XV. vedecká konferencia doktorandov - Sekcia klinického výskumu

Abstrakt práce

Biomarkery bezpečného ukončenia hospitalizácie po gynekologických operáciách.

MUDr.Veronika Hanzelová

Školiteľ: prof. MUDr.Miloš Mlynček, CSc.

Pracovisko: Fakultná nemocnica Nitra

Abstrakt: Skracovanie hospitalizácie po operačných výkonoch súvisí s efektívnym vynakladaním limitovaných finančných prostriedkov na zdravotníctvo a je jednoznačným trendom v krajinách s fungujúcim zdravotníckym systémom. Pri odchode domov by mal byť pacient sebestačný a musí byť vysoká predikcia, že sú vylúčené pooperačné komplikácie. Cieľom výskumu je audit vybraných markerov surgical inflammatory response syndrome z hľadiska bezpečného ukončenia pobytu v nemocnici po najčastejších gynekologických operačných výkonoch. Analýza zistených výsledkov s objektívne merateľnými hodnotami markerov (CRP, prokalcitonín, pomer neurtofily/lymfocyty) z periférnej krvi má ambíciu nastaviť pravidlá bezpečného prepúšťania pacientok na Slovensku po operáciách a selektovať pacientky, ktoré možno bez obáv prepustiť domov po operačných výkonoch, a pacientky, ktoré vyžadujú antibiotiká a pátranie po infekčnej pooperačnej komplikácii.

Abstrakt práce

Vplyv prírodných antioxidantov na markery oxidačného stresu u pacientov po transplantácii obličky.

RNDr. Zuzana Szentesiová

Školiteľ: doc. RNDr. Jana Muchová, PhD.

Pracovisko: Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK

Abstrakt: V súčasnej klinickej praxi majú pacienti s chronickým ochorením obličiek liečebné metódy vo forme hemodialýzy a transplantácie obličky. Transplantácia obličky vedie ku komplexnému obnoveniu obličkovej funkcie, a tiež k normalizácii redoxnej nerovnováhy. Avšak, po transplantácii môže byť oxidačný stres vyvolaný inými faktormi, ako sú ischémia/reperfúzia, imunitná odpoveď aloštepu, infekcia a imunosupresívna terapia. Cieľom klinického výskumu je eliminácia oxidačných stresových faktorov pomocou prírodných antioxidantov. Do štúdie bolo zaradených 29 pacientov, ktorí boli v priemere 7,9 rokov po transplantácii obličky. V priebehu troch mesiacov po transplantácii boli suplementovaní antioxidantmi – Pycnogenol®, vitamín C a vitamín E. Pacienti po transplantácii obličky vykazovali dobrú funkciu štepu (MDRD = 1,134 ml/s na 1,73 m2, hladiny kreatinínu v sére = 91,02 µmol/l), ktoré sa po doplnení antioxidantmi zlepšili (MDRD = 1,223 ml/s na 1,73 m2, hladiny kreatinínu v sére = 95,95 µmol/l). Po suplementácii sa významne znížili markery oxidačného poškodenia lipidov – LPx (o 27,59 %), 8-isoP (o 14,17 %), znížilo sa oxidačné poškodenie proteínov – AOPP (o 23,68 %) a štatisticky významný pokles bol dosiahnutý aj pri koncových produktoch pokročilej glykácie – AGEs (o 7,90). Aktivita antioxidačných enzýmov – SOD (o 7,73 %), GPx (o 6,82 %) a KAT (o 3,66 %) po suplementácii významne stúpla. Naše výsledky nám umožňujú vyvodiť záver, že suplementácia zlepšuje funkciu transplantovanej obličky, zlepšuje lipidový profil a redoxnú nerovnováhu, čo môže zlepšiť celkovú kvalitu života pacientov po transplantácii obličky.

Abstrakt práce

Možnosti ovplyvnenia krvných strát pri totálnej náhrade bedrového kĺbu použitím kyseliny tranexámovej

MUDr. Juraj Masaryk

Školiteľ: doc. MUDr. Boris Šteňo, PhD.

Pracovisko: Ortopedické oddelenie Fakultnej nemocnice Trenčín

Abstrakt: Využitie antifibrinolytika kyseliny tranexámovej (TXA) na redukciu krvných strát pri elektívnych ortopedických zákrokoch, najmä totálnych endoprotézach (TEP), má povzbudzujúce výsledky. Cieľom tejto otvorenej prospektívnej štúdie je overiť účinnosť, bezpečnosť, výskyt nežiaducich účinkov a porovnať lokálne a celkové podanie TXA pri TEP bedrového kĺbu. Do prospektívnej štúdie bolo zaradených 259 pacientov podstupujúcich elektívnu náhradu bedrového kĺbu na pracovisku autora v období od januára 2017 do apríla 2019, ktorí spĺňali inklúzne kritériá a podpísali informovaný súhlas. Pacienti boli rozdelení do troch skupín podľa aplikačnej cesty TXA. Skupina Control bez podania TXA (82 pacientov), v skupine aTXA (41 pacientov) boli podané 2g TXA lokálne a v skupine sTXA (136 pacientov) bolo podaných 2x1g TXA intravenózne. U všetkých bola sledovaná hladina Hb 1 deň pred, v deň operácie, a v prvý a vo štvrtý pooperačný deň. Zaznamenané boli krvné straty (operácia a do drénov, počet ich výmen, počty podaných transfúzií, výskyt komplikácií (secernácia rany, trombóza, infekcia, hematóm v rane) a bola sledovaná dĺžka hospitalizácie. Podaním TXA sa signifikantne znížili pooperačné krvné straty ( Control 798ml, sTXA 518 ml, aTXA 350 ml, p<0,0001), počet výmen drénov (p ˂ 0,0001), aj počet podaných transfúzií (sTXA p ˂ 0,0001, aTXA p = 0,0027) voči skupine Control. Porovnaním celkového a lokálneho podania TXA sa zistila lepšia účinnosť lokálneho podania TXA na pooperačné krvné straty. Na redukciu počtu podaných transfúzií bolo účinnejšie podávať TXA intravenózne. Nezistil sa štatisticky významný rozdiel porovnaním jednotlivých skupín vo výskyte komplikácií a na dĺžku hospitalizácie. Aj celkové aj lokálne podávanie TXA je účinné na redukciu krvácania a počtu podaných transfúzií pri TEP bedra. Z hľadiska bezpečnosti je vhodnejšie preferovať lokálne podávanie TXA, najmä u rizikových pacientov. Kľúčové slová: kyselina tranexámová, totálna endoprotéza, krvné straty

Abstrakt práce

Liečba diabetického edému makuly ranibizumabom 0,5 mg a afliberceptom 2,0 mg u pacientov so zhoršením ostrosti zraku pod 69 písmen v reálnej klinickej praxi – ročné výsledky

MUDr. Pavol Kusenda

Školiteľ: prof. MUDr. PhDr. Alena Furdová, PhD., MPH, FEBO, MSc.

Pracovisko: Očné oddelenie, Univerzitná nemocnica - Nemocnica sv. Michala, a.s., Bratislava

Abstrakt: Cieľ: Zistiť, či sa v reálnej klinickej praxi prejaví štatisticky významný rozdiel medzi dvoma liečebnými preparátmi pre DEM (diabetický edém makuly) u pacientov so vstupným zhoršením NKZO (najlepšie korigovanej ostrosti zraku) pod 69 písmen po prvom roku terapie. Materiál a metódy: Retrospektívna analýza ročnej liečby pacientov – porovnanie medzi ranibizumabom 0,5 mg a afliberceptom 2,0 mg u pacientov so vstupnou NKZO 68-35 písmen, CST (centrálnou hrúbkou makuly) ≥270 µm. Porovnanie zmien NKZO, CST, počtu injekcií. Vylučovacie kritériá - iné ochorenie ovplyvňujúce NKZO, predchádzajúca liečba blokátormi cievneho endotelového rastového faktora, potreba liečby steroidmi, porucha vitreomakulárneho rozhrania vyžadujúca chirurgickú intervenciu. Výsledky: Hodnotených 23 očí (19 pacientov) – z toho 13 očí liečených ranibizumabom, 10 očí afliberceptom. NKZO pred liečbou 62,0 [53-67,5] (ranibizumab), 57,0 [46,8-62,0] (aflibercept), p=0,142. CST pred liečbou 351,0 µm [334,5-442,0] (ranibizumab), 557,5 µm [441,8-615,8] (aflibercept), p<0,001. Laser makuly pred liečbou 38,5% (ranibizumab), 30,0% (aflibercept), p=0,673. NKZO po liečbe 68,0 [60,5-73,5] (ranibizumab), 69,0 [58,8-75,0] (aflibercept), p=0,834. CST po liečbe 286,0 µm [256,5-337,0] (ranibizumab), 369,0 µm [309,0-595,0] (aflibercept), p=0,014. Redukcia CST po liečbe 68,0 µm [45,0-140,0] (ranibizumab), 99,0 µm [0,0-229,5] (aflibercept), p=0,573. Zlepšenie NKZO po liečbe +6,0 [2,0-12,5] (ranibizumab), +11,5 [9,0-15,3] (aflibercept), p=0,054. Počet injekcií za rok 7,0 [4,5-8,5] (ranibizumab), 9,0 [9,0-10,0] (aflibercept), p=0,002. Záver: U pacientov s horšou vstupnou NKZO (≤68 písmen) následkom DEM nebol po roku liečby zistený rozdiel v zlepšení NKZO a redukcie CST medzi ranibizumabom a afliberceptom. Pacienti liečení afliberceptom mali oproti ranibizumabu väčšiu vstupnú centrálnu hrúbku sietnice a bol im podaný vyšší počet injekcií.

Abstrakt práce

Odhad kardiometabolického rizika u dospelých bez metabolického syndrómu pomocou kontinuálneho skóre metabolického syndrómu

Mgr. Dávid Miláček

Školiteľ: doc. MUDr. Katarína Šebeková, DrSc.

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny LF UK

Abstrakt: Úvod. Diagnostika metabolického syndrómu (MS) je založená na prítomnosti minimálne troch z piatich rizikových faktorov – abdominálna obezita, zvýšený krvný tlak, zvýšená koncentrácia triacylglycerolov, znížená koncentrácia HDL cholesterolu a zvýšená glykémia nalačno. Takáto dichotomická klasifikácia síce umožňuje jednoznačne stanoviť, či jedinec má alebo nemá MS, no nie je postačujúca na odhad kardiometabolického rizika u jedincov, ktorí MS nemajú, pretože rizikové faktory MS sú kontinuálne a teda sa nedajú klasifikovať dichotomicky. Pomocou kontinuálneho skóre MS (siMSS) je možné spoľahlivo určiť kardiometabolickú záťaž u jedincov, ktorí podľa dichotomického delenia nemajú diagnostikovaný MS. Metodika. Analyzovali sme dáta od 876 jedincov (62 % žien) vo vekovom rozmedzí 20-81 rokov. MS sme klasifikovali podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) na základe prítomnosti abdominálnej obezity plus minimálne dvoch zo štyroch ďalších rizikových faktorov. Pre každého jedinca sme vypočítali siMSS. Na zistenie hraničnej hodnoty podľa ktorej sme určili podiel jedincov bez MS s, resp. bez, kardiometabolickej záťaže sme použili ROC analýzu. Výsledky. MS sme diagnostikovali u 23% žien a 38 % mužov. U 7 žien a 18 mužov zo 100, ktorí podľa dichotomickej klasifikácie nemali MS, sme zistili vyššiu hodnotu siMSS ako bola hraničná hodnota. ROC analýza: plocha pod krivkou 90-97 %, senzitivita 88 % a špecificita 82-93 %. Záver. Preukázali sme vhodnosť použitia siMSS na odhad kardiometabolickej záťaže u tých jedincov, ktorí ešte nemanifestujú MS, čím sa dá dosiahnuť včasnejšie sledovanie, prípadne liečba takýchto jedincov. siMSS je teda praktickou a na výpočet nenáročnou pomôckou na kvantifikáciu kardiometabolickej záťaže v klinickej a epidemiologickej praxi.

Abstrakt práce

Cervikofaciálne infekcie a ich citlivosť na antibiotiká

MDDr. Michal Vavro, MDDr. Bronislava Dvoranová

Školiteľ: doc. MUDr. Dušan Hirjak, PhD.

Pracovisko: Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a UNB

Abstrakt: Úvod: Cervikofaciálne infekcie patria k akútnym stavom v maxilofaciálnej chirurgii, ktoré môžu ohroziť pacienta na živote. Terapia sa zakladá najmä na lokálnom ošetrení stavu, doplnenom vhodnou antibiotickou terapiou, ktorá je na začiatku empirická, preto znalosť o najčastejších etiologických bakteriálnych agens a ich rezistencii vie výrazne pozitívne ovplyvniť terapeutický proces. Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť výsledky mikrobiologickej kultivácie a citlivosti na antibiotiká za účelom stanovenia najvhodnejšej empirickej terapie pri dentogénnych abscesoch. Materiál a metódy: Ide o 5-ročnú retrospektívnu štúdiu pacientov hospitalizovaných na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a UNB v rokoch 2015-2019. Celkový počet pacientov bol 407. U pacientov bola v rámci hospitalizácie odstránená lokálna príčina zápalu a podávané intravenózne antibiotiká. Sledované boli hodnoty CRP a leukocyty, vykultivovaný patologický agens zo steru a rezistencia na antibiotiká. Hodnotené boli najpoužívanejšie antibiotiká v stomatológii – penicilínový rad, klindamycín, metronidazol. Výsledky: Z mikrobiologických vyšetrení bolo dokopy 291 pozitívnych vyšetrení, z toho 87 rôznych bakteriálnych druhov. Najpočetnejšie bolo zastúpenie Streptococcus sp. (27,8%), Prevotella sp. (14,4%), Parvimonas micra (6,2%) a Actinomyces sp. (6,2%). Z 291 baktérií bolo 78 rezistentných na klindamycín (27%), 66 rezistentných na metronidazol (23%), 36 rezistentných na antibiotiká penicilínového radu (12%). Priemerná hodnota CRP bola 124mg/l (s=112) a maximálna zaznamenaná hodnota bola 539,49mg/l. Priemerná hodnota leukocytov bola 12,4x10^9 /l (s=5,18) a maximálna zaznamenaná hodnota leukocytov bola 38,39x10^9 /l. Záver: Vzhľadom na 27%-nú rezistenciu patogénov na klindamycín odporúčame ako antibiotikum prvej voľby pri dentogénnych infekciách antibiotiká penicilínového radu.

Abstrakt práce

Svalová mikroRNA v predikcii nutrično-funkčných parametrov a sarkopénie u hospitalizovaných pacientov na internej klinike.

MUDr. Petra Vrbová

Školiteľ: doc. MUDr. Tomáš Koller, PhD.

Pracovisko: V. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Katedra farmakológie a toxikológie Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Abstrakt: Úvod: Sarkopénia je spojená s vyšším rizikom nepriaznivých dôsledkov u hospitalizovaných pacientov s chronickými chorobami. V súčasnosti sa stretávame s nedostatočnou mierou jej diagnostikovania. Vykonali sme pilotnú štúdiu s cieľom zistenia úlohy svalovej mikroRNA v predikcii nutrično-funkčných parametrov a skríningu sarkopénie u hospitalizovaných pacientov podľa kritérií European Working Group on Sarcopenia in Older People - EWGSOP2. Materiál a metódy: Vykonali sme prierezovú štúdiu u hospitalizovaných pacientov na internej klinike. Vstupné kritériá: vek 55-75 rokov, schopnosť vstať zo stoličky. Vylučujúce kritéria: imobilita, terminálne štádiá choroby, pobyt na JIS. Vyšetrili sme: základné demografické a antropometrické parametre, laboratórne parametre (hemoglobín, kreatinín, vitamín D), nutričné parametre (body mass index - BMI, kožné riasy tricepsu a pod lopatkou), funkčné parametre (meranie sily stisku ruky, chôdza bežnou rýchlosťou na 5 metrov, 10 sekundové státie v troch pozíciách so zachovaním rovnováhy, čas potrebný na päť postavení sa zo stoličky) a bio-impedančné parametre (fat free mass, fat mass). Sarkopénia bola definovaná podľa kritérií EWGSOP2, vyšetrili sme mi-RNA1, mi-RNA133, mi-RNA29a, mi-RNA29b a ce-mi-RNA39. Výsledky: Zaradených bolo 20 mužov a 20 žien s priemerným vekom 69.1 rokov. Pacienti s BMI<25 mali mi-RNA29a nižšie ako tí s BMI>25 (26.7 vs. 30.0, p=0.05), mi-RNA29a signifikantne predpovedala predĺžený čas vstávania zo stoličky (p=0.05). V multivariantnej lineárnej regresii bol čas udržania rovnováhy nezávisle asociovaný s mi-RNA29b, mi-RNA133 a sérovou koncentráciou vitamínu D (R2=0.42) a kožná riasa pod lopatkou alebo tricepsu boli nezávisle asociované s BMI a mi-RNA133 (R2=0.54) resp. s pohlavím, BMI a mi-RNA133 (R2=0.66). Sarkopénia bola zistená u 8 (40%) mužov a 3 (15%) žien, avšak pomocou miRNA sarkopéniu nebolo možné diagnostikovať. Záver: Na malom súbore hospitalizovaných pacientov na internej klinike sú hodnoty vybraných svalových mikroRNA asociované s BMI (mi-RNA29a), hrúbkou meraných kožných rias (mi-RNA133), s udržaním rovnováhy (mi-RNA133 a 29b) a s rýchlosťou vstávania zo stoličky (mi-RNA29a). Markery mikroRNA však nedokázali predpovedať štandardne definovanú sarkopéniu.

Abstrakt práce

Ľahké reťazce neurofilamentov a objemové parametre mozgu pri roztrúsenej skleróze

MUDr. Pavol Filippi

Školiteľ: prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD.

Pracovisko: I. neurologická klinika LF UK a UNB, Bratislava

Abstrakt: Pre roztrúsenú sklerózu (RS) je typická fokálna demyelinizácia nasledovaná neurodegeneráciou. Monitorovanie neuroaxonálneho poškodenia pri RS zastáva kľúčovú úlohu. A preto bolo potrebné hľadať biomarker vhodný k dlhodobému monitorovaniu choroby. Takýmto biomarkerom by mohli byť ľahké reťazce neurofilamentov (NfL), ktoré sú hlavné komponenty cytoskeletu axónov neurónov. Neuroaxonálne poškodenie vedie k uvoľneniu NfL do intersticiálneho priestoru, ďalej do likvoru a následne do periférnej krvi. Pomocou analytickej metódy SIMOA®, je možné vyšetriť hladinu NfL aj pri veľmi nízkych koncentráciách v sére, alebo plazme. Magnetická rezonancia (MR) je štandardné zobrazovacie vyšetrenie, používané pri diagnostike RS a monitorovaní progresie choroby. Objemové parametre mozgu, ktoré je MR vyšetrenie schopné poskytnúť, by mohli byť považované za markery neurodegenerácie. Úbytok mozgovej hmoty, ako makroskopický obraz neuroaxonálneho poškodenia, sa stal jedným z najdôležitejších ukazovateľov neurodegenerácie a progresie choroby. V našej práci sme posúdili asociáciu hladiny NfL v plazme (pNfL) s demografickými, klinickými a MR objemovými parametrami u liečených pacientov s relaps remitujúcou formou RS (RRRS) a porovnali sme ich s hladinami u zdravých kontrol. U pacientov boli hladiny pNfL signifikantne vyššie v porovnaní s kontrolami. Hladina pNfL nekorelovala s vekom a pohlavím. Významne pozitívne korelovala s EDSS, dĺžkou choroby a významne negatívne s objemom celého mozgu. Signifikantne vyššie hladiny pNfL sme namerali u pacientov s atrofiou celého mozgu a atrofiou sivej hmoty. Z nášho sledovania je možné povedať, že hladiny NfL odrážajú stupeň poškodenia mozgu, jeho úbytok a môžeme ich teda považovať za marker neurodegenerácie u pacientov s RS.

Abstrakt práce

Analýza génov GJB2 a GJB6 u slovenských pacientov s obojstrannou senzorineurálnou poruchou sluchu.

Mgr. Zuzana Slobodová

Školiteľ: prof. MUDr. Milan Profant, CSc.

Pracovisko: Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, Bratislava; Laboratórium Diabgene ÚEE, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava

Abstrakt: Úvod: Približne za polovicu prípadov trvalej poruchy sluchu v detstve môžu genetické príčiny. Celosvetovo sa vo veľkej miere (až do 50 % všetkých hereditárnych prípadov) vyskytujú autozomálne recesívne mutácie na lokuse DFNB1, ktorý nesie dva gény, GJB2 a GJB6. Cieľ: Analyzovali sme gény GJB2 a GJB6, následne sme u GJB2 a GJB6 pozitívnych probandov porovnali frekvenciu výskytu identifikovaných mutácií v kaukazoidnej a rómskej populácii a zisťovali vek nástupu poruchy sluchu. Pacienti a metódy: Od roku 2010 vykonávame celonárodný skríning pacientov so senzorineurálnou poruchou sluchu dosiahnutou pred 60. rokom života. V súčasnosti tak evidujeme 1 351 jedincov z 870 nepríbuzných rodín. DNA analýzu génu GJB2 sme vykonali pomocou sekvenovania podľa Sangera a gén GJB6 sme analyzovali multiplexnou PCR metódou. Výsledky: Príčinu poruchy sluchu na podklade génu GJB2 sme stanovili u 249 probandov. Najčastejšíe detegované mutácie v tomto géne boli delécie c.35delG u kaukazoidného etnika a c.71G>A u rómskeho etnika. U 3 probandov s prelingválnou poruchou sluchu sme detegovali mutáciu del(GJB6-D13S1830). Až 83 % GJB2 a GJB6 pozitívnych probandov má prelingválnu stratu sluchu. Záver: Pomocou DNA analýzy génov GJB2 a GJB6 sme detegovali genetickú etiológiu poruchy sluchu u 28,97 % probandov. Podporené: VEGA 1/0214/16, APVV 15-067 a Grant Univerzity Komenského (UK/278/2018).

Abstrakt práce

Koncentrácie prozápalových cytokínov v plazme detí s poruchou autistického spektra a ich vzťah so závažnosťou príznakov

Mgr. Ivan Belica

Školiteľ: doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD., MSc.

Pracovisko: Fyziologický ústav, LF UK, Bratislava

Abstrakt: Úvod. Predpokladá sa, že u časti detí s poruchou autistického spektra (PAS) je prítomný chronický subklinický zápal. Jedným z markerov zápalu sú cytokíny, ktoré sú u detí s PAS vo zvýšených koncentráciách už prenatálne v plodovej vode, ale aj neonatálne či v neskoršom veku v krvnej plazme. Uvažuje sa preto o ich úlohe v patogenéze PAS prenatálne a v modulácii závažnosti príznakov postnatálne. Zároveň predstavujú potenciálny biomarker PAS. Cieľom štúdie bolo porovnať plazmatické hladiny vybraných prozápalových cytokínov u detí s PAS a neurotypických detí. Zároveň sme sledovali vzťah medzi hladinami cytokínov a závažnosťou príznakov PAS. Metodika. Diagnostika detí na potvrdenie prítomnosti PAS bola vykonaná pomocou nástrojov ADOS-2 a ADI-R. Súbor tvorilo 53 detí (7,8 ± 2,8 roka) s PAS a 18 neurotypických (7,9 ± 2,7 roka). Cytokíny sa analyzovali multiplexovou analýzou, umožňujúcou simultánne stanovenie koncentrácie väčšieho počtu analytov z malého množstva plazmy v rovnakej jamke mikrotitračnej doštičky (MILLIPLEX MAP Human Cytokine/Chemokine Magnetic Bead Panel - Immunology Multiplex Assay). V plazme boli stanovené koncentrácie TNF-α, IL-1β, IL-17, IFN-γ. Štatistické analýzy sme vykonali pomocou U-Testu, t-testu a Spearmanovej korelácie. Výsledky. Zistili sme signifikantne vyššie hladiny IL-17 (p = 0,007), IFN-γ (p = 0,015) a TNF-α (p = 0,017) u detí s PAS v porovnaní s kontrolnou vzorkou. Analýza veľkosti efektu preukázala, že v prípade IL-17 (r = 0,372) a IFN-γ (r = 0,244) možno hodnotiť rozdiely ako malé, v prípade TNF-α rozdiely hodnotíme ako stredne veľké (d = 0,682). Pri IL-1β sa rozdiely nenašli. IL-17 slabo negatívne koreloval s mierou závažnosti narušenia sociálnej interakcie podľa ADI-R (p = 0,036; rho = -0,372). Záver. Výsledky naznačujú zvýšenú aktivitu imunitného systému u detí s PAS. Práca bola podporená grantom APVV 15-0045, APVV 15-0085 a VEGA 1/0141/17.

Abstrakt práce

Vlastnosti červených krviniek u detí s poruchou autistického spektra

MUDr. Tomáš Jasenovec

Školiteľ: doc. MUDr. Jana Radošinská, PhD

Pracovisko: Fyziologický ústav LF UK

Abstrakt: Úvod: Erytrocyty pacientov s poruchou autistického spektra (PAS) vykazujú morfologické a funkčné zmeny. Jednou z takto zmenených vlastností je deformabilita erytrocytov, ktorá predstavuje ich schopnosť meniť tvar. Je známe, že erytrocyty disponujú vlastnou endotelovou syntázou oxidu dusnatého (NO) a jeho tvorba významne ovplyvňuje deformabilitu erytrocytov. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim deformabilitu erytrocytov je funkcia Na,K-ATPázy. Preto sme sa zamerali na popísanie vzťahu medzi deformabilitou erytrocytov, produkciou NO, kinetickými parametrami Na,K-ATPázy a závažnosťou klinických príznakov u detí s PAS. Metódy: Našej štúdie sa zúčastnilo 104 detí s PAS. Diagnózu sme stanovili pomocou metód ADOS-2 a ADI-R. Deformabilitu erytrocytov sme stanovili filtračnou metódou. Produkciu NO v erytrocytoch sme vizualizovali pomocou fluorescenčnej sondy DAF-2 DA. Funkciu Na,K-ATPázy sme stanovili pomocou kinetických meraní. Výsledky: Deformabilita erytrocytov vykazovala negatívnu koreláciu s C doménou (p=0,028) ADI-R a jej subdoménou C1 (p=0,001). Pozitívnu koreláciu sme preukázali medzi produkciou NO erytrocytmi a C doménou (p=0,017) vyšetrenia ADI-R, ako aj subdoménami C1 (p=0,041) a C2 (p=0,007). Parameter Vmax, ktorý poukazuje na počet aktívnych molekúl Na,K-ATPázy,negatívne koreloval so subdoménou A4 (p=0,011). Vzťahy medzi deformabilitou, produkciou NO erytrocytmi a parametrami Na,K-ATPázy pozorované neboli. Záver: Deformabilita erytrocytov, produkcia NO erytrocytmi ako aj funkcia Na,K-ATPázy môže aspoň čiastočne vplývať na závažnosť klinických prejavov u detí s PAS. Na úplné ozrejmenie úlohy erytrocytov ako aj ich parametrov patomechanizme PAS je však potrebný ďalší výskum. Podporené grantom VEGA 1/0286/18 a APVV-15-0085.

Abstrakt práce

Oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia u pacientov s novodiagnostikovanou roztrúsenou sklerózou

MUDr. Monika Siváková

Školiteľ: prof. MUDr. Branislav Kollár, PhD.

Pracovisko: I. neurologická klinika LFUK a UNB

Abstrakt: Roztrúsená skleróza (RS) je chronické, zápalové, demyelinizačné a neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému. Etiológia a patogenéza ochorenia nie je ani v súčasnosti jednoznačne objasnená, existujú však dôkazy, ktoré naznačujú, že zápalom vyvolaný oxidačný stres môže hrať dôležitú úlohu pri demyelinizácií a poškodení axónov. Oxidačný stres sa tiež podieľa na patogenéze endoteliálnej dysfunkcie a aterogenézy. V štúdii sme analyzovali prítomnosť oxidačného stresu a jeho súvislosť s parametrami subklinickej aterosklerózy v skorých štádiách RS. Porovnali sme 13 novodiagnostikovaných pacientov s RS s kontrolnou skupinou 13 zdravých dobrovoľníkov. Zo vzoriek plazmy bola pomocou Trolox equivalent antioxidant capacity (TEAC) assay stanovená hodnota antioxidačnej kapacity plazmy. Endotelová funkcia sa hodnotila použitím periférnej arteriálnej tonometrie ako index reperfúznej hyperémie (RHI) a arteriálna tuhosť ako index augmentácie, štandardizovaný na pulzovú frekvenciu 75/min (AI@75). Ako nepriamu metódu na vyšetrenie endoteliálnej funkcie sme použili stanovenie cirkulujúcich vaskulárnych adhéznych molekúl [VCAM]-1 a intercelulárnych adhéznych molekúl [ICAM]-1. U pacientov s RS sme zistili signifikatne nižšie hodnoty TEAC v porovnaní s kontrolnou skupinou [0,8(0,4-2,4) vs. 1,2(0,6-3,8) mmol troloxu/l; p=0,004]. Frekvencia výskytu zvýšenej arteriálnej tuhosti (61.6% vs. 30.8%) a endoteliálnej dysfunkcie (46.2% vs. 38.5%) bola porovnateľná medzi pacientmi s RS a kontrolnou skupinou. V hodnotách cirkulujúcich adhéznych molekúl [ICAM]-1 a [VCAM]-1 sa nám nepodarilo zistiť štatisticky významné rozdiely medzi skupinami. Nepodarilo sa nám dokázať štatisticky významnú súvislosť medzi TEAC, RHI a (AI@75) u pacientov a kontrol. Výsledky našej štúdie poukazujú na zníženú antioxidačnú kapacitu u pacientov s novodiagnostikovanou RS v porovnaní s kontrolnou skupinou. Nedokázali sme však asociáciu parametrov subklinickej aterosklerózy s oxidačným stresom.

Abstrakt práce

Sledovanie koncentrácie 6-sulfatoxymelatonínu v moči a jeho vzťahu s poruchami spánku a behaviorálnymi ukazovateľmi u detí s poruchami autistického spektra

MUDr. Kristína Bartakovičová

Školiteľ: doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Abstrakt: Poruchy autistického spektra (PAS) sú neurovývinové ochorenie charakterizované deficitmi v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a prítomnosťou úzko vymedzeného a stereotypného správania a záujmov. Poruchy spánku patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce komorbidity u detí s PAS. Viaceré štúdie potvrdili koreláciu hladín melatonínu s poruchami spánku a závažnosťou PAS. V našej štúdii sme sledovali hladiny 6-sulfatoxymelatonínu (aMT6s) – metabolit melatonínu, vo vzorke ranného a poobedného moču u 161 detí vo veku 2,5-15,5 roka, z toho 77 detí s diagnostikovanou PAS. Spánkovým dotazníkom (CSHQ) sme hodnotili prevalenciu, typ a závažnosť spánkových porúch. Preukázali sme znížený aMT6s/kreatinín v rannej vzorke moču, ktorá odzrkadľuje nižšiu nočnú produkciu melatonínu u detí s PAS. Koncentrácie aMT6s/kreatinín v popoludňajšom moči detí s PAS boli priemerne 6,8 krát nižšie než v rannom, zatiaľ čo v kontrolnom súbore bol rozdiel 12,5 násobný, čo naznačuje nižšie nočné zvýšenie hladín melatonínu. Významnú koreláciu medzi zníženým vylučovaním melatonínu a poruchami spánku, ako aj príznakmi základného ochorenia sme nepotvrdili. Na základe spánkového dotazníka sme preukázali jednoznačne vyššiu prevalenciu spánkových porúch u detí s PAS v porovnaní so zdravou populáciou.

Abstrakt práce

Mentálna anorexia a kostný metabolizmus u detí

MUDr. Alžbeta Čagalová

Školiteľ: prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc.

Pracovisko: Detská klinika LF UK a NÚDCH Bratislava

Abstrakt: Úvod: Mentálna anorexia v období detstva a adolescencie nepriaznivo ovplyvňuje mineralizáciu a štruktúru kosti a narúša synchronizáciu procesov budovania maxima kostnej hmoty. Znížená denzita kostného minerálu patrí k častým komplikáciám mentálnej anorexie. Ciele: Zhodnotiť vplyv mentálnej anorexie na rastúci skelet. Pacienti a metódy: V súbore 65 dievčat s mentálnou anorexiou vo veku 10 až 18 rokov sme hodnotili vek, trvanie ochorenia a amenorey, antropometrické údaje, BMI, laboratórne parametre kostného metabolizmu v sére (Ca, P, ALP, 25-OH vitamín D, osteokalcín, CTx, P1NP) a v moči (Ca, index Ca/kreatinín), ako aj hormonálny profil (iPTH, LH, FSH, estradiol, kortizol, IGF-1, GH). Duálnou röntgenovou absorpciometriou sme vyšetrili denzitu kostného minerálu v oblasti lumbálnej chrbtice a celotelové meranie denzity bez zachytenia hlavy. Súbor pacientok sme rozdelili do dvoch skupín podľa Z skóre BMI (Z-skóre BMI > -2SD, Z-skóre BMI ≤ -2SD) a analyzované parametre sme porovnali medzi skupinami. Na štatistické vyhodnotenie sme použili štatistický softvér IBM SPSS. Výsledky: Pozorovali sme signifikantne nižšie koncentrácie fosforu, markerov kostnej formácie, gonadotropínov (LH, FSH), estradiolu, IGF-1 a vyššie sérové koncentrácie kortizolu u anorektičiek so Z-skóre BMI ≤ -2SD. Nízka denzita kostného minerálu (Z-skóre BMD ≤ -2SD) bola prítomná u 13 anorektičiek (20%). Potvrdili sme korelácie analyzovaných hormónov s markermi kostného metabolizmu a denzitou kostného minerálu. Hlavným prediktorom nízkej denzity kostného minerálu v oblasti lumbálnej chrbtice bolo Z-skóre BMI, trvanie sekundárnej amenorey a nedostatok vitamínu D.

Abstrakt práce

Matrixová metaloproteináza 9 (MMP-9) v populácii slovenských detí s poruchami autistického spektra

Mgr. Marta Husseinová

Školiteľ: doc. MUDr. Jana Radošinská, PhD.

Pracovisko: Fyziologický ústav LF UK v Bratislave

Abstrakt: Poruchy autistického spektra (PAS) sú centrom mnohých výskumov, nakoľko ich etiopatogenéza nie je známa. Viaceré prevažne animálne experimenty poukázali na to, že matrixové metaloproteinázy (MMP), a najmä MMP-9, môžu byť v etiopatogenéze PAS zapojené. MMP predstavujú skupinu proteáz, ktoré sú dôležité pri degradácii a remodelácii extracelulárneho matrixu. MMP-9 degraduje proteíny medzibunkovej hmoty, zohráva významnú úlohu pri mnohých ochoreniach, ako aj pri vývoji CNS, neurogenéze a neuroinflamácii. Cieľom nášho experimentu bolo porovnanie hladín MMP-9 medzi deťmi s PAS a neurotypickými deťmi a korelácia hladín MMP-9 v populácii slovenských detí s PAS so stupňom klinického postihnutia a s hladinami vybraných cytokínov. Diagnostika detí prebiehala v Akademickom centre výskumu autizmu na Fyziologickom ústave LF UK v Bratislave. Na základe diagnostických metód každé dieťa získa isté bodové skóre, ktoré poukazuje na závažnosť symptomatológie. Koncentráciu MMP-9 sme stanovili v plazme u 138 detí s PAS a 14 neurotypických detí komerčne dostupnými ELISA súpravami. Zistili sme, že faktor veku ani pohlavia nepreukázal signifikantnú závislosť s MMP-9. Významné korelácie s jednotlivými položkami závažnosti symptomatológie boli klinicky nekonzistentné. Cytokíny vykazovali pozitívne korelácie, čo potvrdzuje prepojenie MMP-9 a zápalovej signalizácie u detí s PAS. Skupina neurotypických detí preukázala signifikantne nižšie hladiny MMP-9 v porovnaní so skupinou s PAS. Naša exploratívna štúdia ukázala veľký rozptyl v hladinách MMP-9 v oboch experimentálnych skupinách. Hladiny MMP-9 ale nereprezentujú mieru PAS symptómov, ani mieru závažnosti klinického postihnutia. Môže to byť spôsobené malou vzorkou detí, ale aj tým, že hladiny MMP-9 sme merali v plazme, pričom doterajšie experimenty hovoria o MMP-9 priamo v mozgu.

Abstrakt práce

Aktívna liečba previabilného odtoku plodovej vody – amniopatch ako liečebná alternatíva zlepšujúca perinatálne výsledky

MUDr. Martin Alföldi

Školiteľ: doc. MUDr. Vladimír Ferianec PhD.

Pracovisko: II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UNB v Bratislave

Abstrakt: Spontánny, previabilný, predčasný, predtermínový odtok plodovej vody (previable sPPROM) predstavuje z prognostického hľadiska veľmi závažný stav zaťažený vysokou mierou perinatálnej morbidity a mortality. Terapeutické možnosti sú na väčšine pracovísk obmedzené na podanie antibiotickej profylaxie s eventuálnou kortikoidnou prípravou pľúc plodu. Daný postup prináša zmiešané výsledky pričom miera krátkodobej úspešnosti je posudzovaná podľa dĺžky obdobia od odtoku plodovej vody do pôrodu plodu resp. abortu, tzv. latency period interval PPROM – pôrod (LP PPROM - pôrod) a ukazateľmi perinatálnej morbidity a mortality. Alternatívu v prípade takto komplikovaných tehotností prináša ich aktívny manažment vo forme transabdominálneho, intra-amniálneho podávania kryoprepicátu a trombocytov – amniopatch (AP). Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť terapeutickú úspešnosť AP s poukázaním na jeho možný pozitívny vplyv v prípade nasledujúcich veličín: Latency period previable sPPROM – pôrod/potrat (LP), Survival rate after discharge (SR after discharge), Mortality rate after delivery (MR after delivery). Výsledky nášho súboru pacientiek po AP sme porovnali s obdobnými prácami z dostupnej svetovej literatúry a rozsiahlou publikovanou meta-analýzou pacientiek s previable sPPROM manažovaných expektačne. Na základe zistených výsledkov sme preukázali bezpečnosť metódy, skutočnosť, že AP štatisticky signifikantne predlžuje LP, SR after discharge a proporcionálne znižuje MR after delivery a postulovali tézu o jeho možnom anti-infekčnom pôsobení.

Abstrakt práce

Korelácia konzistencie tkaniva intrakraniálnych meningeómov s ich zobrazením magnetickou rezonanciou.

MUDr. Alexander Lysak

Školiteľ: doc. MUDr. Andrej Šteňo, PhD., MPH

Pracovisko: Neurochirurgická klinika LF UK a UNB Bratislava, pracovisko Kramáre

Abstrakt: Úvod: Meningeómy tvoria 20 % mozgových nádorov, vo väčšine sú benígne a vykazujú pomalý rast. Ich konzistencia, verifikovaná intraoperačne, býva variabilná – od mäkkých tumorov, ktoré sa dajú odsávať konvenčnou mikrochirurgickou odsávačkou, až po extrémne tvrdé nádory, ktoré sa dajú odstrániť len strihaním ostrými nožnicami. Konzistencia meningeómov môže ovplyvňovať dĺžku ich resekcie a tým ovplyvňovať dĺžku samotnej operácie (1, 3, 6, 7) a zároveň aj ich resekabilitu - tvrdé nádory, ktoré infiltrujú kriticky dôležité mozgové resp. cievne štruktúry sa častokrát nedajú odstrániť úplne a preto časť nádoru musí byť v takýchto prípadoch nezriedka ponechaná. Spoľahlivá predikcia konzistencie meningeómov by mohla významne ovplyvniť plánovanie operačnej taktiky (napr. odhadnutie dĺžky operácie, odhadnutie radikality, rizikovosti resekcie atď.), v niektorých prípadoch by dokonca mohla viesť k nechirurgickým liečebným postupom alebo zmeny operačnej taktiky a plánovania operačného prístupu. Donedávna boli možnosti predikcie konzistencie meningeómov na základe predoperačných zobrazovacích vyšetrení nejednoznačné a výsledky jednotlivých vedeckých prác sa líšili. V súčasnej svetovej literatúre sa objavujú nové publikácie informujúce o pomerne spoľahlivej korelácii niektorých sekvencií predoperačného zobrazenia meningeómov na magnetickej rezonancii (MR) s ich konzistenciou verifikovanou počas operácie. Cieľom našej štúdie je prezentácia prvotných výsledkov – korelácie pomeru intenzity grafického znázornenia meningeómov na predoperačných T2-vážených MR sekvenciách s ich konzistenciou verifikovanou počas operácie.