Päťdesiat rokov od promócie – príbeh jedného priateľstva
Pred päťdesiatimi rokmi si päť mladých absolventov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského urobilo v deň svojej promócie spoločnú fotografiu na schodoch Univerzity Komenského. Vtedy ešte nikto netušil, že sa z nej stane tradícia, ku ktorej sa budú vracať celé desaťročia.
Po tridsiatich rokoch sme sa všetci piati opäť stretli s jediným cieľom – urobiť rovnakú fotografiu na tom istom mieste a porovnať, čo všetko zmenil čas. Stretnutie sa začalo v aule Nových teoretických ústavov, kde každý z nás predniesol svoj „zásadný prejav“ o živote a spoločným prípitkom sme si pripomenuli študentské časy.
Nasledovala návšteva Univerzitnej knižnice, kde nás prijal jej riaditeľ a predstavil nám všetky zmeny, ktoré sa za tri desaťročia udiali. Zaspomínali sme si pri káve v legendárnej Kaviarni Ruža, kam sme ako študenti často chodievali, a v Mliečnom bare sme si dopriali bryndzové halušky – presne tak ako kedysi. Nechýbala ani spoločná fotografia na schodoch univerzity.
Program pokračoval na Devíne. Odtiaľ sme sa na kanoe splavili po Dunaji k lodi Herkules, ktorá patrila Lekárskej fakulte UK. Večer sme strávili pri spoločnej večeri, spomienkach na študentské roky a rozprávaní životných príbehov. Symbolickou bodkou za stretnutím bolo vypustenie „balóna šťastia“.
Presne o dvadsať rokov neskôr, 2. júla 2026, teda päťdesiat rokov po promócii, sme si tento deň zopakovali.
Vedenie Lekárskej fakulty UK nám umožnilo opäť sa stretnúť v aule, kde sme znovu predniesli naše „zásadné prejavy“. Navštívili sme Univerzitnú knižnicu, ktorej pracovníci nám ukázali ďalšie významné zmeny a modernizáciu. Pri káve sme posedeli v našej obľúbenej kaviarni, ktorá už síce stratila meno Ruža, no nestratila atmosféru spomienok. Keďže Mliečny bar už neexistuje, tradíciu bryndzových halušiek sme zachovali v reštaurácii Flag Ship.
Opäť sme sa odfotografovali na schodoch univerzity. Tentoraz však už fotografia nebola úplná – chýbal na nej náš kolega Tibor Kružliak, ktorý nás medzičasom navždy opustil.
Záver stretnutia patril prírode. Päť hodín sme pádlovali po rieke Morava, aby sme večer zakončili spoločnou večerou v Yacht Bistre.
Za polstoročie sa veľa vecí zmenilo. Niektoré iba trochu, iné úplne zmizli. Aula Lekárskej fakulty dnes opäť vyzerá takmer presne ako v časoch našich štúdií. Loď Herkules, na ktorej sme pred dvadsiatimi rokmi našli svoje mená zapísané v lodnej knihe, dnes už neexistuje. Naopak, Univerzitná knižnica prešla obrovskou premenou a patrí medzi moderné pracoviská vybavené na svetovej úrovni.
Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, že z nášho ročníka sa nestali iba lekári. Stali sa z nás ľudia, ktorí počas päťdesiatich rokov stáli pri uzdravení, ale aj pri posledných chvíľach tisícov pacientov. Je to výnimočné privilégium, ktoré je dopriate len málokomu.
Na pôvodnej fotografii z roku 1976 sú zľava: Miroslav Smíšek, Vladimír Václav, Jozef Žucha, Igor Stankovič a Tibor Kružliak. Na fotografii z roku 2026 už Tibor Kružliak chýba – zostal prítomný len v našich spomienkach.
Na jubilejnom stretnutí sa zúčastnili aj naši spolužiaci Vladimír Suchý a Pavol Novák.
Na záver stojí za zmienku aj jedna krásna symbolika. Profesor Jozef Žucha, otec nášho spolužiaka Jozefa Žuchu, patril k zakladateľom slovenskej neurochirurgie. Profesor Pavol Novák, otec nášho spolužiaka Pavla Nováka, bol zakladateľom slovenskej traumatológie. Ich odkaz dodnes žije nielen v slovenskej medicíne, ale aj v generáciách lekárov, ktoré nasledovali po nich.
Text a zdroj foto: doc. MUDr. Igor Stankovič, CSc.
