Absolvent LF UK uspel s vedeckou prácou o asistovanej reprodukcii a autizme
Absolvent anglického študijného programu General Medicine na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Iñigo Mancholas Peña je autorom rukopisu prijatého na publikovanie v odbornom časopise Bratislava Medical Journal.
Výskumná práca s názvom Association between assisted reproductive technology and autism spectrum disorder vznikla ešte počas jeho štúdia na LF UK pod vedením doc. RNDr. Jána Bakoša, PhD., z Fyziologického ústavu LF UK.
Iñigo Mancholas Peña pochádza zo Španielska, posledných desať rokov však žije v Bratislave. V júli 2026 ukončil štúdium všeobecného lekárstva v anglickom jazyku na Univerzite Komenského v Bratislave a stal sa lekárom. V súčasnosti zvažuje klinickú prax v Nemecku alebo Španielsku v odbore psychiatria alebo neurológia, prípadne ďalšie štúdium so zameraním na výskumnú a akademickú činnosť.
Prijatie rukopisu na publikovanie vníma ako potvrdenie, že čas venovaný výskumu, spracovaniu údajov a odbornému písaniu mal význam. Zároveň je preňho ocenením dôvery, ktorú doňho vložil jeho školiteľ a spoluautor práce doc. RNDr. Ján Bakoš, PhD. Už na začiatku spolupráce ho povzbudil myšlienkou, že kvalitná diplomová práca môže byť neskôr spracovaná do podoby vedeckého článku.
Výskum pôvodne vznikol ako diplomová práca, ktorej príprava trvala približne dva roky. Po jej obhajobe nasledovalo ďalších sedem mesiacov úprav a prípravy rukopisu až po jeho prijatie na publikovanie. Vedeckú činnosť sa však Iñigovi podarilo zladiť so študijnými povinnosťami a podľa jeho skúsenosti poskytuje štúdium na LF UK pri dobrej organizácii času priestor aj na rozvíjanie ďalších odborných záujmov.
Myšlienka preskúmať možnú súvislosť medzi asistovanou reprodukciou a poruchou autistického spektra vznikla ešte pred jeho nástupom na štúdium medicíny. Počas stáže u detského neurológa si všimol, že viaceré matky detí s poruchou autistického spektra uvádzali podstúpenie metódy asistovanej reprodukcie. Nešlo o reprezentatívnu vzorku ani o dôkaz príčinnej súvislosti, pozorovanie však podnietilo jeho zvedavosť. Keď si neskôr vyberal tému diplomovej práce, rozhodol sa problematike venovať podrobnejšie.
Cieľom štúdie bolo objasniť, či majú deti počaté pomocou metód asistovanej reprodukcie vyššie riziko poruchy autistického spektra, keďže dovtedy publikované práce prinášali rozdielne výsledky. Autori pripravili systematický prehľad a metaanalýzu, do ktorej zaradili päť rozsiahlych populačných kohortových štúdií. Spolu zahŕňali približne 12 miliónov pôrodov v Európe, Severnej Amerike a vo východnej Ázii.
Výsledky ukázali miernu súvislosť medzi využitím asistovanej reprodukcie a rizikom poruchy autistického spektra. Súhrnný pomer rizika dosiahol hodnotu 1,26, čo predstavuje približne 26-percentné zvýšenie relatívneho rizika, absolútny nárast rizika pre jednotlivú rodinu však zostáva malý. Autori zároveň zdôrazňujú, že výsledky nemožno interpretovať tak, že asistovaná reprodukcia spôsobuje autizmus.
Keď boli deti počaté pomocou asistovanej reprodukcie porovnané s deťmi rodičov, ktorí mali problémy s plodnosťou, ale napokon počali prirodzene, zvýšené riziko do veľkej miery vymizlo. Výsledky preto poukazujú skôr na možný vplyv faktorov spojených so zníženou plodnosťou, vyšším vekom rodičov alebo perinatálnymi komplikáciami. Porucha autistického spektra má multifaktoriálny pôvod a jednotlivé rizikové faktory môžu byť vzájomne prepojené. Určitý signál sa objavil najmä pri intracytoplazmatickej injekcii spermie, známej pod skratkou ICSI, prípadnú príčinnú súvislosť však musí objasniť ďalší výskum.
Práca na štúdii priniesla mladému lekárovi hlbšie poznatky o neurovývine a poruche autistického spektra aj zručnosti využiteľné v klinickej praxi. Naučil sa vyhľadávať, čítať a kriticky interpretovať vedecké články, písať pre akademické publikum a pracovať so softvérom určeným na realizáciu metaanalýz. Zapojenie do výskumu už počas pregraduálneho štúdia podľa neho zároveň rozširuje možnosti budúceho profesijného smerovania o vedeckú a akademickú kariéru.
Dôležitou súčasťou celého procesu bola spolupráca s doc. RNDr. Jánom Bakošom, PhD., ktorý Iñigovi poskytoval odborné vedenie, konzultoval s ním smerovanie práce a pomohol mu zorientovať sa v príprave rukopisu, jeho podaní do odborného časopisu aj následných redakčných úpravách. Iñigo zdôrazňuje, že bez jeho podpory a ochoty pomôcť by sa prácu nepodarilo doviesť do výslednej podoby.
Študentom, ktorí by sa chceli zapojiť do výskumu, odporúča predovšetkým zostať zvedaví, klásť otázky a nebáť sa osloviť vybrané pracovisko alebo potenciálneho školiteľa. Pedagógovia študentom ochotne pomôžu, nasmerujú ich alebo ich spoja s odborníkmi, ktorí sa venujú zvolenej problematike. Zároveň pripomína, že pôvodná výskumná myšlienka sa môže počas práce výrazne meniť, preto je dôležité zostať otvorený novým zisteniam a možnostiam.