinárodnými spoločnosťami. Je nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní – je laureátom Krištáľového krídla v kategórii Medicína a veda, držiteľom Zlatej medaily Lekárskej fakulty UK v Bratislave, najvyšších ocenení SLS. V roku 2026 profesorovi Jurajovi Payerovi udelil prezident SR štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky.

Profesor Payer je prezidentom Slovenskej lekárskej spoločnosti, prezidentom Slovenskej endokrinologickej spoločnosti SLS, Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí SLS a je čestným členom Českej lekárskej spoločnosti. Je aktívnym členom viacerých medzinárodných endokrinologických a osteologických spoločností, členom kráľovskej lekárskej spoločnosti Royal College of Physician v Londýne, ktorá mu udelila čestný titul FRCP, a členom Európskej federácie internej medicíny s čestným titulom FEFIM. Má bohatú publikačnú činnosť, vybudoval a rozvíja vlastnú vedecko-výskumnú, ale aj medicínsku školu.

22. apríl 1949, Viedeň

Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil s vyznamenaním v roku 1973 a v tomto roku nastúpil na I. chirurgickú kliniku LF UK, kde pôsobil a profesijne rástol jedenásť rokov. Od roku 1984 do roku 1992 pôsobil na St. Lukes Hospital v Malte, kde nielen pracoval, ale aj vzdelával medikov. Vrátil sa naspäť na Slovensko a ďalšie desiatky rokov pôsobil na klinike, kde začínal. V roku 2001 sa stal prednostom I. chirurgickej kliniky LF UK. Absolvoval študijné pobyty v Rakúsku, v Izraeli, v Nemecku i Anglicku.  V roku 1997 vykonal prvú transplantáciu pečene. Dekanom našej fakulty bol počas dvoch funkčných období, teda 8 rokov.

2. máj 1941, Ilava – 14. november 2024, Bratislava

Vyštudoval všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po absolvovaní štúdia sa zamestnal v Ústave patologickej anatómie LF UK. Na I. Neurologickej klinike FN začal pôsobiť ako sekundárny lekár v roku 1966, od roku 1967 pôsobil na Katedre neurológie LF UK, najskôr ako odborný asistent, neskôr docent a profesor neurológie. V roku 1991 sa stal prednostom I. neurologickej kliniky FN a LF UK a túto funkciu vykonával až do roku 2008. Pracoval ako hlavný odborník MZ SR pre odbor neurológia a angažoval sa v mnohých organizáciách. Profesijne sa venoval najmä problematike cievnych ochorení mozgu a miechy, ultrazvukovej diagnostike, skleróze multiplex, demenciám a vertebrogénnym ochoreniam. Bol priekopníkom vo využívaní dopplerovskej ultrasonografie v neurologickej diagnostike na Slovensku a tiež vo využití ultrazvuku pre medicínske účely. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšlo mnoho doktorandov, docentov, profesorov. Je autorom alebo spoluautorom viac ako dvoch stoviek významných domácich a zahraničných vedeckých publikácií, odborných textov a učebníc neurológie. Počas rokov 1998 až 2000 vykonával funkciu prvého prodekana LF UK, v rokoch 2000 až 2008 pôsobil ako dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

29. marec 1933, Bratislava – 15. máj 2014, Bratislava

Nositeľ ocenenia Krištáľové krídlo profesor Ivan Ďuriš absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení štúdia začal pôsobiť v Bardejovských kúpeľoch, neskôr na Ústave výživy ľudu v Bratislave. Na fakultu sa vrátil v roku 1964, na I. internej klinike najskôr pôsobil ako sekundárny lekár, potom odborný asistent, docent, profesor. Po revolúcii sa stal prednostom I. internej kliniky a tento post zastával až do roku 2002. Profesor Ďuriš sa zaoberal predovšetkým chemoprevenciou nádorov gastrointestinálneho traktu, funkciou gastrointestinálnych hormónov a ich cirkadiánnych rytmov. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšli mnohí odborníci v odbore interná medicína, kandidáti vied, docenti aj profesori. Bol autorom učebníc internej medicíny a takmer 240 odborných a vedeckých publikácií.  Viac ako 10 rokov pôsobil ako prezident Slovenskej internistickej spoločnosti.  

28. december 1940, Bratislava

Profesor Peter Mráz je ďalším z úspešných absolventov Lekárskej fakulty UK v Bratislave, slávnostne promovaný bol v roku 1963. Bol prvým voleným predsedom Akademického senátu LF UK a prvým voleným dekanom po roku 1989, zastával aj funkciu prorektora UK. Po ukončení štúdia nastúpil na Anatomický ústav LF UK, kde začínal ako asistent. Postupne stúpal v kariérnom raste, získal titul kandidát vied, stal sa docentom a napokon bol vymenovaný za profesora anatómie. Na Anatomickom ústave zastával aj funkciu prednostu.  Špecializoval sa na problematiku ultraštruktúry autonómneho neurónu, axonálneho transportu, cytoskeletonu, imunocytochémie. Je autorom a spoluautorom učebníc anatómie, autorom 140 odborných a vedeckých publikácií, 170 vedeckých prednášok realizovaných doma aj v zahraničí a podieľal sa na vedeckej výchove mnohých doktorandov. Je nositeľom ceny Mateja Belu a ceny Za vedeckú a odbornú literatúru.

25. október 1933, Opočno, okres Rychnov nad Kněžnou

Prvým dekanom po roku 1989 bol profesor dermatológie Jozef Buchvald, ktorý bol absolventom Lekárskej fakulty UK v Bratislave z roku 1957. Po promócii rok a pol pracoval ako sekundárny lekár Interného oddelenia NsP v Trnave,  neskôr sa na pôdu fakulty opäť vrátil. Nastúpil na pozíciu vedeckého asistenta Výskumného mykologického laboratória pri Katedre dermatovenerológie LF UK a postupoval vo vedeckej kariére – stal sa vedeckým pracovníkom, samostatným vedeckým pracovníkom, docentom a profesorom dermatovenerológie. Na Dermatovenerologickej klinike LF UK napokon zostal viac než 50 rokov a po profesorovi Chmelovi sa stal jej prednostom. Profesor Buchvald sa profesijne zameriaval na problematiku mykológie, psoriázy, STD. Budoval vedeckú školu, z ktorej vyšli viacerí docenti, kandidáti vied, vedeckí pracovníci. Pripravil celoštátne učebnice dermatovenerológie, používané v Česku aj na Slovensku a viac než dve stovky vedeckých aj časopiseckých publikácií. 

6. september 1930, Komjatice – 12. október 2005, Bratislava

Profesor Anton Molnár, ktorý pôsobil nielen ako dekan LF UK, ale aj ako minister zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny SSR, vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia sa zamestnal ako asistent na Anatomickom ústave LF UK, kde sa začal zaujímať na oblasť otorinolaryngológie. Po piatich rokoch zmenil pôsobisko a prešiel na Katedru otorinolaryngológie, v roku 1985 sa na klinike stal prednostom. Vedecky sa zameriaval na problematiku rekonštrukčných chirurgických výkonov v strednom uchu a robil výskum v oblasti metastáz rakoviny hrtana do lymfatických uzlín krku. Bol autorom viacerých učebných textov pre študentov medicíny a vyše 50 vedeckých a odborných publikácií.

4. júl 1927, Gaboltov – 4. september 2017, Bratislava

Zakladateľ slovenskej parazitológie, profesor Čatár, po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte UK začal pracovať ako asistent a vedecký pracovník na Katedre biológie u profesora Vršanského. Zameral sa na svet lekárskej parazitológie a tropickej medicíny. Bádal, čo spôsobuje toxoplazmózu a priniesol štúdie, ktoré prispeli k objasneniu vývinového cyklu Toxoplasma gondii, v ktorých potvrdil dominantnú úlohu mačky v epidemiológii toxoplazmózy. Zameriaval sa aj na ďalšie ochorenia - urogenitálnu trichomoniázu, pneumocystózu. Opísal prvý prípad difylobotriózy na našom území. Pôsobil ako riaditeľ Parazitologického ústavu LF UK a po odchode profesora Vršanského sa stal prednostom Ústavu lekárskej biológie. Z jeho vedeckej školy vyšli viacerí kandidáti vied, docenti i profesori a odborníci v odbore tropická medicína. Svoje poznatky v tejto oblasti sa snažil odovzdať aj ďalším generáciám. Bol autorom 11 monografií, 16 vysokoškolských učebníc a učebných textov a takmer 180 významných publikácií doma i v zahraničí. 

18. august 1919, Krompachy – 2. júl 1990, Bratislava

Aktívny športovec, dlhoročný predseda Vysokoškolského športu v Bratislave a predseda Slovenskej hygienickej spoločnosti SLS profesor Jozef Kukura stál tiež na čele Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Počas vykonávania svojej funkcie zároveň pôsobil aj ako dekan na fakulte v Martine. Lekársku fakultu UK v Bratislave absolvoval v roku 1944 a zamestnal sa na Štátnej hygienicko-epidemiologickej službe pre východné Slovensko, kde najskôr zastával funkciu vedúceho  a neskôr prednostu pobočky v Košiciach. V  roku 1948 sa vrátil na  fakultu a začal pôsobiť na Hygienickom ústave LF UK u akademika Muchu. Vedecky aj pedagogicky napredoval a v roku 1961 bol menovaný profesorom hygieny. Zameriaval sa na hygienu detí a dorastu, tiež na hygienicko-toxikologickú ochranu obyvateľstva. Skúmal chemizáciu poľnohospodárstva, bol aktívny v ochrane podzemných vôd a zástancom prevencie v zdravotníctve. Navrhol model hygienického zabezpečenia pri veľkých stavbách. Pripravil celoštátnu učebnicu hygieny a bol autorom aj mnohých ďalších učebných textov, aktívne publikoval doma aj v zahraničí. Odbornú verejnosť výrazne ovplyvnili najmä jeho publikácie o nutnosti zlepšenia školskej zdravotnej služby a hodnotenie antropometrických parametrov detí v Bratislave. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšlo niekoľko profesorov, docentov či kandidátov vied.  Za jeho činnosť a prínos pre medicínu mu udelili Zlatú medailu Martina Luthera.

22. apríl 1924, Kociha – 26. júl 2012, Bratislava

Akademik ČSAV a SAV profesor Vladimír Zvara vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave a má najväčšiu zásluhu na rozvoji urológie a transplantológie na Slovensku, aj za založenie Urologickej kliniky na bratislavských Kramároch. Ako mladý lekár nastúpil na II. chirurgickú kliniku pod vedením profesora Šišku a špecializoval sa na brušnú chirurgiu. Významne ho ovplyvnil študijný pobyt v Hradci Králové pod vedením zakladateľa Hradeckej chirurgickej školy, profesora Jana Bedrnu, kde mali skúsenosti s riešením urogenitálnych diagnóz. Študijný pobyt v Prahe ho profesijne nasmeroval k zavedeniu transplantácie obličiek na Slovensku. Profesor Zvara sa stal prvým prednostom vtedajšej Katedry urológie a dvadsať rokov po promócii ho vymenovali za profesora. V urologickej praxi sa snažil implementovať nové vyšetrovacie a liečebné metódy. Rozvíjal detskú urológiu, traumatológiu, onkológiu, sexuológiu. Uskutočnil prvú transplantáciu obličky.  Založil vedeckú školu, pomohol profesijne sa rozvíjať desiatkam kandidátom vied, viacerým docentom  a trom profesorom. Aktívne podporoval vznik Slovenskej urologickej spoločnosti, napísal či spolupracoval na 7 významných učebných textoch, pripravil 6 monografií, viac než 280 publikácií doma aj v zahraničí. Ako aktívny politik sa zaslúžil o vznik detašovaného pracoviska LF UK v Martine, kde bol prvým dekanom, a fakultnej nemocnice v Martine. Pôsobil aj ako minister zdravotníctva.

11. september 1917, Krajné – 4. august 1988, Praha  

V rovnakom roku ako dekan Milan Kratochvíl Lekársku fakultu UK v Bratislave absolvoval aj jeho nástupca, dekan Pavel Macúch. Profesor hygieny Pavel Macúch pôsobil na našej fakulte najskôr ako vedúci Katedry organizácie zdravotníctva LF UK (dnes Ústav sociálneho lekárstva), pracoval aj v Štátnom zdravotnom ústave v Bratislave a vo Výskumnom ústave hygieny, takisto bol členom Výkonnej rady WHO, bol tiež predsedom Medzinárodnej organizácie pre ochranu zdravia vidieckeho obyvateľstva a nesmierne zapálený aj v mnohých ďalších aktivitách a  funkciách. Neskôr bol riaditeľom Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Prahe. Bol čestným členom vedeckých lekárskych spoločností v Japonsku, v Maďarsku a ďalších krajinách. Počas svojej kariéry sa špecializoval na problematiku životného prostredia, organizácie zdravotníctva a tvorby právnych predpisov v tomto odbore.

17. október 1919, Borský Jur – 28. marec 1992, Nitra  

Profesor chirurgie Milan Kratochvíl vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. Po ukončení štúdia najskôr pôsobil 5 rokov na Ústave histológie a embryológie LF UK v Bratislave, neskôr na I. chirurgickej klinike pod vedením profesora Čárskeho a II. chirurgickej klinike, kde bol v tom čase prednostom akademik K. Šiška. Takmer desať rokov stál na čele Anatomického ústavu LF UK, pri tom pôsobil aj ako primár chirurgického oddelenia v Onkologickom ústave sv. Alžbety. Ďalšia jeho profesijná cesta smerovala na Kliniku detskej chirurgie v Bratislave, kde bol prednostom. Špecializoval sa na problematiku chirurgie vrodených chýb v najmladších vekových skupinách detí a založil vedeckú školu, z ktorej vyšli známi slovenskí chirurgovia – profesor J. Černý, profesor J. Pekarovič, profesor J. Siman, docent B. Geryk, docent J. Payer a ďalší.

14. január 1915, Maria Radna, Rumunsko – 29. október 2003, Bratislava 

Akademik ČSAV a SAV profesor Teofil Rudolf Niederland vyštudoval lekársku fakultu v Prahe a v Bratislave nastúpil ako asistent profesora J. Sumbala. Od roku 1949 zastával funkciu prednostu Ústavu pre všeobecnú a klinickú biochémiu LF UK, založil a stal sa prvým prednostom III. Internej kliniky, ktorú už od jej začiatkov poznačil veľmi úzky vzťah s klinickou biochémiou, ktorý si profesor Niederland vytvoril po študijnom pobyte v laboratóriu nositeľov Nobelovej ceny manželov Coriovcov na Washingtonovej univerzite v St. Louis. Vytvoril základy pre vybudovanie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. V roku 1952 sa stal profesorom všeobecnej a klinickej biochémie, počas pracovného života mu boli udelené viaceré štátne aj rezortné vyznamenania a bol držiteľom 30 medailí domácich a zahraničných univerzít a odborných spoločností, ako aj Národnej ceny Ľ. Štúra. Profesor Niederland sa vedecky zameriaval na štúdium metabolického účinku farmák, a to pohybu endogénnych metabolitov a exogénnych chemických látok – liekov v organizme za fyziologických a patologických podmienok. V snahe vytvoriť kritériá pre bezpečnú a účinnú liečbu aplikoval v klinickej medicíne nové poznatky z farmakokinetiky a farmakodynamiky. Svoje zistenia publikoval doma aj v zahraničí a budoval vedeckú školu, z ktorej vyšli viacerí profesori, docenti a vzdelal mnohých odborníkov v internistických disciplínach. 

5. november 1914, Dolný Hričov – 9. september 1985, Bratislava

Nositeľ medaily J. E. Purkyně a Zlatej medaily UK profesor Vladimír Vršanský bol rovnako ako jeho predchodca na pozícii dekana absolventom Lekárskej fakulty z roku 1940. Začal pôsobiť ako asistent na Ústave všeobecnej biológie LF UK, o pár rokov neskôr sa na ústave stal prednostom. Pod jeho vedením sa novo profilovalo zameranie v oblasti pedagogiky aj výskumu. Založil a bol prvým vedúcim Výskumného laboratória parazitológie a mykológie LF UK. Súbežne ako pracoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, bol aj suplentom všeobecnej biológie na Prírodovedeckej fakulte UK a Farmaceutickej fakulte UK. Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku, odkiaľ si odniesol cenné skúsenosti. Založil vedeckú školu, v ktorej pod jeho vedením pokračovali dve desiatky kandidátov vied, viacerých docentov a profesorov. Bohato publikoval, je autorom a spoluautorom učebných textov celoštátnej učebnice Obecná biologie a 170 významných publikácií, doma i v zahraničí. Skúmal problematiku ľudskej genetiky, leptospirózy a diagnostiky ochorení vyvolaných Leptospira gripotyphosa.

5. december 1915, Záriečie – 6. február 1972, Bratislava

Akademik SAV profesor Ivan Stanek bol absolventom Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Začínal u profesora Frankenbergera, najskôr ako vedecká pomocná sila a neskôr ako asistent. Krátko po ukončení štúdia začal pôsobiť na pozícii prednostu Ústavu histológie a embryológie, ktorý viedol až do svojej smrti. Jeho odborný rast bol rýchly, no zaslúžený. Stal sa docentom, absolvoval študijné pobyty vo Švajčiarsku, neskôr ho vymenovali za profesora histológie a embryológie. Profesor Stanek sa stal zakladateľom slovenskej histologickej školy a vychoval viacerých odborníkov z tohto vedného odboru, známy bol svojimi zrozumiteľnými aj pútavými prednáškami a názornými kresbami z embryológie. V rovnakom čase, ako stál na čele ústavu, bol aj vedúcim Oddelenia experimentálnej cytológie. Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberal problematikou tkanivových kultúr, cytofyziológie neurogliových elementov in vitro a cytofyziologických vlastností makrofágov. Vo významnej miere sa zaslúžil aj o vybudovanie priestorov Nových teoretických ústavov.

11. december 1897, Bratislava – 28. marec 1960, Bratislava 

Akademik ČSAV a SAV profesor Ladislav Dérer začal študovať medicínu v Prahe, štúdium však ukončil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Na fakulte zostal pôsobiť ako asistent profesora Netouška na Klinike internej propedeutiky. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, vo Viedni a v bývalom Sovietskom zväze. Z LF UK odišiel na 6 rokov, aby viedol Interné oddelenie Liečebného ústavu Robotníckej sociálnej poisťovne. V roku 1945 sa stal riadnym profesorom  patológie a terapie vnútorných chorôb  a prevzal funkciu prednostu I. internej kliniky LF UK. Skúmal problematiku patofyziológie pečene, fyziológiu a patofyziológiu tráviaceho traktu, fyzikálne a chemické zmeny v krvi pri poruchách cirkulácie, bol hlavným redaktorom Bratislavských lekárskych listov. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšli významné slovenské osobnosti – profesor D. Dieška, doktor R. Krutý, docent I. Sečanský, profesor Nosáľ a ďalší. Na počesť pána profesora, ktorý významne ovplyvnil slovenskú medicínu, sa v deň výročia jeho smrti konajú odborné podujatia. Na pamiatku je po ňom pomenovaná aj nemocnica na bratislavských Kramároch.

11. október 1897, Doudleby nad Orlicí, okres Rychnov nad Kněžnou – 29. august 1983, Bratislava

Profesor súdneho lekárstva Herman Krsek, nositeľ medaily J. E. Purkyně, vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave v r. 1925. Pôsobil na ústavoch súdneho lekárstva v Prahe a v Bratislave. Po profesorovi Prokopovi  sa stal prednostom Ústavu súdneho lekárstva a na jeho čele stál až do dôchodku, teda takmer 30 rokov. Profesor Krsek sa zaoberal problematikou prevencie alkoholizmu v doprave. Venoval sa súdnym expertízam, sérologickým vyšetreniam krvných skupín v paternitných sporoch, náhlym úmrtiam detí s vrodenou srdcovou chybou, traumatickým a spontánnym ruptúram aorty. Rozvíjal a inovoval súdnolekárske metódy v pitevnej technike, pri diagnostike a v laboratórnom vyšetrovaní. Bohato publikoval, spolupracoval pri vybudovaní samostatných oddelení pre toxikologický výskum, zameraný na úrazovosť a náhlu smrť.

28. august 1906, Bytča – 16. marec 1976, Praha

Dekanom na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol aj priekopník vedeckej farmakológie na Slovensku, profesor František Švec.  Vyštudoval LF UK v Bratislave, svoje pregraduálne štúdium ukončil v roku 1930. Pôsobil na Fyziologickom ústave LF UK a na Farmakologickom ústave LF UK. Po profesorovi B. Polákovi sa stal prednostom Ústavu pre farmakológiu a farmakognóziu a vedúcim lekárnického štúdia na LF UK, z ktorého sa neskôr vytvorila samostatná Farmaceutická fakulta UK. Vedecky sa sústredil na problematiku experimentálnej farmakológie a farmakochémie so zameraním na digitálisové kardiotoniká.

5. august 1890, Bořitov na Moravě – 23. december 1948, Bratislava

Zakladateľ slovenskej kardiológie, profesor Sumbal, začínal na LF UK v Bratislave ako asistent u profesora Hynka a na fakulte zostal ďalších takmer tridsať rokov. Výrazne ho ovplyvnil študijný pobyt u kardiológa Sira Thomasa Lewisa v Anglicku. Postupne odborne rástol, až sa stal profesorom patológie a terapie vnútorných chorôb. Po profesorovi Netouškovi prevzal funkciu prednostu Kliniky internej propedeutiky LF UK a založil vedeckú školu, z ktorej možno uviesť profesora Vladimíra Haviara, profesora T. R. Niederlanda, MUDr. J. Bulského, MUDr. T. Chudejovú a ďalších. Špecializoval sa na oblasť funkčnej kardiológie, najmä na bakteriálne endokarditídy a ochorenia koronárnych artérií.

26. október 1894, Párnica – 22. jún 1957, Bratislava

Profesor Tréger, nositeľ juhoslovanského Radu sv. Sávu, patril k prvým absolventom Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil na Farmakologickom ústave, neskôr na Klinike chorôb kožných a pohlavných LF UK. Absolvoval študijné pobyty na lekárskych fakultách v Zürichu, Paríži, Štrasburgu a v Mníchove. Po profesorovi Reinsbergovi zastával funkciu prednostu Kliniky chorôb kožných a venerických, skúmal predovšetkým etiológiu ekzému a špecializoval sa na liečbu vybraných kožných a pohlavných ochorení.

4. marec 1896, Senec – 5. október 1978, Bratislava

Prvý slovenský riadny profesor zubného lekárstva na Zubnej klinike LF UK v Bratislave bol asistentom u profesora Macha a po ňom prevzal aj funkciu prednostu Ústavu a Kliniky zubného lekárstva. Vychoval prvých slovenských stomatológov a bol jedným z iniciátorov vedeckej spolupráce fakulty s univerzitou v Lipsku. Zameral sa na problematiku zdravotnej výchovy v oblasti zubného lekárstva a predovšetkým na profylaxiu zubného kazu u detskej populácie. Profesor Fridrichovský sa stal členom aj funkcionárom Spolku zubných lekárov na Slovensku, Lekárskej komory a angažoval sa aj v charitatívnych organizáciách. 

 

 

4. apríl 1899, Gbely – 23. máj 1987, Bratislava

Profesor Konštantín Čársky začal študovať medicínu v Prahe, svoje štúdium však ukončil v roku 1924 už na Slovensku. V roku 1939 sa stal profesorom chirurgickej propedeutiky a ortopédie a profesijne sa zameriaval na oblasť kazuistiky, septickej chirurgie, abdominálnej a endokrinnej chirurgie či traumatológie. Skúsenosti získaval nielen od skvelých učiteľov, profesora Spilku a Kostlivého, ale aj na študijných pobytoch v USA – na Mayo Clinic a na Harvard University v Bostone. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšli štyria profesori, 9 docenti a hlási sa k nej mnoho slovenských chirurgov. Je autorom a spoluautorom mnohých odborných a vedeckých publikácií, často priekopníckych. Profesor Čársky bol zakladateľom Kostlivého chirurgických dní, ktoré sa konajú dodnes.

22. august 1901, Beluša, okres Považská Bystrica – 7. október 1973, Žilina

Profesor patológie a interného lekárstva Emanuel Filo funkciu dekana, prodekana, rektora aj prorektora vykonával v čase existencie Slovenského štátu. Patril k excelentným absolventom LF UK v Bratislave. Špecializoval sa na hematológiu, tehotenské a hemolytické anémie, bol medzinárodne uznávaným odborníkom. Skúsenosti získaval aj na študijných pobytoch na významných európskych pracoviskách, bol veľmi aktívny v publikačnej činnosti, istý čas pôsobil aj ako šéfredaktor Bratislavských lekárskych listov. Založil vedeckú školu, z ktorej vyšli osobnosti slovenskej medicíny – ftizeológ profesor Karol Virsík, docent K. Holomáň st., profesor M. Nosáľ, primár K. Prónay a ďalší.

11. jún 1899, Hliník nad Váhom – 24. júl 1979, Trenčín

Profesor Alojz Ján Chura počas svojho pôsobenia na pozícii dekana LF UK vykonával aj funkciu úradujúceho rektora Slovenskej univerzity (UK). V roku 1923 absolvoval LF UK v Bratislave a o 13 rokov neskôr  bol vymenovaný za riadneho profesora detského lekárstva. Zaoberal sa infekčnými chorobami detí, dedičnými ochoreniami, chorobami dýchacej sústavy, reumatológiou, profylaxiou rachitídy či diagnostikou myokarditíd. Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov, bohato publikoval. Vychoval vedeckú školu, bol predsedom Ústredia starostlivosti o mládež na Slovensku, Pediatrického spolku na Slovensku, Pedopsychologického ústavu pre Slovensko. Profesorovi Churovi vďačíme aj za založenie  postgraduálneho školiaceho strediska pediatrov.

12. marec 1891, Kunovice na Moravě – 29. august 1977, Bratislava

Ďalší z našich dekanov, profesor Antonín Gala, štúdium medicíny ukončil v Prahe, rovnako ako väčšina jeho predchodcov. Patril k zakladateľom a prvým zamestnancom Očnej kliniky na bratislavskej lekárskej fakulte a po profesorovi Kadlickom zastával na klinike funkciu prednostu. Vzdelával svojich nasledovníkov v tejto špecializácii, spolupodieľal sa na výchove mnohých profesorov, docentov a primárov. Odborne sa zameriaval na problematiku sociálnych aspektov a profylaxie očných chorôb z povolania, na klinické problémy oftalmológie, najmä výskumom komorového moku v oku, príčinami a patogenézou glaukómu, vzťahu aktuálnej reakcie krvi k tendencii oka k rozvoju glaukómu. Publikoval vyše 120 prác. Bol dlhoročným predsedom Spolku pre nevidomých na Slovensku, podpredsedom Oftalmologickej sekcie Československej spoločnosti J. E. Purkyně. Pôsobil nielen ako dekan LF UK v Bratislave, ale aj rektor Slovenskej univerzity (Univerzity Komenského). 

1. júl 1890, Praha – 17. august 1969, Koryčany-Jestřabice

Dekanom Lekárskej fakulty UK v Bratislave bol aj priekopník fyziológie na Slovensku profesor Vilém Hons. Pred príchodom do Bratislavy pracoval na Farmakologickom ústave LF UK v Prahe. V Bratislave od roku 1930 až do roku 1938 zastával funkciu prednostu Fyziologického ústavu. Skúmal oblasť výživy a metabolizmus dusíkatých látok. K jeho žiakom patril aj profesor J. Skotnický. Po odchode z Bratislavy pôsobil ako prednosta Fyziologického ústavu LF UK v Prahe a neskôr zastával funkciu riaditeľa Štátneho zdravotného ústavu.

28. jún 1891, Trpanja, Juhoslávia – 26. august 1952, Bratislava

Experimentálny patológ profesor Ivo Mačela sa výrazne angažoval v spoločenských funkciách, v rámci ktorých sprevádzal prezidenta ČSR pri významných verejných podujatiach či štátnych návštevách a v 30. rokoch minulého storočia sa aktívne zapojil aj do boja na obranu ČSR. Absolvoval LF UK v Prahe. Na bratislavskej lekárskej fakulte desať rokov pôsobil ako prednosta Ústavu všeobecnej a pokusnej patológie, v rokoch 1935/1936 zastával pozíciu dekana fakulty. Vyvíjal nové metodiky stanovovania okysličenia krvi, venoval sa endokrinológii, skúmal srdcovú činnosť zvierat v laboratóriu a vedecky sa zaoberal nervovými a psychickými poruchami u letcov. Po odchode z Bratislavy pôsobil v Prahe ako praktický lekár, neskôr pracoval na LF UK v Plzni.

23. november 1891, Dvůr Králové nad Labem – 31. marec 1953, Praha 

Člen francúzskej akadémie vied a nositeľ Radu juhoslovanskej koruny profesor Bedřich Wiškovský patrí medzi zakladateľov odboru otorinolaryngológie na Slovensku a podieľal sa na výchove prvých odborníkov v tomto odbore. Medicínu vyštudoval v Prahe. Pred príchodom do Bratislavy pôsobil ako vojenský lekár. Na LF UK v Bratislave spočiatku pôsobil na Internej klinike LF UK v Bratislave, neskôr bol prvým prednostom Rinolaryngologického ambulatória,  prednostom Kliniky pre choroby krčné a nosné a súčasne stál aj na čele Zdravotného ústavu študentského. Odborne sa venoval problematike vývoja chorôb podnebných mandlí, vyvíjal inovatívne techniky extrakcie cudzích telies z dýchacích orgánov a pažeráka, ale zaoberal sa aj ochoreniami sluchového a vestibulárneho aparátu. Po odchode z LF UK sa stal prednostom Kliniky nosných, krčných a ušných chorôb detí v Prahe.

4. máj 1872, Praha – 11. január 1951, Bratislava

Aj pätnásty dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave pochádzal z Prahy, kde sa narodil a medicínu  vyštudoval. Na LF UK v Bratislave zastával okrem najvyššej pozície aj funkciu prednostu Ústavu všeobecnej biológie a stál aj na čele Fyziologického ústavu LF UK v Bratislave. Profesor Babor má mimoriadne zásluhy na rozvoji prírodných vied na Slovensku. Pôsobil aj na Prírodovedeckej fakulte UK a Filozofickej fakulte UK, kde prednášal fyziológiu a biológiu. Zameriaval sa na paleontológiu človeka, obojživelníkov, rýb a mäkkýšov, malakológiu, faunu a flóru slovenských termálnych prameňov. Bol autorom a spoluautorom mnohých významných vedeckých a odborných publikácií a významnou mierou sa podieľal na vedeckom raste budúcich profesorov – profesora V. Vršanského, V. Nábělka a B. Krajníka.

20. február 1869, Rověnčín na Moravě – 2. august 1947, Brno

Lekársku fakultu viedol z pozície dekana aj stomatológ a prvý prednosta Ústavu a Kliniky zubného lekárstva LF UK v Bratislave, zakladateľ Štátneho ústavu zubno-lekárskeho na Slovensku, autor mnohých odborných a vedeckých publikácií i patentov, plukovník profesor Adolf Mach. Bol významnou osobnosťou v oblasti zubného lekárstva. Profesor Mach rozvíjal stomatologickú protetiku, venoval sa novým technológiám výroby zubných protéz. Vďaka svojim kontaktom a angažovanosti položil základy vedeckej spolupráce kliniky s americkými stomatologickými pracoviskami.

2. december 1882, Olomouc – 10. 2. 1967 Komárno  

Profesor Buchtala bol medzinárodne uznávaný analytik, výskumník a súdny znalec, ktorý sa zaslúžil o vznik a rozvoj lekárskej chémie na Slovensku. Pochádzal z Česka, vyštudoval Lekársku a Filozofickú fakultu Univerzity v Grazi. Pred príchodom do Bratislavy pracoval u pôrodníka prof. Kunera, neskôr u profesora Weigla na Chemickom ústave LF v Grazi, tiež skúmal kvalitu potravín v Prahe a Bratislave. V roku 1922 sa stal prvým prednostom Ústavu pre lekársku chémiu LF UK v Bratislave. Využívaním inovatívnych mikrometód získal originálne výsledky analýzy ľudskej žlče a aminokyselinového zloženia viacerých proteínov. Špecializoval na oblasť toxikológie a terapie sterility z fyzikálno-chemického pohľadu, venoval sa chemickým analýzam minerálnych prameňov na Slovensku. Objasnil mechanizmus periodickej eruptívnej činnosti gejzíru v Herľanoch. Zostrojil originálny prístroj mikrodynamograf, vďaka ktorému mohol vykonávať analýzu pohonných látok, banských plynov a testovať ich explozívny výkon.

24. január 1892, Praha – 12. január 1966, Černošice u Prahy

Dekanom Lekárskej fakulty UK v Bratislave sa stal aj profesor histológie a embryológie Zdeněk Frankenberger, ktorý bol aj prvým prednostom Ústavu všeobecnej biológie LF UK v Bratislave, prednostom Histologicko-embryologického ústavu a stál aj na čele Ústavu pre normálnu a topografickú anatómiu LF UK. Profesor Frankenberger vybudoval základy vedeckej školy histológie a embryológie na Slovensku. Venoval sa histogenéze Leydigových buniek v semenníkoch, osifikácii kostry ruky a nohy u primátov a podrobne sa venoval aj porovnávacej morfológii.

1. december 1889, Slavkov na Moravě – 29. október 1968, Praha 

Lekársku fakultu UK v Bratislave viedol z pozície dekana aj profesor patológie a terapie vnútorných chorôb Miloš Netoušek. Štúdium medicíny absolvoval na fakulte v Prahe. Najskôr ho poverili zriadiť a viesť Ústav pre všeobecnú a experimentálnu patológiu LF UK v Bratislave, potom sa stal prvým prednostom Kliniky internej propedeutiky po prof. Hynkovi, a nakoniec vykonával funkciu prednostu I. internej kliniky. Profesor Miloš  Netoušek sa vo svojom vedeckom pôsobení zameriaval najmä na hematológiu a choroby krvotvorného ústrojenstva. Bohato publikoval, je autorom a spoluautorom viac než 170 vedeckých prác a 18 učebníc o vnútornom lekárstve a hematológii. Založil a bol vedúcim redaktorom vedeckého časopisu Bratislavské lekárske listy, ktorý neprestal vychádzať ani v najťažších časoch histórie našej republiky a vychádza dodnes. Počas pôsobenia na LF UK profesor Netoušek absolvoval desiatky študijných pobytov a medzinárodných konferencií, v rámci ktorých medicínsky časopis propagoval v zahraničí. Stál pri zrode Spolku československých medikov v Bratislave. Profesor Netoušek bol ocenený vysokým francúzskym vyznamenaním - Radom Čestnej légie.

10. apríl 1885 Kralupy nad Vltavou – 14. máj 1958, Brno

Nositeľ juhoslovanského Radu sv. Sávu, profesor všeobecnej a experimentálnej patológie stál nielen na čele Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ale aj celej univerzity. V rokoch 1927 – 1938 pôsobil na pozícii prednostu Ústavu pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu LF UK v Bratislave. Profesor Lukeš bol členom a funkcionárom mnohých odborných stavovských organizácií, angažoval sa aj v charitatívnych organizáciách. Spolupodieľal sa na reforme štúdia medicíny, vytvoril základy pre rozvoj odboru patologickej anatómie a histológie. Venoval sa problematike genézy a porovnávacej patologickej anatómie u tuberkulóznych pacientov, ale objavil aj pôvodcu Stuttgartskej choroby psov. Z jeho vedeckej školy vyšli budúci akademik V. Mucha, profesor Šubík a viacerí ďalší významní odborníci.

15. august 1867, Xaverovice u Lomnice nad Popelkou – 1. november 1943, Dolní Tošovice, Sliezko    

Lekársku fakultu UK v Bratislave viedol ako dekan aj prvý prednosta Ortopedickej kliniky LF UK v Bratislave,  profesor ortopedickej chirurgie Vítězslav Chlumský, ktorý bol absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Profesor Chlumský bol jedným z priekopníkov slovenskej reumatológie,  propagátorom fyzikálnej liečby a špecializoval sa na kostnú a kĺbovú tuberkulózu aj ortopedické anomálie hrudníka. Je autorom prvej učebnice ortopédie v Československu. Tento významný vedec vytvoril základy vedeckej školy, z ktorej vyšli profesor B. Frejka, profesor J. Havránek či docent J. Vavrda.

5. október 1886, Pardubice – 18. december 1955, Praha

Aj profesor Bohuslav Polák prišiel z Prahy. Profesor Polák zároveň ustanovil a bol prvým prednostom Ústavu pre farmakológiu a farmakognóziu na LF UK v Bratislave. Vo svojom profesijnom smerovaní sa špecializoval na oblasť farmakognózie a farmakobotaniky, na liečbu nefritíd, albuminúrie. Založil zbierku drog, liekov a liekových foriem. Dekanom Lekárskej fakulty bol v rokoch 1926/1927. V rokoch 1935/1936 pôsobil ako rektor, v rokoch 1936/1937 ako prorektor Univerzity Komenského. Po odchode z Bratislavy sa stal prednostom Farmakologického ústavu v Prahe

12. jún 1875, Žamberk – 5. november 1938, Bratislava 

Profesor Viktor Reinsberg do Bratislavy prišiel z Česka. Už v tom čase mal za sebou pôsobenie na II. internej klinike LF UK v Prahe, skúsenosti zo študijného pobytu v Nemecku, ale aj z nemocníc v Olomouci a Brne, kde bol primárom kožných oddelení. V rokoch 1921 – 1938 profesor Viktor Reinsberg stál na čele Kliniky pre choroby kožné a pohlavné LF UK v Bratislave a vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na problematiku sociálnych otázok dermatológie a venerológie, skúmal kožnú tuberkulózu a profesionálne dermatózy. Venoval sa aj prevencii pohlavných ochorení a patrí medzi iniciátorov vytvorenia siete antivenerických poradní na Slovensku. Počas svojho pôsobenia na LF UK v Bratislave nadviazal významné kontakty pre fakultu s vedeckými pracoviskami v Európe i v Amerike. Je autorom prvých slovenských učebných textov z dermatovenerológie. V roku 1923 založil Slovenskú spoločnosť proti pohlavným chorobám. V rokoch 1932 až 1933 pôsobil aj ako rektor Univerzity Komenského.

13. september 1881, Pelhřimov – 11. marec 1974, Praha 

Profesor psychiatrie a neurológie Zdeněk Mysliveček na našu fakultu prišiel z LF UK v Prahe, ktorú aj absolvoval. V rokoch 1919 – 1930 pôsobil ako prednosta Psychiatrickej a neurologickej kliniky LF UK v Bratislave a  špecializoval sa najmä na problematiku morfológie centrálneho a periférneho nervstva. Založil Psychiatrickú liečebňu v Pezinku, bohato publikoval. Vychoval prvú generáciu slovenských psychiatrov, napr. prof. M. Křivého, MUDr. F. Gašpara, MUDr. Z. Klima, MUDr. I. Matisa a MUDr. J. Závodného.

25. december 1878, Brozany – 9. júl 1948, Praha 

Profesor očného lekárstva Roman Kadlický, ktorý stál na čele našej fakulty, bol absolventom  LF UK v Prahe, kde aj pôsobil. Absolvoval študijné pobyty na významných pracoviskách očného lekárstva v Londýne, Zürichu, Berne, Berlíne, v Ríme, Kodani a Bergene. V rokoch 1919 – 1930 bol prednostom Očnej kliniky LF UK v Bratislave. Vedecky sa zameriaval na problematiku patogenézy a terapie glaukómu a chirurgie katarakty. Z jeho vedeckej školy vyšli prvé významné osobnosti v odbore očné lekárstvo, ako prof. A. Gala a prof. J. Dérer. Bohato publikoval a cenné boli aj jeho aktivity v sociálno-humánnej oblasti. Bol zakladateľom a prvým predsedom spolku nevidomých na Slovensku.

14. január 1872, Praha – 6. november 1946, Praha 

Funkciu dekana zastával aj profesor hygieny Stanislav Růžička, zakladateľ a prvý prednosta Ústavu pre hygienu a bakteriológiu LF UK v Bratislave, ktorý vychoval prvú generáciu odborníkov na hygienu na Slovensku a ako prvý do výučby medikov vniesol prvky zo sociálneho lekárstva. Profesor Růžička profesijne skúmal hygienu a životosprávu obyvateľstva miest. Zameriaval sa na životné a pracovné podmienky obyvateľstva a národného zdravotníctva. Presadzoval eubiotický spôsob života ako jedinú možnú záchranu zdravia mestského obyvateľstva. Pod jeho vedením začala svoju činnosť bakteriologicko-diagnostická stanica Ústavu hygieny. Vykonávali bakteriologicko-sérologickú diagnostiku infekčných chorôb, vyhľadávanie bacilonosičov a mikrobiologickú kontrolu pokrmov, pitnej i úžitkovej vody.

23. január 1870, Volyně – 20. marec 1959, Praha  

Profesor František Prokop, absolvent Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe bol aj prvým prednostom Ústavu súdneho lekárstva, jedného z prvých piatich ústavov, ktorý vznikol v čase založenia fakulty. Pred príchodom do Bratislavy pracoval na Ústave súdneho lekárstva a na Internom oddelení na LF v Prahe, pôsobil aj ako policajný lekár či súdny a väzenský lekár. Pracoval na súdnych expertízach pre súdy na celom území Slovenska. Bol špecialistom na oblasť chemických a toxikologických vyšetrení a  v spolupráci s Psychiatrickou klinikou vykonával súdne  vyšetrovanie duševných stavov. V rokoch 1926 až 1936 pôsobil aj ako úradujúci riaditeľ Štátnej nemocnice.

17. január 1876, Lukov na Moravě – 24. máj 1948, Znojmo

Dekanom Lekárskej fakulty UK v Bratislave bol český patológ a spoluzakladateľ našej fakulty a univerzity, profesor Antonín Spilka. Popri funkcii dekana viedol  ako prednosta Ústav pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu. Neskôr stál na čele Ústavu pre lekársku filozofiu, históriu a hodogetiku. Profesor patologickej anatómie Antonín Spilka sa venoval problematike z oblasti bakteriológie, tiež sa  špecializoval sa na zápalové procesy, otravy hubami a neskôr sa venoval histórii medicíny. Ako predseda vedeckého odboru a podpredseda Spolku československých lekárov, dekan, neskôr prodekan, sa zaslúžil o rozvoj vedeckého života na fakulte.

 

 

18. marec 1875, Praha -  17. jún 1949, Brno 

Prvým dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol profesor gynekológie a pôrodníctva Gustáv Müller. V čase vzniku univerzity bola naša fakulta prvou a  jedinou na tejto vzdelávacej ustanovizni. Profesor Müller pôsobil na vtedajšej Klinike porodnictví a nemocí ženských ako prednosta. Náš prvý dekan, ktorý bol absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, sa významne zaslúžil o rozvoj gynekológie a pôrodníctva na Slovensku. Považuje sa za zakladateľa histomorfologických laboratórií na gynekologicko-pôrodníckych klinikách a celkovo zakladateľa gynekologicko-pôrodníckej školy v Bratislave. Venoval sa problematike histomorfológie gynekologických zhubných nádorov, zápalových ochorení vaječníkov a vajíčkovodov, patologických zmien v placente, patologických tehotností. Angažoval sa aj v oblasti boja proti dojčenskej úmrtnosti a podporoval výchovu odborníkov pre prvú pôrodnícku pomoc.