59. fakultná konferencia Študentskej vedeckej odbornej činnosti - Sekcia neurologicko-chirurgická

Abstrakt práce

Chirurgický manažment pacientov s hyperkalcitonínemiou

Peter Budaváry

Školiteľ: MUDr. Róbert Králik, PhD.

Pracovisko: Klinika onkologickej chirurgie OÚSA a LF UK

Abstrakt: ÚVOD: Hyperkalcitonínemia predstavuje abnormálne zvýšenú hladinu kalcitonínu v krvi nad fyziologickú hodnotu, pričom existuje široké spektrum etiologických faktorov, ktoré sa môžu podieľať na jej vzniku. Medzi najčastejšie z nich patrí medulárny karcinóm (MTC) – zriedkavo sa vyskytujúci zhubný nádor ŠŽ (3 – 8 % zo všetkých zhubných nádorov ŠŽ), ktorý predstavuje samostatnú biologickú entitu so značne odlišnou histologickou charakteristikou, dostupnými terapeutickými možnosťami a prognózou. CIEĽ PRÁCE: Zistiť koreláciu medzi zvýšenou hladinou kalcitonínu v krvi a histologickým nálezom v bioptických vzorkách odobratých z nádorového tkaniva ŠŽ. MATERIÁL A METODIKA PRÁCE: Retrospektívna analýza súboru 43 pacientov operovaných pre nezhubné nádory a iné nešpecifické choroby štítnej žľazy v časovom horizonte od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2017 na KOCh OÚSA. Údaje sme štatisticky spracovali podľa nasledujúcich kritérií – vek, pohlavie, predoperačná hladina kalcitonínu, výsledok kalciového stimulačného testu, druh operácie ŠŽ, výsledok definitívnej histológie, kontrolné hladiny kalcitonínu. VÝSLEDKY: V skupine pacientov s negatívnym histologickým nálezom (29) bol medián predoperačných hladín kalcitonínu 12,8 pg/ml, s CCH (9) 11,6 pg/ml a MTC (5) 48,0 pg/ml. ZÁVER: Zo zistených výsledkov vyplýva, že pri hladinách kalcitonínu nižších ako 10 pg/ml sa MTC nevyskytuje, ďalej pri hladinách v rozmedzí 10 – 40 pg/ml je prítomnosť MTC pravdepodobná, preto sa v rámci diferenciálnej diagnostiky využíva kalciový stimulačný test, ktorý je pre stanovenie definitívnej diagnózy jednoznačne prínosom, a nakoniec, hladiny kalcitonínu vyššie ako 40 pg/ml s určitosťou svedčia pre prítomnosť MTC.

Abstrakt práce

Antiepileptiká tretej generácie v prídavnej liečbe u nekontrolovanej fokálnej epilepsie

Jaroslav Meluš

Školiteľ: doc. MUDr. Gabriela Timárová, PhD

Pracovisko: II.neurologická klinika LFUK a UNB, Bratislava, pracovisko Nemocnica ak. L.Dérera, Limbová 5, 83305 Bratislava

Abstrakt: Súčasné možnosti farmakoterapie epilepsie napriek existencii 26 antiepileptík zostávajú limitované. Približne tretina pacientov s epilepsiou, a to predovšetkým pacientov s fokálnou epilepsiou, zostáva rezistentná na farmakologickú liečbu. Potreba nových antiepileptík zostáva aktuálna. Retrospektívna analýza prospektívneho sledovania účinnosti a bezpečnosti antiepileptík tretej generácie (lacosamid (LCS)-50 pacientov, eslicarbazepin (ESC)-23 pacientov, perampanel (PER)-83 pacientov a brivaracetam (BRV)-68 pacientov) v prídavnej liečbe u nekontrolovanej parciálnej epilepsie po 12 mesiacoch od nasadenia a nepriame porovnanie účinnosti a bezpečnosti týchto nových AED. LCS retention rate (RR) bol 58%, responder rate (RsR) bol 48%, bezzáchvatovosť (SF) dosiahli 11%, ESC RR bol 48% , RsR 30% , SF 9%, PER RR bol 67,4% , RsR 47%, SF 24,1%, BRV RR 75%, RsR 29,4%, SF 11,8%. Vysadené u LCS 42%, ESC 52%, PER 32,6%, BRV 25%. Zistili sme, že najvyšší RR má BRV pre najlepšiu tolerabilitu, čo koreluje s poznatkami, že najlepšie tolerované antiepileptiká sú SV2A blokátory. LCS a ESC dosiahli horšie parametre, čo môže súvisieť s tým, že sa jedná o blokátory Na kanála, a takýto mechanizmus účinku je častý aj u starších antiepileptík. Ako druhý najlepšie tolerovaný liek bol PER , pričom najvyššiu efektivitu vykazoval práve PER s RsR 47% a až 24,1% pacientov bez záchvatov, čo môže byť v súvislosti s jeho novým a jedinečným mechanizmom účinku, ktorý pred ním v epileptológii nebol k dispozícii – PER je nekompetitívny antagonista AMPA receptoru. Antiepileptiká tretej generácie sú nesporným prínosom v liečbe nekontrolovanej epilepsie a majú schopnosť znížiť podiel farmakorezistentnej epilepsie.

Abstrakt práce

Impulzívne poruchy pri Parkinsonovej chorobe

Stella Mányová

Školiteľ: MUDr. Jana Martinková, PhD.

Pracovisko: II. neurologická klinika LFUK a UN Bratislava

Abstrakt: Impulzívne poruchy (IP) sú heterogénnou skupinou osobnostných a behaviorálnych porúch, charakterizovaných prítomnosťou repetitívnych vzorcov v správaní. Schopnosť jedinca zhodnotiť potenciálne riziká či dôsledky vlastných rozhodnutí je tu neadekvátna, pričom až vykonanie konkrétnej kompulzie zmierni sprievodnú úzkosť a jedincovi prináša úľavu a satisfakciu. Impulzívne poruchy nepriaznivo zasahujú do rôznych oblastí života pacienta aj jeho okolia. Ich prevalencia v populácií pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCH) sa odhaduje na 13,6%. Nakoľko v súčasnosti nie je realizovaný žiaden efektívny skríning IP, pacienti v dispenzárnych neurologických ambulanciách diagnostike týchto porúch vo vysokej miere unikajú. Vo svete bolo, doposiaľ, zrealizovaných niekoľko štúdií, ktoré potvrdili vzťah dopaminergnej substitučnej terapie – DST, k výskytu impulzívnych porúch u pacientov s Parkinsonovou chorobou. Cieľom našej práce bolo túto kauzalitu, predovšetkým, overiť a súčasne stanoviť prevalenciu IP aj v menej zastúpenej populácií pacientov s diagnózou atypického parkinsonizmu alebo tiež Parkinson-plus syndrómu (PPS). Prostredníctvom aplikácie dotazníka QUIP v našej kohorte, sme zisťovali adekvátnosť jeho využitia v klinickej praxi, ako pomocného diagnostického nástroja pre záchyt IP u pacientov s parkinsonským syndrómom. V našom 35-člennom súbore (20 mužov a 15 žien), sme detegovali výskyt IP u 15 pacientov, t.j. u 42,86%. Hodnota celkovej dennej dávky dopaminergnej terapie bola u skupiny pacientov s pozitívnou osobnou anamnézou IP takmer 2-krát vyššia ako v prípade pacientov bez týchto porúch (1665,31 mg ± 1052,41 resp. 853,05 mg ± 500,91). Naša práca tiež naznačila významný vzťah výskytu motorických komplikácií PCH indukovaných DST súčasne s IP. Zo sledovaného spektra porúch sme najvyššiu prevalenciu zaznamenali v prípade pundingu - 26%.

Abstrakt práce

Abscesy u detí v oblasti hltana a krku

Natália Macejová

Školiteľ: MUDr. Ivana Matejová MUDr. Irina Šebová, CSc., MPH

Pracovisko: Detská ORL klinika LF UK a NÚDCH v Bratislave

Abstrakt: Abstrakt Cieľ: Abscesy sa môžu nachádzať v rôznych oblastiach hlavy a krku. Včasná diagnostika abscesov chráni pacientov pred ich ďalším šírením v okolitom tkanive a zabránení vzniku komplikácii. Identifikácia pôvodcu abscesu je dôležitá z hľadiska správne zvolenej antibiotickej terapie, ktorá nasleduje po chirurgickej incízii a drenáži abscesu. Dôležité je zameranie sa na antigén Streptococcus pyogenes, keďže patrí medzi častých pôvodcov abscesov u detí. Metódy: Retrospektívna analýza pacientov vo veku 0 - 18 rokov + 364 dní s diagnózou abscesu v oblasti hltana a krku (peritonzilárny, parafaryngeálny, retrofaryngeálny, zabscedovaná lymfatická uzlina krku) v priebehu rokov 2015-2019. Výsledky: Celkovo bolo diagnostikovaných 189 pacientov s abscesom v oblasti hltana a krku. Najčastejším typom abscesu bol peritonzilárny (59,3%). Medzi najčastejšie symptómy, ktoré sa vyskytli patria zvýšená teplota (67,2%), bolesť hrdla (67,2%), sťažené prehĺtanie (40,2%), znížený perorálny príjem (37%), tortikolis (28%), trizmus (27,5%), opuch krku (24,3%) a otalgia (18%). Všetci pacienti podstúpili chirurgickú liečbu a následne im bola podaná intravenózna antibiotická terapia. Zo získaných vzoriek bolo izolovaných 9,5% antigénu Streptococcus pyogenes a rovnako 9,5% Stapfylococcus aureus, anaeróbnych baktérii bolo izolovaných 7,9%. Najčastejšie bola podávaná monoterapia (92,1%). Z cefalosporínových antibiotík boli podané cefuroxim (9,5%), ceftizoxím (9%), cefotaxim (5,3%) a ceftriaxon (1,1%), ďalej boli podané klindamycín (15,3%) a amoxicilín s inhibítorom betalaktamázy (43,9%). Záver: Ak sa u pacienta vyskytnú príznaky ako opuch krku alebo rezistencia na krku, tak absces v oblasti hltana a krku by mal byť vždy zahrnutý v diferenciálnej diagnóze.