2022
MUDr. Panagiotis Artemiou, PhD. (Journal of Cardiac Surgery, 2022)

Artemiou P, Gasparovic I, Hudec V, Hulman M. The efficiency of the preoperative extracorporeal membrane oxygenation in the setting of postinfarction ventricular septal defect and how to optimize outcomes: A single center case series. Journal of Cardiac Surgery. 2022; 37(5): 1416-1421
Úmrtnosť po vzniku poinfarktového defektu komorového septa zostáva vysoká napriek pokroku vo farmakologickej liečbe, invazívnej kardiológii a chirurgických technikách. Prezentujeme sériu šiestich pacientov s postinfarktovým defektom komorového septa s predoperačnou implantáciou VA-ECMO a oxygenáciou (venoarteriálna extrakorporálna membránová oxygenácia) ako most k reparatívnej chirurgickej rekonštrukcii. VA-ECMO umožňuje hemodynamicky stabilizovať pacienta a bezpečne oddialiť operáciu. Oneskorený chirurgický zákrok môže uľahčiť úspešnú rekonštrukciu tým, že umožní infarktom postihnutému tkanivu organizovať sa, konsolidovať sa a dobre sa odlíšiť od okolitého zdravého tkaniva, takže definitívnu rekonštrukciu možno vykonať bezpečne. Všetci pacienti boli v kardiogénnom šoku, kedy by inak by potrebovali urgentnú srdcovú operáciu s rizikom úmrtnosti viac ako 60 %. Traja pacienti boli prepustení. Jeden pacient zomrel v nemocnici, napriek úspešnému premosteniu ku korekčnej operácii zomrel na ruptúru pľúcnice po intraoperačnej implantácii podporného systému pravej komory. Dvaja pacienti zomreli pred operáciou na podpore VA-ECMO v dôsledku vaskulárnych komplikácií.
V našej práci diskutujeme o stratégiách na optimalizáciu riadenia a funkcie VA-ECMO na zníženie nežiaducich udalostí a optimalizáciu výsledkov u týchto pacientov.
Tieto stratégie zahŕňajú:
1. Odľahčenie (venting) ľavej komory
- perkutánny drenážny katéter pulmonálnej artérie, indikované vzhľadom k stavu pacienta vs. Preventívna indikácia (redukcia skratu a ochrana pravej komory)
- použitie systému Impella (Abiomed Inc) ako kombinovaná alebo samostatná stratégia.
2. Periférna VA-ECMO kanylácia cez femorálne cievy (minimálne komplikácie, nie je potrebný chirurgický prístup).
3. Prevencia ischemického poškodenia distálnej končatiny po dlhšej femorálnej kanylácii. (antegrádna perfúzia, použitie kanýl menšej veľkosti bez antegrádnej perfúzie, pozorne sledovať perfúziu končatín)
4. Prevencia poranenia femorálnej artérie počas implantácie VA-ECMO (použitie cievneho ultrazvuku na prístup k femorálnym cievam)
5. Prevencia hemoragických komplikácií (použitie VA-ECMO niekoľko dní bez antikoagulácie, dôsledne dodržiavať aPTT medzi terapeutickými hladinami, protokoly bez systémovej antikoagulácie pri prietoku nad 2 l/min.
6. Správne načasovanie operácie počas podpory s VA-ECMO (7-10 dní po implantácii VA-ECMO)
Klinicky-orientovaný výskum má veľký význam vo vedeckej a klinickej praxi. Retrospektívnym alebo prospektívnym spôsobom sa môžu kontrolovať výsledky pracoviska a ich porovnávania s medzinárodnými štúdiami a registrami. Takto sa zvyšuje kvalita práce pracoviska, takto sa nastavujú nové vyššie štandardy, zavádzajú sa do praxe nové postupy, protokoly a opravujú sa zistené nedostatky.
Balažiová B, Kuková Z, Mišíková D, Novosedlíková K, Dallos T. (Frontiers in Pediatrics, 2022)
Balažiová B, Kuková Z, Mišíková D, Novosedlíková K, Dallos T. Real-life vaccination coverage in Slovak children with rheumatic diseases. Front Pediatr. 2022 Aug 12;10:956136.
doi: 10.3389/fped.2022.956136. PMID: 36034574; PMCID: PMC9412159.
Komentár: Doc. MUDr. Tomáš Dallos, PhD., Detská klinika LFUK a NÚDCH v Bratislave
Prácu „Real-life vaccination coverage in Slovak children with rheumatic diseases“ publikovanú v rámci medzinárodného súboru prác o očkovaní detí s imúnne-sprostredkovanými ochoreniami vo Frontiers in Paediatrics v roku 2022 zrealizavala pani MUDr. Barbora Balažiová v rámci svojho doktorandského štúdia na Detskej klinike LFUK a NÚDCH (DK) v Bratislave.
V Reumatologickej ambulancii DK sa koncentrujú deti s reumatickými autoimunitnými a autoinflamačnými ochoreniami (najčastejšie juvenilnou idiopatickou artritídou, systémovými ochoreniami spojiva ale aj idiopatickou uveitídou). Naši pacienti dlhodobo užívajú imunosupresívnu liečbu konvenčnými aj biologickými chorobu modifikujúcimi liekmi (DMARD) ev. aj systémovými kortikoidmi, ktoré zvyšujú riziko v komunite získaných infekcií ako aj ich závažného priebehu. Pokles záujmu o povinné očkovanie, migrácia obyvateľov a čoraz častejší regionálny výskyt niektorých vysoko nákazlivých, ale očkovaním preventabilných infekcií, sú dôvody, prečo je očkovanie zásadným preventívnym opatrením v starostlivosti o detských pacientov s reumatickým ochorením. Vzhľadom na to, že najčastejšie reumatické ochorenie detského veku – juvenilná idiopatická artritída, sa často manifestuje už v batolivom a predškolskom veku, môže samotné ochorenie aj jeho liečba interferovať s veľkou časťou povinných očkovaní, ktoré sa vykonávajú v 2. a 5. roku života.
V priebehu 18 mesiacov sme systematicky a objektívne na základe zdravotníckej dokumentácie zisťovali stav očkovania našich pacientov. K dispozícii boli údaje od 156 pacientov, z ktorých vyplynulo, že 75% pacientov bolo kompletne očkovaných. U nekompletne očkovaných pacientov sme identifikovali príčiny chýbania očkovania: najdôležitejší prediktor chýbajúceho očkovania bola prebiehajúca imunosupresívna liečba. V prípade neživých vakcín nebolo vynechanie očkovania u väčšiny pacientov už medicínsky opodstatnené a mohlo byť doplnené. Najčastejšie a opodstatnene chýbajúcim očkovaním bolo preočkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR-booster v 11. roku života) (n=21). O bezpečnosti a účinnosti očkovania živou atenuovanou MMR vakcínou počas imunosupresívnej liečby svedčí zatiaľ len obmedzené množstvo vedeckých dôkazov a toto očkovanie mohlo byť podané len 3 deťom, u ktorých už pominuli dôvody odkladu očkovania.
Doplnením chýbajúcich očkovaní sa podiel kompletne očkovaných detí s reumatickým ochorením sledovaných v našom centre zvýšil na 86%. Ukazuje sa, že pre túto skupinu detí je zásadné, aby bola preukázaná bezpečnosť a účinnosť živej atenuovanej MMR vakcíny aj počas prebiehajúcej imunosupresívnej liečby. Pacientom sledovaným na našom pracovisku preto už ponúkame očkovanie MMR vakcínou aj počas liečby v rámci prebiehajúcej medzinárodnej multicentrickej prospektívnej štúdie.
Belvoncikova P, Maronek M, Gardlik R. (International Journal of Molecular Sciences, 2022)
Belvoncikova P, Maronek M, Gardlik R. Gut Dysbiosis and Fecal Microbiota Transplantation in Autoimmune Diseases. International journal of molecular sciences. 2022; 23(18): 10729. Q1
Publikáciu opisuje:
Mgr. Paulína Belvončíková
Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Tematika ľudského mikrobiómu v zdraví a patogenéze chorôb je v súčasnosti veľmi populárnym predmetom výskumu. Zdravé ľudské telo je kolonizované mikroorganizmami všetkých troch domén života. Napriek tomu, že práve mikro- a makroskopické huby sú najhojnejšími eukaryotmi biosféry, v našom mikrobióme tvoria len minoritnú časť. Úloha mikroskopických vláknitých mikromycét a jednobunkových kvasiniek, kolektívne označovaných ako tzv. mykobióm, bola dlhodobo v štúdiách mikrobiómu vedeckou komunitou opomínaná a dôraz sa kládol práve na baktérie. Tieto mikroskopické eukaryota boli v minulosti považované primárne za patogény, a nepredpokladal sa ich výskyt u zdravých ľudí. Počas posledného storočia bola síce prítomnosť kvasiniek u zdravých jedincov už známa, napr. na pokožke, ale ich výskum ako komplementárnej zložky mikrobiómu bol obmedzený len na tradičné kultivačné metódy, ktoré neodrážali autentické mikrobiálne zloženie v dôsledku vysokého percenta nekultivovateľných druhov.
Prelomovým obdobím výskumu mykobiómu bol nástup sekvenčných metód. Veľmi inšpiratívnou je štúdia profesora Ghannouma z roku 2010 venujúca sa zloženiu bazálneho mykobiómu ústnej dutiny 20 zdravých jedincov. Jedná sa o jednu z prvých publikácií venovaných orálnemu mykobiómu, ktorá inšpirovala ďalšie vedecké skupiny. Odvtedy počet publikácií obsahujúcich kľúčové slovo mykobióm každým rokom stúpa a jeho prítomnosť bola doposiaľ popísaná nie len v ústnej dutine a na pokožke, ale aj v gastrointestinálnom, urogenitálnom a dýchacom trakte. Najväčším záujmom výskumu je práve črevný mykobióm a jeho vplyv na imunitný systém. Nie je však vylúčené, že mykobióm osídľuje aj iné slizničné povrchy.
Súčasné poznatky nasvedčujú tomu, že mykobióm zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní homeostázy a je zdrojom antigénov nevyhnutných pre stimuláciu imunity. Kolonizácia mykobiómom začína bezprostredne po narodení. Počiatočný mykobióm je ovplyvnený gestačným vekom novorodenca, pôrodnou hmotnosťou, spôsobom pôrodu a výberom materského mlieka či umelej výživy. Počas života človeka je zloženie mykobiómu ďalej ovplyvnené veľkým počtom endogénnych a exogénnych faktorov. Najdôležitejšími faktormi sú strava, telesná hmotnosť, vek, pohlavie a antibiotiká a antimykotiká. Komunikuje s ostatnými mikroorganizmami čreva prostredníctvom synergických a antagonistických vzťahov a podobne ako mikrobióm, môže byť súčasťou komunikačnej osi črevo-mozog (gut-brain axis). Zároveň môže kolonizácia čreva oportunistickými patogénmi u imunokompromitovaných jedincov viesť ku klinicky relevantným stavom.
Napriek tomu, že kultivačné metódy boli v posledných rokoch nahradené vysoko priepustným paralelným amplikonovým a celometagenovým sekvenovaním, výskum mykobiómu stále čelí niekoľkým metodickým a technickým limitáciám. Napríklad, rôzne metódy extrakcie nukleových kyselín, výber regiónu podliehajúceho amplifikácii, sekvenačná metóda, či výber referenčnej databázy môžu zmeniť pohľad na výsledné zloženie bakteriálnej komunity.
Mykobióm síce tvorí menšinu kolonizátorov nášho tela, mali by sme venovať viac pozornosti jeho úlohe v zdraví a chorobe. Náš komplexný prehľadový článok sumarizuje doposiaľ popísané zloženie zdravého tzv. bazálneho mykobiómu piatich úsekov ľudského tela: gastrointestinálneho traktu, ústnej dutiny, pokožky, urogenitálneho a dýchacieho traktu. Rovnako tak popisuje endogénne a exogénne faktory, ktoré ovplyvňujú jeho zloženie počas života so zameraním na ochorenia, ktoré môžu byť dôsledkom jeho dysbiózy. Naša štúdia je doplnená a prehľadové schémy a detailné tabuľky zloženia. Veríme, že tieto znalosti sú kľúčové pre pochopenie procesov a kompozičných zmien v patogenéze ochorení.
Čagalová A, Tichá Ľ, Gaál Kovalčíková A, Šebeková K, Podracká Ľ. (European Journal of Pediatrics, 2022)
Čagalová A, Tichá Ľ, Gaál Kovalčíková A, Šebeková K, Podracká Ľ. Bone mineral density and oxidative stress in adolescent girls with anorexia nervosa. European Journal of Pediatrics. 2022; 181(1): 311-321. Q1
Mentálna anorexia (anorexia nervosa – AN) je závažné psychosomatické ochorenie, ktoré je charakterizované významnou reštrikciou príjmu potravy a skresleným vnímaním vlastného tela. Už v našej predchádzajúcej štúdii sme poukázali, že dlhodobé hladovanie, nedostatok mikro- a makro-nutrientov a zvýšená fyzická a psychická záťaž prispievajú k vzniku oxidačného stresu (Kovalčíková a kol. Oxidative status in plasma, urine and saliva of girls with anorexia nervosa and healthy controls: a cross-sectional study. J Eat Disord. 2021;9(1):54). Pri oxidačnom strese aktivita pro-oxidačných procesov prevyšuje antioxidačnú kapacitu organizmu, čo vedie k oxidačnému poškodeniu makromolekúl ako proteíny, lipidy či nukleové kyseliny.
Pre vznik a rozvoj AN je typické obdobie neskorého detstva a adolescencie, ktoré predstavuje dôležitú periódu pre budovanie kostnej hmoty. Práve znížená denzita kostí je častou komplikáciou u pacientok s AN. Nutričná deprivácia a hormonálna dysregulácia spojená s hypogonádotropným hypogonadizmom zhoršujú mineralizáciu kostí, znižujú osteoformáciu a zvyšujú osteoresorpciu. V posledných rokoch sa hovorí aj o úlohe oxidačného stresu v metabolizme kostí. Voľné radikály blokujú aktivitu osteoblastov, indukujú apoptózu osteoblastov a osteocytov, čo vedie k zvýšenej osteoresorpcii, zníženej osteoformácii, a tak zníženiu denzity kostného minerálu (bone mineral density – BMD). Štúdie naznačujú, že voľné radikály stimulujú osteoresorpciu prostredníctvom up-regulácie ligandu pre receptor aktivujúci transkripčný faktor κB, RANKL, ktorý stimuluje diferenciáciu pre-osteoklastov na osteoklasty. Okrem toho, voľné radikály inhibujú aktivitu osteoprotegerínu, ktorý viaže a blokuje RANKL, čím inhibuje aktivitu osteoklastov, a tak zabraňuje resorpcii kostí.
Niekoľko štúdii preukázalo úlohu oxidačného stresu pri postmenopauzálnej osteoporóze. Avšak žiadna štúdia nepopísala vzťah medzi denzitou kostného minerálu a oxidačným stresom u dospievajúcich dievčat s AN. Predpokladali sme, že pacientky s AN majú narušenú antioxidačnú obranu a zvýšené oxidačné poškodenie biomolekúl, a tieto zmeny oxidačného statusu môžu prispievať k poruche mineralizácie kostí a zníženiu BMD.
V našej prospektívnej prierezovej štúdii bolo vyšetrených 43 dievčat s reštrikčným typom AN (priemerný vek 15,3 roka), ktoré boli diagnostikované podľa 5. vydania Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (American Psychiatry Association. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 5th edn. 2013). V kontrolnej skupine bolo zahrnutých 20 zdravých dievčat rovnakého veku. U všetkých dievčat sme analyzovali štandardné biochemické parametre, kostné markery a markery oxidačného stresu. BMD a obsah kostného minerálu (bone mineral content – BMC) boli vyšetrené pomocou duálnej röngenovej absorpciometrie (DXA). Koncentrácie markera kostnej tvorby (N terminálny propeptid prokolagénu 1 - PINP) a kostného obratu (osteokalcín) boli signifikantne nižšie u dievčat s AN ako u zdravých dievčat. Okrem toho, markery antioxidačného statusu (total antioxidant capacity – TAC, ferric reducing ability of plasma – FRAP) boli u dievčat s AN významne nižšie, zatiaľ čo markery oxidačného poškodenia proteínov (advanced oxidation protein products – AOPP, advanced glycation end products – AGEs) boli vyššie u pacientok s AN ako u zdravých dievčat. Pacientky s AN mali nižší BMC v proximálnej časti ľavého femuru, ako aj v celotelovom meraní bez zachytenia hlavy (total body less head – TBLH) ako zdravé dievčatá. Navyše sme pozorovali pozitívnu koreláciu medzi TAC a BMD Z-skóre v oblasti lumbálnej chrbtice, proximálneho femuru a TBLH.
Naša štúdia po prvýkrát dokazuje, že dospievajúce dievčatá s AN majú zníženú BMD a zmeny kostného metabolizmu už v čase stanovenia diagnózy. Znížená denzita kostného minerálu súvisiaca s narušením redox rovnováhy v dospievaní je závažným nálezom, ktorý môže viesť k rozvoju osteoporózy a zvyšuje riziko patologických zlomenín.
Gaál Kovalčíková A, Janovičová Ľ, Hodosy J, Bábíčková J, Vavrincová-Yaghi D, Vavrinec P, Boor P, Podracká Ľ, Šebeková K, Celec P, Tóthová Ľ. (Scientific Reports, 2022)
Gaál Kovalčíková A, Janovičová Ľ, Hodosy J, Bábíčková J, Vavrincová-Yaghi D, Vavrinec P, Boor P, Podracká Ľ, Šebeková K, Celec P, Tóthová Ľ. Extracellular DNA concentrations in various aetiologies of acute kidney injury. Scientific Reports. 2022; 12(1): 16812. Q2
Nárast prevalencie akútnych chorôb obličiek (acute kidney injury – AKI) predstavuje nielen medicínsky, ale aj socio-ekonomický problém. Na hodnotenie obličkových funkcií sa v klinickej praxi využíva stanovovanie sérových koncentrácii kreatinínu. Zmeny sérového kreatinínu však do značnej miery zaostávajú za poklesom obličkových funkcií, ktoré musia poklesnúť takmer o polovicu, aby došlo k jeho zvýšeniu. To bráni skorej diagnostike a intervencii ešte pred náhlym zhoršením obličkových funkcií. Pacienti mnohokrát prichádzajú k lekárovi v pokročilých štádiách AKI, čím sa zhoršuje ich prognóza, komplikácie súvisiace s AKI a zvyšuje riziko vzniku chronickej obličkovej choroby. Práve preto sa rôzne vedecké tímy, vrátane nášho, zaoberajú hľadaním skorších biomarkerov obličkových funkcií, ktoré by odhalili poškodenie obličiek ešte pred zhoršením ich funkcie. Nešpecifickým biomarkerom poškodenia tkaniva, ktorý vzbudzuje pozornosť vedeckej verejnosti je extracelulárna DNA (ecDNA). ecDNA sa uvoľňuje do cirkulácie u jadra (nukleárna – ncDNA) a z mitochondrií (mitochondriálna – mtDNA) pri rôznych procesoch bunkovej smrti (apoptóza, nekróza...) alebo z aktivovaných buniek imunitného systému v procese tvorby extracelulárnych pascí (neutrophil extracelullar traps – NETs). U zdravého jedinca je ecDNA pochádzajúca prevažne z krvných elementov dostatočne odbúravaná rôznymi mechanizmami, vrátane štiepenia deoxyribonukleázami (DNázy). Problém nastáva, keď sa pri rôznych patologických stavoch uvoľňuje naraz veľké množstvo ecDNA, ktorá nie je dostatočne rýchlo odbúravané. Keďže ecDNA obsahuje rôzne zložky, ktoré sú rozpoznávané vlastnými bunkami imunitného systému, umocňuje to zápal a poškodenie.
To, že ecDNA zohráva úlohu pri rôznych patológiách vrátane poškodenia obličiek je už známe. Viaceré štúdie dokázali, že pomocou ecDNA je možné predikovať komplikácie spojené s dialýzou, rejekciu štepu po transplantácii obličiek či vznik AKI po kardiochirurgických zákrokoch či pri sepse. V dostupnej literatúre sme však nenašli štúdiu, ktorá by sa zaoberala tým či existujú rozdiely v koncentrácii ecDNA a DNázy v plazme a moči pri rôznych príčinách, ktoré vedú k AKI. To bolo dôvodom uskutočniť našu štúdiu.
V našom „translačnom výskume“ sme u experimentálnych zvierat uskutočnili 3 rôzne animálne modely AKI (adenínová nefropatia, ischemicko-reperfúzne poškodenie – IRI a hemolyticko-uremický syndróm – HUS). Navyše sme uskutočnili klinickú časť štúdie, kde sme zahrnuli deti s rôznou etiológiou AKI (glomerulonefritída – GN, 4 deti; tubulointersticiálna nefritída – TIN, 11 detí; atypický hemolyticko-uremický syndróm – aHUS, 8 detí; iná príčina, 5 detí) a 27 zdravých kontrol. V animálnych modeloch, mali zvieratá s AKI významne vyššie koncentrácie plazmatickej ecDNA ako kontroly (adenínová nefropatia – 5-krát, HUS – 4-krát a IRI – 1,5 krát). Celková ecDNA v moči bola v porovnaní s kontrolami vyššia pri adenínovej nefropatii a IRI (1300-násobne a 2-násobne). Všetky zvieratá s AKI mali navyše nižšiu aktivitu enzýmu, ktorý štiepi DNA – DNázy v moči ako kontrolné zvieratá, čo pravdepodobne súvisí s vyššou koncentráciou ecDNA. Podobne, v klinickej časti mali deti s AKI významne vyššie koncentrácie celkovej ecDNA v plazme, pričom najvyššie koncentrácie boli detegované pri TIN a aHUS. Keď sme sa zamerali na subcelulárny pôvod zistili sme, že koncentrácie ncDNA, ale nie mtDNA sú u týchto pacientov vyššie. Podobne, pacienti s AKI mali významne vyššie koncentrácie ncDNA aj v moči.
Naša štúdia ako prvá opisuje ecDNA, jej subcelulárny pôvod a DNázovú aktivitu pri rôznych etiológiách AKI. ecDNA má veľký diagnostický a prognostický potenciál. Sú však potrebné ďalšie štúdie zamerané na dynamiku a klírens ecDNA. Napriek tomu, naša štúdia vyzdvihuje potrebu translačného výskumu.
Harsanyi S, Novakova ZV, Bevizova K, Danisovic L, Ziaran S. (International journal of molecular sciences, 2022)
Rakovina močového mechúra je 10. najčastejšou rakovinou na svete. Prvotná diagnostika a dohľad nad si vyžadujú kombináciu invazívnych a neinvazívnych metód, ktoré sú finančne náročné a disponujú viacerými obmedzeniami. Cystoskopia s cytológiou a histologickým vyšetrením predstavujú štandardne používaný diagnostický postup. Vo vzťahu k nádorom močového mechúra boli študované mnohé biomarkery (napr. proteíny, gény a RNA). Tento nový trend začína metódami tekutej biopsie, ktorá umožňuje zber vzoriek hlavne neinvazívnym spôsobom. Cell-free (bezbunková) DNA, nekódujúca RNA a ďalšie subcelulárne štruktúry sú v týchto časoch skúmané v asociácii s najlepšou prediktívnou a diagnostickou hodnotou. V tomto prehľade sme sa zamerali na publikované génové mutácie, najmä vo fragmentoch DNA, ale aj epigenetické modifikácie a nekódujúce molekuly RNA (ncRNA) získané tekutou biopsiou. Avšak napriek značnému úsiliu výskumníkov zostáva cytológia v kombinácii s cystoskopiou zlatým štandardom pre diagnostiku nádorov močového mechúra.
Súčasné trendy v identifikácii miRNA, cfDNA a iných subcelulárnych štruktúr, jednotlivých alebo v kombinácii (panel) nadobúdajú popularitu a tým aj značne rozširujú množstvo poznatkov v tejto problematike. Tieto metódy môžu byť tým správnym spôsobom, ako identifikovať nové spoľahlivé biomarkery pre diagnostiku a manažment aj iných nádorových ochorení, ich predispozície alebo šance na recidívu. Tieto informácie budú mimoriadne potrebné pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov.
RNDr. Ľuba Hunáková, PhD. (Scientific Reports, 2022)

Majerova K, Zvarik M, Ricon-Becker I, Hanalis-Miller T, Mikolaskova I, Bella V, Mravec B, Hunakova L. Increased sympathetic modulation in breast cancer survivors determined by measurement of heart rate variability. Scientific Reports. 2022; 12(1): 14666
Zvýšená modulácia sympatika u pacientiek s rakovinou prsníka, stanovená meraním variability srdcovej frekvencie
Karolina Majerova, Milan Zvarik, Itay Ricon‑Becker, Tsipi Hanalis‑Miller, Iveta Mikolaskova, Vladimir Bella, Boris Mravec, Luba Hunakova
Experimentálne a klinické štúdie ukázali, že sympatický nervový systém (SNS) stimuluje progresiu rakoviny a znižuje účinnosť onkologickej liečby. Tieto účinky môžu byť znížené farmakologickými a psychoterapeutickými prístupmi zmierňujúcimi tonus SNS. Preto je potrebné identifikovať tie pacientky, u ktorých modulácia sympatika je nadmerne zvýšená. Pre stanovenie modulácie SNS sa bežne používa neinvazívna metóda variability srdcovej frekvencie (HRV). V našej štúdii bola HRV stanovená z 5-minútových záznamov srdcového tepu u zdravých dobrovoľníčok a u žien s benígnymi alebo malígnymi neopláziami prsníka, a to u novodiagnostikovaných pacientiek, ako aj u žien po počiatočnej liečbe. Výsledky meraní preukázali poruchu kardio-vagálnej regulácie u pacientiek s karcinómom prsníka (lineárne metódy) a tiež zvýšenú moduláciu sympatika, indikovanú nelineárnym parametrom (symbolická dynamika 0V %). Ukazuje sa, že nelineárna analýza HRV je citlivejšia než lineárna, čo naznačuje významné rozdiely aj u preživších pacientiek po počiatočnej liečbe v porovnaní so zdravými kontrolami. Nižšia entropia vzorky odhalila zníženú komplexnosť kontroly srdcovej frekvencie v oboch skupinách pacientiek s rakovinou prsníka. Tieto zistenia naznačujú, že detekcia HRV predstavuje nenákladnú, jednoduchú a spoľahlivú metódu identifikácie tých pacientiek s rakovinou prsníka, u ktorých je signifikantne zvýšená modulácia sympatika, a u ktorých intervencie zamerané na normalizáciu rovnováhy v autonómnom nervovom systéme (napr. psychoterapia, biofeedback, liečba β-blokátormi) by mohli byť najúčinnejšie.
Žofia Janík Szapuová*, Ľubica Argalášová*, Diana Vondrová, Katarína Janšáková, Ivan Belica, Mária Kopčíková, Katarína Babinská, Daniela Ostatníková (Toxics, 2022)


Association between Environmental Tobacco Smoke Exposure and Adaptive Behavior in Individuals with Autism Spectrum Disorder
Žofia Janík Szapuová*, Ľubica Argalášová*, Diana Vondrová, Katarína Janšáková, Ivan Belica, Mária Kopčíková, Katarína Babinská, Daniela Ostatníková
*títo autori prispeli k publikácii rovným dielom.
Toxics 2022, 10(4):189. doi: 10.3390/toxics10040189
IF (JCR) 2021=4,472
wos-jcr -- Q2 [Environmental sciences] -- 2021
wos-jcr -- Q2 [Toxicology] -- 2021
scimago-sjr -- Q1 [Chemical health and safety] -- 2021
scimago-sjr -- Q1 [Toxicology] -- 2021
Publikáciu opisujú:
Prof. MUDr. Ľubica Argalášová, PhD., MPH Mgr. Žofia Janík Szapuová, PhD.
Prednostka Ústavu hygieny LFUK
lubica.argalasovafmed.uniba.sk
Mgr. Žofia Janík Szapuová, PhD. – v súčasnosti na rodičovskej dovolenke
Problematika adaptívneho správania sa čoraz častejšie stáva predmetom záujmu nielen výskumu, ale aj klinickej praxe a intervenčných a terapeutických stratégií. O význame sledovania a hodnotenia kvality adaptívneho správania pre autizmus svedčí aj zmena spôsobu klasifikácie porúch autistického spektra (PAS) v najnovšom vydaní Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11), ktoré do rámca diagnostického procesu zaraďuje aj kvalitu adaptívneho správania. Prevalencia PAS vo svete v súčasnosti stále stúpa. Príčinou môžu byť meniace sa diagnostické kritériá, zlepšenie diagnostických metód, ale aj genetické faktory spolu s faktormi životného prostredia. Jedným z významných environmentálnych rizikových faktorov je fajčenie, prípadne pasívne fajčenie. Identifikácia presného načasovania pôsobenia každého faktora, ako aj jeho následkov na vývin, je veľkou výzvou pre vedecký výskum.
S touto výzvou sme sa „popasovali“ v rámci interdisciplinárnej spolupráce pracovníkov Fyziologického ústavu, Akademického centra výskumu autizmu (ACVA) na Fyziologickom ústave LF UK a Ústavu hygieny LFUK. Túto spoluprácu iniciovala pani profesorka Ostatníková, ktorá ma navrhla ako oponentku dizertačnej práce doktorandky Mgr. Žofie Janík Szapuovej, PhD. To bol základ ďalšej spolupráce, ktorej výsledkom bola aj menovaná publikácia, vybraná do Publikačného okienka pánom prodekanom prof. RNDr. Ivan Vargom, PhD.
Táto štúdia sa zameriava na aktuálne problémy adaptívneho správania u jedincov s poruchou autistického spektra (PAS) a na možný rizikový faktor, ktorý môže súvisieť s adaptívnym správaním, pasívne fajčenie v domácnosti dieťaťa. V našej štúdii sme tiež zisťovali profil adaptívneho správania detí s PAS v porovnaní s deťmi bez PAS a štandardizovanými normami. Do štúdie boli zapojené z Akademického centra výskumu autizmu (ACVA) na Fyziologickom ústave LFUK. Sledovaný súbor tvorilo 84 detí (71 chlapcov) s PAS (priemerný vek 5, 35 roka) a 24 detí (20 chlapcov) bez PAS (priemerný vek 8,10 roka). Úroveň expozície tabakovému dymu v domácnosti sme hodnotili dotazníkom a koncentráciou kotinínu v moči detí pomocou súpravy ELISA. Zistili sme významne horšie adaptívne správanie detí s PAS v porovnaní so skupinou bez PAS. Významné rozdiely boli v adaptívnom správaní, komunikácii a každodenných zručnostiach. Deti s PAS boli významne častejšie vystavené tabakovému dymu v domácnosti na základe subjektívneho hodnotenia rodičov. Nezistili sme však významné korelácie medzi koncentráciami kotinínu v moči u detí s PAS a bez PAS, ani po adjustácii na vek a pohlavie. Dôležitou výskumnou otázkou bolo zistenie miery zhody medzi objektívnymi a subjektívnymi ukazovateľmi expozície pasívnemu fajčeniu. Zistili sme dobrú zhodu medzi objektívnymi a subjektívnymi ukazovateľmi expozície tabakovému dymu (kappa = 0,613). Subjektívne zhodnotená expozícia tabakovému dymu významne korešpondovala so strednými hladinami kotinínu v moči.
Napriek niektorým limitáciám, ide o jednu z prvých štúdií vykonaných na Slovensku, ktorá skúmala súvislosť medzi expozíciou tabakovému dymu a adaptívnym správaním u detí s PAS. Okrem hodnotenia kvality adaptívneho správania by dôležitým cieľom ďalšieho výskumu mala byť identifikácia, skúmanie a eliminácia faktorov prostredia, ktoré adaptívne správanie narúšajú.
Výsledky práce prinášajú nové a komplexné poznatky, ktoré určite ocenia nielen pediatri, ale aj psychológovia a psychiatri ako aj pracovníci na úradoch verejného zdravotníctva, politici a mimovládne organizácie
Jasenovec T., Radosinska D., Kollarova M., Vrbjar N., Balis P., Trubacova S., Paulis L., Tothova L., Shawkatova I., Radosinska J. (Focus on Plasma and Erythrocyte Parameters. Pharmaceuticals, 2022)
Jasenovec T, Radosinska D, Kollarova M, Vrbjar N, Balis P, Trubacova S, Paulis L, Tothova L, Shawkatova I, Radosinska J.
Monocrotaline-Induced Pulmonary Arterial Hypertension and Bosentan Treatment in Rats: Focus on Plasma and Erythrocyte Parameters. Pharmaceuticals (Basel). 2022; 15(10): 1227. Q1
Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je závažné ochorenie charakterizované zvýšeným tlakom v pľúcnych artériách, ktorý pomerne rýchlo vedie k preťaženiu a až zlyhaniu pravej komory. Vzhľadom na zlú prognózu a obmedzené možnosti liečby sa dnes na skúmanie etiopatogenézy, ako aj možností liečby PAH používajú viaceré animálne modely. Jeden z najpoužívanejších modelov využíva toxický alkaloid monokrotalín (MCT), ktorého jednorazové podanie spôsobuje u experimentálnych zvierat rozvinutie PAH už do 4 týždňov.
Výskumný tím pod vedením prof. Radošinskej sa dlhodobo venuje skúmaniu erytrocytov za rôznych patologických ako aj fyziologických stavov. Vzhľadom na to, že vlastnosti erytrocytov sú u pacientov s PAH zhoršené – a dokonca môžu aj zohrávať úlohu v patogenéze tohto ochorenia, sú to práve erytrocyty, ktoré v monokrotalínovom modeli zodpovedajú za transport tohto alkaloidu do pľúc. Zároveň, vlastnosti erytrocytov v tomto modeli neboli dosiaľ dostatočne popísané. Skúmanie úlohy erytrocytov v MCT modeli a porovnanie erytrocytových zmien v porovnaní s pacientmi s PAH teda znie zaujímavo, a keď sme dostali možnosť v spolupráci s Ústavom patologickej fyziológie LF UK zapojiť sa experimentu doktora Paulisa, tak sme sa rozhodli ju využiť. Z erytrocytových parametrov sme sa zamerali na ich deformabilitu (schopnosť erytrocytov meniť svoj tvar vzhľadom na tok krvi), produkciu oxidu dusnatého erytrocytmi, ich osmotickú rezistenciu a funkciu erytrocytovej Na,K-ATPázy. Okrem erytrocytových parametrov sme v plazme stanovili markery oxidačného stavu. V rámci experimentu sme pozorovali tiež vplyv dostupnej liečby bosentanom (antagonista endotelínového receptora).
Po 4 týždňoch od podania MCT nastalo u experimentálnych zvierat zníženie hematokritu. Podávanie MCT viedlo k zvýšeniu počtu aktívnych molekúl Na,K-ATPázy v membránach erytrocytov, avšak k zhoršeniu väzobných vlastností Na,K-ATPázy pre sodíkové katióny. Deformabilita erytrocytov sa oproti kontrolnej skupine signifikantne nezhoršila, avšak po liečbe bosentanom u potkanov vystavených MCT nastalo jej zlepšenie. Podobne, v porovnaní s MCT skupinou, liečba bosentanom signifikantne znížila hladinu pokročilých produktov oxidácie bielkovín - AOPP a fruktozamínu, a vplyvom liečby nastalo zvýšenie pomeru redukovaného a oxidovaného glutatiónu - GSH/GSSG. V ďalších parametroch sme však nepozorovali rozdiely medzi skupinami: AGEs (pokročilé produkty glykácie), TBARS (markery peroxidácie lipidov), FRAP (schopnosť plazmy redukovať železité anióny), TAC (celková antioxidačná kapacita plazmy), počet erytrocytov, RDW-SD (distribučná šírka erytrocytov), MCV (priemerný objem erytrocytu), osmotická rezistencia erytrocytov a produkcia oxidu dusnatého erytrocytmi.
Naše výsledky ukazujú, že v rámci pozorovaných erytrocytových parametrov má podanie MCT priamy účinok iba na funkciu Na,K-ATPázy. U zvierat s MCT-vyvolanou PAH nastalo zhoršenie schopnosti Na,K-ATPázy viazať sodíkové katióny, čo pravdepodobne viedlo ku kompenzačnému zvýšeniu počtu aktívnych molekúl tohto enzýmu. Liečba bosentanom viedla k zlepšeniu deformability erytrocytov u zvierat, ktorým bol podaný MCT a tento efekt je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený antioxidačným účinkom bosentanu. Zmeny erytrocytových parametrov teda v rámci MCT modelu PAH nezodpovedajú pozorovaným nálezom u pacientov s PAH.
Jurickova K, Jungova P, Petrovic R, Mattosova S, Hlavata T, Kostalova L, Hlavata A. (Journal of personalized medicine, 2022)

Jurickova K, Jungova P, Petrovic R, Mattosova S, Hlavata T, Kostalova L, Hlavata A. Fabry Disease in Slovakia: How the Situation Has Changed over 20 Years of Treatment. Journal of personalized medicine. 2022; 12(6): 922. Q2
Komentár k publikácii: MUDr. Katarína Juríčková PhD., Detská klinika LF UK a NÚDCH, Centrum dedičných metabolických porúch NÚDCH, Bratislava
Predkladaná práca bola realizovaná v rámci doktorandského štúdia autorky na Detskej klinike LFUK a NÚDCH v Bratislave
Fabryho choroba (z angl. Fabry Disease – FD) je dedičné metabolické ochorenie na úrovni
lyzozómov. Lyzozómové ochorenia (Lysosomal storage diseases LSDs) tvoria heterogénnu skupinu v rámci dedičných metabolických porúch so širokým spektrom klinickej manifestácie. Na jednej strane sú pacienti s vážnym orgánovým postihnutím a na strane druhej asymptomatickí nosiči patologického variantu konkrétneho génu. FD ako mnohé iné vrodené metabolické choroby popiera, že tento typ porúch sa diagnostikuje iba v pediatrickej populácii. Postupné nadobúdanie vedomostí, rozširovanie povedomia v odbornej verejnosti, dostupnejšia diagnostika, zavedenie cielenej liečby a v neposlednom rade aj pomaly progredujúci priebeh, zaradilo FD medzi najčastejšie metabolické ochorenia v dospelom veku. Skvalitňovanie monitoringu progresie ochorenia i efektivity terapie vytvára individuálny prístup k pacientom s cieľom zabezpečiť im čo najviac plnohodnotný život.
Vrodená chyba lyzozómového enzýmu α-galaktozidázy vedie u pacientov s FD k progresívnej akumulácii substrátu v tkanivách so širokým rozsahom klinických prejavov. Typické sú akroparestézie, angiokeratómy, bolesti brucha, postihnutie obličiek, srdca či cievna mozgová príhoda v mladšom veku. Napriek X-viazanej dedičnosti môžu byť postihnuté aj heterozygotné ženy. Hemizygotní muži sú zvyčajne postihnutí závažnejšie, so skorším prejavom symptómov. Včasná a správna diagnóza FD je kľúčová so zameraním na personalizovanú terapiu. Predchádzať nezvratnému poškodeniu životne dôležitých orgánov je hlavným cieľom modernej medicíny.
V Centre dedičných metabolických porúch Národného ústavu detských chorôb (CDMP NÚDCH) sa diagnostike a liečbe pacientov s LSDs venujeme už viac ako 30 rokov. Naše pracovisko úzko spolupracuje s Ústavom lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UNB, z ktorého sú aj spoluautori článku.
Dnes už vieme povedať, že z FD sa v priebehu rokov stalo najčastejšie LSD na Slovensku. Typické pre ochorenie je, že sa neprejavuje kognitívnym deficitom a pacienti majú často dosiahnuté aj vysokoškolské vzdelanie a aktívne sa zapájajú do pracovného procesu.
Táto štúdia po prvýkrát ponúka komplexnú správu mapujúcu situáciu pacientov s FD na Slovensku. V dobe vznikajúcej publikácie sme v CDMP NÚDCH celkovo evidovali 48 slovenských pacientov (21 mužov, 27 žien) s FD. V našom súbore sme identifikovali tri nové patogénne varianty u piatich pacientov. Traja pacienti vykazovali frameshift mutáciu c.736delA a dvaja ďalší mali missense mutácie c.203T>C, c.157A>C. Okrem toho prezentujeme nový klinický obraz patogénneho variantu c.801+1G>A, ktorý už bol opísaný a asociovaný s renálnym fenotypom. Práca opisuje nielen pacientov s patogénnymi variantami, ale aj s variantami neznámeho významu tzv. GVUS (genetic variant of unknown significance). Dotýka sa aj problematiky iniciácie špecifickej liečby a monitorovania vývoja ochorenia. Stanovovanie LysoGB3 sa ukazuje ako vhodný biologický marker či vyšetrenie MR srdca ako účinná zobrazovacia metodika prehypertrofických štádií srdca. Práca sa zaoberá aj problematikou detí či žien s FD na Slovensku.
Dedičné metabolické poruchy (DMP) sa vďaka pokrokom vedy stali rýchlo rozvíjajúcou sa oblasťou medicíny. Nielen vo svete, ale aj na Slovensku sme svedkom aplikácie moderných metód v diagnostike, monitoringu a liečbe týchto ochorení. Aktuálne sa stávajú súčasťou diferenciálno-diagnostického procesu aj tzv. “bežnejších ochorení“ nereagujúcich na štandardnú terapiu. DMP sa v textoch starších učebníc medicíny spomínali málo alebo boli opísané malým písmom pod hlavným textom. Dnes dávajú šancu lekárom i študentom byť súčasťou tohto bádateľsky zaujímavého a novátorského procesu v medicíne.
Kmeťová K, Čonka J, Janko J, Illés J, Uličná O, Celec P. (PLoS One, 2022)
Metabolický syndróm je asociovaný s obezitou. Ale väčšina obéznych metabolický syndróm nemá. Etiopatogenéza metabolického syndrómu vôbec nie je tak jasná, ako sa niekedy prezentuje. Mikrozápal je prítomný a bude zrejme dôležitou súčasťou príbehu. Vyvstáva ale otázka, čo je jeho príčinou. Existujú práce, niektoré aj naše, ktoré poukazujú na to, že mohlo ísť o sterilný zápal spôsobený extracelulárnou DNA. Tá je odstraňovaná deoxyribonukleázami. Preto sa zaoberáme hypotézou, že nízka endogénna deoxyribonukleáza by mohla viesť k vyššiemu riziku metabolického syndrómu. Originálna na našej práci nie je len samotná hypotéza, ale v tomto prípade aj experimentálny prístup. Zamerali sme sa totiž na fyziologickú variabilitu u zdravých myší a nie na modely obezity alebo diabetu. Nízka deoxyribonukleázová aktivita v plazme zdravých myší korelovala s vyššou glykémiou nalačno. Ostatná parametre inzulínovej senzitivity už vzťah s touto aktivitou, ani s koncentráciou extracelulárnej DNA nevykázali. Zvýšená glykémia nalačno je u ľudí súčasťou tzv. prediabetu. Samozrejme, translačný potenciál nášho sledovania u myší sa blíži nule. Ale poukazuje na to, že následné väčšie, lepšie a translačné štúdie by sa mohli a mali zaoberať aj touto hypotézou. Aj preto, že je možná intervencia, či už exogénnou deoxyribonukleázou alebo blokátormi DNA receptorov.
Kuruc, R., Szórádová, A., Šikuta, J., Mikuláš, Ľ., Šidlo, J. (Healthcare (Basel), 2022)
Kuruc, R., Szórádová, A., Šikuta, J., Mikuláš, Ľ., Šidlo, J.
A Comparative Study of Intravital CT and Autopsy Findings in Fatal Traumatic Injuries. Healthcare (Basel). 2022; 10(8): 1465. Q2
Uvedená práca je retrospektívno-prospektívna štúdia zameraná na porovnanie traumatických nálezov zistených pri poslednom antemortem CT vyšetrení a pri štandardnej konvenčnej pitve.
Trauma je jedným z vážnych, nielen zdravotných, problémov súčasnej doby. V 21. storočí zomiera každý rok na celom svete v dôsledku traumy približne 4,5 milióna ľudí. Ďalšie milióny ľudí, ktorí traumu prežijú, majú trvalé postihnutie a následky. Napríklad v roku 2017 zomrelo na následky zranení sa na celom približne 4,5 milióna ľudí, čo zodpovedá približne 8,0 % zo všetkých úmrtí. V rokoch 2007 až 2017 došlo na svete celkovo k 20,1 milióna (18,7 - 20,8) úmrtiam v dôsledku neúmyselných zranení, 15,1 milióna (14,8 – 15,4) úmrtiam následkom zranení pri dopravných nehodách a 14,4 milióna (13,7 – 14,7) úmrtiam v dôsledku sebapoškodenia alebo medziľudského násilia.
Počas niekoľkých posledných desaťročí došlo k významným zlepšeniam v rádiológii vďaka zavedeniu a optimalizácii techník, ako je počítačová tomografia (CT) a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Tieto zvýšili kontrast aj rozlíšenie a ponúkli bezkonkurenčné možnosti pre 2D a 3D zobrazenie ľudského tela. Počítačová tomografia sa v praxi používa aj na vyšetrenie a diagnostiku traumatických zmien, v súčasnej modernej klinickej medicíne zohráva CT významnú diagnostickú úlohu, pričom počet CT vyšetrení sa v klinických podmienkach neustále zvyšuje. Veľkou výhodou CT je dostupnosť, rýchlosť a relatívne vysoká diagnostická presnosť. CT ponúka špecifické informácie o oblasti a rozsahu poškodenia vnútorných orgánov a tkanív, najmä kostí. U pacientov s ťažkou traumou sa celotelové CT (WBCT), ktoré odhaľuje aj minimálne „skryté“ poranenia, stáva čoraz viac štandardnou diagnostickou technikou. Okrem rýchlosti je hlavnou výhodou WBCT včasná dostupnosť diagnózy pred rozhodnutím o manažmente liečby pacienta. Rýchle a presné rozpoznanie traumatických zmien je mimoriadne dôležité pre úspech liečby a život pacienta. Bez presnej diagnózy založenej na dôkazoch totiž neexistuje účinná liečba.
Pitva je špecializovaný lekársky výkon, konečný diagnostický test, doteraz uznávaný zlatý štandard v diagnostických metódach, s predpokladanou 100 % senzitivitou na zistenie príčiny smrti a 100 % špecificitou na jej vylúčenie. Pretrvávajúca hodnota pitiev neznamená, že medicína nedokázala napredovať, ale skôr to, že každý pokrok prináša nové výzvy a nové neznáme. Pitva naďalej zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji lekárskej praxe a vedy. Podľa rozsiahlej štúdie sa preukázalo, že vo výskumných prácach publikovaných v rokoch 1966 až 1993 bol zaznamenaný nárast informácií získaných z pitiev až o 220 %. U pacientov s traumou sa význam pitvy stáva prvoradým v prípadoch takzvaných „zmeškaných“ diagnóz. Skutočný výskyt klinicky „zmeškaných“ diagnóz pri úmrtiach súvisiacich s traumou nie je známy, pretože sa odhaduje, že pitva sa vykonáva len asi v 50 % týchto prípadov. Niektorí lekári sa domnievajú, že diagnostika pomocou moderných zobrazovacích metód sa zlepšila natoľko, že pitvy už nie sú potrebné. V západných krajinách klesla miera pitvanosti u pacientov, ktorí zomreli v zdravotníckych zariadeniach, na rekordne nízku úroveň, zatiaľ čo frekvencia veľkých chýb v klinických diagnózach sa za rovnaké obdobie viac ako zdvojnásobila. Výsledky viacerých štúdií ukazujú, že vyšší počet pitiev má za následok zlepšenie presnosti klinických diagnóz.
Použitie rádiológie v súdnom lekárstve na Slovensku, na rozdiel od mnohých štátov Európy či sveta, je do dnešnej doby obmedzené iba na konvenčné röntgenové vyšetrenie. V 90-tych rokoch minulého storočia vznikol vo Švajčiarsku projekt tzv. virtuálnej pitvy - Virtopsy, s cieľom zvýšiť vedeckú hodnotu pitvy, zvýšiť význam a kvalitu vo forenznej oblasti. Termín Virtopsy vznikol z výrazov virtuálny a pitva; virtuálny je v tomto ponímaní odvodený z latinského slova „virtus“, čo znamená „užitočný, efektívny a dobrý“. Projekt Virtopsy sa teda zrodil z myšlienky aplikovať nové zobrazovacie rádiologické techniky v súdnom lekárstve. Cieľom projektu bolo zhodnotiť, či možno pokrok v zobrazovacích rádiologických technikách preniesť do štandardizovaného a nedeštruktívneho forenzného vyšetrovania a hodnotenia. Doteraz zaznamenané výsledky z mnohých odborných publikácií však ukazujú, že posmrtné vyšetrenie modernými rádiologickými technikami (CT, MI) má svoje silné, ale aj slabé stránky a isté obmedzenia, a to najmä pri interpretácii výsledkov zobrazovania, kde existujú významné úskalia. Jednými z najdôležitejšími nevýhodami „virtuálnej pitvy“ je, že nedokáže diagnostikovať všetky patologické stavy a chorobné zmeny, najmä zlyhanie srdca, pľúcny edém, väčšinu pneumónií či ischemickú chorobu srdca - teda zmeny, ktoré sú pomerne časté pri náhlej alebo neočakávanej smrti. Taktiež nedokáže diagnostikovať niektoré zásadné traumatické nálezy. Podľa doterajších výsledkov a skúseností možno pomocou virtopsie detegovať približne 75 % príčin všetkých úmrtí.
Stacionárny RTG prístroj na Súdnolekárskom Pojazdný RTG prístroj s nepriamou digitalizáciou na
pracovisku ÚDZS v Bratislave Súdnolekárskom pracovisku v Bratislave
Virtobot na virtopsiu - 3D skenovanie povrchu tela, Virtuálny pitevný stôl Viz TouchTM
PMCT a posmrtný odber tkanív na ďalšie vyšetrenia
Nakoľko na Slovensku doteraz nie je možnosť posmrtného vyšetrovania pacientov modernými rádiologickými zobrazovacími metódami, autori sa rozhodli porovnať traumatické nálezy zistené pri poslednom CT vyšetrení pacienta počas hospitalizácie v zdravotníckom zariadení s nálezmi zistenými pri konvenčnej pitve, a to vo vybraných prípadoch násilných úmrtí, t. j. úmrtí, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s pôsobením násilia na telo. Pitva bola určená ako zlatý štandard diagnóz. Celý súbor štúdie zahŕňal 510 pacientov. Išlo o prípady úmrtí v súvislosti s izolovanou tupou traumou hlavy (308 prípadov), ďalej o polytraumu pri dopravných nehodách (133 prípadov) a pádoch z výšky (42 prípadov), strelné poranenia hlavy (11 prípadov), obesenia (10 prípadov) a poranenia ostrým predmetom (6 prípadov).
Po vyhodnotení výsledkov v celkovom súbore analyzovaných 510 úmrtí bola zistená korelácia medzi pitevnými nálezmi a CT nálezmi v 384 prípadoch, čo predstavovalo 75,3 %. Diskrepancia medzi nálezmi bola zistená v 126 prípadoch, čo predstavuje 24,7 %. Po opakovanom cielenom preskúmaní CT snímok klinickými rádiológmi sa miera nezrovnalostí znížila z 24,7 % na 17 %.
Veľkosť súboru a dôkazy získané z analýzy podskupín sú zaujímavé pre forenzné oblasti. Predovšetkým, aj keď sú výsledky väčšinou porovnateľné s údajmi poskytnutými inými štúdiami, práca ponúka užitočné informácie pre súdnych lekárov, ktoré opisujú diagnostické limity CT a výhody pitvy. Článok získal cenu Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti ako najlepšia publikácia za rok 2022.
Nižnanský Ľ, Osinová D, Kuruc R, Hengerics Szabó A, Szórádová A, Masár M, Nižnanská Ž. (International journal of molecular sciences, 2022)
Natural Taxanes: From Plant Composition to Human Pharmacology and Toxicity. International journal of molecular sciences. 2022; 23(24): 15619. Q1
Nižnanský Ľ, Osinová D, Kuruc R, Hengerics Szabó A, Szórádová A, Masár M, Nižnanská Ž.
Keďže abstrakt, respektíve celý odborný článok je voľne dostupný na stránkach vydavateľstva, pokúsime sa opísať naše vedecké bádanie z trocha iného pohľadu. Ako aj naznačili v úvode pre publikačné okienko prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, FEFIM a prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., vlastné vedecké bádanie je zvyčajne skryté a nie je navonok tak zjavné. Navyše je aj relatívne subjektívne. Bádanie nezahŕňa len experimentálnu časť, ale takmer vždy začína dlhými hodinami čítania všemožných odborných informácií, ktoré sú následne pretavené jednak do experimentálnej práce alebo do prehľadového článku. Prehľadové štúdie často končia závermi, kam by mal výskum smerovať alebo aké sú prínosy/nedostatky z doteraz pozorovaných výsledkov.
Uvažovanie o téme našej prehľadovej štúdie začalo, keď nás kontaktovala redakcia/editor časopisu s pozvánkou pre napísanie odborného článku v špeciálnom čísle. Tieto čísla majú zvyčajne tematické smerovanie, konkrétne pre nás to bola oblasť s názvom "Comeback to Natural Therapeutics in Modern Age: Insights into Molecular Modes of Action of Natural Products". V prvom kroku bolo potrebné rýchlo vybrať prírodné biologicky aktívne látky, ktoré sa v minulosti používali a zároveň aj stále používajú pre liečbu určitého ochorenia. Výber bol úzky, pretože sme chceli, aby táto látka mala definované terapeutické ale aj značné toxické účinky. Zároveň sme chceli mať s týmito látkami, s ktorými sme sa už v svojej praxi opakovane stretli v minulosti, ďalšie podrobnejšie praktické skúsenosti. Výzvou bolo, že väčšina takýchto látok už bola v literatúre dobre opísaná. Nakoniec sme vybrali biologicky aktívne taxány. Sú to látky izolované z rastlinného druhu Taxus (u nás známy ako Tis obyčajný, obrázok 1), ktorý sa nachádza na Slovensku takmer na ,,každom kroku,,. Látky z tejto rastliny sú často používané ako chemoterapeutiká pri liečbe nádorov prsníka, vaječníkov, pľúc, močového mechúra, prostaty, pažeráka a malígneho melanómu kože. Prítomnosť tejto látky však spôsobuje významné nežiadúce účinky ako anafylaxiu, hypersenzitivitu, neurotoxicitu, gastrointestinálnu, kardiovaskulárnu, hematologickú a renálnu toxicitu a toxicitu rôzne vplývajúcu na organizmus v závislosti od pohlavia. Nanešťastie je možné taxánmi sa aj otráviť, k čomu dochádza hlavne pri požití rôznych častí rastlín, či už náhodne, ale prevažne v suicidálnom úmysle. Celá rastlina, okrem šupky na jej červenom plode, je totiž vysoko toxická (obrázok 1).
Obrázok 1. Tis obyčajný (Taxus baccata) s červenými plodmi vyskytujúci sa hojne na území Slovensku.
V osnove rozsiahlej prehľadovej štúdie sme zvolili interdisciplinárny prístup, kde sme spojili témy z rôznych oblastí. Článok začína izolovaním, chemickou charakteristikou a následnou analýzou taxánov z rôznych rodov druhu Taxus (oblasť analytickej chémie, analytickej toxikológie). Ďalej opisujeme farmakológiu taxánov zahŕňajúcu hlavne mechanizmus účinku, nežiadúce účinky a farmakokinetiku liečiv vyrábaných na báze prírodných taxánov (oblasť urgentnej medicíny, klinickej toxikológie a farmakológie). V neposlednom rade pojednávame o toxicite taxánov (klinicky riešené otravy a smrteľné otravy). V tejto časti sme vyčerpávajúco opísali všetky doteraz publikované prípady otráv s koncentráciami jednotlivých látok v organizme a pomerne detailnými pitevnými nálezmi (oblasť súdneho lekárstva a súdnolekárskej toxikológie). Do článku sme prispeli aj troma vlastnými štúdiami smrteľných otráv taxánmi, ktoré doteraz neboli publikované. Pre takýto tematický rozsah bolo potrebné spolupracovať s tímom rôznorodých odborníkov z vyššie uvedených oblastí a na písaní článku sa teda podieľali lekári z rôznych nemocničných oddelení ako aj vedeckovýskumní pracovníci z ústavov na rôznych fakultách. Okrem iných záverov sme v práci poukázali hlavne na potrebu zisťovania koncentrácie taxánov v organizme či už pri teapeutickom monitoringu alebo pri diagnostike a liečbe otráv riešených klinicky alebo po vykonanej pitve, kde boli taxány v príčinnej súvislosti so smrťou. Potešením pre nás bolo prevzatie ocenenia od Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti, kde bol článok zvolený za najlepšiu publikáciu v roku 2022 v sekcii toxikologickej. Na obrázku 2, 3 a 4 sú autori, ktorí stoja za hlavnou myšlienkou článku.
Obrázok 2. Mgr. Ing. Ľuboš Nižnanský, PhD. Toxikológ, vedecko-výskumný pracovník a tajomník Ústavu súdneho lekárstva LF UK.
Obrázok 3. MUDr. Roman Kuruc, PhD. Súdny lekár, odborný asistent Ústavu súdneho lekárstva LF UK a vedúci lekár Súdnolekárskeho pracoviska ÚDZS.
Obrázok 4. RNDr. Žofia Nižnanská, PhD. Analytický toxikológ, vedecko-výskumný pracovník a odborný asistent na Katedre analytickej chémie PriF UK.
Polónyiová K, Belica I, Celušáková H, Janšáková K, Kopčíková M, Szapuová Ž, Ostatníková D. (Autism, 2022)

Comparing the impact of the first and second wave of COVID-19 lockdown on Slovak families with typically developing children and children with autism spectrum disorder
Katarína Polónyiová, Ivan Belica, Hana Celušáková, Katarína Janšáková, Mária Kopčíková, Žofia Szapuová, Daniela Ostatníková
Autism. 2022, 26(5):136236132110514
Volume 26, Issue 5
IF= 6,684
Publikáciu opisuje:
Mgr. Katarína Polónyiová
Interná doktorandka v programe Lekárske neurovedy
katarina.polonyiova@fmed.uniba.sk, katarina.polonyiova@gmail.com
Pandémia COVID-19 zo dňa na deň zavrela dvere Akademického centra výskumu autizmu (ACVA), ktoré je miestom poskytovania bezplatnej diagnostiky a pomoci rodinám s deťmi s poruchou autistického spektra (PAS), a súčasne miestom, kde s kolegami zberáme dáta pre naše rozličné výskumné aktivity. Prirodzene nám záležalo na tom, ako toto obdobie zvládajú rodiny s deťmi s PAS s ktorými sme zvyčajne v každodennom kontakte.
Prezentovaná štúdia bola skvelým nápadom pani prof. Ostatníkovej, ako náš záujem pretaviť do výskumu, na ktorom by sme sa mohli podieľať viacerí, prevažne z psychologického tímu. Finálne prevedenie a realizácia projektu sa nakoniec stali hlavne mojou úlohou a veľkým záujmom. V tom čase už zahraniční autori začínali publikovať prvé články o dopadoch pandémie na duševné zdravie ľudí, avšak štúdie zamerané priamo na jedincov s PAS vtedy ešte chýbali a preto sme sa rýchlo chytili šance.
Cieľom nášho výskumu bolo dlhodobo sledovať zmeny v duševnom zdraví slovenských rodín s deťmi s PAS v porovnaní s rodinami s neurotypickými deťmi v priebehu pandémie COVID-19. Zamerali sme sa predovšetkým na prevalenciu depresie, úzkosti, stresu u rodičov a na problémové správanie ich detí. Vytvorili sme rozsiahly dotazník, ktorý bol najprv rozoslaný rodičom, ktorých deťom bola u nás v predchádzajúcom období diagnostikovaná PAS a následne sme dotazník ďalej šírili online. Dotazník zahŕňal viaceré sekcie venované psychickému zdraviu rodičov a detí, ako napríklad prevalenciu spánkových problémov detí, najvýznamnejšie stresory pre rodičov či dostupnosť terapií pre deti s PAS, avšak predovšetkým sa zameriaval na prevalenciu depresie, úzkosti a stresu rodičov a maladaptívneho správania ich detí. Príznaky depresie, úzkosti a stresu rodičov sme merali dotazníkom Depression Anxiety and Stress Scale DASS-42 (Lovibond & Lovibond, 1995). Externalizované (problémy s pozornosťou, sebaovládaním, agresia, nerešpektovanie pravidiel) a internalizované (úzkosť, strach, smútok, apatia, „stiahnutie sa do seba“) problémové správanie detí sme merali 2 rovnomennými subškálami vybranými z Vineland Adaptive Behavior Scales–Third Edition (Sparrow et al., 2016). Našu výskumnú vzorku tvorilo 506 rodičov, z ktorých 236 má dieťa s PAS. 179 rodičov bolo oslovených počas prvej vlny a 153 počas druhej vlny pandémie a 174 počas tretej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku.
Naše výsledky sa ukázali byť čiastočne v kontraste so zahraničnými štúdiami, ktoré už počas prvej vlny pandémie COVID-19 reportovali zhoršenie psychického stavu detí aj rodičov. V našej výskumnej vzorke bola u oboch skupín rodičov prevalencia depresie, úzkosti aj stresu relatívne nízka, s výnimkou vyššej úzkosti rodičov detí s PAS. Na rozdiel od prvej vlny, počas tej druhej bolo Slovensko významne viac zasiahnuté, či už čo sa týka počtov nakazených, úmrtí či dopadom na zdravotný systém a ekonomiku. V našom výskume počas druhej vlny obe skupiny rodičov zažívali zvýšenú mieru príznakov depresie, úzkosti a stresu, avšak psychický stav rodičov detí s PAS sa zhoršil oveľa významnejšie, v súlade so zahraničnými štúdiami z tohto obdobia. Medzi prvou a druhou vlnou sa významne nezmenilo externalizované maladaptívne správanie (problémy s pozornosťou, sebaovládaním, agresia, nerešpektovanie pravidiel) detí s PAS, ale znížilo sa u neurotypických detí, ktoré sa pravdepodobne flexibilnejšie adaptovali na situáciu. Naopak internalizované maladaptívne správanie (úzkosť, strach, smútok, apatia, „stiahnutie sa do seba“) sa nezmenilo u neurotypických detí, ale významne narástlo u detí s PAS. Výskum sme medzičasom ďalej rozšírili a v roku 2022 publikovali tiež pokračovanie s názvom „Changes in Mental Health during Three Waves of the COVID-19 Pandemic in Slovakia: Neurotypical Children versus Children with Autism Spectrum Disorder and Their Parents.
Straka I, Švantnerová J, Minár M, Stanková S, Zech M. (Movement Disorders, 2022)
Straka I, Švantnerová J, Minár M, Stanková S, Zech M. Neurodevelopmental Gene-Related Dystonia-Parkinsonism with Onset in Adults: A Case witth NAA15 Variant. Movement Disorders 2022; 37 (9): 1955-1957. doi: 10.1002/mds.29125
IF – JCR (2021) = 9,698 ; Q1 (Clinical neurology)
Na ambulancii Centra pre extrapyramídové ochorenia II. neurologickej kliniky LF UK a UNB bol vyšetrený 52-ročný pacient so šesťročnou anamnézou postupného rozvoja parkinsonského syndrómu a generalizovanej dystónie, s čiastočnou responzivitou na dopamínergnú liečbu. Pri detailnej anamnéze sa u pacienta zistilo oneskorenie hrubej motoriky a reči, pri vyšetrení boli u pacienta odhalené aj hrubé črty tváre. V rodine sa nevyskytli žiadne neurologické alebo psychiatrické ochorenia.
V rámci významnej spolupráce s doktorom Michaelom Zechom z Institute of Neurogenomics, Helmholtz Zentrum München v Mníchove - Nemecko, bola odoslaná vzorka krvi na celoexómové sekvenovanie, v rámci ktorého bola u pacienta zistená de novo forma patogénneho variantu v géne NAA15 (gén pre N-alfa-acetyltransferázu 15). Mutácie v tomto géne sú spojené s neurovývojovými a neurodegeneratívnymi patologickými procesmi, vrátanie zmien v stabilite alfa-synukleínu. Opísané neurovývojové ochorenia asociované s patogénnym variantom v géne NAA15 boli doteraz spojené s poruchami v dojčenskom/detskom veku, ktoré boli asociované s oneskoreným psychomotorickým vývojom, poruchami intelektu, dysmorfiami a epileptickými záchvatmi. V súčasnosti sú publikované iba dve prípadové štúdie pacientov s dystóniou v detskom veku, ale nebol publikovaný žiadny prípad pacienta s manifestáciou ochorenia v dospelom veku s fenotypom dystónie/parkinsonizmu.
Naša publikácia rozširuje fenotyp ochorenia asociovaný s patogénnym variantom v géne NAA15 s nástupom v dospelosti a prispieva aj k rastúcemu zoznamu neurovývojových porúch asociovaných s dystóniou/parkinsonizmom. Výskum nových genetických jednotiek umožňuje širší pohľad na patogenézu a stratifikáciu pacientov podľa etiologického subtypu a pri ďalšom výskume môže predstavovať možný budúci potenciálny cieľ pre liečbu.
Klinicky orientovaný genetický výskum je veľmi dôležitý, najmä veľké medzinárodné spolupráce (ako napríklad naša spolupráca s Mníchovským pracoviskom, ktoré zbiera a skúma vzorky pacientov s dystóniou z celej Európy). Umožňuje to rozširovať etiopatogenetické vedomosti o jednotlivých ochoreniach. V prípade pokroku vo výskume by mohli takéto výsledky predstavovať významný potenciál aplikácie do klinickej praxe, čoho význam by sa ešte viac zvýraznil pri dostupnosti neuroprotektívnych alebo neuroreštauračných terapeutických modalít.
Straka M, Dubinová M, Liptáková A. (Microorganisms, 2022)

Terapia infekcií vyvolaných bakteriálnymi kmeňmi býva v súčasnosti často komplikovaná. Rastúci počet kmeňov rezistentných voči antibiotikám často znemožňujú efektívne využitie konvenčnej antimikrobiálnej liečby, najmä u polymorbídnych a inak imunokompromitovaných pacientov. Preto sa hľadajú nové účinné spôsoby liečby infekčných bakteriálnych ochorení.
Veľmi perspektívnou alternatívou sa javí fágová terapia, ktorá využíva prirodzených predátorov baktérií – bakteriofágy (skr. fágy). Fágy sú najrozšírenejšou biologickou entitou nielen na zemi, ale tvoria aj najpočetnejšiu skupinu mikroorganizmov v rámci fyziologickej mikrobioty človeka. Objav týchto vírusov siaha už do roku 1917, avšak rozvoj fágovej terapie bol pribrzdený objavením antibiotík, ktoré sa rozšírili v medicínskej praxi rýchlejšie a efektívnejšie.
Terapia pomocou tzv. fágových prípravkov alebo koktejlov má oproti konvenčnej antibiotickej terapii viaceré výhody. Medzi hlavné patrí jednoduchá izolácia, špecifickosť fágov voči svojim hostiteľom, vďaka čomu minimálne ovplyvňujú fyziologickú mikrobiotu človeka a ich nízka toxicita voči ľudským bunkám. Fágová terapia má svoju tradíciu vo východnej časti Európy, k jej renesancii však dochádza už aj na západe. Sľubné výsledky viacerých in vitro a in vivo štúdií ako aj klinických prípadov, pri ktorých bola fágová terapia aplikovaná úspešne, nám naznačujú vysoký potenciál terapeutických fágov pre liečbu infekcií vyvolaných multirezistentnými kmeňmi baktérií.
Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, Lopéz-Lluch G, Gvozdjáková A. (Frontiers in Molecular Biosciences Cell Biochem, 2022)
Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Farmakobiochemické laboratórium III. Internej kliniky, Sasinkova 4, 811 08 Bratislava
Prof. RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc.
email: anna.gvozdjakovafmed.uniba.sk
Na základe publikácie Sumbalová et al. 2022 prodekan LFUK prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. 13. júna 2023 ponúkol RNDr. Zuzane Sumbalovej, PhD. napísať krátky príbeh pre PUBLIKAČNÉ OKIENKO LFUK za rok 2022 o tom, ako vznikla idea a realizácia myšlienky tejto publikácie:
Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, Lopéz-Lluch G, Gvozdjáková A. Reduced platelet mitochondrial respiration and oxidative phosphorylation in patients with post COVID-19 syndrome are regenerated after spa rehabilitation and targeted ubiquinol therapy. Frontiers in Molecular Biosciences Cell Biochem. 2022; 9: 1016352 (1).
So súhlasom Dr. Sumbalovej som pripravila „Históriu vzniku publikácie“. Idea týchto štúdií vznikla na základe teoretických predpokladov o účinku vírusov SARS-CoV a MERS na funkcie mitochondrií, na základe významu mitochondrií a koenzýmu Q10 pre človeka v zdraví, aj v chorobách.
História vzniku publikácie
Vo Farmakobiochemickom laboratóriu III. Internej kliniky LFUK v Bratislave sa dlhodobo venujeme štúdiu bioenergetiky mitochondrií a špeciálne významu koenzýmu Q10 v zdraví, aj v chorobách, v experimentálnej aj v klinickej medicíne.
Od akademického roka 2016/2017 do pedagogického procesu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave je zaradený povinne voliteľný predmet “Mitochondriálna Medicína”. Počas jednej prednášky popoludní prišiel príkaz dekana Prof. MUDr. Juraja Šteňa, DrSc. okamžite ukončiť pedagogickú a pracovnú činnosť, opustiť pracovisko, nakoľko je podozrenie, že jeden z poslucháčov LFUK je infikovaný vírusom SARS-CoV-2. V roku 2020 sme prešli na dištančnú výučbu a študenti dostali za úlohu vypracovať písomné práce, ktoré boli súčasťou skúšky. Jedným z poslucháčov 5. ročníka bol aj Filip Klaučo, ktorý sa stal spoluautorom našej hypotézy. Predpokladali sme, že terčom vírusu SARS-CoV-2 môže byť bioenergetika mitochondrií a tvorba endogénneho koenzýmu Q10 (CoQ10) (2). Túto hypotézu sme súčasne zaradili ako kapitolu do pripravovanej učebnice (3).
Od tohto obdobia sme sa zamerali na štúdium bioenergetiky mitochondrií a stanovenie endogénnych hladín CoQ10 u pacientov po prekonaní akútneho COVID-19, ako aj u pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Súčasťou klinických príznakov po prekonaní ochorenia sú bolesti svalov, hlavy, malátnosť, dlhodobá únava, ktoré môžu súvisieť s poškodením tvorby energie a znížením endogénnych hladín CoQ10 v mitochondriách. Mitochondrie a koncentrácie CoQ10 sú kľúčové zdroje tvorby energie pre organizmus. Náš predpoklad sme potvrdili vo viacerých štúdiách (1, 4-15).
Celosvetová pandémia, spôsobená vírusom SARS-CoV-2, bola dôvodom hľadania nových stratégií prevencie a terapie ochorenia COVID-19. K najúčinnejším metódam prevencie COVID-19 patrila vakcinácia. Pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom Európska Asociácia Kúpeľnej Rehabilitácie (EASR) odporúčala kúpeľnú rehabilitáciu. Ponúkli sme spoluprácu MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej, riaditeľke Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Bolo to prvé kúpeľné rehabilitačné zariadenie na Slovensku, v ktorom pripravili špeciálny rehabilitačný program pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Naša ponuka bola akceptovaná.
V Sanatóriu nám vyčlenili provizórne priestory na laboratórne práce. Z LFUK v Bratislave sme previezli viaceré laboratórne prístroje a laboratórny materiál.
Sanatórium Dr. Guhra a laboratórium, Tatranská Polianka, Vysoké Tatry, Slovensko
Prof. Gvozdjáková (vľavo) a Mgr. Rausová Dr. Sumbalová
(vpravo). Spracovanie vzoriek krvi v provizórnych Meranie funkcie mitochondrií
laboratórnych priestoroch
Pacienti s post-COVID-19 syndrómom postupne prichádzali na kúpeľnú rehabilitáciu. Pred začatím kúpeľnej rehabilitácie sme každého pacienta informovali o našom zámere pomôcť im rýchlejšie sa zotaviť, zregenerovať a vrátiť sa skôr do bežného života. V rámci prednášky pre lekárov z Vysokých Tatier a pacientov zo Sanatória Dr. Guhra som sa zamerala na cieľ tohto projektu, na význam mitochondrií a koenzýmu Q10 pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom.
V rámci štúdie sme pacientov rozdelili do dvoch skupín: MR skupina (Mountain spa Rehabilitation), pacienti absolvovali 16-18 dňovú špeciálnu kúpeľnú rehabilitáciu pod vedením MUDr. T. Takácsovej a MRQ skupina (MR a súčasná podporná liečba s ubichinolom (Q), redukovanou formou CoQ10, v dennej dávke 2x100 mg) počas 16-18 dní. U pacientov sme robili vstupné a kontrolné vyšetrenia po ukončení rehabilitačného pobytu. Nakoľko krv pacientom v Sanatóriu zdravotné sestry odoberali o 5:00 hod, do Sanatória sme prichádzali ráno prvou električkou zo Starého a Nového Smokovca, popri medveďmi prevrátených smetných košoch na staniciach železničnej dopravy (máj – jún 2021). Tím expedície z LFUK tvorili Dr. Sumbalová, Mgr. Rausová a prof. Gvozdjáková. Dr. Sumbalová a Mgr. Rausová merali respiráciu a tvorbu energie v mitochondriách trombocytov. Časť vzoriek bolo možné zamraziť a transportovať na naše pracovisko na LFUK v Bratislave. Vzorky na meranie spracovali technické spolupracovníčky A. Štetková a J. Bertalanová. Obsah CoQ10 vo vzorkách merala Dr. Kucharská metódou HPLC.
Dr. Kucharská A. Štetková J. Bertalanová
Zhrnutie výsledkov štúdie: V oboch skupinách pacientov sa zlepšili klinické príznaky a funkcia pľúc, v MR skupine o 51.8% a v MRQ skupine o 62.8%. V MRQ skupine sa u pacientov štatisticky významne zvýšila koncentrácia CoQ10 a zlepšila tvorba energie v mitochondriách trombocytov, ktorá odráža zlepšenie zdravia mitochondrií. Priaznivý účinok špeciálnej vysokohorskej kúpeľnej rehabilitácie a súčasnej cielenej bioenergetickej liečby s ubichinolom sa prejavil v urýchlení regenerácie pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Kúpeľnú rehabilitáciu a podpornú cielenú liečbu s ubichinolom odporúčame pacientom po prekonaní COVID-19. Výsledkom našich štúdií sú publikácie, priložené v tejto práci.
Štúdia bola schválená Etickou komisiou Akad. L. Dérera v Bratislave a zaregistrovaná v ClinicalTrials.gov ID: NCT05178225.
Poďakovanie:
Dovolím si vyjadriť poďakovanie za spoluprácu všetkým kolegom, ktorí sa podieľali na riešení týchto projektov: Prof. Guillermo Lluch, PhD. – prezident International Coenzyme Q10 Association, Španielsko; prof. Placido Navas, PhD. – past-prezident International Coenzyme Q10 Association, Španielsko; PharmDr. Jarmile Kucharskej, CSc., špecialistke v stanovení koncentrácií CoQ10; RNDr. Zuzane Sumbalovej, PhD., ktorá počas 2 a pol ročného pobytu vo firme Oroboros Instruments (Innsbruck, Rakúsko) sa podieľala na vypracovaní metodík na meranie funkcií mitochondrií v krvných bunkách použitím vysoko-rozlišovacej respirometrie (HRR) a na našom pracovisku zaviedla neinvazívnu metódu stanovenia a vyhodnotenia bioenergetiky mitochondrií; Mgr. Zuzane Rausovej, PhD. za spoluprácu pri meraní funkcií mitochondrií; riaditeľke MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej a MUDr. Timei Takácsovej za vytvorenie pracovných podmienok, za výber pacientov do štúdií; Doc. MUDr. Viliamovi Mojtovi, CSc. a Doc. MUDr. JUDr. Patrikovi Palackovi, PhD. za získanie zdravých dobrovoľníkov do kontrolnej skupiny; Filipovi van Hulle z KANEKA Pharma Europe za poskytnutie ubichinolu pre pacientov a našim technickým spolupracovníčkam Anne Štetkovej a Jane Bertalanovej za spracovávanie vzoriek od pacientov.
Výskumné úlohy boli podporené Komenského Univerzitou v Bratislave, Lekárskou fakultou, grantami MŠ SR: VEGA 1/0754/20, VEGA 2/0136/20. Táto publikácia vznikla vďaka podpore Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Výskum a vývoj v lekárskych vedách - cesta k personalizovanej liečbe závažných neurologických, kardiovaskulárnych a nádorových ochorení (ITMS kód: 313011T431), spolufinancované z prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Publikačný výstup z riešenia projektov:
1. Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalcíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A: Reduced platelet mitochondrial respiration and oxidative phosphorylation in patients with post COVID-19 syndrome are regenerated after spa rehabilitation and targeted ubiquinol therapy. Frontiers in Molecular Biosciences - Cellular Biochemistry”, 2022, https://doi.org/10.3389/fmolb.2022.1016352. IF = 6,113; Q1.
2. Gvozdjáková A, Klaučo F, Kucharská J, Sumbalová Z: Is mitochondrial bioenergetics and coenzyme Q10 the target of a virus causing COVID-19? Bratisl Med J 2020; 121/11: 775-778. doi: 104149/BLL_2020_126. IF = 1,278; Q3.
3. Gvozdjáková A, Kucharská J, Sumbalová Z: Hypotéza: Terčom vírusu SARS-CoV-2 môže byť bioenergetika mitochondrií a koenzým Q10. In: Koenzým Q10 v zdraví a v chorobách. A. Gvozdjáková, J. Kucharská, Z. Sumbalová, HERBA, s.r.o., Bratislava, 2020: 143-147.
4. Gvozdjáková A, Jendřichovský M, Kovalčíková E: Kúpeľná rehabilitácia a cielená energetická a antioxidačná terapia pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Praktické lekárnictvo 2021; 11/2: 96-98.
5. Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Bartolčičová B, Mojto V, Sumbalová Z: Nové možnosti regenerácie pacientov po prekonaní ochorenia COVID-19 kúpeľnou rehabilitáciou a koenzýmom Q10. Monitor medicíny SLS, 2022; 1-2:10-16.
6. Gvozdjáková A, Sumbalová Z, Takácsová T, Kucharská J, Rausová Z, Kovalčíková E: Kúpeľná rehabilitácia a koenzým Q10 urýchľujú regeneráciu fyzického a psychického zdravia pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Praktické lekárnictvo, 2022; 12/2: 78- 81.
7. Gvozdjáková A, Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Kovalčíková E, Takácsová T, Navas P, López-Lluch G, Mojto V, Palacka P: Mountain spa rehabilitation improved health of patients with post-COVID-19 syndrome. Environmental Science nad Pollution Research, 2022; https://doi.org/10.1007/s11356-022-22949-2. IF = 5,19; Q1.
8. Sumbalova Z , Kucharska J , Palacka P , Rausova Z , Langsjoen PH , Langsjoen AM, Gvozdjakova A: Platelet mitochondrial function and endogenous coenzyme Q10 levels are reduced in patients after COVID-19. Bratisl Med J 2022; 123/1: 9 – 15. DOI: 10.4149/BLL_2022_002. IF = 1,564; Q3.
9. Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalcíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A: Ubiquinol with mountain spa rehabilitation contributes to the regeneration of platelet mitochondrial metabolism of patients with post COVID-19 syndrome. 10th Conference of the International Coenzyme Q10 Association, May 12-15, 2022, Hamburg, Germany, Abstracts book: 101-103.
10. Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A. Ubiquinol supplementation accelerates the recovery of mitochondrial health of patients with post COVID-19 syndrome on mountain spa rehabilitation. Bioblast 2022: BEC Inaugural Conference. https://doi.org/10.26124/bec:2022-0001, Innsbruck, Austria.
11. Kucharska J, Sumbalova Z, Rausova Z, Palacka P, Navas P, Lopez-Lluch G, Kovalcikova E, Takacsova T, Gvozdjakova A: Benefit of mountain spa rehabilitation and ubiquinol treatment in patients with post-COVID-19 syndrome. Bratisl Med J 2023; 124/2: 89-96. IF = 1, 564; Q3.
12. Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Lopéz-Lluch G, Navas P, Palacka P, Bartolčičová B, Sumbalová Z: Effect of vaccination on platelet mitochondrial bioenergy function of patients with post-acute-COVID-19. Viruses, 2023; 15, 1085. IF = 5,818; Q1.
13. Gvozdjáková A, Kucharská J, Sumbalová Z: Prevention and targeted therapy of mitochondrial bioenergetics dysfunction of patients with post-COVID-19. Lek Obzor 2023, 72/4: 152-157.
14. Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Bartolčičová B, Palacka P, Sumbalová Z: Importance of mitochondrial energy production and endogenous coenzyme Q10 for patients with post-COVID-19. Conference „COVID-19 Looking back“, LFUK, 23-24. jún 2023, Bratislava. Abstracts book: 154-161.
15. Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Bartolčičová B, Palacka P, Sumbalová Z: Ubichinol a kúpeľná rehabilitácia urýchľujú regeneráciu pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Lekárnické Listy, 7/8, 2023.
Prof. RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc.
Farmakobiochemické laboratórium III. Internej kliniky LFUK
Sasinkova 4
811 08 Bratislava
Email: anna.gvozdjakovafmed.uniba.sk
Bratislava, 27.06.2023.
Šebeková K, Gurecká R, Csongová M, Koborová I, Repiská G, Podracká Ľ. (Diabetes research and clinical practice, 2022)
Šebeková K, Gurecká R, Csongová M, Koborová I, Repiská G, Podracká Ľ: Štíhli inzulín-rezistentní mladiství majú zvýšené kardiometabolické riziko (Lean insulin-resistant young adults display increased cardiometabolic risk: A retrospective cross-sectional study) Diab Res Clin Pract 2022; 185:109217; kvartil 1, impact factor: 8,18
Inzulínová rezistencia (IR) je stav, keď musí organizmus vyprodukovať viac inzulínu ako bežne na to, aby zabezpečil dostatočný prísun glukózy do svalových buniek, tuku a pečene. Ak sa IR vyskytuje spolu s centrálnou obezitou (hromadenie tuku najmä v brušnej dutine), zvýšeným tlakom krvi a aterogénnou dyslipidémiou (zvýšené koncentrácie triacylglycerolov a nízke koncentrácie HDL-cholesterolu), hovoríme o metabolickom syndróme. Je to stav, ktorý predchádza vzniku cukrovky 2. typu a zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. IR sa zvyčajne manifestuje u centrálne obéznych ľudí, a u nich sa aj sledujú vzťahy IR s ostatnými ukazovateľmi srdcovo-cievneho rizika. Nie všetci obézni ľudia sú však inzulín-rezistentní, a nie všetci inzulín-rezistentní ľudia obézni. Preto sme si položili otázku, či majú aj štíhli inzulín-rezistentní mladiství menej priaznivý rizikový profil ako ich rovesníci citliví na inzulín, a či manifestujú obdobné nepriaznivé metabolické zmeny, ako obézni inzulín-rezistentní mladiství. Vyhodnocovali sme súbor 1129 mužov a 1212 žien vo veku 16-až-23 rokov. Inzulínovú rezistenciu sme stanovili výpočtom indexu citlivosti na inzulín (QUICKI), a osoby s QUICKI £0,317 sme považovali za inzulín-rezistentné. 32% obéznych a 8% štíhlych mužov a 32% obéznych a 11% štíhlych žien malo inzulínovú rezistenciu. Hodnoty QUICKI sa v medzi štíhlymi a obéznymi inzulín-senzitívnymi jedincami nelíšili významne; a rovnako mali porovnateľne závažný stupeň inzulínovej rezistencie aj štíhli a obézni inzulín-rezistentní jedinci. Srdcovo-cievne riziko sme odhadovali použitím kontinuálneho skóre metabolického syndrómu, ktoré tvorí súčet hodnôt ukazovateľov centrálnej obezity, systolického tlaku krvi, glykémie (cukor v krvi), triacylglycerolov a inverznej hodnoty HDL-cholesterolu normalizovaných na medzinárodné kritéria rizikových hraničných hodnôt. Podľa očakávania, mali najpriaznivejšie skóre metabolického syndrómu štíhli inzulín-senzitívni, a najmenej priaznivé obézni inzulín-rezistentní jedinci, u oboch pohlaví. Ako u mužov, tak aj u žien, mali štíhli inzulín-rezistentní jedinci obdobné skóre ako ich obézni rovesníci citliví na inzulín. Nepodarilo sa nám však charakterizovať fenotyp štíhlych inzulín-rezistentných jedincov, nakoľko súčasný výskyt potenciálnych rizikových faktorov (ako frekvencia srdca, diastolický krvný tlak, ukazovatele zápalu, koncentrácie lipidov, kyseliny močovej, asymetrického dimetylarginínu, solubilného vaskulárneho proteínu-1, obličkové funkcie) bol náhodný a nesystematický. Štíhli inzulín-rezistentní mladiství majú teda vyššie srdcovo-cievne riziko ako ich inzulín-senzitívni štíhli rovesníci, a obdobné tomu, čo manifestujú obézni jedinci citliví na inzulín. Špecializované obezitologické pracoviská vyšetrujú inzulínovú senzitivitu, avšak štíhli inzulín-rezistentní jedinci ostávajú v bežnej klinickej praxi nediagnostikovaní, pokiaľ neexistuje závažná indikácia na stanovenie citlivosti na inzulín. Posúdiť klinické dôsledky inzulínovej rezistencie u mladých štíhlych jedincov v ich neskoršom veku bude možné len v ďalších sledovaniach s prospektívnym dizajnom a podrobným zberom údajov. Znalosť prognózy týchto mladistvých je nevyhnutná na identifikáciu potenciálnych správnych preventívnych alebo terapeutických stratégií.
prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. (Biologia, 2022)

Kachlik D, Musil V, Varga I. Johannes Jessenius or Ján Jesenský (1566–1621): on the quadricentinale of death of a central European scientist, physician, teacher and philosopher. Biologia 2022; 77: 187–191.
Publikáciu opisuje: prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. ivan.vargafmed.uniba.sk
Vedecká činnosť na teoretických ústavoch zahŕňa najmä základný a aplikovaný výskum, laboratórnu prácu, alebo zavádzanie inovatívnych spôsobov výučby do pedagogickej praxe. Spoločne aj s priateľmi z Univerzity Karlovej v Prahe našu záľubu v anatómii preukazujeme aj publikovaním málo známych faktoch o osobnostiach anatómie, ktorí sú spätí so strednou Európu a najmä Slovenskom. Takto sa nám v minulosti podarilo zozbierať poznatky a v anglickom jazyku publikovať životopis prvého anatóma, pôsobiaceho na území súčasného Slovenska, Václava Trnku (The legacy of Václav Trnka: modern medical education in Slovakia and Hungary in the eighteenth century. Surg Radiol Anat. 2019), a v roku 2022 sme pokračovali ďalšou významnou osobnosťou stredoeurópskej anatómie.
Asi každý študent medicíny na Slovensku pozná z prednášok anatómie Jána Jesenského (1566-1621), ktorý v roku 1600 uskutočnil prvú verejnú pitvu v strednej Európe. Podľa neho je pomenovaná aj lekárska fakulty v Martine. Jessenius však nebol len anatómom, ale aj lekárom, vedcom, učiteľom, filozofom a politikom. A práve tieto menej známe stránky jeho života sme chceli zosumarizovať v našom vyžiadanom prehľade pre časopis Biologia (Springer), ktorý sme spoločne aj s kolegami z Univerzity Karlovej v Prahe spísali. Mnohé tieto historické poznatky vychádzajú v anglickom jazyku prvýkrát. Chceli sme tým zabezpečiť dôstojnú spomienku na Jesseniovo celoživotné dielo, aj v vzhľadom na 400. výročie jeho tragického úmrtia – verejnej popravy pre náboženské a politické dôvody.
Prvou otázkou do diskusie by mohla byť národnosť Jána Jessenia. Z pohľadu súčasnej geografie, jeho život bol spojený s Poľskom, Nemeckom, Českom, Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom, avšak niekoľko rokov prežil aj v Taliansku. Jeho medicínsky zamerané monografie sú v súčasnosti dostupné v preklade do českého a slovenského jazyka (napríklad učebnice o jeho prvej verejnej pitve, traktát o kostiach alebo o krvi). Jedine dve jeho krátke diela sa preložil aj do maďarčiny, a to – Oratio de gravitate anatomiae ad discipulos eius (Príhovor o dôležitosti anatómie pre študentov) a Anatomiae Pragensis portio tantum (Pražská anatómia). Aj keď Jessenius pochádzal zo šľachtickej uhorskej rodiny. Podľa maďarského historika, diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Gézu Jeszenszkého nemožno Jána Jessenia považovať ani za Čecha, Maďara alebo Slováka, bol to typický „Stredoeurópan“, ktorý mal viacero domovín a do každej z nich kultúrne a odborne prispieval. V publikácii však podrobnejšie rozoberáme aj jeho pôvod, ako aj jeho neskorších bližších alebo vzdialenejších príslušníkov rodiny, napr. slovenský básnik Janko Jesenský (1874–1945); český profesor stomatológie Jan Jesenský (1870–1947); jeho dcéra Milena Jesenská (1896–1944), novinárka a spisovateľka, blízka kamarátka Franza Kafku, ďalej to sú maďarský ekonóm a prezident Maďarskej národnej banky Ferenc Jeszenszky (1905–1990), alebo už spomínaný maďarský politik a historik Géza Jeszenszky (*1941).
Ján Jessenius sa ako študent sa zaujímal nie len o medicínu, ale aj o filozofiu, pričom svoju bakalársku prácu v roku 1587 obhájil na tému De animae humanae immortalitate (O nesmrteľnosti ľudskej duše). V roku 1588 pokračoval svoje štúdium medicíny v talianskej Padove a to pod vedením významného anatóma Girolama Fabrizia d’Aquapendente, ktorý otvoril aj známe „anatomické divadlo“, Theatrum Anatomicum. Jessenius v roku 1591 obhájil aj svoju lekársku záverečnú prácu s názvom De Putrescentis Bilis in Febre Tertiana Exquisita Intermittente Loco, v ktorej sa zameral na ochorenia žlčníka. Svoju filozofickú záverečnú prácu venoval obrane proti tyranom (Provindiciis contra tyrannos), čo bolo neskôr tŕňom v oku panovníkov. Ako lekár začal pôsobiť najskôr vo Wroclave, neskôr v Drážďanoch, až sa ako profesor chirurgie a anatómie dostal na univerzitu vo Wittenbergu. Do jeho príchodu sa anatómia vyučovala len teoreticky alebo cez pitvy zvierat, avšak Jessenius vo Wittenbergu v roku 1596 uskutočnil prvú pitvu, a to po vzore toho, čo videl v rámci Theatrum Anatomicum v Padove. V roku 1597 sa stal dekanom lekárskej fakulty a neskôr rektorom vo Wittenbergu. Na pozvanie svojho priateľa, anatóma Tycha de Brahe uskutočnil prvú verejnú pitvu v Prahe, a to konkrétne od 8. do 12. júna v roku 1600. O tejto verejnej pražskej pitve napísal učebnicu s názvom Iohannis Jessenii a Iessen, Anatomiae, Pragae, Anno M.D.C. abs se solenniter administratae historia (História pitvy, ktorú vykonal Johannes Jessenius z Jasena, slávnostne v Prahe v roku 1600). Je možné, že na základe jeho opisu šošovky oka jeho priateľ, nemecký astronóm Johannes Kepler zhotovil prvý ďalekohľad. A pravdepodobne Jessenius ako prvý opísal väzivovú prepážku v miešku – septum scroti.
Jessenius ako filozof bol ovplyvnení číslicou sedem. Jessenius uvádzal, že ľudský život trvá ideálne 84 rokov a možno ho rozdeliť do 7-ročných fáz, pričom prechod medzi sedemročnými obdobiami sú kritické roky.
V roku 1601 sa Jessenius na pozvanie panovníka Rudolfa II. presťahoval do Prahy, kde sa oženil. Vydal učebnicu, cez ktorú chirurgiu povýšil na uznávanú vednú a medicínsku disciplínu (Institutiones chirurgicae quibus universa manu medendi ratio ostenditur), ale venoval sa aj otázkam hygieny a správnej výžive (De cavenda tollendaque peste consilium; Adversus pestem consilium). Po smrti Rudolfa II. sa Jessenius presťahoval do Viedne a stal sa lekárom kráľa Matiáša. Tu napísal aj učebnicu o krvi a o vyšetrovaní krvi, ktorá bola v roku 2004 preložená do slovenského jazyka (De sanguine, vena secta dimisso, iudicium). V roku 1609 až 1612 navštívil Jessenius niekoľko dôležitých univerzít, a to v mestách ako Rostock, Frankfurt an der Oder, Greifswald, Wittenberg, Leipzig, Helmstedt, Marburg, Heidelberg, Dresden, Basel, Tübingen a Sienna. V roku 1616 sa vrátil do Prahy, kde bol v roku 1617 zvolený za rektora. V ťažkých náboženských nepokojoch sa pridal na stranu protestantov v boji medzi novým panovníkom Ferdinandom II. a českou šľachtou. Po bitke na Bielej hore (8. novembra 1620) bol Jessenius uväznený a obvinený zo zločinu proti panovníkovi. Bol odsúdený na smrť a popravený spolu s ďalšími 26 mužmi v Prahe, to 21. júna 1621. Zaživa mu vyrezali jazyk, potom ho sťali, rozštvrtili a jeho telesné pozostatky vyvesili na verejnosti.
A ako záver uvádzame, že o Jesseniovi vznikla aj jedna legenda. Počas jeho väznenia v roku 1618 vryl do steny väzenskej cely písmená IMMMM. Panovník Ferdinand II. si túto skratku vysvetlil ako „Kráľ Matiáš zomrie v marci“ (Imperator Matthias Mense Marti Morietur). Druhou možnosťou bola domnienka, že „Jessenius klameš a zomrieš hroznou smrťou“ (Iessenius Mentiris Mala Morte Morieris). Obe predpovede sa naplnili, nakoľko kráľ Matiáš zomrel 20. marca 1619 a Jessenius bol hrozným spôsobom popravený.
Wawruch M, Murin J, Tesar T, Paduchova M, Petrova M, Celovska D, Havelkova B, Trnka M, Masarykova L, Alfian SD, Aarnio E. (Biomedicines. 2022)

Wawruch M, Murin J, Tesar T, Paduchova M, Petrova M, Celovska D, Havelkova B, Trnka M, Masarykova L, Alfian SD, Aarnio E. Gender Differences in Non-Persistence with Angiotensin-Converting Enzyme Inhibitors and Angiotensin Receptor Blockers among Older Hypertensive Patients with Peripheral Arterial Disease. Biomedicines. 2022; 10(7): 1479
IF = 4,7
Terapia periférneho artériového ochorenia dolných končatín (PAO DK) je zameraná na liečbu modifikovateľných rizikových faktorov tohto ochorenia (ukončenie fajčenia, liečba artériovej hypertenzie, diabetu mellitu a dyslipoproteinémie). V sekundárnej prevencii PAO DK sa uplatňujú statíny, antiagreganciá a inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACEI) alebo blokátory receptorov pre angiotenzín II (ARB). ACEI/ARB sú v liečbe artériovej hypertenzie u pacienta s PAO DK považované za liečivá prvej voľby. Táto liečba vedie k spomaleniu progresie ochorenia ako aj k zníženiu rizika kardiovaskulárnych príhod.
Základným predpokladom úspešnosti terapie PAO DK je adherencia pacientov k spomínaným liečivám. Lieková adherencia zahŕňa tri fázy: iniciáciu, implementáciu a perzistenciu. Implementácia odráža, do akej miery pacient zahrnul užívanie lieku do svojho denného režimu. Perzistencia charakterizuje čas medzi iniciáciou a ukončením liečby (diskontinuáciou). Liečivá používané v sekundárnej prevencii PAO DK by sa mali užívať do konca života.
Cieľom našej štúdie bolo hodnotenie medzipohlavných rozdielov v non-perzistencii s ACEI/ARB u starších pacientov s PAO DK a určenie rizikových faktorov non-perzistencie. Zdrojom údajov pre našu kohortovú štúdiu bola databáza Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Do štúdie sme zaradili 7080 pacientov (4005 žien a 3075 mužov) s novodiagnostikovaným PAO DK a prítomnou artériovou hypertenziou vo veku ≥65 rokov, ktorí boli liečení ACEI/ARB. Non-perzistenciu (zanechanie liečby) sme identifikovali na základe prítomnosti minimálne 6 mesiacov trvajúceho obdobia bez preskripcie ACEI/ARB. Rizikové faktory non-perzistencie sme určili v Coxovom modeli proporčných rizík. Na konci 5-ročného obdobia sledovania 23,2% pacientov z celého súboru, 22,3% mužov a 23,9% žien boli non-perzistentní s liečbou ACEI/ARB. Ako rizikové faktory non-perzistencie vyzneli u oboch pohlaví nasledovné charakteristiky: začatie užívania ACEI/ARB až po diagnostikovaní PAO DK bolo spojené s vyššou pravdepodobnosťou non-perzistencie. Na druhej strane všeobecný lekár predpisujúci ACEI/ARB a zvyšujúci sa celkový počet užívaných liekov predstavovali faktory spojené s nižšou pravdepodobnosťou non-perzistencie. Údaje o medzipohlavných rozdieloch vo faktoroch spojených s rizikom non-perzistencie umožňujú identifikovať pacientov, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť s cieľom zlepšenia ich perzistencie s liečbou ACEI/ARB.