Poslanie a história
Poslanie fakulty
Hlavným poslaním Lekárskej fakulty UK je vychovávať lekárov, ktorí chápu svoju profesiu predovšetkým ako poslanie. Takýto prístup zaväzuje LFUK stať sa nielen výučbovou základňou poskytujúcou možnosť nadobudnúť kvalitné vedomosti na dnešnej úrovni lekárskej vedy, ale aj inštitúciou formujúcou morálny a osobnostný profil svojich absolventov. Okrem toho je LFUK základňou vedeckovýskumnej práce, čím umožňuje sprostredkovať svojim študentom aj poznatky, ktorých pôvod je na pôde ich alma mater, prispievajúc tak k formovaniu vzťahu medzi študentom a fakultou. Poslaním lekárskej fakulty v oblasti liečebno-preventívnej je reprezentovať aplikáciu získaných teoretických a praktických poznatkov v každodennej medicínskej praxi, ktorá by mala výrazne presahovať obvyklý národný a v niektorých oblastiach tiež európsky priemer.
LFUK je vedúcou inštitúciou medicínskeho vzdelávania. Úlohou LF UK je pregraduálna výchova poslucháčov, v rámci ktorej získavajú všeobecné medicínske vzdelanie. Výučba všeobecného lekárstva a zubného lekárstva prebieha v slovenskom i anglickom jazyku. LFUK poskytuje vysokoškolské vzdelávanie nielen v oblasti pregraduálnej výchovy, ale aj postgraduálnej výchovy vo forme študijných programov v špecializačnom štúdiu v zdravotníckom povolaní lekár, školiacich kurzov a doktorandského štúdia. Výchova nových vedeckých pracovníkov sa uskutočňuje formou doktorandského štúdia, ktoré má dve formy: dennú a externú. Lekárska fakulta UK v Bratislave je teda inštitúciou celoživotného medicínskeho vzdelávania.
LFUK sa bude pri svojej modernizácii orientovať na hľadanie vlastnej cesty v procese transformácie s vysokou mierou zodpovednosti za poskytovanú kvalitu výchovy mladých lekárov. Ku kľúčovým aktivitám LFUK bude patriť zvyšovanie kvality vedeckých výstupov a doktorandského štúdia, rast počtu zahraničných študentov, zvýšenie podielu grantových finančných prostriedkov na rozpočte a zlepšenie jej priestorového zázemia.
Hlavné priority LFUK a z toho vymedzené aktivity sú zamerané na prioritu vlády - formovanie vedomostnej spoločnosti, najmä v oblasti investície do ľudí.
História Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave je od svojho vzniku v roku 1919 významnou súčasťou histórie univerzitného vzdelávania na Slovensku.
V Bratislave začala pôsobiť už v 15. storočí (1467) Academia Istropolitana (Universitas Histropolitana) – prvá univerzita v Uhorsku, zriadená podľa bolonskej univerzity, ktorá napriek krátkemu trvaniu prispela k šíreniu myšlienok humanizmu. Na území Slovenskej republiky vznikla prvá Lekárska fakulta v roku 1769 na Trnavskej univerzite. I keď pedagogickú a vedeckú činnosť vyvíjala iba sedem rokov, prispela k rozvoju vzdelanosti vo vtedajšom Uhorsku.
Výsledkom snáh o obnovenie bratislavskej univerzity koncom 19. storočia bolo vytvorenie bratislavskej kráľovskej Alžbetínskej univerzity v roku 1912. Jej lekárska fakulta bola založená v apríli 1918. Výučba pre študentov 3. – 5. ročníka sa začala v zimnom semestri akademického roka 1918/19 v maďarskom jazyku, ktorý bol v tom čase úradným jazykom. Prvé posluchárne boli v priestoroch Krajinskej štátnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici č. 13 (dnešná Fakultná nemocnica). Dekanát sídlil v Aspremontovom paláci pri Schiffbeckovej záhrade (dnešná Medická záhrada). V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike (1918) bola Alžbetínska univerzita vládnym nariadením postupne zrušená a po jej presťahovaní do Pätikostolia (dnešný Pécs, Maďarská republika) sa začali – z iniciatívy najmä vysokoškolských učiteľov Karlovej univerzity v Prahe a viacerých slovenských politikov – prípravy na založenie slovenskej vysokej školy v Bratislave.
Poslanci Národného zhromaždenia Česko-Slovenskej republiky (ČSR) schválili dňa 27. 6. 1919 zákon č. 375/1919 Zb. z. a n., ktorým sa zriadila Česko-slovenská štátna univerzita v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a čeština. V novembri 1919 bola univerzita pomenovaná po významnom pedagógovi svetového mena ako Univerzita Komenského.
Prvý profesorský zbor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK), ktorý súčasne predstavoval aj vedenie Univerzity Komenského, tvorili profesori, pôvodne pôsobiaci na pražskej Karlovej univerzite. Za prvého rektora UK zvolili profesora internej medicíny MUDr. Kristiána Hynka a za prvého dekana LF UK profesora gynekológie MUDr. Gustáva Müllera.
LF UK bola od 21. 9. 1919 prvou a niekoľko rokov jedinou fakultou novej bratislavskej univerzity. Pozostávala zo siedmich kliník. Podľa pôvodných názvov boli to: chirurgická klinika (prednosta prof. MUDr. Stanislav Kostlivý), interní klinika (prednosta prof. MUDr. Kristián Hynek), klinika porodnictví a nemocí ženských (prednosta prof. MUDr. Gustáv Müller), klinika oční (prednosta prof. MUDr. Roman Kadlický), klinika dětského lékařství (prednosta prof. MUDr. Jiří Brdlík), klinika pre choroby nervové a duševné (prednosta prof. MUDr. Zdeněk Mysliveček) a klinika zubná (prednosta doc. MUDr. Adolf Mach). Ako prvé teoretické pracoviská vznikli ústavy: ústav pre hygienu (prednosta prof. MUDr. Stanislav Růžička), ústav pre súdne lekárstvo (prednosta prof. MUDr. František Prokop), ústav pre farmakológiu a farmakognóziu (prednosta prof. MUDr. Bohuslav Polák), patologicko-anatomický ústav (prednosta prof. MUDr. Antonín Spilka), ústav pre sociálne lekárstvo (od roku 1919 existoval iba de iure),ústav pre všeobecnú a experimentálnu patológiu (prednosta prof. MUDr. Miloš Netoušek). K prvým klinikám a ústavom postupne pribudli ďalšie.
Teoretické ústavy sa konštituovali až od akademického roka 1922/23, čím sa vytvorili podmienky na výučbu vo všetkých ročníkoch štúdia medicíny na LF UK. Provizórne, nevyhovujúce priestorové vybavenie fakulty sa čiastočne zlepšilo v roku 1927, a to odovzdaním do užívania prvej novostavby budovy teoretických ústavov na Sasinkovej ulici č. 2. Napriek všetkým vtedajším snahám sa podarilo postaviť druhú z plánovaných budov až začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia (Sasinkova ulica č. 4).
Výučba klinických predmetov pre 144 študentov sa začala v prvom školskom roku 1919/20 a už v decembri1919 a vo februári 1920 sa uskutočnila prvá slávnostná promócia prvého absolventa Pavla Halašu. Popri pregraduálnej príprave sa lekárska fakulta stala aj bázou postgraduálnej výchovy, vtedy formou doškoľovacích kurzov pre praktických lekárov. O štúdium na bratislavskej lekárskej fakulte prejavovali záujem nielen študenti zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na začiatku tridsiatych rokov tvorili takmer polovicu študentov.
Pracovníci kliník a ústavov udržiavali od prvých rokov existencie fakulty intenzívne pracovné kontakty nielen s pražskými a brnianskymi kolegami, ale aj s viacerými renomovanými zahraničnými lekárskymi fakultami, resp. vedeckými medicínskymi inštitúciami v Paríži, Londýne, Berlíne, Budapešti a vo Viedni. Koncom tridsiatych rokov, predovšetkým v dôsledku zmeny politických pomerov a po nútenom odchode českých profesorov, sa do pedagogického procesu a rozvoja medicínskych odborov zapojili príslušníci prvej generácie slovenských lekárov – absolventov LF UK. Mnohí z nich sa úspešne podieľali na rozvoji medicínskych, biologických a pedagogických vied na Slovensku. Výsledky ich vedeckovýskumnej práce sa stretli s priaznivým ohlasom aj v zahraničí. Spomedzi mnohých možno uviesť aspoň niektorých: prof. MUDr. J. Ledényi-Ladziansky z anatomického ústavu sa stal kodifikátorom slovenskej anatomickej terminológie; prof. MUDr. A. J. Chura z kliniky detského lekárstva položil základy sociálnej pediatrie na Slovensku; prof. MUDr. Ľ. Valach sa významne zaslúžil o rozvoj rádioterapie, prof. MUDr. J. Fridrichovský sa stal prvým slovenským profesorom zubného lekárstva, prof. MUDr. E. Filo a prof. MUDr. L. Dérer patria medzi prvých slovenských profesorov internej medicíny. Ďalšími významnými osobnosťami LF UK, ktoré sa zaslúžili o rozvoj fakulty a medicínskej vedy, patria profesor patológie MUDr. F. Šubík, profesor urológie MUDr. J. Jakšy, prednosta ústavu lekárskej chémie prof. Ing. Dr. tech. F. Valentín, profesor farmakológie MUDr. F. Švec a mnohí ďalší.
Profesori LF UK sa významne zaslúžili v roku 1920 o vznik Spolku čs. lekárov, Spolku čs. medikov v Bratislave a prvého slovenského vedeckého časopisu – Bratislavských lekárskych listov (1921).
Udalosti druhej svetovej vojny negatívne zasiahli aj do života fakulty, ktorá utrpela nielen personálne, ale spôsobili jej najmä veľké materiálne škody. Zmena politického systému po roku 1948 znamenala pre LF UK odklon od pôvodného smerovania k európskym a svetovým vedecko-pedagogickým i spoločenským štruktúram. Nástup centralistického riadenia vysokých škôl, podmienený vysokoškolským zákonom z roku 1950, znamenal zánik ústavov a vytvorenie katedier. Od školského roku 1952/53 sa otvorilo popri štúdiu všeobecného lekárstva aj štúdium stomatológie a pediatrie. Od roku 1991 pripravuje fakulta budúcich pediatrov v rámci štúdia všeobecného lekárstva.
Vedecký výskum fakulty sa od roku 1957 zameral na problematiku regenerácie a transplantácie orgánov a kardiorespiračnej dynamiky, metabolizmu a onkológie. Od konca 60. rokov sa výskumné projekty ústavov a kliník začlenili do štátneho a rezortného plánu výskumu. Významnú úlohu najmä pri zverejňovaní výsledkov vedeckovýskumných projektov pracovníkov fakulty plnil fakultný zborník Folia Facultatis Medicae Universitatis Comenianae Bratislavensis (1963 − 1992). Začiatkom 80. rokov sa výskum orientoval najmä na problematiku degeneratívnych procesov a ochorení pohybového aparátu a cievnych ochorení CNS. V spolupráci s univerzitami bývalého socialistického spoločenstva sa úspešne rozvíjal výskum diagnostických a terapeutických postupov pri kardiovaskulárnych ochoreniach a imunitných procesoch v súvislosti s transplantáciou orgánov.
Po novembri 1989 sa na pôde fakulty ako jednej z prvých v rámci vysokých škôl bývalej ČSFR začala formovať akademická rada, neskôr premenovaná na Akademický senát LF UK (prvé zasadanie 11.1.1990). V roku 1990 sa fakulta vrátila k svojej pôvodnej organizačnej štruktúre, ktorú v súčasnosti tvorí 73 ústavov a kliník.