Mikrobiologický ústav LF UK a UN Bratislava

Zabíja do troch dní. Môže sa mor z Ruska rozšíriť až na Slovensko?

(otázky a odpovede)

V Rusku na mor zomrela laborantka.

Ján Krempaský

reportér denníka SME  

V Irkutsku na Sibíri sa minulý týždeň vyskytol mor. Nakazila sa ním ruská laborantka Dária Šipolová, ktorá na následky infekcie po dvoch dňoch zomrela.

Pľúcny mor, ktorý sa v Rusku vyskytol, patrí medzi najagresívnejšie formy tohto ochorenia. Bez potrebných liekov naň človek môže zomrieť v priebehu pár dní. Naposledy sa mor na Slovensku vyskytol na začiatku 18. storočia. Najviac úmrtí si v Európe vyžiadal v 14. storočí, keď na "čiernu smrť" zomrelo 50 miliónov obyvateľov.

Natískajú sa otázky týkajúce sa rizika prenosu na Slovensko, dostupnosti liekov a či hrozí podobný scenár ako pri nástupe covidu. Denník SME sa preto obrátil na mikrobiológov a infektológov.

1. Aký typ moru sa objavil v ruskom Irkutsku?

"Ide o pľúcny mor, čo je najnebezpečnejšia a klinicky najzávažnejšia forma moru," odpovedá Adriana Liptáková, prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pôvodcom tohto typu moru je podľa nej gramnegatívna baktéria Yersinia pestis.

"Je to bezbičíkovitá, tyčinkovitá, gramnegatívna baktéria z čeľade Enterobacteriaceae," dopĺňajú mikrobiológovia z Odboru mikrobiológie, biológie a molekulárnej biológie Úradu verejného zdravotníctva.

Baktéria sa podľa nich vyskytuje u hlodavcov - myší, potkanov či veveričiek. "Infekcia je u nich mierna a nevyvoláva mor," vysvetľuje mikrobiologický odbor hygienikov.

2. Ako sa prenáša na ľudí?

"Pľúcny mor je vysoko nákazlivý medzi ľuďmi," vraví Liptáková. "Na človeka ho prenášajú blchy," dopĺňajú mikrobiológovia z Úradu verejného zdravotníctva.

Medzi ľuďmi sa následne môže podľa nich šíriť vzduchom kvapôčkami pri kašľaní alebo kýchaní.

3. Aké sú príznaky pľúcneho moru?

"Na rozdiel od známejšieho bubonického (žľazového) moru, ktorý sa prenáša najmä uštipnutím blchou z potkanov, pľúcna forma napáda priamo pľúcne tkanivo," vysvetľuje prednostka mikrobiologického ústavu. Spôsobuje podľa nej rýchlo postupujúci ťažký zápal pľúc, vykašliavanie krvi, vysoké horúčky a zlyhanie dýchania.

"Baktéria Yersinia pestis vyvoláva symptómy, medzi ktoré patrí horúčka, slabosť a bolesti hlavy," dopĺňajú mikrobiológovia od hygienikov. Ochorenie sa podľa nich prejaví jeden až sedem dní po kontakte.

"Bez liečby je úmrtnosť takmer 100 percent, pričom pacient môže zomrieť už do dvoch až troch dní od nástupu prvých príznakov," vraví Liptáková.

4. Hrozí, že by sa pľúcny mor mohol dostať do Európy?

"Riziko masívneho rozšírenia do Európy je v súčasnosti veľmi nízke," odpovedá prednostka mikrobiologického ústavu. Prednosta Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Sabaka dokonca vraví, že nulové.

Incident v Irkutsku bol podľa Liptákovej lokálnou laboratórnou nehodou. Pracovníčka miestneho Inštitútu pre výskum moru, vyššie spomínaná laborantka, nešťastne rozbila skúmavku so živou kultúrou baktérie.

Ruské úrady okamžite uvalili prísnu trojtýždňovú karanténu na miestne nemocnice a izolovali takmer 200 blízkych kontaktov zosnulej. "Keďže ide o včas podchytenú izoláciu v uzavretom ohnisku, únik do medzinárodnej dopravy zatiaľ nehrozí," vraví prednostka.

5. Existuje liek a prevencia proti pľúcnemu moru?

"Prevencia moru spôsobeného baktériou Yersinia pestis zahŕňa kontrolu hlodavcov, ochranu pred poštípaním blchami a v rizikových oblastiach aj preventívne podávanie antibiotík," vysvetľujú mikrobiológovia z Úradu verejného zdravotníctva.

"Pre bežnú verejnosť v nepostihnutých oblastiach nie sú potrebné žiadne lieky," hovorí o prevencii Liptáková.

Na liečbu tohto typu moru sa podľa mikrobiológov z hygieny používajú silné antibiotiká, najmä streptomycín, gentamicín, doxycyklín alebo ciprofloxacín.

S liečbou týmito antibiotikami treba podľa prednostky mikrobiologického ústavu začať do 24 hodín od prvých príznakov.

"V ohnisku nákazy zahŕňa ochrana pred morom nosenie respirátorov/masiek, prísnu izoláciu chorých a preventívne podávanie antibiotík osobám, ktoré boli s nakazeným v kontakte," vysvetľuje Liptáková.

Široko dostupná a vysoko účinná vakcína pre bežnú populáciu však podľa nej neexistuje, očkujú sa len rizikoví laboratórni pracovníci.

6. Má Slovensko skúsenosti s pľúcnym morom?

"Na Slovensku sa v súčasnosti mor spôsobený baktériou Yersinia pestis nevyskytuje," vravia mikrobiológovia z hygieny.

Epidémie tzv. "čiernej smrti" - bubonického moru zasiahli naše územie podľa Liptákovej v stredoveku. "Naposledy to bolo v prvej polovici 18. storočia, z tohto obdobia pochádzajú mnohé morové stĺpy na námestiach slovenských miest," dodáva.

7. Pôsobí na Slovensku podobný inštitút ako v Irkutsku, v ktorom sú uskladnené baktérie moru?

"Obdobný inštitút na Slovensku nemáme," odpovedá odbor mikrobiológie.

"Živé a nebezpečné kmene baktérie Yersinia pestis - pôvodcu moru sa na Slovensku v bežných nemocniciach ani laboratóriách nenachádzajú a nesmú sa tam skladovať," vraví prednostka mikrobiologického ústavu.

V Irkutskom inštitúte sa tieto baktérie podľa nej skladujú preto, lebo prírodné ohniská tohto moru sa nachádzajú na hraniciach s Mongolskom. Irkutsk je od hraníc s Mongolskom vzdialený len 200 kilometrov.

"Jediným miestom na Slovensku, ktoré podľa Liptákovej disponuje špeciálnym zabezpečením pre prácu s vysokorizikovými biologickými činiteľmi (kategórie BSL-3), sú špecializované národné referenčné laboratóriá – napríklad pri Úrade verejného zdravotníctva v Bratislave alebo na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

"Tieto laboratóriá však primárne držia len diagnostické sady - neaktívne vzorky na overenie prípadnej nákazy, nie živé biologické zbrane alebo masívne zásoby morových baktérií," vysvetľuje prednostka.

8. Ako sú tieto baktérie zabezpečené proti zneužitiu?

"Práca s nebezpečnými patogénmi podlieha na Slovensku a v celej Európskej únii extrémnym bezpečnostným opatreniam," vraví Liptáková.

Laboratóriá sú podľa nej v hermeticky uzavretých zónach s kontrolovaným podtlakom vzduchu, aby nič neuniklo von. "Vzduch prechádza cez špeciálne HEPA filtre," špecifikuje mikrobiologička. Vstup je podľa nej povolený len vopred prevereným osobám cez prechodové komory.

"Každá jedna skúmavka podlieha prísnej evidencii, dvojitej autorizácii - vstup dvoch osôb naraz, a nepretržitému kamerovému a bezpečnostnému monitoringu," uzatvára Liptáková.  

Mikrobiologický ústav LF UK hľadá laboranta/ku do svojho tímu s nástupom ihneď.

Ak máte záujem kontaktujte nás na 

+421 2 90119 207

jana.skalicanovafmed.uniba.sk