Bratislava Medical Journal

• Časopis bol založený v roku 1921 pod názvom Bratislavské lekárske listy
• Založil ho prvý rektor Univerzity Komenského, prof. MUDr. Kristián Hynek (1879 – 1960) – uznávaný internista a hematológ
• Profesor Hynek mal po príchode z Prahy do Bratislavy tri ciele, aby pozdvihol úroveň vzdelania a zdravotníctva na území súčasnej Slovenskej republiky: 1) založiť univerzitu s výučbou v národnom jazyku; 2) založiť spolok lekárov; 3) založiť odborný časopis. Univerzita vznikla roku 1919, Spolok československých lekárov v Bratislave roku 1920 a Bratislavské lekárske listy roku 1921.
• Predhovor v prvom čísle Bratislavských lekárskych listov začínal takto: „Bratislavské lekárske listy vznikli ako súčasť budovania lekárskeho vedeckého života na Slovensku.“
• Časopis od začiatku vzniku vychádzal ako mesačník, v niektorých rokoch aj ako dvojtýždenník, pričom vychádzal nepretržite aj v najťažších rokoch 2. svetovej vojny
• Roku 1991 sa Bratislavské lekárske listy dostali do svetových databáz ako prvý časopis zo Slovenska. Časopis je dnes súčasťou svetových databáz ako SCOPUS, Medline / PubMed, Web of Science
• Pôvodne časopis publikoval príspevky len v slovenskom a českom jazyku, od roku 1993 bol časopis bilingválny (slovensko-anglický) a od roku 1998 je definovaný ako medzinárodný vedecký časopis, ktorý vychádza iba v angličtine (pod názvom Bratislava Medical Journal)
• V priebehu desaťročí časopis publikoval mnohé významné objavy z oblasti biomedicíny. Napr. v roku 2001 doc. MUDr. Roman Záhorec, PhD., súčasný prednosta I. kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny LF UK vo svojom článku potvrdil, že pomer neutrofilov k lymfocytom je jednoduchým a rýchlo využiteľným biomarkerom zápalu, stresu a aktivácie imunitného systému (tzv. Záhorecov-index). Do dnešného dňa je tento článok viac ako 2000-krát citovaný
• Za existenciu časopisu sa v pozícii šéf-redaktora časopisu vystriedalo mnoho  významných osobností, medzi nimi Kristián Hynek (prvý rektor UK), Július Ledényi-Ladziansky (kodifikátor slovenskej anatomickej terminológie), Ladislav Dérer (významný internista, zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied), Ivan Stanek (významný histológ a embryológ), Gejza Bárdoš (významný patofyziológ a internista) alebo Mikuláš Ondrejička (významný internista a kardiológ)
• Do roku 2024 bol šéf-redaktorom časopisu viac ako 30 rokov prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc., známy aj ako autor uznávaných učebníc Patofyziológie
• V zmysle Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2012 sú Bratislavské lekárske listy kultúrnym a vedeckým dedičstvom Slovenskej republiky
• Od roku 2025 časopis prechádza pod svetové vydavateľstvo Springer Nature – vydavateľstvo, ktoré je vydavateľom najvýznamnejších svetových vedeckých časopisov
• Vďaka vydavateľstvu Springer Nature sa spustil aj úplne nový online redakčný systém novej generácie s názvom Snapp. Snapp sa jednoducho používa a je navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám  celej komunity vedcov  – našim autorom rukopisov, redaktorom aj recenzentom
• Obsah publikovaný v časopise Bratislava Medical Journal je recenzovaný minimálne dvoma odborníkmi – recenzentmi a využívame aj softvér na detekciu plagiátov – oba kroky sú základným štandardom všetkých moderných vedeckých časopisov
• Súčasnými šéf-editormi sú prof. Juraj Payer a prof. Ivan Varga
• V medzinárodnej redakčnej rade sú odborníci zo všetkých kontinentov sveta, vrátane svetových inštitúcií akými sú Mayo Clinic College of Medicine (USA), The University of Texas MD Anderson Cancer Center (USA), University of Miami (USA), Universidad de Chile (Čile), The University of Melbourne (Austrália), University of Cape Town (Juhoafrická republika), alebo Shanghai University (Čína)
• Členmi medzinárodnej redakčnej rady sú aj významní odborníci z európskych univerzít, ako sú University of Turku (Fínsko), University of Thessaloniki (Grécko), Ankara University (Turecko), Universidad de Granada (Španielsko), Friedrich-Alexander-University (Nemecko), Medical University of Vienna (Rakúsko), ako aj z českých lekárskych fakúlt v Prahe, Brne, Olomouci a v Hradci Králové

Šéfredaktori (co-Editors-in-Chief):

Prof. Juraj Payer, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Ivan Varga, PhD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Zástupcovia šéfredaktorov (Deputy Editors-in-Chief):

Doc. Martin Kuzma, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Michal Mego, MD, DSc, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Boris Mravec, MD, DSc, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Vedeckí redaktori (Associate Editors):

Prof. Robert Hatala, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Doc. Alexandra Kristufkova, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Jan Kyselovic, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Michal Minar, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Doc. Olga Pechanova, DSc, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Prof. Miroslav Tedla, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Petra Zahradnikova, MD, PhD, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Národná redakčná rada (National Advisory Board):

Prof. Andrea Calkovska, MD, DSc, Comenius University, Martin, Slovakia
Prof. Peter Celec, MD, MSc, DSc, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Prof. Lubos Danisovic, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Prof. Stefan Durdik, MD, PhD, Dr.h.c., Comenius University, Bratislava, Slovakia
Doc. Peter Jackuliak, MD, PhD., Comenius University, Bratislava, Slovakia
Prof. Peter Jarcuska, MD, PhD, Pavol Jozef Šafárik University, Košice, Slovakia
Prof. Ivica Lazurova, MD, DSc, Pavol Jozef Šafárik University, Košice, Slovakia
Prof. Marian Mokan, MD, DSc, Comenius University, Martin, Slovakia
Prof. Daniela Ostatnikova, MD, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Prof. Ludmila Podracka, MD, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Doc. Andrej Steno, MD, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Doc. Andrej Thurzo, MD, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia
Prof. Peter Valkovic, MD, PhD, Comenius University, Bratislava, Slovakia

Medzinárodná redakčná rada (International Advisory Board):

Nihal Apaydin, MD, PhD, Brain Research Center and Faculty of Medicine, Ankara University, Turkey
Víctor Carriel Araya, MSc, PhD, MBiol, PhD, Grupo de Ingeniería Tisular, Facultad de Medicina, Universidad de Granada, Spain
Ingrida Balnytė, MD, PhD, Vice-Dean of the Faculty of Medicine, Lithuanian University of Health Sciences, Kaunas, Lithuania
Neil Binkley, MD, Department of Medicine, Division of Geriatrics and Gerontology, University of Wisconsin, USA
Tomas Buchler, MD, PhD, Department of Clinical Oncology, Second Faculty of Medicine, Charles University, Prague, Czech Republic
Shih-Ann Chen, MD, PhD, Division of Cardiology, School of Medicine, National Yang Ming Chiao Tung University, Taipei, Taiwan
Sebastian Cotofana,MD, PhD, Clinical Professor of Plastic Surgery, Vanderbilt University, Nashville, USA and Department of Dermatology, Erasmus Medical Center, Rotterdam, The Netherlands
Quentin Fogg, PhD, Department of Anatomy and Physiology, School of Biomedical Sciences, The University of Melbourne, Australia
Niels Hammer, MD, PhD, Gottfried Schatz Research Center, Medical University of Graz, Austria
Peter Hegyi, MD, PhD, DSc, Director of the Centre for Translational Medicine, Semmelweis University in Budapest, Hungary and Chair of the Clinical and Veterinary Science Section at Academia Europea
Bernhard Hirt, MD, PhD, Institute of Clinical Anatomy and Cell Analysis, University of Tübingen, Germany
Heikki Irjala MD, PhD, Professor of Otorhinolaryngology, Head and Neck Surgery, University of Turku, Finland
Roland Kocijan, MD, PhD, Ludwig Boltzmann Institute of Osteology, Wien, Austria
Milan Kolar, MD, PhD, Institute of Microbiology, Faculty of Medicine, Palacky University in Olomouc, Czech Republic
Michal Krsek, MD, PhD, 3rd Department of Internal Medicine, First Faculty of Medicine, Charles University, Prague, Czech Republic
Diane Krueger, BS, CBDT, CCRC, Osteoporosis Clinical Research Program, Wisconsin, USA
Anton Luger, MD, PhD, Department of Medicine III, Medical University of Vienna, Austria
Lucia Masarova, MD, Department of Leukemia, Division of Cancer Medicine, University of Texas MD Anderson Cancer Center, Houston, USA
Ali Mirjalili, MD, PhD, Faculty of Medical and Health Sciences, Medical Imaging Department, University of Auckland, New Zealand
Vladimír Palicka, MD, PhD, Dr.h.c., Institute of Clinical Biochemistry and Diagnostics, Faculty of Medicine in Hradec Kralove, Charles University, Czech Republic
Friedrich Paulsen, MD, PhD, Dr.h.c., Faculty of Medicine, Friedrich-Alexander-University, Erlangen-Nürnberg, Germany
Wojciech Pawlina, MD, PhD, Assistant Dean for Curriculum Development and Innovation at Mayo Medical School and Medical Director of Procedural Skills Laboratory. Mayo Clinic College of Medicine in Rochester, USA
Martin Repko, MD, PhD, Department of Ortopedics, Faculty of Medicine, Masaryk University in Brno, Czech Republic
Georgeta Mariana Rosca, MD, Central Michigen University, Michigen, USA
Ondrej Slaby, PhD, Institute of Medical Biology, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic
Karen Sliwa-Hahnle, MD, PhD, Director of the Cape Heart Institute, Faculty of Health Sciences, University of Cape Town, South Africa
Maria V. Suurna, MD, Department of Otolaryngology-Head and Neck Surgery, Miller School of Medicine, University of Miami, USA
Viviana Toro-Ibacache, DDS, MSc, PhD, Facultad de Odontología, Universidad de Chile and Hospital Clínico San Borja Arriarán, Santiago, Chile
Trifon Totlis, MD, PhD, Orthopaedic center, St. Luke’s Hospital in Thessaloniki and Medical School, Aristotle University of Thessaloniki, Greece
R. Shane Tubbs, PhD, MS, PA-C, Department of Neurosurgery and Department of Structural & Cellular Biology, School of Medicine, Tulane University, New Orleans, USA
Junjie Xiao, MD, PhD, Vice Dean of School of Medicine and Director of Institute of Cardiovascular Sciences, Shanghai University, China

Univerzita Komenského v Bratislave bola založená v roku 1919, po prvej svetovej vojne. Bolo to obdobie, keď v strednej a východnej Európe vznikalo, znovu-zakladalo, transformovalo alebo sa geograficky premiestňovalo mnoho univerzít. Boli to kľúčové momenty pre budovanie školstva na národnej úrovni. Príkladom sú univerzity, ktorých vek je porovnateľný s Univerzitou Komenského, akými sú Univerzita v Ľubľane v Slovinsku (1919), Masarykova univerzita v Brne (1919), Katolícka univerzita v Lubline v Poľsku (1918), Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani v Poľsku (1919), Univerzita v Szegede v Maďarsku (1921) alebo univerzity v Pobaltí ako Lotyšská univerzita v Rige (1919), Univerzita vo Vilniuse v Litve (1919) a Univerzita Vytautasa Magnusa v Kaunase v Litve (1922). Mnohým z týchto univerzít siahajú historické korene aj niekoľko storočí dozadu. Aj v Bratislave existovala v rokoch 1465–1491 Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana), ktorú založil pápež Pavol II. na žiadosť uhorského kráľa Mateja Korvína. Aj krátko pred vznikom Univerzity Komenského bola v roku 1912 v Bratislave s povolením cisára Františka Jozefa I založená Uhorská Alžbetínska univerzita. Táto univerzita pôsobila len čiastočne počas I. svetovej vojne a po vzniku Československa v roku 1919 bola zrušená. Väčšina pedagógov Alžbetínskej univerzity sa presťahovala do Pécsu v Maďarsku, kde založili Univerzitu v Pécsi. Už počas krátkej existencie Alžbetínskej univerzity však v Bratislave začali svoju vedeckú a pedagogickú činnosť také významné osobnosti akými boli Albert Szent-Györgyi, či Pál Heim. Albert Szent-Györgyi získal medzinárodné uznanie za biochemický výskum zameraný na vitamín C, metabolizmus svalového tkaniva a na energetiku bunky (laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu v roku 1937). Pál Heim bol jednou z najvplyvnejších osobností modernej maďarskej pediatrie. Jeho meno aj v súčasnosti nesie jedna z najväčších nemocníc v Maďarsku, Národný ústav detských chorôb Pála Heima.

Založenie Univerzity Komenského v Bratislave bolo súčasťou snáh o formovanie slovenského školstva a upevňovanie národnej identity v novovzniknutej Československej republike. Cieľom bolo poskytnúť regiónu súčasného Slovenska kvalitné vysokoškolské vzdelanie (bez nutnosti cestovať do zahraničia) a vytvoriť akademickú inštitúciu, ktorá by podporovala rozvoj vedy (vrátane medicíny), kultúry a národnej identity. Nebola to ľahká úloha. V Bratislave sa v tom čase hovorilo prevažne po nemecky a maďarsky, ako dôsledok historickej súčasti Slovenska v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ako aj geografickej blízkosti kultúrnych a vzdelanostných centier, akými boli Viedeň a Budapešť. Prví profesori prišli do Bratislavy z Čiech, prevažne z Karlovej univerzity v Prahe (založenej v roku 1348). Preto je Univerzita Komenského historicky aj „geneticky“ prepojená s Univerzitou Karlovou. Novozaložená univerzita v Bratislave bola pomenovaná po Jánovi Amosovi Komenskom, uznávanom českom filozofovi, učiteľovi a teológovi 17. storočia. Komenský je považovaný za otca moderného školstva a je symbolom progresívnej školskej reformy. Komenský, známy svojimi vzdelávacími inováciami, zaviedol obrazové učebnice písané v národnom jazyku (miesto latinčiny), vyučovanie založené na postupnom vývoji od jednoduchých ku komplexnejším pojmom, či predstavu o vzdelávaní dostupnom pre každého. Ďalšia Komenského myšlienka, celoživotné vzdelávanie, nepredstavuje len inštitucionálne vzdelávanie na školách, ale aj zážitkové vzdelávanie so zameraním na logické myslenie, ktoré by malo nahrádzať len čisté memorovanie.

Prvým rektorom Univerzity Komenského sa stal profesor Kristián Hynek (1879 – 1960), uznávaný odborník v oblasti vnútorného lekárstva a hematológie. Jeho meno je eponymicky priradené aj jednému z krvných parametrov – Hynkovmu jadrovému číslu. Hynkovo číslo (Hynkovo-Cartwrightovo číslo) opisuje priemerný počet lalokov jadra neutrofilných granulocytov v krvnom nátere. Hodnota Hynkovho čísla závisí od štádia ich zrelosti, od jadra v tvare tyčinky po viacsegmentové jadro. Za fyziologických podmienok je hodnota Hynkovho ​​čísla 2,7. Keď je hodnota Hynkovho čísla výrazne pod priemerom 2,7, znamená to, že v krvi sa vyskytuje viac mladých neutrofilov, čo vo všeobecnosti naznačuje nejakú aktuálnu akútnu infekciu (hlavne bakteriálnej etiológie). Ak je hodnota Hynekovho čísla výrazne nadpriemerná, svedčí to o útlme krvotvorby a prítomnosti vyššieho počtu hypersegmentovaných neutrofilov.

Univerzita Komenského od svojho založenia nesie jasné poslanie: poskytovať kvalitné vzdelávanie, podporovať vedecký, kultúrny a intelektuálny rozvoj Slovenska a vytvárať priestor pre akademickú slobodu. Profesor Kristián Hynek (1879 – 1960) po príchode z Prahy do Bratislavy v roku 1919 predstavil svoje vízie medicínskeho vzdelávania na území súčasnej Slovenskej republiky v troch bodoch:

1. Založenie samostatnej vysokej školy s výučbou v národnom jazyku,
2. Založenie profesijného združenia (spolku) slovenských lekárov,
3. Založenie vedeckého lekárskeho časopisu.

Všetky tri jeho body sa naplnili v priebehu niekoľkých rokov. Univerzita bola založená v roku 1919, Spolok československých lekárov v Bratislave v roku 1920 a Bratislavské lekárske listy v roku 1921. Bratislavské lekárske listy boli v tom čase jedinou príležitosťou pre lekárov, vysokoškolských pedagógov a vedeckých pracovníkov publikovať svoje skúsenosti, spočiatku v národnom, slovenskom jazyku. Náš časopis je najstarším lekárskym časopisom v novodobej histórii Slovenskej republiky. Prvým šéfredaktorom časopisu sa stal profesor Kristián Hynek. Hynek, ktorý vo svojom úvodnom predslove definoval hlavný cieľ časopisu: „Bratislavský lekársky časopis vznikol ako integrálna súčasť budovania medicínskeho vedeckého života na Slovensku“.

Druhá polovica 19. storočia a začiatok 20. storočia boli z dnešného pohľadu kľúčové pre vznik viacerých národných lekárskych vedeckých časopisov, z ktorých väčšina pravidelne vychádza dodnes. Medzi takéto vedecké časopisy patria: Wiener Medizinische Wochenschrift v Rakúsku (založený v roku 1851, v súčasnosti vychádza pod Springer Nature), Orvosi Hetilap v Maďarsku (založený v roku 1857), Časopis lékařů českých v Českej republike (prvé číslo vydal svetoznámy vedec Jan Evangelista Purkyně v roku 1862), Przegląd Lekarski v Poľsku (založený v roku 1862), Srpski arhiv za celokupno lekarstvo v Srbsku (založené v roku 1872), Liječnički vjesnik v Chorvátsku (založené v roku 1877), Wiener Klinische Wochenschrift v Rakúsku (založené v roku 1888, v súčasnosti vydáva pod Springer Nature), Medicina v Litve (založené v roku 1920), Eesti Arst v Estónsku (založená v roku 1922) alebo Latvijas Lërstu Zhurnāl v Lotyšsku (založená v roku 1923).

Bratislava Medical Journal sa od začiatku až dodnes zameriaval na vydávanie recenzovaných vedeckých rukopisov najmä z oblasti klinickej a experimentálnej medicíny, teoretických biomedicínskych vied, aj z verejného zdravotníctva. Bratislava Medical Journal zo začiatku vychádzal ako mesačník, v niektorých rokoch ako dvojtýždenník a vychádzal nepretržite aj v najťažších rokoch 2. svetovej vojny. Pôvodne časopis uverejňoval príspevky len v slovenskom a českom jazyku, od roku 1993 je časopis dvojjazyčný (slovensko-anglický) a od roku 1998 je definovaný ako medzinárodný vedecký časopis vydávaný len v angličtine. V roku 1991 sa Bratislavský lekársky časopis ako prvý vedecký časopis na Slovensku začal indexovať v medzinárodne renomovaných databázach. Časopis je zaradený do databáz ako Web of Science, PubMed / Medline, Scopus, Google Scholar a iné.

V priebehu desaťročí bolo v časopise publikovaných mnoho dôležitých biomedicínskych výskumov. Napríklad v roku 2001 Roman Záhorec vo svojom článku navrhol pomer neutrofilov k lymfocytom (tzv. Záhorecov-index) ako ľahko dostupný a validný biomarker zápalu, stresu a aktivácie imunitného systému. Do dnešného dňa je tento článok viac ako 2000-krát citovaný.

Súčasťou redakčnej rady je od začiatku množstvo významných vedeckých a medicínskych osobností, ktoré definovali smerovanie slovenskej medicíny a školstva. Desaťročia, od roku 1993 do roku 2024 to bol profesor MUDr. Ivan Hulín, DrSc. a pod jeho vedením sa stal časopis medzinárodne vysoko uznávaným vedeckým periodikom. V roku 2012 bol Bratislava Medical Journal vyhlásený ministrom kultúry SR za kultúrne a vedecké dedičstvo Slovenskej republiky.

Od 1. januára 2025 prechádza časopis Bratislava Medical Journal pod globálneho vydavateľa Springer Nature – svetového lídra vo vedeckom publikovaní a priekopníka v oblasti otvoreného výskumu (t. j. transparentnosti, otvorenosti, overovania dát a reprodukovateľnosti). Otvorený výskum tiež pomáha podporovať spoluprácu medzi rôznymi vednými disciplínami a je neoddeliteľnou súčasťou zdravej výskumnej kultúry a výskumného prostredia. Tento prechod predstavuje viac než len zmenu publikačnej platformy – znamená obrovský krok smerom k zlepšeniu dostupnosti, viditeľnosti a vplyvu časopisu v neustále sa vyvíjajúcom prostredí biomedicínskeho výskumu. Bratislava Medical Journal je pripravený pod záštitou Springer Nature posilniť svoju úlohu centra pre rigorózny výskum a šírenie vedomostí. Vlastníkom Bratislava Medical Journal však zostáva Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Vďaka Springer Nature bol tiež spustený úplne nový online redakčný systém novej generácie s názvom Snapp. Snapp sa ľahko používa a je navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám celej vedeckej komunity – našich autorom rukopisov, redaktorom a recenzentom. Obsah publikovaný v časopise Bratislava Medical Journal posudzujú minimálne dvaja odborníci – recenzenti a používame aj softvér na odhaľovanie plagiátov – oba kroky sú základným štandardom všetkých moderných vedeckých časopisov

Čo to znamená pre našich autorov a čitateľov? Naše partnerstvo so Springer Nature ponúka množstvo výhod:

1. Rozšírený dosah: Články publikované v Bratislavskom lekárskom časopise sa teraz dostanú k širšiemu publiku prostredníctvom rozsiahlej distribučnej siete Springer Nature,
2. Väčší vplyv: Vylepšené indexovanie a viditeľnosť poskytne autorom väčšiu platformu na zdieľanie svojich zistení a ovplyvnenie globálnej zdravotnej starostlivosti,
3. Zjednodušené predkladanie: Vylepšený online redakčný systém zabezpečí efektívny a pre autorov priateľský proces posudzovania ich rukopisov.

V medzinárodnej redakčnej rade sú odborníci zo všetkých kontinentov sveta, vrátane inštitúcií svetového formátu akými sú Mayo Clinic College of Medicine (USA), University of Texas MD Anderson Cancer Center (USA), Vanderbilt University v Nashville (USA), University of Wisconsin (USA), Universidad de Chile (Čile), University of Melbourne (Austrália), University of Auckland (Nový Zéland), University of Cape Town (Juhoafrická republika) alebo Shanghai University (Čína). Jeden z našich členov v súčasnosti pôsobí ako predseda sekcie klinickej a veterinárnej vedy Academia Europaea, poprednej európskej akademickej organizácie. V medzinárodnej redakčnej rade sú zastúpení aj významní odborníci z európskych univerzít ako University of Turku (Fínsko), University of Thessaloniki (Grécko), Ankara University (Turecko), Universidad de Granada (Španielsko), Friedrich-Alexander-University (Nemecko), University z Tübingenu (Nemecko), Lekárskej univerzity vo Viedni (Rakúsko), Lekárskej univerzity v Grazi (Rakúsko), Semmelweisova Univerzita v Budapešti (Maďarsko), ako aj z českých lekárskych fakúlt v Prahe, Brne, Olomouci a Hradci Králové. Všetci členovia redakčnej rady sú vedecky a publikačne veľmi aktívni, čo tiež zaručuje vysokú odbornú úroveň celého časopisu.

Bratislava Medical Journal sa bude aj naďalej zameriavať na publikovanie kvalitných vedeckých rukopisov​​ pri dodržiavaní najvyšších etických a akademických štandardov. Pozývame preto vedcov, lekárov a akademikov z celého sveta, aby sa k nám pridali na tejto vzrušujúcej novej ceste.

Nedávna oslava stého výročia vzniku Bratislava Medical Journal, ako aj jeho súčasný prechod pod globálneho vydavateľa Springer Nature, sú ideálnou príležitosťou na bibliometrický rozbor viac ako 100-ročnej histórie časopisu. Narážame však na problém, že do roku 1997 Bratislava Medical Journal uverejňovali články prevažne v slovenskom alebo českom jazyku, len abstrakt bol v inom jazyku (anglicky, nemecky alebo rusky). Taktiež databáza SCOPUS spätne indexuje príspevky časopisu až od roku 1950. Naša bibliografická analýza preto nezahŕňa staršie rukopisy spred roku 1950 a slabší citačný potenciál majú aj rukopisy spred roku 1998 písané v slovenčine (s iba anglickým abstraktom).

Prierez 100-ročnou históriou medicíny prostredníctvom jedného časopisu poskytne reálny obraz o vývoji poznania v biomedicínskych vedách. Preto chceme postupne sprístupniť všetky čísla Bratislava Medical Journal od roku 1921 na stránke Springer Nature. Dôkladná analýza všetkých rukopisov si vyžiada oveľa viac úsilia a času.

V databáze SCOPUS sme našli odkazy na 9712 rukopisov publikovaných v Bratislava Medical Journal, od roku 1950 až dodnes. Staršie čísla časopisu spred roku 1950 nie sú dostupné v databázach. Viac ako 60% článkov bolo publikovaných v slovenskom alebo českom jazyku (do roku 1998 časopis vychádzal prevažne v slovenskom jazyku). V rokoch 1950 - 2024 Bratislava Medical Journal slúžil najmä na publikovanie pôvodných vedeckých rukopisov (original articles), prehľadové články (review articles) tvorili menej ako 5 % a Letters to Editor alebo Editoriály menej ako 1 % všetkých rukopisov.

Bližšie sa zameriame na 100 najcitovanejších článkov publikovaných v Bratislava Medical Journal, keďže práve tie mali najväčší vplyv na rozvoj biomedicínskych vied. Podľa databázy SCOPUS sa počet citácií článkov uvedených v zozname „top 100“ pohyboval od 1335 po 28. Zo 100 najcitovanejších článkov je 40 prehľadových článkov. Aj to je dôkazom toho, že kvalitný prehľadový článok na aktuálnu tému môže zaujať vedcov na celom svete.

Jednoznačne najvyšší počet citácií má pôvodný článok publikovaný v roku 2001 Romanom Záhorcom, súčasným prednostom I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1335 citácií v SCOPUS, 2411 v Google Scholar). Tento najcitovanejší článok má názov: „Ratio of neutrophil to lymphocyte counts--rapid and simple parameter of systemic inflammation and stress in critically ill“ [1]. Závery tohto článku možno zhrnúť ako novo opísanú koreláciu medzi závažnosťou klinického priebehu a stupňom neutrofílie a lymfocytopénie. Pomer počtu neutrofilov a lymfocytov je ľahko merateľný parameter, ktorý môže vyjadrovať závažnosť postihnutia. Záhorec navrhol termín „neutrofilno-lymfocytový stresový faktor“ ako pomer počtu neutrofilov a lymfocytov, ktorý je možné rutinne použiť v klinickej praxi na jednotke intenzívnej starostlivosti v intervaloch 6, 12 a 24 hodín. Prečo bol tento článok taký pôsobivý a vysoko citovaný? Dynamické zmeny pomeru neutrofilov a lymfocytov predchádzajú niekoľko hodín zmene samotného klinickému stavu a môžu lekárov včas upozorniť na prebiehajúci patologický proces. Navyše ide o veľmi jednoduchý, ale perspektívny hematologický diagnostický marker dostupný na celom svete bez potreby špeciálneho laboratórneho vybavenia. „Pomer neutrofilov a lymfocytov“ pomáha vysvetliť procesy aktivácie bunkovej imunity a otvára novú dimenziu pre lepšie pochopenie biológie zápalu a spojenia a antagonizmu medzi vrodenou a adaptívnou imunitou. Aj druhý najcitovanejší článok publikovaný v Bratislava Medical Journal (380 citácií v SCOPUS a 628 v Google Scholar) napísal ten istý autor – Roman Záhorec v roku 2021. Išlo o prehľad zameraný na krátku históriu vzniku jeho novo navrhnutého hematologického parametra  „pomer neutrofilov a lymfocytov“ pre systémový zápal a stres, aj s dôsledkami na v tom čase prebiehajúcu pandémiu COVID-19 [2].

Okrem týchto dvoch rukopisov bolo viac ako 100-krát citovaných iba 6 ďalších článkov publikovaných v Bratislava Medical Journal:

• Prehľad zameraný na špecifické mastné kyseliny s krátkym reťazcom a riziko vzniku gastrointestinálnych ochorení, rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení [3],
• Prehľad o nadprodukcii reaktívnych foriem kyslíka a dusíka, zníženej antioxidačnej obrane a zmenách enzymatických dráh u pacientov s nedostatočne kontrolovaným diabetes mellitus, ktoré môžu prispieť k vaskulárnej dysfunkcii [4],
• Pôvodná vedecká práca o účinku kvercetínu (jeden z najrozšírenejších prirodzene sa vyskytujúcich flavonoidov) na rast ľudskej bunkovej línie z nádoru prsníka a jej mechanizmus bunkovej smrti [5]
• Pôvodný článok o tom, ako môže podávanie probiotického kmeňa Enterococcus faecium M-74 znížiť koncentráciu cholesterolu v sére o 12 % [6],
• Prehľad o anatomickom a neurofyziologickom pozadí sympatikovej kožnej odpovede, jej charaktere, normálnych hodnotách a hodnotiacich technikách [7],
• Prehľad zameraný na súčasné poznatky o toxicite medi a nanočastíc medi a ich účasti na rôznych patologických procesoch vrátane neurodegeneratívnych ochorení [8].

Medzi 100 najcitovanejšími článkami sme našli aj 6 vedeckých publikácií, ktoré sa zameriavajú na špecifické medicínske a zdravotné problémy Slovenskej republiky. Medzi takéto vysoko citované práce patria 4 výskumné články o zdravotnom stave a genetických analýzach slovenských Rómov. Populácia slovenských Rómov má podľa výsledkov Vladimíra Feráka a kol. [9] najvyšší koeficient inbrídingu v Európe. Ďalšie vysoko citované publikácie boli zamerané na kardiovaskulárne riziko mladej rómskej populácie [10], zdravotný stav Rómov v SR [11] a prevalenciu ženskej obezity u slovenských Rómov [12]. V súčasnosti sa tieto publikácie môžu zdať diskriminačné, keďže hodnotia zdravotný stav menšinového etnického obyvateľstva. Snahu autorov však možno označiť za „pozitívnu diskrimináciu“ Rómov, keďže po identifikácii zdravotných rizík im dokáže naše zdravotníctvo efektívnejšie pomôcť, čím sa zlepší a zvýši kvalita života členov tejto menšiny. Ďalší vysoko citovaný článok z Bratislava Medical Journal opísal prvý slovenský prípad zoonotického ochorenia – kožnej dirofilariózy [13]. Posledná vysoko citovaná práca zameraná na zdravotné problémy na Slovensku sa zaoberá kvalitou slovenského materského mlieka z hľadiska možnej kontaminácie mykotoxínom ochratoxínom A [14]. Bratislava Medical Journal je síce medzinárodným vedeckým časopisom, no zároveň slúži na šírenie poznatkov zameraných na všetky aspekty zdravia a zdravotníctva v Slovenskej republike – práve toto je naplnenie vízie prvého šéfredaktora časopisu, profesora Kristiana Hyneka (1879 – 1960).

Bratislava Medical Journal je podľa Journal Citation Report zaradený do kategórie Medicine General & Internal. Táto kategória zahŕňa skutočne široké spektrum vedných odborov, ktoré náš časopis pokrýva: od základných biomedicínskych vied až po vysoko špecializované oblasti medicíny. Túto širokú škálu biomedicínskych disciplín možno pozorovať aj medzi 100 najcitovanejšími publikáciami. Medzi najcitovanejšie články môžeme identifikovať klasické anatomické články (napr. zamerané na variačnú anatómiu nervových koreňov) [15], neurofyziologické články (napr. cyklus slinného testosterónu a vizuálno-priestorová výkonnosť) [16], články zamerané na oftalmológiu (retinopatia predčasne narodených novorodencov) [17], ako aj na sexuológiu (napr. ľudská sexualita počas tehotenstva) [18] alebo na ortopedickú chirurgiu (napr. vývojová dysplázia bedrového kĺbu) [49].

Naša bibliometrická analýza môže pomôcť zdôrazniť potrebu konceptualizácie priorít výskumu. Zaradenie do kategórie Medicine General & Internal prináša výhody, ale aj mnohé nevýhody. Výhodou je veľmi veľké množstvo nových príspevkov z celého sveta. Od začiatku spolupráce so Springer Nature vieme odhadnúť počet nových príspevkov na 250 nových článkov mesačne. Z týchto zaslaných článkov sme schopní publikovať po recenznom konaní len 12 - 15 mesačne. Špecializovanejšie časopisy zvyčajne dostávajú na posúdenie oveľa nižší počet príspevkov, napr. Journal of Oral Pathology & Medicine dostáva 450 – 700 nových príspevkov ročne (približne menej ako 38 – 60 príspevkov za mesiac) [20]. Niektorí členovia aj v rámci Redakčnej rady vidia negatíva tejto široko definovanej kategórie. Koncepcia publikovania naprieč spektrom základného, ​​translačného a klinického výskumu je podľa nich neudržateľná a doplácame na to nižšou kvalitou prijatých rukopisov, ktoré autori väčšinou posielajú do nášho časopisu ako „ultimum refugium“ (posledné útočisko) po viacerých predchádzajúcich odmietnutiach. Tematické vymedzenie je, samozrejme, náročná úloha: možno by sme mohli uvažovať väčšinou o klinických článkoch a základnom výskume len s jasným translačným potenciálom.

V mene redakčnej rady môžeme sľúbiť, že urobíme maximum pre zvýšenie kvality časopisu a zároveň neobmedzíme publikovanie žiadneho kvalitného výskumu týkajúceho sa akejkoľvek oblasti základných a klinických lekárskych vied. Nebude to ľahká úloha. Prvým krokom bolo nadviazanie spolupráce s globálnym vydavateľom a spustenie najlepšieho online redakčného systému (nazývaného Springer SNAPP). Druhým krokom bolo kreovanie redakčnej rady, ktorej členmi sú medzinárodne uznávaní odborníci z celého sveta. Úspešnosť ďalších krokov však už nedokážeme tak ľahko ovplyvniť – sú to autori, ktorých potrebujeme motivovať, aby svoje kvalitné výsledky výskumu posielali primárne do nášho časopisu. A momentálne najcitlivejším bodom celého recenzného procesu je možnosť nájsť dostatočný počet kvalifikovaných recenzentov, ktorí budú ochotní kvalitne a rýchlo rukopisy posúdiť. Problematika recenzentov je však problémom všetkých vedeckých časopisov a v priemere z 20-30 oslovených potenciálnych recenzentov len jeden odpovie na požiadavku kladne.

Použitá literatúra:

1.     Zahorec R. Ratio of neutrophil to lymphocyte counts--rapid and simple parameter of systemic inflammation and stress in critically ill. Bratisl Lek Listy. 2001; 102(1): 5-14.

2.     Zahorec R. Neutrophil-to-lymphocyte ratio, past, present and future perspectives. Bratisl Lek Listy. 2021; 122(7): 474-488. doi: 10.4149/BLL_2021_078.

3.     Hijova E, Chmelarova A. Short chain fatty acids and colonic health. Bratisl Lek Listy. 2007; 108(8): 354-8.

4.     Jakus V. The role of free radicals, oxidative stress and antioxidant systems in diabetic vascular disease. Bratisl Lek Listy. 2000; 101(10): 541-51.

5.     Khorsandi L, Orazizadeh M, Niazvand F, Abbaspour MR, Mansouri E, Khodadadi A. Quercetin induces apoptosis and necroptosis in MCF-7 breast cancer cells. Bratisl Lek Listy. 2017; 118(2): 123-128.

6.     Hlivak P, Odraska J, Ferencik M, Ebringer L, Jahnova E, Mikes Z. One-year application of probiotic strain Enterococcus faecium M-74 decreases serum cholesterol levels. Bratisl Lek Listy. 2005; 106(2): 67-72.

7.     Kucera P, Goldenberg Z, Kurca E. Sympathetic skin response: review of the method and its clinical use. Bratisl Lek Listy. 2004; 105(3): 108-16.

8.     Pohanka M. Copper and copper nanoparticles toxicity and their impact on basic functions in the body. Bratisl Lek Listy. 2019; 120(6): 397-409. doi: 10.4149/BLL_2019_065.

9.     Ferák V, Siváková D, Sieglová Z. Slovenskí Cigáni (Rómovia) - populácia s najvyssím koeficientom inbrídingu v Európe [The Slovak gypsies (Romany) - a population with the highest coefficient of inbreeding in Europe]. Bratisl Lek Listy. 1987; 87(2): 168-75.

10.  Krajcovicova-Kudlackova M, Blazicek P, Spustova V, Valachovicova M, Ginter E. Cardiovascular risk factors in young Gypsy population. Bratisl Lek Listy. 2004; 105(7-8): 256-9.

11.  Ginter E, Krajcovicova-Kudlackova M, Kacala O, Kovacic V, Valachovicova M. Health status of Romanies (Gypsies) in the Slovak Republic and in the neighbouring countries. Bratisl Lek Listy. 2001; 102(10): 479-84.

12.  Dolinska S, Kudlackova M, Ginter E. The prevalence of female obesity in the world and in the Slovak Gypsy women. Bratisl Lek Listy. 2007; 108(4-5): 207-11.

13.  Babal P, Kobzova D, Novak I, Dubinsky P, Jalili N. First case of cutaneous human dirofilariosis in Slovak Republic. Bratisl Lek Listy. 2008; 109(11): 486-8.

14.  Dostal A, Jakusova L, Cajdova J, Hudeckova H. Results of the first studies of occurence of ochratoxin A in human milk in Slovakia. Bratisl Lek Listy. 2008; 109(6): 276-8.

15.  Matejcik V. Variations of nerve roots of the brachial plexus. Bratisl Lek Listy. 2005; 106(1): 34-6.

16.  Celec P, Ostatnikova D, Putz Z, Kudela M. The circalunar cycle of salivary testosterone and the visual-spatial performance. Bratisl Lek Listy. 2002; 103(2): 59-69.

17.  Gergely K, Gerinec A. Retinopathy of prematurity - epidemics, incidence, prevalence, blindness. Bratisl Lek Listy. 2010; 111(9): 514-7.

18.  Brtnicka H, Weiss P, Zverina J. Human sexuality during pregnancy and the postpartum period. Bratisl Lek Listy. 2009; 110(7): 427-31.

19.  Kokavec M, Bialik V. Developmental dysplasia of the hip. Prevention and real incidence. Bratisl Lek Listy. 2007; 108(6): 251-4.

20.  Arakeri G, Patil S, Quadri MFA, Alqahtani KM, Rao Us V, Paiva Fonseca F, Brennan PA. A bibliometric analysis of the top 100 most-cited articles in the Journal of Oral Pathology & Medicine (1972-2020). J Oral Pathol Med. 2021; 50(7): 649-659. doi: 10.1111/jop.13181.