11/2003 ADHD - liečba a rehabilitácia poruchy

Celoslovenská vedecká pracovná schôdza pod záštitou dekana LF UK a riaditeľa DFNsP v Bratislave

12.11.2003, SÚZA MZV SR, Drotárska cesta, Bratislava

Venované 80. narodeninám primára MUDr. Ľudovíta Entnera

Organizátori: 

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

OZ Duševné zdravie detí

Program

Úvodné prednášky:

 

1. Šuba J. / KDP DFNsP, Bratislava / : ADHD – úvod do problematiky

 

2. Drobná E. / SZU, Bratislava / : Pre a perinatálne faktory pri ADHD

 

3. Košč M. / Trnavská univerzita, Trnava / : Perspektíva pacientov s ADHD v dospelosti

 

4. Laznibatová J. / CMND, Bratislava / : Prejavy hyperkinézy u nadaných detí

 

 

Terapia a rehabilitácia ADHD

Koordinátori : Garajová E., Košč M., Ondrejka I.

 

 

5. Ondrejka, I., Drímalová, M. / Psychiatrická klinika UK JLF a MFN, Martin / : Naše možnosti psychofarmakoterapie hyperkinetickej poruchy a syndrómu

 

6. Garajová E. / Pedopsych. amb., Prievidza / : Hyperkinetická porucha v ambulancii pedopsychiatra

 

7. Vrabcová M. / Detské fyziatricko – rehabilitačné odd., MFN, Martin / : Skúsenosti s nepokojnými deťmi v ranom veku

 

8. Trebatická J., Sivoňová M., Škodáček I., Šuba J., Kopasová S., Ďuračková Z. / KDP DFNsP, Bratislava, Ústav lekárskej chémie a biochémie LF UK, Bratislava / : Možnosti ovplyvnenia ADHD prírodnými antioxidantmi

 

9. Rosenbergerová T., Luščaková V. / Pedopsychiatrická amb., Košice / : Medikamentózna a psychoterapeutická intervencia ADHD

 

10. Činovský K. / KDP DFNsP, Bratislava /: Psychologické súvislosti liečby ADHD

 

 

 

Satelitné sympózium Janssen-Cilag – „Nové možnosti liečby ADHD“

Chairman sympózia: Šuba J.

 

1. ADHD – súčasný stav liečby versus odporučené algoritmy

MUDr. Ján Šuba, Bratislava

 

2. Concerta – nová technológia v liečbe ADHD

Mgr. Juraj Gašperík – Janssen-Cilag

 

3. Praktické skúsenosti liečby ADHD metylphenidátom

MUDr. Terézia Rosenbergerová, Košice

 

 

 

Komorbidita a problém addikcie u ADHD

Koordinátori : Škodáček I., Kresánek J.

 

 

11. Kopasová S., Šuba J. : / KDP, Bratislava / : ADHD a bipolárna porucha

 

12. Slováková D., Hradečná Z. / KDP, Bratislava / : ADHD - nedostatok intimity

 

13. Šuba J., Kopasová S., Hradečná Z., Trebatická J. / KDP-DFN, Bratislava / : Diagnostika, komorbidita a terapeutické prístupy v liečbe ADHD za 10 ročné obdobie na KDP

 

14. Škodáček I. / KDP-DFN, Bratislava / : ADHD – výskyt CAN syndrómu a addikcie

 

15. Kresánek J., Plačková S. Furková K. / SZU, Bratislava / : Rizikové faktory drogovej závislosti u detí a dospievajúcich

 

 

 

Diskusné fórum na tému : Kvalita starostlivosti o deti s ADHD

 

 

 

Sekcia posterov:

 

1. Katrlíková E., Kopasová S. / KDP, Bratislava / : Impulzivita a agresivitau detí s ADHD – ako ich zvládať ?

 

2. Tomagová, M., Ondrejka, I.*, Drímalová, M., Gašová, E.*/ UK JLF, Martin, *Psychiatrická klinika UK JLF a MFN, Martin /: Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s hyperkinetickou poruchou z aspektu štandardizácie

 

3. Hollá, G., Ondrejka, I. /Psychiatrická klinika UK JLF a MFN, Martin / : Význam psychodiagnostiky v diferencovaní hyperkinetickej poruchy a porúch správania

 

4. Tomášek I., Činčurová A., Miková K. / KDP, Bratislava / : Liečebný proces v podmienkach oddelenia detskej psychiatrie

 

5. Miertová, M., Ondrejka, I.*, Gašová, E.*/UK JLF v Martine,* Psychiatrická klinika UK JLF a MFN Martin /: Príspevok ošetrovateľstva k hyperkinetickej poruchy

 

6. Bulánková K. / Pedopsychiatr. amb., Bratislava-Petržalka / : Kazuistka uspešnej liečby ADHD v ambulantných podmienka

 

7. Dočolomanská D., Šimková M. / KDP, Bratislava / : Kongruencia a akceptácia v kontakte s pacientom s ADHD

 

8. Buranová I. / KDP, Bratislava / : Poruchy vývinu reči u pacientov s ADHD na ambulancii KDP

 

9. Mučková A., Baranovičová K., / KDP, Bratislava, PNPP, Pezinok / : ADHD a špecifické poruchy školských schopností

 

10. Činčurová A., Buranová I., Mučková A. / KDP, Bratislava / Hyperkinetický syndróm u autistického jedinca

Zborník abstraktov:

 

HKP / ADHD – úvod do problematiky

Šuba J.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LF UK Bratislava

 

 

Aj napriek postupnému zbližovaniu klasifikačných systémov MKCH-10 a DSM-IV pretrvávajú v kapitolách, venovaných detskej psychiatrii, rozdiely. V klasifikácii DSM-IV, v diagnostike ADHD, sú akceptované aj symptómy vyskytujúce sa len v oblasti pozornosti, hyperaktivity alebo impulzivity samostatne. V tejto klasifikácii je možné diagnostikovať úzkostné poruchy a poruchy nálady ako komorbidné. DSM-IV rozlišuje subtypy ADHD - subtyp s prevahou poruchy pozornosti ( s výskytom 20-30%), subtyp s prevahou hyperaktivity-impulzivity (s výskytom menej ako 15%) a najčastejšie sa vyskytujúci kombinovaný subtyp ADHD (s výskytom 50-75%)/1/.

 

MKCH-10 vyžaduje pri diagnostike hyperkinetických porúch F90 symptómy prítomné vo všetkých relevantných symptómových klastroch - nepozornosť, hyperaktivita, impulzivita. Úzkostné poruchy a poruchy nálady nie je možné diagnostikovať s dg. F 90 /1/.

 

Frekventne uvádzaný pomer výskytu ADHD u chlapcov a dievčat 4:1, je v súčasnosti spochybňovaný. Dievčatá sú pravdepodobne najviac reprezentované subtypom s predominantnou poruchou pozornosti, čo častejšie vedie k poddiagnostikovaniu a neliečeniu poruchy.

 

Napriek uvedeným klasifikačným rozdielom celosvetovo panuje zhoda, že ide o zhodný behaviorálny prejav s heterogénnou etiológiou. Dnes je celosvetovo akceptovaný neurobiologický podklad poruchy a posledné výskumy dokladujú, že u časti jedincov sa jedná o geneticky podmienenú poruchu. Súčasné zobrazovacie metódy dokumentujú časté podobné abnormality štruktúr mozgu, znížený prietok krvi a nižšiu metabolickú aktivitu vo prefrontálnych, frontálnych a limbických oblastiach.

 

Castellanos a kolektív /2/ poukazuje na fakt, že výsledky 18 MRI štúdií pacientov s ADHD zhodne dokumentujú asymetriu nucleus caudatus, zmeny veľkosti a tvaru corpus callosum, menšiu pravú frontálnu kôrovú oblasť a menšie pravé bazálne gangliá.

 

V súčasnosti prevláda trend diagnostikovať hyperkinetickú poruchu s poruchou pozornosti / ADHD aj v dospelom veku. Všeobecne je udávané pretrvávanie symptómov do dospelosti u 60% jedincov. Celosvetovo je akceptovaná liečba stimulanciami v detskom veku je prezentovaná ako opodstatnená aj v dospelosti.

 

Záver : Hyperkinetická porucha / ADHD je neurobehaviorálna porucha s komplexnou etiológiou, neurobiologickou bázou a významnou genetickou zložkou. Ovplyvňuje milióny detí a dorastencov na celom svete. Pretrváva počas adolescencie a dospelosti vo vysokom percente prípadov. Môže mať negatívny dosah na mnohé oblasti fungovania jedinca. Adekvátna liečba poruchy môže výrazne ovplyvniť kvalitu života dieťaťa a dospelého s touto poruchou.

 

Kľúčové slová : MKCH-10/DSM-IV, hyperkinetická porucha/ADHD, neurobiologický substrát, liečba

 

Literatúra :

 

1. Swanson M., Sergeant A., Taylor E., et al. : Attention-deficit hyperactivity disorder and hyperkinetic disorder. Lancet, 1998, 351, s 429-433.

 

  1. Castellanos FX, et al.: Developmental Trajectories of Brain Volume Abnormalities in Children and Adolescents With Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder JAMA. 2002; vol. 288, s.1740-1748

 

 

 

Pre a perinatálne faktory pri ADHD(Attention deficit hyperaktivity disorders)

Drobná H., Chovancová D., Huttová, M.,

Novorodenecká klinika M. Rusnáka SZU, FNsP sv. Cyrila a Metoda, Bratislava

 

 

O tom, ako sa bude dieťa po príchode na svet vyvíjať, či sa stane harmonickým a zdravým členom spoločnosti sa do istej miery rozhoduje už pred narodením. Najzraniteľnejším obdobím vývinu mozgu je obdobie perinatálne, kedy sa realizujú rast a spojenia neurónov, vytvára sa neuroglia a prebieha myelinizácia. Nakoľko mozog má vysoké energetické nároky a minimálne zásoby energie, obzvlášť citlivo reaguje na hypoxické inzulty, nedostatok výživy, infekcie a toxické látky. Klinická expresia poškodenia mozgu závisí od intenzity inzultu, čase expozície a schopnosti prestavby poškodeného tkaniva. (6)

 

Predpokladanými príčinami vzniku ADHD sú anatomické a funkčné odchýlky štruktúr CNS, podmienené geneticky alebo získané počas včasného vývoja jedinca a podieľajúce sa na zpracovaní informácií, ich analýze, posudzovaní a odpovedi organizmu.

 

V prenatálnom a perinatálnom období sa podieľajú na vzniku a vývoji tejto poruchy mnohé faktory, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť rast a vývoj plodu. Už z rodinnej anamnézy vyplývajú riziká možných genetických vplyvov. (6) V priebehu tehotenstva môžu s ADHD súvisieť, celkové ochorenia matky, poruchy placentácie, ochorenia získané počas gravidity, poruchy výživy matky, infekčné ochorenia, chronická hypoxia plodu a abusus psychoaktívnych látok. Vysoký výskyt ADHD je popisovaný u novorodencov, ktorí sa narodili matkám závislým od heroínu. Tiež abúsus drog s teratogénnym účinkom (alkohol, nikotín, kokain, toluén, amfetamíny, metamfetamíny, benzodiazepíny) súvisí s jeho vznikom.(5) Komplikácie počas pôrodu, ako hypoxia a pôrodný traumatizmu, ale aj postnatálne komplikácie nezrelosť, fetálna hypotrofia, posthypoxický syndróm, respiračné problémy, závažné infekcie, metabolické poruchy, hyperbilirubinémia, kŕče a neadekvátna výživa predstavujú vysoké riziko poškodenia CNS jedinca.

 

Rozsiahle pokroky v neonatológii v poslednom desaťročí umožňujú prežívať aj veľmi chorým a extrémne nezrelým novorodencom. Predčasne narodené deti sú vo zvýšenej miere vystavené riziku poškodenia mozgu - čím je dieťa nezrelšie, tým je toto ohrozenie väčšie. Modernejší pohľad na typy poškodenia mozgu novorodencov rozdeľuje toto poškodenie na WMD - white matter disease „poškodenie bielej hmoty mozgu“ (PVL,ischemický a hemoragický infarkt ), krvácanie do neparenchýmových oblastí (germinálnej matrix, plexus chorioideus ) a lézie iných oblastí (cerebellum, bazálne gangliá a pod. ) (3)

Morfologické zmeny, ktoré vznikajú následkom infekcie, ischémie, hypoxie a krvácania sú príčinou porúch v rôznych oblastiach vývinu (motorickej, kognitívnej, rečovej alebo v oblasti učenia, správania alebo pozornosti). Medzi vlastným poškodením CNS a objavením sa následnej psychomotorickej alebo behaviourálnej poruchy môže uplynúť aj dlhšie obdobie latencie. Najmä pri minimálnych zmenách sa následky môžu prejaviť často až v školskom veku. (2)

 

Cerebrálna paréza je najzávažnejšou formou psychomotorickej retardácie, vyskytuje sa u detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g asi v 20%, v skupine detí s hmotnosťou medzi 1 500-2 500g v 6-8%. 4-8% detí môže mať mentálnu retardáciu. 15-20% detí s VNPH s normálnou inteligeniou (IQ nad 84) majú oneskorený vývin reči a ťažkosti so slovnou zásobou. (6, 4) Poruchy v rannom detstve súvisia s poruchami zraku, sluchu, kontroly pokoja a aktívneho stavu a autonómnej regulácie. Neurobehaviourálne problémy zväčša narastajú. Prejavujú sa poruchami pozornosti, hyperaktivitou. Aj u adolescentov pozorujeme dráždivosť, frustrovanosť, neposlušnosť, strach, slabú motiváciu a poruchy spánku. Ťažkosti sa stupňujú s klesajúcou hmotnosťou dieťaťa po narodení. Začiatok školskej dochádzky býva odrazom kvality perinatálnej starostlivosti. Nedonosené deti pri zaškolovaní mávajú ľahké poruchy učenia a pozornosti. Výraznejšie odchýlky sa týkajú najmä aritmetickým úkonov, porozumeniu čítaného textu, porúch jemnej motoriky, priestorového vnímania, reči a pamäte. Deti narodené s NPH mávajú horšie výsledky v matematike, čítaní a pravopise. Spĺňajú kritéria ADHD. Asi polovica nedonosených detí potrebuje špeciálne edukačné služby. inteligeniou (IQ nad 84) majú oneskorený vývin reči a ťažkosti so slovnou zásobou. (inteligeniou (IQ nad 84) majú oneskorený vývin reči a ťažkosti so slovnou zásobou. (4,6)

 

Výskyt ADHD v detí v školskom veku je 5-8%, pričom príznaky ADHD sa vyskytujú najmenej u 2% dospelej populácie. (7)

 

Na základe posledných štúdií sa ukazuje, že pri diagnostike ADHD by nám mohli pomôcť nové zobrazovacie metódy, napr. kvantitatívne morgfometrické MRI, MRI spektroskopia alebo špeciálny program 3D MRI. (1) Jemné štrukturálne odchýlky, ktoré zachytia tieto metodiky, iné zobrazovacie techniky nie sú schopné odhaliť. Hoci Americká pediatrická akadémia ako rutinné vyšetrenie mozgu u predčasne narodených detí MRI neodporúča, predstavuje MRI v rukách skúseného odborníka výhodnú zbraň na štúdium štruktúry mozgu plodu a novorodenca.

 

Záver:

 

Cieľom nášho príspevku je upozorniť na etiológiu poškodenia mozgu dieťaťa v pre a perinatálnom období. Zlepšenie prenatálnej starostlivosti, rozvoj diagnostiky poškodenia mozgu a tímová spolupráca viacerých odborníkov je bezpodmienečne potrebná pri diagnostike ADHD. Využitím špeciálnych diagnostických a liečebných postupov v spolupráci s detskými psychiatrami a psychologickým poradenstvom bude možné prognózu pacientov s ADHD zlepšiť.

 

Literatúra:

 

1. Huppi, E. et al.: 3D MRI of brain in preterm neonates, prednáška Recent Advances in Neonatal Medicine , Wurzburg, 18.-20.október 2002

 

2. Jongmans, M., Mercuri, E., de Vries, L., Dubowitz, L., Henderson, S., E.: Minor neurological signs and perceptual-motor difficulties in prematurely born children. Arch Dis in Child, 76, 1997, 1, s.F9-F14.

 

3. Leviton, A., Paneth, N.: White matter damage in preterm newborns - an epidemiologic perspective. Early Hum. Dev., 24, 1990, s. 1-22.

 

4. Olsen, P., Vainionpää, l., Pääkko, E., Korkman, M., Pyhtinen, J., Järvelin, M-R.: Psychological findings in preterm children related to neurologic status and magnetic resonance imaging. Pediatrics, 102, 1998, 2, s. 329 – 336.

 

5. Ornoy, A., Segal, J., Greenbaum C.,Bar-Hamburger, R.: The psychological and neurodevelopmental evolution, from birth to early school age, of children born to drug-adicted parents raised in different enviroments. In: Pregnancy and Drug Misuse Update 2000,Concil of Europe Publishing, Cedex, Strasbourg, 2000, s. 189 – 201.

 

6. Volpe, J., J.: Hypoxic-ischemic encephalopathy: Clinical aspects. In: Neurology of the Newborn. 3 vyd. Philadelphia, WB Saunders 1995, s.279-313.

 

7. Uhlíková, P., Paclt I., Hellerová P.: ADHD v dospělosti. Psychiatrie, 7, 2003, Supplementum, s.135 – 136.

 

8. Vries de, L., S., Dubowitz, L., M., S., Dubowitz, V., Pennock, J., M.: Color atlas of brain disorders in the newborn. 1. Vyd. Chicago , Year Book Medical Publishers Inc. 1990, s.1999.

 

 

 

Prejavy hyperaktivity u nadaných detí

Laznibatová J.

Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, Bratislava

 

 

Odborné poznatky dnes už jednoznačne potvrdzujú, že nadanie sa netýka len výkonových charakteristík, ale zasahujú celú osobnosť nadaného jedinca. Rovnako je známe, že vývin nadaných detí nebýva plynulý, rovnomerný, ale že sú tu prítomné vývinové asynchrónie a istá skokovitosť, nepravidelnosť vývinu.

 

Čo sa týka osobnostných prejavov, je možné u nadaných detí zaregistrovať veľmi široké spektrum a to od individualizmu, uzavretosti, sociálnej plachosti, introverzie, cez primerané reagovanie, cez zvýšenú senzibilitu, afektivitu, až po hyperaktivitu a s tým súvisiace prejavy poruchy koncentrácie, nesústredenosť, neadekvátne reakcie.

 

V Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave je prevaha chlapcov a tieto prejavy sa vyskytujú v zvýšenej miere práve u nich. Preto je nevyhnutné robiť pedagogické a psychologické korekcie, pričom u niektorých detí sú i tieto nepostačujúce...

 

 

 

Naše možnosti psychofarmakoterapie hyperkinetickej poruchy a syndrómu

Ondrejka, I., Drímalová, M.

Psychiatrická klinika UK JLF a MFN v Martine

 

 

Retrospektívne z chorobopisov pacientov v detskom a dorastovom veku, ktorí boli hospitalizovaní na Psychiatrickej klinike UK JLF a MFN v Martine od januára 2000 do augusta 2003, sa zisťovala hyperkinetická symptomatika. Identifikovali sa primárne hyperkinetické symptómy v rámci diagnózy hyperkinetickej poruchy (F 90 podľa MKCh-10) vrátane jej psychiatrickej komorbidity a sekundárne hyperkinetické syndrómy, ktoré sú súčasťou psychopatologickej výstavby inej základnej psychickej poruchy. Zároveň sa zisťovalo, s ktorou psychofarmakoterapiou boli pacienti prepúšťaní do ambulantnej starostlivosti.

Hyperkinetické symptómy sa identifikovali v 182 prípadoch. Primárna hyperkinetická porucha sa diagnostikovala v 117 prípadoch a sekundárne hyperkinetické syndrómy v 65 prípadoch. Zistila sa vysoká psychiatrická komorbidita pri hyperkinetickej poruche (93,2 %). Rôznosť v spektre komorbídnych psychických porúch vyskytujúcich sa súčasne s hyperkinetickou poruchou tiež determinuje heterogénnosť psychofarmakoterapeutického prístupu k hyperkinetickej poruche. Pacienti boli častejšie prepúšťaní do ambulantnej liečby na monoterapii ako na kombinácii psychofarmák (66,7 % versus 33,3 %). V monoterapii sa najčastejšie ordinovali neuroleptiká alebo antidepresíva. V kombináciách sa podávali častejšie dve neuroleptiká, antidepresívum s neuroleptikom, neuroleptikum s valproátom, neuroleptikum s nootropikom a dve antidepresíva.

V prípade výskytu sekundárneho hyperkinetického syndrómu liečime primárnu psychickú poruchu. Chybne možno diagnostikovať a liečiť hyperkinetickú poruchu, najmä pri atypických obrazoch psychických porúch detského veku, keď v psychopatologickom obraze dominuje sekundárny syndróm. Predpokladajú sa spoločné etiopatogenetické mechanizmy primárneho a sekundárneho syndrómu a implicitne predpokladáme, že účinná liečba primárnej psychickej poruchy zlepší aj prejavy hyperkinetického syndrómu. Prítomnosť sekundárneho hyperkinetického syndrómu však do istej miery modifikuje voľbu terapie. Hyperkinetický syndróm sa vyskytoval najčastejšie pri schizofrénii, pervazívnych vývinových poruchách, mentálnej anorexii, Tourettovom syndróme, poruchách sociálnych vzťahov a emočných poruchách. Pri liečbe psychických porúch so sekundárnym hyperkinetickým syndrómom sa tiež častejšie uplatňovala monoterapia, predovšetkým neuroleptiká alebo antidepresíva, ako kombinácie psychofarmák (64,6 % versus 35,4 %). V kombináciách sa častejšie podávali dve neuroleptiká, dve antidepresíva, alebo neuroleptikum s antidepresívom.

V práci sa tiež diskutuje o novších alternatívach psychofarmakoterapie hyperkinetickej poruchy aj s ohľadom na vysoko prevalentné komorbídne psychické poruchy.

 

Kľúčové slová: hyperkinetická porucha, psychofarmakoterapia

 

 

Hyperkinetická porucha v ambulancii pedopsychiatra

Garajová, E.

Pedopsychiatrická a psychiatrická ambulancia, Prievidza

 

 

Analyzovaný je súbor 152 pacientov s hyperkinetickou poruchou, ktorí boli v období troch rokov /od septembra 2000 do augusta 2003/ najmenej jedenkrát vyšetrení v pedopsychiatrickej ambulancii Prievidza. Rozborom bolo zistené, že v polovici prípadov dôvodom na poukázanie ku pedopsychiatrickej konzultácii boli komorbídne poruchy, nie hyperkinetická porucha samotná, ako i skutočnosť, že len u 15 pacientov - prevažne v predškolskom veku- nebola prítomná žiadna komorbídna porucha. V sledovanom súbore sa najčastejšie vyskytovali emočné poruchy /42 pacientov/, tikové poruchy /40 pacientov/ a funkčná enuréza /36 pacientov/, časté boli aj poruchy správania s agresivitou /32 pacientov/. Vzhľadom na charakter poruchy a jej spojenie s edukačnými a adaptačnými problémami nevyhnutný je multidisciplinárny prístup vo vedení hyperaktívnych detí, pričom doménou pedopsychiatra ostávajú najmä komplikované stavy, vyžadujúce si okrem ovplyvnenia hyperkinetickej poruchy samotnej i komplexnú liečbu komorbídnych porúch.

 

 

 

Skúsenosti s nepokojnými deťmi v ranom veku na FRO MFN a ambulancii pre deti s perinatálnym rizikom pri Neonatologickej klinike MFN.

Vrabcová M.

Detské lôžkové Fyziatricko – rehabilitačné oddelenie MFN, Martin

 

Vplyv prenatálneho, perinatálneho a postnatálneho poškodenia mozgu na psychomotorický vývin. Predčasne narodené deti, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou- ohrozená skupina. Detská mozgová obrna – poruchy hybnosti, zvláštnosti v oblasti reaktivity, percepcie, správania. Prejavy v ranom veku : nepokoj, predráždenosť, poruchy spánku, prijímania potravy. Deti sú neuspokojené vo svojich základných potrebách. Postoje rodičov : pocity viny, obviňovanie, nespokojnosť, neschopnosť prijať dieťa také, aké je, obavy z rozmaznávania ( málo fyzických kontaktov ). Chyby vo výchove, možnosti nápravy, spolupráca obvodných pediatrov, neurológov.

 

 

Možnosti ovplyvnenia liečby ADHD prírodnými antioxidantmi

Trebatická J.a, Sivoňová M.b, Šuba Ja, Škodáček I.a, Kopasová S.a a Ďuračková Z.b

a Klinika detskej psychiatrie, LF UK, Úprkova 3, 833 40 Bratislava

b Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, LF UK, Sasinkova 2, 813 72 Bratislava

 

 

Hyperkinetická porucha – porucha aktivity a pozornosti (ADHD) je charakterizovaná skorým začiatkom a kombináciou nadmerne aktívneho, zle ovládaného správania s výraznou poruchou pozornosti a impulzivitou. Najnápadnejším behaviorálnym symptómom je hyperaktivita a impulzivita. Prevalencia je udávaná od 2 do 12%. Výskyt je častejší u chlapcov ako u dievčat, v pomere 6:2. Zvyčajná liečba spočíva vo farmakoterapii psychostimulanciami, ktorá vedie k promtnému zlepšeniu. Inými možnosťami voľby sú antidepresíva, prípadne neuroleptiká. V súvislosti s novými možnosťami liečby ADHD boli v odborných časopisoch publikované niektoré poznatky o účinku extraktu z kôry prímorskej borovice Pinus pinaster známy pod komerčným názvom Pycnogenolâ (Pyc).

 

Pyc je potravinový suplement (Horphag, Švajčiarsko), vyrábaný VULM Modra. Pyc je štandardná zmes pozostávajúca z bioflavonoidov (najmä dimérne prokyanidíny, monomérny katechín, epikatechín, taxifolín a malé množstvo fenolových kyselín). Pyc je silný antioxidant, vazorelaxant, antimutagén, inhibítor angiotensin-convertujúceho enzýmu, antikoagulant atď. Pyc stimuluje NOS, zvyšuje mikrocirkuláciu cez zlepšenie permeability kapilár. . .

 

Aj keď presný molekulový mechanizmus účinku Pyc v liečbe ADHD sa nepozná, posledne menované vlastnosti Pyc by mohli vysvetliť jeho terapeutický účinok.

 

Cieľom pilotnej štúdie bolo vyšetriť účinok Pyc na klinický a psychologický stav pacientov s ADHD. Okrem toho nás zaujímalo, či v patológii ADHD sa uplatňuje aj oxidačný stres.

 

V našej pilotnej dvojito–slepej a placebom kontrolovanej štúdii bolo doteraz zahrnutých 23 detí s ADHD priemerného veku 9.2 (6-13), ktorým sa podával 1 mesiac Pyc (1 mg/kg váhy denne) alebo placebo. Pacienti sa vyšetrili pred začiatkom liečby, mesiac po užívaní Pyc alebo placeba a následne mesiac po vysadení Pyc alebo placeba. Skupinu detí užívajúcich Pyc tvorilo 12 detí, z toho 10 chlapcov a 2 dievčatá, s priemerným vekom 9,5 roka. Druhú skupinu tvorilo 11 detí užívajúcich placebo, z toho 9 chlapcov a 2 dievčatá, s priemerným vekom 8,8 roka.

 

Pri vyšetrovaní pacientov sme sa zamerali hlavne na sledovanie klinických parametrov ako sú hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita formou dotazníkov a psychologického vyšetrenia. U pacientov sa sledovali zmeny na EEG a vybrané biochemické parametre charakterizujúce oxidačný stres (oxidačné poškodenie DNA, antioxidačný stav detí).

 

Výsledky: Prvotné výsledky pilotnej štúdie poukazujú na štatisticky významné zlepšenie niektorých symptómov ADHD po mesiaci liečby v skupine detí užívajúcich Pyc v porovnaní s výsledkami pred začiatkom podávania Pyc. V skupine užívajúceh placebo sa štatisticky významné zlepšenie nepreukázalo. Výsledky sa hodnotili dotazníkovou metódou CAP.

 

U pacientov s ADHD sa preukázalo zvýšené oxidačné poškodenie DNA. Po jednomesačnom podávaní Pycnogenolu sa oxidačné poškodenie DNA významne znížilo na rozdiel od placeba, pri ktorom sa pozitívny účinok na oxidačné poškodenie DNA neprejavil.

 

Záver:

 

1. Z prvých výsledkov pilotnej štúdie vyplýva, že oxidačný stres pravdepodobne hrá úlohu v patogenéze ADHD.

 

2. Výsledky našej štúdie poukazujú na pozitívny účinok PycnogenoluÒ pre pacientov s poruchou pozornosti a hyperaktivitou po jeho jednomesačnom podávaní.

 

Poďakovanie: Projekt je čiastočne finančne podporovaný Horphag Res., LTd, Ženeva , Švajčiarsko a VULM Modra, SR

 

 

 

Psychologické súvislosti liečby ADHD

Činovský K.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

V pilotnom výskume sme sledovali vzorku žiakov ZŠ vzhľadom k liečbe pycnogenolom. Overovali sme predpoklad účinnosti tohto lieku na intelektové schopnosti a správanie detí. Správanie bolo hodnotené posudzovacími škálami a testom intelektových schopností.

Zistili sme štatisticky významné pozitívne zmeny správania detí v školskom a domácom prostredí , ako aj zvýšenie niektorých intelektových funkcií. Rovnako boli zaznamenané súvislosti týchto funkcií na sociálne správanie. Liečba pycnogenolom v skúmanej vzorke ovplyvňovala súvislosť intelektových funkcií a správania v školskom a domácom prostredí.

 

 

 

Sympózium Janssen-Cilag

 

Súčasný stav liečby hyperkinetickej poruchy / ADHD versus odporúčané terapeutické algoritmy

Šuba J.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LF UK, Bratislava

 

 

Celosvetovým konsenzom sú stimulanciá považované za farmaká prvej volby v terapii hyperkinetickej poruchy. Na Slovensku sú nedostupné. Boli publikované početné kontrolované štúdie dokumentujúce účinnosť psychostimulancií - metylfenidátu, dextroamfetamínu a pemolínu/1,2/. V prípadoch „čistej“ formy sa ich účinosť pohybuje medzi 70 - 90 % prípadov/2/. V predkladanej práci podávame prehľad najčastejšie využívaných alternatívnych farmakologických stratégií.

V súčasnosti sú alternatívou stimulancií antidepresíva s noradrenergným pôsobením/1/. TCA redukujú symptómy hyperkinetickej poruchy / ADHD menej významne ako stimulanciá, ale pre dokázanú kardiotoxicitu sú považované za obsolentné. SSRI, mirtazapin, venlafaxin, bupropion a moklobemid majú významne menej nežiadúcich účinkov ako TCA, ale pre liečbu ADHD neboli oficiálne uvoľnené. V klinickej praxi sú s úspechom využívané aj pre frekventnú komorbiditu ADHD s depresiou, OCD a inými úzkostnými poruchami. V dorasteneckom veku, najvýraznejšie pri stavoch komplikovaných abúzom etylu, prichádza do úvahy tianeptín. Významnú úlohu v terapii explozívneho a agresívneho správania majú tymostabilizátory. Nízke dávky atypických neuroleptík môžu byť prospešné, ale obdobne, oficiálne pre liečbu hyperkinetickej poruchy / ADHD neboli uvoľnené. V klinickej praxi sú pravdepodobne neprávom obchádzaní alfa2 adrenergní agonisti, s ktorými je Slovensku len málo skúseností.

 

Kľúčové slová: hypetkinetická porucha / ADHD, farmakoterapia, komorbidita

 

 

 

Literatúra:

 

1.Drtílková, I.: Algoritmy léčby ADHD a komorbidních poruch. Psychiatrie, 7, 2003, suppl. 1, s. 16 – 17

 

2.Pliszka, S. R. at al.: The Texas children´s medication algorithm project: A report of the Texas consensus conference panel on medication treatment of childhood ADHD. Part I., J Am Acad Child Adolesc Psychiatry, 39, 2000a, s. 908 – 919

 

 

 

ADHD a bipolárna porucha

Kopasová S., Šuba J.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

Bipolárna porucha stále zostáva relatívne poddiagnostikovanou klinicku jednotkou u detí a adolescentov. Dôvodom je jednak často netypický klinický obraz, ktorý môže napodobňovať iné poruchy a tiež aj pomerne frekventná komorbidita. Najdôležitejou klinickou jednotkou ako z hľadiska diferenciálnej diagnózy tak aj z hľadiska komorbidity je práve hyperkinetická porucha/ADHD /1,2/. U časti detí môže byť hyperaktivita prvou vývojovo a vekovo špecifickou manifestáciou bipolárnej poruchy. Vysoké percento detí a adolescentov s bipolárnou poruchou vykazuje zároveň aj príznaky ADHD. Podobne u detí s ADHD sa relatívne často objavujú príznaky mánie. Toto obojsmerné prekrývanie symptómov môže viesť k pochybnostiam, či sa u týchto detí jedná o bipolárnu poruchu alebo ADHD, alebo či u nich koexistujú obe tieto poruchy/3/.

 

Kľúčové slová : hyperkinetická porucha/ADHD, komorbidita, bipolárna porucha u detí

 

Literatúra :

 

1. Geller B et al.: Prepubertal and early adolescent bipolarity differentiate from ADHD by manic symptoms, grandiose delusions, ultra-rapid or ultradian cycling. Journal of Affective Disorders 51,1998, pp 81-91.

 

2. Biederman J, Faraone SV, Keenan K, Tsuang MT: Evidence of familial association between attention deficit disorder and major affective disorders. Arch Gen Psychiatry 1991, 48, pp 633-642

 

3. Šuba J., Kopasová S., Hradečná Z., Považan M. : Bipolárna porucha v detstve a adolescencii – epidemiológia, klinický obraz, diferenciálna diagnostika a komorbidita, In : Bipolárna porucha – súčasné poznatky , Zborník prednášok- Bipolar Disorder, medzinárodná konferencia, Bratislava,2003, v tlači.

 

 

 

ADHD - nedostatok intimity

Slováková, D., Hrádečná, Z.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

Tak ako sa v priebehú desaťročí podľa aktuálnych znalostí menil názor na ADHD, / dovoľujeme si používať tento pojem preto, lebo je v dnešnej literatúre najčastejšie používaný /, tak sa postupne odkrývali nové aspekty tejto poruchy a dostal sa na popredné miesto prác mnohých výskumov, i keď na prvý pohľad je iste bezpočet vážnejších porúch. Súvisí s vývinom a síce sa najviac objavuje na začiatku pôsobenia detí v školskom zariadení, v niektorých prípadoch sú príznaky poruchy evidentné už v predškolskom veku a v niektorých prípadoch môžu byť markantné na strednej škole, alebo pri uplatnení v zamestnaní.Celkove možno povedať, že až 60% detí z poruchy „nevyrastie“ a prejaví sa v tej, či onej podobe aj v dospelosti.

Je mnoho prác, ktoré upozorňujú na poruchy kognitívnych funkcií u pacientov s ADHD. Z ich štúdia vyplýva, že celkový obraz sveta, vytváranie si názoru pacienta s touto poruchou o svojom okolí, jeho pôsobenie na okolie, priateľské spolunažívanie a chápanie diania okolo neho býva porušené, celkom iné ako u ľudí bez tejto poruchy. Už vieme, že citovo môžu takýto pacienti dávať viac, ako dostávajú, mechanizmy tohto deja sú známe. Schopnosť sa vcítiť do iného, empatia , má nielen svoju citovú, ale aj kognitívnu zložku a u pacientov s ADHD je tiež narušená. Vytvoriť s okolím priateľský vzťah, trochu vedieť spočinúť, je niekedy u pacienta s ADHD poruchou to najťažšie. Pocit intimity, kedy je chvíľku v pokoji, venuje sa nejakej tvorivej činnosti alebo prejaví dôveru inej osobe je aj pre neho úľavný. Sú to ale iste situácie, na ktorých je potrebné ďalej stavať v akomkoľvek psychoterapeutickom alebo inom vzťahu s pacientom. Iste nedostatok schopnosti pokojného citového prežívania nie je len dôsledkom slabšej empatie, ale aj poruchy kognitívnch funkcií, oneskorenej internalizácie psychickách dejov, nedostatočnej schopnosti inhibície svojich reakcií a schopností vyberať si z reality to podstatné pre samého seba. Vo vzťahu k sebe, vo vzťahu k svojej rodine je často pacient často pacient s touto, na prvý pohľad ľahkou poruchou v istom zmysle celkom vydaný na pospas svojmu okoliu a žije akoby stále na verejnosti, keby sme to chceli precítiť, akoby pri ňom dul severák. Navonok to síce môže pôsobiť v inom duchu- zasahuje do okolia, je príliš živý, niekedy až neznesiteľný v svojom správaní.

Napriek svojmu intelektu niekedy nevie zvládnuť banálne situácie. Niekto z rodiny mu dáva príkazy. Niekedy ich vezme na vedomie, inokedy nie, akoby „telefón“, s ktorým telefonuje bol stále hluchý. V rodine paciena s ADHD tak vznikajú rôzne modely správania.

 

 

Výskyt, komorbidita a liečba hyperkinetickej poruchy / ADHD u hospitalizovaných pacientov za 10 ročné obdobie /

Šuba J., Kopasová S., Trebatická J., Hradečná Z., Považan M.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LF UK, Bratislava

 

 

U detí je hyperkinetická porucha najčastejšie diagnostikovanou poruchou. Je charakteristická bohatou komorbiditou, meniacou sa počas vývinu jedinca. Klasifikačný systém DSM-IV umožňuje diagnostikovať viaceré poruchy ako komorbidné, aj tie, ktoré klasifikačný systém MKCH-10 diagnostiovať neumožňuje, napr. úzkostné poruchy a poruchy nálady.

Realizovali sme retrospektívne sledovanie výskytu hyperkinetického syndrómu a hyperkinetickej poruchy u pacientov hospitalizovaných na Klinike detskej psychiatrie v Bratislave za obdobie 10 rokov. Cieľom bolo zistiť ich výskyt a vzťah k ostatným psychickým poruchám u detí a adolescentov. V našom príspevku sme sa zamerali na najfrekventnejšie komorbidné diagnózy ADHD. Predkladáme výsledky sledovania rozdelené podľa rodovej príslušnosti a veku diagnostikovania poruchy.

U jedincov s hyperkinetickou poruchou boli dokázané zmeny vo vicaerých mediátorových systémoch. Zobrazovacie metódy dokumentujú abnormality niektorých štruktúr mozgu a zmeny metabolizmu prefrontálneho kortexu a striata/1,4/. Z uvedených faktov rezultuje aj adekvátna farmakologická intervencia. Za farmaká prvej voľby sú celosvetovým konsenzom akceptované stimulanciá/2/. V Čechách a okolitých štátoch sú stimulanciá dostupné a využívané v terapii HKP/ADHD /3/. Na Slovensku nie je registrované žiadne stimulancium použiteľné v terapii HKP/ADHD. Tento nevyhovujúci stav trvajúci viac ako 10 rokov sa psychiatri snažia riešiť podávaním medikácie druhého rádu alebo alternetívnymi terapeutickými cestami. Prehľad najčastejšie používaných liečebných postupov HKP/ADHD komplikovaných komorbiditou alebo bez nej predkladáme.

 

Kľúčové slová : výskyt hyperkinetickej poruchy / ADHD u detí a adolescentov – komorbidita - liečba

 

Literatúra :

 

1. Swanson M., Sergeant A., Taylor E., et al. : Attention-deficit hyperactivity disorder and hyperkinetic disorder. Lancet, 1998, 351, s 429-433

 

2. Pliszka, S. R. at al.: The Texas children´s medication algorithm project: A report of the Texas consensus conference panel on medication treatment of childhood ADHD. Part I., J Am Acad Child Adolesc Psychiatry, 39, 2000a, s. 908 – 919

 

3. Drtílková, I.: Algoritmy léčby ADHD a komorbidních poruch. Psychiatrie, 7, 2003, suppl. 1, s. 16 – 17

 

4. Castellanos FX, et al.: Developmental Trajectories of Brain Volume Abnormalities in Children and Adolescents With Attention- Deficit/Hyperactivity Disorder JAMA. 2002; vol. 288, s.1740-1748

 

 

 

CAN syndróm u detí s ADHD a addikciou

Igor Škodáček

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

Rozoberá sa problematika komorbidity u ADHD s poukazom na addikcie psychoaktívnych látok a CAN.Bolo hodnotených 97 pacientov s rôznou formou addikcie za obdobie 15 rokov.ADHD sa vyskytlo v úrovni 12,2%, čo čo bolo na treťom mieste komorbidity u pacientov s addikciou po poruchách správania a mentálnej retardáci: Predstavovalo to vyššie percento ako sa uvádza priemerných 3 až 9%. Z toho išlo u 43% detí o emočnú depriváciu,v 18,6% bitie detí, rovnaké percento uviedlo ľahostajnosť okolia. Výrazné týranie sa vyskytlo u jedného dieťaťa.15,2% detí nenávidelo domáce prostredie,49,4% pacientov malo negatívny postoj k vychovávateľom. Treba starostlivo diagnosticky zistiť či podkladom addikcie psychoaktívnych látok je CAN syndróm alebo ADHD.

 

Kľúčové slová: ADHD-CAN syndróm-addikcia psychoaktívnych látok u detí a mládeže

 

 

 

Sekcia posterov:

 

 

Impulzivita a agresivita detí s ADHD – ako ich zvládať?

Katrlíková E., Kopasová S.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK

 

 

Jednou z možných komplikácii ADHD je rozvoj poruchového správania s impulzivitou a agresivitou. Sú to často až tieto komplikácie, ktoré vedú rodičov k hľadaniu pomoci. Podľa DSM-IV je možné u týchto detí popri ADHD diagnostikovať Poruchu správania a Poruchu opozičného vzdoru ako komorbidné diagnózy (s výskytom udávanýcm od 30 do 50%). Podľa ICD-10 v takomto prípade najčastejšie používame dagnózu Hyperkinetická porucha správania F90.1. Práve úspešné ovplyvnenie rušivého a agresívneho správania je často rozhodujúce pre začlenenie dieťaťa do sociálnych štruktúr a jeho ďalší vývin. Okrem nefarmakologických intervencií je možné pokúsiť sa o symptomatické ovplyvnenie použitím rôznych psychofarmák – nízkych dávok klasických či atypických neuroleptík, tymostabilizátorov, antidepresív zo skupiny TCA, SSRI, RIMA a i.

 

 

 

Ošetrovateľská starostlivosť o hyperkinetické dieťa z aspektu štandardizácie

Tomagová, M., * Ondrejka, I., * Drímalová, M., * Gašová, E.

Ústav ošetrovateľstva UK JLF v Martine

* Psychiatrická klinika UK JLF a MFN v Martine

 

 

Tvorba štandardov a vymedzenie kritérií kvality ošetrovateľskej praxe predstavujú nástroje stratégie riadenia kvality v oblasti zdravotníckych služieb. Štandardizácia ošetrovateľskej praxe vychádza zo stratégií riadenia kvality, pričom ich uplatnenie v krajinách EÚ vychádza z koncepcie zdravotníctva ako verejnej služby, kde má štát účinné nástroje regulácie.

Na detskom oddelení Psychiatrickej kliniky v Martinskej fakultnej nemocnice bol vypracovaný lokálny procesuálny štandard ošetrovateľskej starostlivosti pre pacientov s hyperkinetickou poruchou podľa metódy DySSSy (Dynamic Standard Setting System), ktorý obsahuje požadované náležitosti: zameranie, mieru záväznosti, cieľ, kritériá (štrukturálne, procesuálne, hodnotiace), spôsob hodnotenia dosiahnutej kvality.

Ošetrovateľská starostlivosť o hospitalizované dieťa s hyperkinetickou poruchou smeruje od prijatia dieťaťa na detské psychiatrické oddelenie k úprave alebo stabilizácii psychického stavu komplexom rehabilitačných, edukačných, psychoterapeutických a psychofarmakologických zásahov, vrátane spolupráce s rodičmi (právnym zástupcom) a pedagógmi v kmeňovej škole, až po prepustenie do domáceho prostredia.

Štandard ošetrovateľskej starostlivosti o dieťa s hyperkinetickou poruchou poskytuje sestrám a študentom odboru Ošetrovateľstvo pracujúcim metódou ošetrovateľského procesu prehľadný plán ošetrovateľskej starostlivosti. Avšak nezohľadňuje individualitu dieťaťa, ktorú je nutné rešpektovať pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.

 

Kľúčové slová: hyperkinetické dieťa, ošetrovateľstvo, štandard

 

 

Význam psychodiagnostiky v diferencovaní hyperkinetickej poruchy a porúch správania

Hollá, G., Ondrejka, I.

Psychiatrická klinika UK JLF a MFN v Martine

 

Hyperkinetická porucha a poruchy správania sú najčastejšie psychické poruchy vo veku mladšieho a staršieho školského obdobia detí. Ich výskyt je často súbežný. Pri hyperkinetickej poruche bývajú časté sekundárne poruchy správania a opačne, deti s prejavmi porúch správania bývajú často s prejavmi nepokoja, instability a zvýšenej pohyblivosti.

V našej práci sme sa zamerali na diagnostické špecifiká a rozdiely v objektívnych testových metodikách u skupiny detí s dg. F-90 a F-91 pri prvotnom diagnostikovaní poruchy. Sledovali sme objektívne rozdiely v metodikách zisťujúcich úroveň intelektových, mnestických schopností, koncentrácie pozornosti, osobnosti i emotivity. Obe skupiny boli tvorené počtom 25 detí , pri priemernom veku skupiny s dg. F-90 = 9,7 r. a s dg. F-91 =13, 2 r.

U detí s dg. F – 90 došlo ku včaššej diagnostike poruchy, čo pravdepodobne súvisí s problémami pri zvládaní učiva a adaptácii na požiadavky kladené vo vyučovacom procese v ZŠ. Tieto deti sú vnímané ako rušivé, neprispôsobivé a prítomnosť poruchy spôsobuje adaptačné problémy im i pedagógom. U tejto skupiny boli zistené v 32 % i špecifické vývinové poruchy učenia ( dyslexia, dysortografia ).

Dg. F – 91 býva diagnostikovaná vo vyššom veku, pravdepodobne jednak z dôvodu tolerancie okolia pri prvých prejavoch porúch správania a jednak z dôvodu zvýraznenia problémov so správaním v období pred pubertou a na začiatku puberty.

Porovnaním oboch skupín sme nezistili významnejšie rozdiely v osobnostných charakteristikách. Výskyt čŕt introverzie, extraverzie, emočnej lability či disharmonických osobnostných čŕt bol percentuálne približne rovnaký. Rozdiel bol zistený v hodnotách škály depresivity CDI, pričom výraznejší percentuálny posun bol v položke B – interpersonálne vzťahy v neprospech skupiny s dg. F – 91 ( percentuálny pomer 16 ku 42 % ) a mierny posun v položke C – nevýkonnosť v neprospech detí s dg. F – 90 ( pomer 48 ku 60 % ).

Porovnaním oboch skupín sme nezistili rozdiely v osobnostných črtách a v emocionálnom prežívaní napriek očakávaniu, že deti s dg. F –91 budú vykazovať osobnostné patológie vo výraznejšej miere a deti s dg. F – 90 vyššiu úroveň emočnej instability a neuroticko-depresívnych prejavov.

Pri porovnaní oboch skupín sme zistili, že rozdiely sú evidentné v rámci úrovne intelektových schopností, vizuálno-motorickej koordinácie a koncentrácie pozornosti. Priemerná hodnota intelektu bola u skupiny s dg. F-90 IQ=103, pričom zníženie bolo len v 4 %. U skupiny s dg. F-91 bola priemerná úroveň intelektu IQ=96, pričom zníženie na podpriemernú úroveň bolo zistené u 24 %.

V metodike koncentrácie pozornosti a vštiepivosti - Rey-Osteriethovej komplexnej figúre bol rozdiel evidentný. 59, 1 % detí s dg. F – 90 dosahovalo znížený – podpriemerný výkon, pričom deti s dg. F – 91 dosahovali zníženie len v 18,2 %. Prítomné boli i špecifické kvalitatívne znaky svedčiace pre nerovnomernosť centrálneho vývinu.

Rozdiely vo výkonoch v psychodiagnostických testoch pozornosti, jemnej vizuálno-motorickej koordinácie a intelektu vykazujú u skupiny s dg. F–90 špecifiká a môžu byť pomocným diferenciálno - diagnostickým kritériom pri stanovení základnej diagnózy hyperkinetickej poruchy alebo porúch správania, najmä v prípadoch hraničných stavov.

 

Kľúčové slová: hyperkinetická porucha, poruchy správania, psychodiagnostika

na začiatok

 

 

Liečebný proces v podmienkach oddelenia detskej psychiatrie

Tomášek I., Činčurová A., Miková K.

Klinika detskej psychiatrie, DFNsP a LFUK, Bratislava

 

Poster je stručným prehľadom terapeutických aktivít zameraných na liečbu detí s hyperkinetickou poruchou, hospitalizovaných na našom detskom psychiatrickom oddelení. Zamerali sme sa najmä na zabezpečenie dostatočnej štrukturovanosti času, možnosti využitia spätnej väzby v komunitnom systéme, možnosť korektívnej skúsenosti, ktoré ponúka nemocničná škola, tvorivé dielne a pohybové aktivity. Za veľmi dôležitú považujeme možnosť zážitku úspechu a pozitívneho hodnotenia, keďže tieto deti v bežnom živote nemôžu spĺňať nároky okolia a sú teda chronicky neúspešné.

 

 

 

Príspevok ošetrovateľstva k hyperkinetickej poruche

Miertová, M., Ondrejka, I.*, Gašová, E.*

* Psychiatrická klinika UK JLF a MFN Martin

 

 

Komplexnosť, kontinuálnosť a skvalitnenie ošetrovateľskej starostlivosti o deti s hyperkinetickou poruchou možno dosiahnúť metódou ošetrovateľského procesu, ktorá predstavuje holistický princíp ošetrovania. Príspevok prináša praktickú realizáciu komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o deti s hyperkinetickou poruchou prostredníctvom aplikácie Hendersonovej a Gordonovej modelu ošetrovateľskej starostlivosti. Zameriava sa na posudzovanie potrieb u dieťaťa podľa uvedených modelov, formuláciu ošetrovateľských diagnóz ako základ pre plánovanie a realizáciu ošetrovateľskej starostlivosti pri vybraných ošetrovateľských diagnózach. Modernú ošetrovateľskú prax s univerzitnou bázou vzdelania možno pokladať za rovnocennú súčasť komplexného manažmentu hyperkinetických detí.

 

Kľúčové slová: hyperkinetické dieťa, modely, diagnostika, ošetrovateľstvo

 

 

 

Kazuistika úspešnej liečby ADHD v ambulantných podmienkach

Bulánková K.

Pedopsychiatrická ambulancia, poliklinika Petržalka

 

 

ADHD patrí medzi časté poruchy , ktoré sú odosielané k detskému psychiatrovi. Na riešenie v našej ambulancii sa dostávajú zväčša " komplikovanejšie prípady" po alebo počas terapie u rajónneho či školského psychológa, resp. OPPP. Z prvovyšetrení na detskej psychiatrickej ambulancii, ZS, Rovniankova 1, Bratislava- Petržalka za obdobie január- september r. 2003 tvorili deti s hyperkinetickou poruchou 14%.

Predkladáme kazuistiku 9-ročného chlapca s ADHD poruchou správania, ktorému sme ordinovali malé dávky Risperdalu ( pre enurézu krátko Melipramin a Adiuretin). Neoddeliteľnou súčasťou liečby bola hrová terapia , individuálna práca s dieťaťom ( denníčky, pozitívna stimulácia formou pochvál a odmien) , opakované pohovory s pestúnkou - starou matkou ako aj komunikácia so školou.

Dieťa sa udržalo v pôvodnej škole a rodine, hyperkinéza v podmienkach školy bola zmiernená, enuréza po 4 mesiacoch odstránená. V terapii je potrebné ďalej pokračovať z dôvodov vedenia , podpory ako dieťaťa tak i rodiny.

 

 

 

Kongruencia a akceptácia v kontakte s dieťaťom s ADHD

Šimková M., Dočolomanská D.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

Poruchou ADHD trpí 2-12% detí školského veku, výskyt je niekoľko násobne častejší u chlapcov ako u dievčat.Okrem porúch pozornosti a hyperaktivity sú tieto deti zvýšene impulzívne, nedbalé, motoricky neobratné, málo vytrvalé, neisté, náladové, vzdorovité, negativistické, nedokážu adekvátne veku kontrolovať svoju afektivitu, majú ťažkosti pri zaradení sa do kolektívu vrstovníkov aj dospelých. Ich skúsenosti so sociálnym okolím bývajú zväčša negatívne, čím sa stávajú sekundárne frustrovanými. V liečbe ADHD sa kladie dôraz na kombináciu farmakoterapie a psychoterapie. V procese psychoterapie detí s ADHD sa snažíme na našej klinike o nácvik sociálnych a komunikačných zručností, špecifických schopností, posilnenie ich sebavedomia, v spolupráci s rodičmi a školou o zvládnutie organizovania času a celkovo uľahčenie života.

Akceptácia a kongruencia sa nám javia ako nezanedbateľná súčasť tohto procesu, ktorá pomáha dieťaťu realisticky nazerať na seba i na svet.

 

 

Poruchy vývinu reči u pacientov s ADHD na ambulancii KDP

Buranová I.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

V súčasnej dobe zaznamenávame nárast detí so špecifickými poruchami učenia, poruchami pozornosti s hyperaktivitou, poruchami pozornosti bez hyperaktivity a rovnako detí s poruchami reči. Z etiologického hladiska mnoho rečových porúch má vo svojej patogenéze difúzne poškodenie mozgu rovnako ako ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Preto aj cielená logopedická intervencia je zameraná na vytváranie a aktivizáciu žiadúcich spojení a ich neustáleho posilňovania. Príspevok sa zaoberá niektorými logopedickými intervenčnými postupmi u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou pri syndróme ADHD.

 

 

 

ADHD a špecifické poruchy školských schopností

Mučková A., Baranovičová K.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

Pacient s ADHD sa dostal do starostlivosti ambulantného lekára a liečebného pedagóga v roku 1997, keď mal 12 rokov. V tom čase žil iba s matkou (nekompletná rodina) v priemerných sociálnych podmienkach.

Počas psychodiagnostického vyšetrenia sa diagnostikovali poruchy správania a poruchy učenia – dysgrafia, písmo bolo nečitateľné. Tieto okolnosti vyvolali nepríjemnosti v škole, až do tej miery, že musel byť preradený z výberovej matematickej školy na riadnu základnú školu. V matematike dosahoval nadpriemerné výsledky.

Korekcia porúch písania a správania prebiehala ambulantnou formou. Pacient navštevoval spočiatku jedenkrát týždenne ambulantného lekára a liečebného pedagóga, neskôr pokračoval v menej frekventných, ale pravidelných intervaloch. Hyperaktivita sa znižovala nácvikom AT a športom. Liečebný postup nácviku písania sme vykonávali pomocou metód dr. O. Zelinkovej. Okrem nácviku sa zvolila alternatívna metóda výučby písania na písacom stroji, neskôr na počítači. V čase počiatočného nácviku a školských neúspechov prežíval frustráciu do tej miery, že uvažoval o ukončení života. Postupným zlepšením písania bol v novej škole oceňovaný za zlepšené školské výsledky. Aktívny šport mu pomohol znížiť poruchové správanie a tak zlepšiť adaptáciu medzi spolužiakmi. Tento rok bude pacient maturovať na strednej škole a plánuje štúdium na vysokej škole. Chce sa stať trénerom futbalu.

Intenzívna starostlivosť o špecifické poruchy učenia a správania v detskom veku zlepšuje adaptáciu na strednej škole a pri dobrých rodinných a školských podmienkach podmienkach možno predpokladať úspešnosť v ďalšom živote.

 

 

 

Hyperkinetické prejavy u autistického jedinca

Činčurová A., Buranová I., Mučková A.

Klinika detskej psychiatrie DFNsP a LFUK, Bratislava

 

 

V krátkom kazuistickom popise chceme poukázať na bežný diagnostický omyl pri detekcii autistickej poruchy. Asi nik nemôže popierať, že hyperkinetické prejavy sú časté a snáď aj prvé do oka bijúce prejavy u mnohých autistických detí. Napriek tomu, že nachádzame aj iné paralely PVP s ADHD – neschopnosť čítať z mimiky ľudskej tváre, porucha exekutívnych funkcií a plánovania vôbec, neschopnosť preniknúť do hier s pravidlami, celkovo vystihnúť sociálny kontext situácie a iné, ide o povrchné spojenia a ich podstata je odlišná. Napriek tomu nachádzame skupinu detí, kde je ťažko rozhodnúť, či ide o jedinca s hyperkinetickou poruchou, alebo už o jedinca autistického. Týmto deťom je v literatúre vyhradený pojem Gillbergových detí. Ich ponímanie v praxi je však zrejme odlišné.

Foto