Mikrobiologický ústav LF UK a UN Bratislava





Monografia A. Liptáková a kol.: Lekárska mikrobiológia
Študenti si môžu kúpiť knihu v zľave na Mikrobiologickom ústave LF UK a UNB.
Najdôležitejším posolstvom 2. doplneného a prepracovaného vydania lekárskej mikrobiológie je skutočnosť, že 1. vydanie lekárskej mikrobiológie bolo úspešné a do posledného výtlačku našlo svojich čitateľov. Nemôžeme opomenúť aj skutočnosť, že autori za toto dielo dostali významné ocenenie – Cenu Literárneho fondu. Práca na 2. vydaní Lekárskej mikrobiológie bola rovnako náročná ako na vydaní prvom. Autori brali do úvahy skúsenosti z výučby medikov, zo skúšania, z využívania najnovších IT možností vstupovať do textov, do problematiky. V knihe je zaradených veľa originálnych obrázkov, ale aj názorných a prehľadových schém, tabuliek, čo zvyšuje didaktickú hodnotu diela. Kniha v 2. vydaní má menší rozsah, treba však povedať, že nie čo do obsahu. Autori práve naopak zvýraznili hlavné princípy, mechanizmy, zväčšili podiel najnovších poznatkov. Týka sa to prakticky každej kapitoly. Ešte chcem oceniť práce editorky diela, že dokázala vyvážiť texty rôznych autorov, takže dielo pôsobí ucelene, bez rušivých momentov rôznych štýlov písania. Keď som pri predslove do 1. vydania písal, že rukopis Lekárskej mikrobiológie sa vynímal už pri prvom listovaní, tak rovnaké konštatovanie môžem použiť aj pri prácach na 2. vydaní – a to nielen voči iným knižným dielam, ale aj oproti 1. vydaniu. Vyzdvihujem snahu autorov poskytnúť najnovšie poznatky nielen po formálnej stránke, ale aj po didaktickej. Autori plne zohľadňujú skutočnosť, že tvorba vysokoškolských učebníc odráža potreby užívateľov týchto vedeckých informácií. Chcem oceniť aj to, že toto dielo prináša do odboru ucelenú najnovšiu terminológiu v zhode s medzinárodnou klasifikáciou. Autori dbajú na kultivovaný jazykový prejav, čo sa odráža nielen v zrozumiteľnosti diela, ale je prínosom aj pre medicínsku slovenskú terminológiu. Vysokoškolský študent nie je vedec, ešte nie je lekár, ale je medik, študent, ktorý potrebuje vidieť hierarchiu informácií, ich väzbu na predchádzajúce teoretické predmety a ich smerovanie k cieľu, k pacientovi, k použitiu získaných vedomostí na prospech pacienta. Naviac ho treba zaujať a pritiahnuť k tomu, čo medicínu robí jedinečnou.
Od minulého vydania sa veľa zmenilo. Svet už nikdy nebude taký, ako včera... Rozlúčili sme sa s profesorom Jánom Štefanovičom, výnimočným vedcom a učiteľom, bývalým prednostom Mikrobiologického ústavu LF UK, ale rozlúčili sme sa aj s jedným z iniciátorov a autorov diela Lekárska mikrobiológia profesorom Vladimírom Krčmérym. Aj podielom na tejto knihe sa zapísal do histórie slovenskej medicíny a opakované vydania budú jeho dielo opakovane pripomínať.
Lekárska mikrobiológia sa za posledné desaťročia prudko mení a rozvíja – nielen ako samostatný vedný odbor, ale aj vďaka obsahovému prepojeniu na ostatné disciplíny. Naberá na význame s odhaľovaním nových a nových pôvodcov infekcií, ale aj možnosti liečby. Autori knihy výborne zvládli náročné texty, v ktorých vykreslili jasné cesty medzi pôvodcom ochorenia a ochorením, medzi ochorením a jeho liečbou. Ako študenti sme bojovali s množstvom rodov a druhov, schémy, ktoré sme si vyrábali, boli neúplné a po krátkom období už nepoužiteľné. Svet sme nevnímali v toľkých vrstvách a dimenziách, ako je to dnes. Dnes je mikrosvet baktérií s nami v dotyku nielen cez medicínu, ale napr. aj cez potravinársky priemysel, stále viac sa otvára nanosvet vírusov. Cítime silu prírody, v ktorej sú tisíce doteraz nepoznaných vírusov, ktoré môžu byť za určitých okolností príčinou tisícov nových ochorení. Napriek tomu poznanie nie je zložitejšie, ale práve naopak pochopiteľnejšie. Odstránenie prázdnych miesta na mape poznávania dovoľuje urobiť závery, ktoré boli len včera hypotézami.
Autorský kolektív pod vedením docentky MUDr. Adriany Liptákovej, PhD., prednostky Mikrobiologického ústavu LF UK v Bratislave, dotvára aj druhým vydaním Lekárskej mikrobiológie koncept ideálnej vysokoškolskej učebnice. Autori zachovali pôvodné usporiadanie kapitol. V prvej kapitole je Všeobecná mikrobiológia (zostavila A. Liptáková) kde autori predstavili systém práce, úlohy a pôsobnosť klinickej mikrobiológie, klasifikáciu baktérií, bakteriálnu bunku, genetiku baktérií, vznik a priebeh bakteriálnej infekcie, patogénnosť a faktory virulencie baktérií, adaptáciu baktérií, laboratórnu diagnostiku a antibakteriálnu liečbu, klasifikáciu vírusov, patogenézu vírusových infekcií a ich liečbu, klasifikáciu parazitov, antiparazitárnu liečbu, úvod do mykológie, mykotoxíny, mykoalergie a antimykotiká.
Druhá kapitola je Imunitný systém (zostavil M. Buc). Študent si zopakuje vlastnosti imunitného systému, imunitnú odpoveď na mikroorganizmy a problematiku aktívnej a pasívnej imunizácie. Ďalšie kapitoly sú 3. Špeciálna mikrobiológia (zostavila L. Slobodníková, najrozsiahlejšia časť), Špeciálna virológia (zostavila A. Liptáková), Špeciálna parazitológia (zostavil F. Ondriska) a Špeciálna mykológia (zostavil F. Růžička). Posledné dve kapitoly tvoria kapitola 4 Ľudský mikrobióm (zostavila K. Čurová) a Klinická mikrobiológia (zostavila M. Horniačková).
Už v prvom vydaní sa ukázalo, že zaradenie všetkých súčastí do jednej učebnice napĺňa koncept klinickej mikrobiológie. Je to zásluha – a odvážny krok – hlavnej autorky a zostavovateľky doc. MUDr. A. Liptákovej, PhD. Mimoriadne oceňujem zaradenie stručných (a výstižných) kazuistík do knihy. Kazuistiky sú silným záchytným bodom pre študentov, vytvárajú konkrétny a nezameniteľný obraz ochorenia, ktorý bol doteraz často nezapamätateľný. Verím, že opakovanie (napr. imunológie) a vytvorená predstava o priebehu ochorenia spôsobeného konkrétnym patogénom (kazuistika) ostanú študentovi ako trvalé poznatky, ktoré bude využívať pri ďalšom štúdiu. Autori však urobili ešte ďalší krok. V textoch sú kontrolné otázky, ktoré by mal študent po preštudovaní a zvládnutí danej kapitoly zodpovedať – ak nie, nájde ďalšiu pomoc na webovej stránke ústavu, kde komunikácia so študentom môže pokračovať a môže sa ďalej rozvíjať. Správne odpovede nie sú v knihe zámerne, aby aktívni študenti vyhľadali stránku mikrobiológie a zaujímali sa problematiku. Pritiahnuť študentov k aktívnej spolupráci je ten najlepší recept na prelomenie zábran voči predmetu a oživiť záujem študentov študovať.
Vydávanie 2. doplneného a prepracovaného vydania Lekárskej mikrobiológie je správnym smerovaním do vytvorenia tradície, ktorá pri x-tom vydaní bude nielen dokladom východísk, ale aj svedectvom cesty, ktorou sme spolu s týmto odborom prešli. Preto očakávam, že po druhom vydaní budú nasledovať ďalšie a ďalšie.
Ostáva mi zagratulovať editorke a hlavnej autorke doc. MUDr. A. Liptákovej, PhD., a všetkým spoluautorom za mimoriadne konštruktívny a tvorivý prístup, za vzorné spracovanie podkladov pre sadzbu, autorských korektúr na vysokej profesionálnej úrovni. Autori vložili do textov tejto vysokoškolskej učebnice najnovšie poznatky, ktoré dokázali zaradiť do už známych súvislostí. Viaceré časti sú vynikajúce prehľadové práce vo významných vedecko-odborných časopisoch. Autori vytvorili nový model modernej vysokoškolskej učebnice, ktorý sa prenesie do písania ďalších učebníc. Ďakujem za posúdenie rukopisu aj recenzentom – renomovaným odborníkom v lekárskej a klinickej mikrobiológii a infekčnom lekárstve, ktorí prispeli k vysokej úrovni textov.
Druhému vydaniu Lekárskej mikrobiológie želám na cestu vďačných čitateľov – študentov medicíny a študentov všetkých zdravotníckych odborov, ktorí v knihe nájdu všetky potrebné informácie. Autori zvolili formu a obsah, ktoré ich zaujmú a získané poznatky im budú užitočné pri štúdiu klinických predmetov. Kniha by nemala chýbať ani v knižniciach skúsených klinických mikrobiológov či praktických lekárov. V neposlednom rade gratulujem aj Vydavateľstvu Herba k záslužnej práci na projektoch ako je tento, na budovaní slovenského vysokého školstva, na odovzdávaním toho najcennejšieho, čo máme – nových poznatkov ďalším generáciám študentov vysokých škôl. Verím, že toto nie je posledné doplnené a prepracované vydanie. Lekárskej mikrobiológii a jej autorom želám ďalšie úspešné vydania a pozitívne hodnotenia ich práce, ktoré si rozhodne zasluhujú.
Prof. MUDr. Marián Bernadič, CSc.
Odborný redaktor
APVV-18-0171 Význam nových biomarkerov hepatitídy B pre stratifikáciu rizika a manažment liečby pacientov s chronickou HBV infekciou
Získali sme cenu LITERÁRNEHO FONDU

ROZHOVORY 01 Lekárska mikrobiológia
Profesor Vladimír Krčméry a docentka Adriána Liptáková v rozhovore o výnimočnej knižnej novinke vydavateľstva Herba a ďalších zaujímavých témach. Hlavná autorka prvej slovenskej učebnice a monografie Lekárska mikrobiológia doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH a zostaviteľ jednej kapitoly knihy, prednosta Mikrobiologického ústavu LF UK v Bratislave, prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. v rozhovore s moderátorom Lukášom Turiakom prezradili viac o súvislostiach vzniku tejto publikácie, ale aj o mimoriadne aktuálnej problematike lekárskej mikrobiológie ako takej. Knihu spolu s ďalšími publikáciami nájdete na stránke www.shopherba.sk
Charakteristika ústavu
Mikrobiologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava (MIU LF UK a UNB) je združeným pracoviskom Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice a vykonáva súčasne pedagogickú, vedecko-výskumnú aj diagnostickú činnosť.
Zabezpečuje výučbu mikrobiológie, klinickej mikrobiológia a tropickej parazitológie pre študentov všeobecného lekárstva, lekárskej mikrobiológie pre študentov zubného lekárstva a študentov biomedicínskej fyziky.
Mikrobiologickú diagnostickú a konzultačnú činnosť vykonáva ústav od svojho založenia v r. 1949 pre Nemocnicu Staré Mesto a v obmedzenej miere aj pre iné zmluvné zariadenia.
Na MIU LF UK a UNB má dlhoročnú tradíciu príprava autovakcín pre pacientov s celoslovenskou pôsobnosťou.
Vedecko-výskumné zameranie pracovníkov ústavu je úzko spojené s činnosťou diagnostických laboratórií. Sledujú sa faktory virulencie izolovaných pôvodcov a ich rezistencia na antiinfekčné liečivá, schopnosť mikroorganizmov tvoriť biofilm a skúmajú sa možnosti jeho ovplyvnenie antimikrobiálnymi látkami. Pri sledovaní rezistencie na antibiotiká sa zvýšený dôraz kladie na epidemiologicky dôležité mechanizmy rezistencie (tvorba ESBL a karbapenemáz gramnegatívnymi paličkami, rezistencia stafylokokov na meticilín, enterokokov na vankomycín).
Aktivity ústavu na rok 2023
1. Získanie grantu APVV podaného doc. Slobodníkovou v roku 2022
2. Podanie minimálne 1 APVV grantu ku téme antibakteriálnej rezistencie a autovakcín
T: podľa termínov agentúry
Z: všetci VŠ
3. Ukončenie štúdia 2 PhD študentov
T: 1Q2023
Z: Liptáková, Straka, Dubinová
4. Absolvovanie medzinárodnej stáže
T: 2023
Z: Dubinová, Dibalová, Hubenáková, Janošíková, Straka
5. Vydanie 2.vydania knihy Lekárska mikrobiológia
T: 1Q2023
Z: Liptáková
6. Riešenie KEGA: audiovizuálne spracovanie knihy a atlas
T: 2023
Z: riešiteľský kolektív
7. Publikačná činnosť v časopisoch Q1-3, minimálne 1 článok u odborných asistentov a docentov
T: 2023
Z: všetci VŠ
8. Spustenie laboratória pre molekulovobiologické metódy
T: február 2023
Z: Dibalová, Straka, Dubinová
9. Spustenie laboratória pre autovakcíny
T: február 2023
Z: Janošíková, Voronkina, Záborská
10. Akreditácia habilitačného a inauguračného konania
T: 2Q2023
Z: Liptáková
11. Podanie inauguračného spisu
T: 2Q2023
Z: Liptáková
13. Prezentácia ústavu a organizácia konferencií
Odborný večer Mikrobiologického a Imunologického ústavu venovaný pamiatke prof. Štefanoviča a prof. Krčméryho, 19.6.2023
Z: Slobodníková
december 2023 – Seminár pre českých klinických mikrobiológov Praha, Z: Liptáková
jún 2023 - Tomáškovy dny Brno, Z: Janošíková, Tóthová, Ficík
ESCMID, ....
14. Zavedenie jednosemestrálneho predmetu pre ZL a DEN
T: LS
Z: Záborská, Dibalová
História ústavu
História ústavu, kliniky
Začiatky výučby mikrobiológie na Lekárskej fakulte v Bratislave sú späté s činnosťou Ústavu patologickej anatómie, kde sa jej venoval neskorší profesor hygieny a akademik Vojtech Mucha. Neskôr, predovšetkým zásluhou MUDr. Dionýza Blaškoviča, sa lekárska mikrobiológia začala prednášať v rámci učebných osnov Ústavu hygieny. Samostatné prednášky z mikrobiológie však možno datovať až od 5. apríla 1939. Dňa 12. novembra 1945 bol MUDr. Dionýz Blaškovič habilitovaný pre odbor Lekárska mikrobiológia a po založení Ústavu mikrobiológie dekrétom Povereníctva školstva zo dňa 18. júna 1949 sa mikrobiológia stala od akademického roku 1949/50 samostatným výučbovým odborom. Zakladateľom a prvým prednostom ústavu od jeho založenia až do 15. februára 1953 bol docent MUDr. Dionýz Blaškovič.
Novozriadený Ústav mikrobiológie bol spočiatku umiestnený v budove Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu na Sasinkovej ulici č. 9. V máji roku 1950 sa ústav začal sťahovať do novoupravených miestností na vtedajšej ulici Československej armády č. 52 (v budove Dekanátu LFUK), ktoré postačovali len na konanie praktických cvičení a na bežné diagnostické práce základného charakteru.
Docent Blaškovič a jeho spolupracovníci vypracovali osnovy samostatného predmetu Mikrobiológia a začali sa teoreticky i prakticky venovať jeho výučbe. Na pracovisku sa vykonávala aj bakteriologická a sérologická diagnostika pre niektoré oddelenia Fakultnej nemocnice a pre časť ambulancií. Robila sa aj tzv. kontrola penicilínovej terapie a zaviedli sa metódy na diagnostiku anaeróbnych baktérií. V oblasti výskumu sa v prvých rokoch po založení ústavu činnosť zamerala na vírus chrípky – patogenézu ochorenia a sledovanie imunity populácie.
Docentovi Blaškovičovi od roku 1951 pripadla úloha začať budovať Virologický ústav SAV, ktorý neskôr pod jeho vedením dosiahol mnohé významné výsledky aj v oblasti humánnej virológie. Po jeho odchode z Ústavu mikrobiológie bol od 1. marca 1953 poverený vedením pracoviska odborný asistent MUDr. Rudolf Sónak, ktorý viedol ústav až do marca 1958. V rokoch 1955– 58 sa rozšírilo odborné zameranie ústavu a bol premenovaný na Ústav mikrobiológie a imunológie. Vo výučbe mikrobiológie sa pokračovalo v súlade s úrovňou poznatkov v odbore v danom období. Na pracovisku vzniklo v roku 1956 antibiotické centrum, ktoré koordinovalo výdaj antibiotík a vyvíjalo konziliárnu činnosť až do roku 1964. Ústav zabezpečoval naďalej bakteriologickú diagnostiku pre niektoré zložky Fakultnej nemocnice, ústavy LFUK a od roku 1955 začal pripravovať autovakcíny na hyposenzibilizáciu a imunoterapiu, spočiatku iba pre pacientov Alergologickej ambulancie FN, v čom pokračuje dodnes. Vo výskumnej oblasti sa asistenti ústavu zameriavali hlavne na štúdium anafylaxie a bakteriálnej alergie.
V roku 1958 sa Ústav mikrobiológie a imunológie spojil s Oddelením epidemiológie Ústavu hygieny, čím vznikol Ústav mikrobiológie a epidemiológie, na čele ktorého stál doc. MUDr. Emil Kmety. V tom istom roku vzniklo v rámci ústavu Vedecké laboratórium imunológie, fungujúce od roku 1960 ako samostatný útvar, z ktorého sa v roku 1986 stal Imunologický ústav Univerzity Komenského.
V roku 1960 sa uskutočnilo sťahovanie Mikrobiologického ústavu do nových priestorov na Sasinkovej ulici č. 4, kde sídli doteraz. Ústav sa oddelil od epidemiologickej časti a od roku 1961 existoval ako Ústav lekárskej mikrobiológie a imunológie LFUK v Bratislave. Prednostom sa stal doc. MUDr. Ján Štefanovič, CSc. Pracovníci ústavu pomáhali aj pri budovaní nového Ústavu mikrobiológie a imunológie na Lekárskej fakulte v Martine, ktorý vznikol v roku 1964. Spočiatku bol vedený pracovníkmi z Bratislavy, ktorí poslucháčov martinskej fakulty vyučovali aj skúšali. Prvým prednostom martinského ústavu sa v r. 1967 stal odchovanec bratislavského pracoviska - doc. MUDr. Július Buranský, CSc.
Ústav mikrobiológie a imunológie na LFUK v Bratislave mal vďaka docentovi Štefanovičovi dobré kontakty s predstaviteľmi českej mikrobiológie. Prebral dlhoročné skúsenosti, overené spôsoby i náplň výučby z ústavov mikrobiológie Karlovej univerzity v Prahe, vedených prof. Františkom Patočkom, DrSc. a prof. Jiřím Sedlákom, DrSc. Vedecko-výskumná aktivita ústavu bola v tomto období úzko spätá s činnosťou Imunologického oddelenia Mikrobiologického ústavu ČSAV, vedeného doc. MUDr. Jaroslavom Šterzlom, DrSc., ktoré pomáhalo pri konsolidácii a pri formulovaní jeho vedecko-výskumnej koncepcie skúsenosťami i materiálne.
V čase, keď vznikla naliehavá potreba riešiť otázku streptokokových infekcií na Slovensku, vyvinula sa úzka spolupráca s laboratóriom pre streptokoky, vedeným RNDr. J. Rottom, DrSc., z Výskumného ústavu hygieny, epidemiológie a mikrobiológie v Prahe, ktorá priniesla mnohé cenné výsledky. Po roku 1958 sa Ústav mikrobiológie a imunológie LFUK začal zaoberať štúdiom patogenézy sekundárnych streptokokových ochorení a možnosťami ich diagnostiky. Spolupráca sa rozvinula hlavne s I. detskou klinikou DFN a III. internou klinikou. Metódy diagnostiky reumatickej horúčky a postreptokokovej glomerulonefritídy sa postupne začali používať na viacerých pracoviskách na Slovensku.
Ústav mikrobiológie a imunológie bol v roku 1962 premenovaný na Katedru mikrobiológie a imunológie, ktorá v tomto období už vykonávala rozsiahlu pedagogickú, diagnostickú a výskumnú činnosť. Výučba lekárskej mikrobiológie sa poskytovala pre všetky tri základné smery medicínskeho štúdia - všeobecný, pediatrický a stomatologický, s rešpektovaním budúcej profilácie poslucháčov. Do pedagogického procesu boli zapojení aj poprední mikrobiológovia z iných pracovísk. Vybrané kapitoly z virológie prednášal akademik Dionýz Blaškovič spolu s doc. MUDr. Ladislavom Boreckým, DrSc., výberové prednášky z imunológie doc. MUDr. Jaroslav Šterzl, DrSc., kapitoly z parazitológie doc. MUDr. Gustáv Čatár, CSc., ktorí sa neskôr stali profesormi vo svojom odbore. Vydalo sa viacero učebných pomôcok – skrípt z lekárskej mikrobiológie a imunológie pre poslucháčov medicíny a pre stredných zdravotníckych pracovníkov. Mikrobiológiu vyučovali pracovníci Katedry mikrobiológie a imunológie aj pre poslucháčov Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rámci medziodborového štúdia sa mikrobiológia vyučovala spoločne s epidemiológiou na Filozofickej fakulte pre odbor “Ošetrovateľsko-pedagogická práca”. Na pracovisku realizovali svoje experimenty študenti v rámci ŠVOČ, ako aj diplomanti z iných fakúlt UK. Vedecko-výskumná činnosť katedry sa v tomto období zameriavala predovšetkým na systematické riešenie imunologických problémov. Od štúdia otázok anafylaxie v experimente a buniek imunitného systému sa neskôr pristúpilo k štúdiu enzýmových systémov séra so zameraním na objasnenie ich úlohy pri špecifických a nešpecifických obranných mechanizmoch. Viacerí pracovníci sledovali funkciu nešpecifickej imunity v obrane hlavne proti baktériovým infekciám, a to fagocytózu a možnosti jej ovplyvnenia, komplementový systém a ďalšie enzýmové systémy séra. Vyšetrovali sa zmeny v organizme experimentálnych zvierat po imunostimulácii a imunosupresii, ako aj v súvislosti s rôznymi ochoreniami u ľudí.
V období, keď vznikla potreba zabezpečiť výber párov “darca – príjemca” pre transplantácie, sa v roku 1969 z iniciatívy akademika Vladimíra Zvaru, MUDr. Radka Menkynu a prof. MUDr. Jána Štefanoviča, DrSc. vytvorilo na katedre špecializované laboratórium transplantačnej imunológie. Toto laboratórium sa zaoberalo výskumom hlavného histokompatibilitného komplexu človeka, vyšetrovaním asociácie medzi antigénmi hlavného histokompatibilného systému a chorobami u ľudí a riešilo aj paternitné spory. Jeho aktivita prerástla do hlavnej náplne súčasného Imunologického ústavu LFUK, ktorý sa osamostatnil v roku 1991.
V oblasti bakteriálnych infekcií sa študovali stafylokokové ochorenia a ich patogenéza a ochorenia uropoetického systému bakteriálnej etiológie. Zvláštna pozornosť sa venovala gramnegatívnym nefermentujúcim baktériám ako novej skupine rezistentných pôvodcov závažných ochorení u ľudí.
Výsledky výskumu boli publikované a ocenené v roku 1984 Národnou cenou a viacerými uznaniami odborných spoločností. Vďaka intenzívnej vedecko-výskumnej práci a spolupráci s pracoviskami v celom Československu i v zahraničí na katedre vyrástli mnohí kandidáti vied, viacerí z nich habilitovali a neskôr dosiahli hodnosť doktora vied a profesora; profesor Štefanovič získal hodnosť akademika SAV.
Diagnostickú činnosť vykonávala Katedra mikrobiológie a imunológie pre viaceré kliniky vtedajšej Fakultnej nemocnice, pre ústavy LFUK, závodné ambulancie rektorátu UK a pre Štátne sanatórium. Pokračovalo sa v zhotovovaní autovakcín pre pacientov Fakultnej nemocnice. Pod vedením akademika Jána Štefanoviča sa neskôr začali sledovať vybrané imunologické ukazovatele funkcie imunitného systému pacientov FN a iných zdravotníckych zariadení v ČSR, čo umožnilo nakoniec vznik samostatného Oddelenia klinickej imunológie FN, ktorého vedenie prevzal MUDr. Peter Pružinec. Naďalej sa vykonávala typizácia antigénov HLA-systému za účelom výberu párov darca – príjemca, predovšetkým pred transplantáciou kostnej drene, a to s celoštátnou pôsobnosťou.
Pod vedením prof. MUDr. J. Štefanoviča, DrSc. habilitovalo osem kolegov, traja sa stali profesormi. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájili 16 a doktorskú dizertačnú prácu 3. Viaceré kolegyne a kolegovia úspešne absolvovali špecializačné skúšky v odbore mikrobiológia a imunológia. Niektorí pracovníci, ktorí odborne vyrástli na Katedre mikrobiológie a imunológie, sa stali vedúcimi iných pracovísk Univerzity Komenského v Bratislave a v Martine, ako aj v Košiciach, alebo sa stali primármi oddelení na vtedajších hygienických staniciach. Viacerí úspešní riešitelia úloh ŠVOČ a diplomanti z Prírodovedeckej fakulty zostali i v ďalšom profesionálnom živote verní mikrobiológii doma, či v zahraničí.
Treba zdôrazniť, že pracovisko bolo aj centrom, ktoré koordinovalo obhajoby kandidátskych dizertačných prác, habilitácie a neskôr aj inauguračné konania v odbore Mikrobiológia a imunológia. Participovalo aj na koordinácii celoštátneho výskumu v oblasti prirodzenej imunity. Katedra mikrobiológie a imunológie bola školiacou bázou pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v oblasti imunológie (v r. 1972-1992), mikrobiológie (od r. 1986) ako aj laborantiek (od r. 1965).
V r. 1990 vedenie Katedry mikrobiológie a imunológie prevzal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. Veľký rozvoj poznatkov z imunológie a mikrobiológie mal za následok rozdelenie pôvodného ústavu na dve pracoviská, ktoré si hľadali vlastnú koncepciu výučby, diagnostiky a výskumu. Prednostom Imunologického ústavu sa stal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.
Do funkcie prednostky Mikrobiologického ústavu bola v roku 1992 menovaná doc. MUDr. Daniela Kotulová, CSc., ktorá zároveň od r. 1990 viedla aj Katedru klinickej mikrobiológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve (terajšia SZU). Mikrobiologický ústav bol od svojho založenia v roku 1949 spoločným pracoviskom LFUK a FN. Zmluva medzi LFUK a FN bola pre Mikrobiologický ústav LFUK a FN aktualizovaná 14. 4. 1994. Do funkcie zástupcu prednostu pre liečebnú starostlivosť bola po konkurze v r. 1992 menovaná MUDr. Ľubica Klokočníková, CSc. Zástupcom pre pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť sa stal doc. MUDr. Milan Nikš, CSc. a po jeho odchode z pracoviska RNDr. Lívia Slobodníková, CSc.
V pedagogickej činnosti sa začala realizovať samostatná výučba mikrobiológie pre poslucháčov LFUK v povinnom predmete Mikrobiológia / Lekárska mikrobiológia, ako aj v povinne voliteľných predmetoch Klinická mikrobiológia a Tropická parazitológia. Až do roku 1995 sa ústav podieľal na výučbe mikrobiológie aj na LF v Martine. Okrem toho Mikrobiologický ústav LF UK začal zabezpečovať výučbu mikrobiológie pre poslucháčov medziodborového štúdia biomedicínskej fyziky a pracovníci ústavu viedli diplomové práce študentov Lekárskej fakulty, Prírodovedeckej fakulty a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
V liečebno-preventívnej činnosti sa upevnila základná a rozšírila sa špecializovaná diagnostika v oblasti bakteriológie, mykológie a infekčnej sérológie ako aj konzultačná činnosť pre kliniky a ambulancie FN a UK. Súčasťou pracoviska sa stalo parazitologické laboratórium, ktoré v spolupráci s klinikami FN a hlavne s Oddelením pre cudzokrajné choroby vykonávalo diagnostiku parazitárnych ochorení. Pokračuje sa aj zhotovovaní autovakcín pre imunostimulačnú liečbu u pacientov s chronickými a recidivujúcimi ochoreniami.
V oblasti výskumu sa pracovníci ústavu zamerali na výskum vybraných bakteriálnych nákaz. V rámci grantových úloh sa sledovala účasť baktérií rodu Pseudomonas na závažných ochoreniach, v spolupráci s II. Detskou klinikou DFNsP sa venovala pozornosť výskytu Streptococcus pneumoniae so zníženou citlivosťou na penicilín a iné vybrané liečivá a sledovala sa ich účasť v patogenéze ochorení u detí. Začal sa monitorovať výskyt stafylokokov rezistentných voči meticilínu, zisťovali sa faktory virulencie kmeňov izolovaných od pacientov so závažnými stafylokokovými infekciami a schopnosť týchto baktérií tvoriť biofilm - významný faktor virulencie v patogenéze chronických infekcií a infekcií spojených s prítomnosťou cudzieho telesa. Začal sa sledovať výskyt nozokomiálnych gramnegatívnych paličiek a analyzovať ich mechanizmy rezistencie. Ďalšou oblasťou bolo testovanie antimikrobiálnych a antibiofilmových účinkov klasických dezinfekčných prostriedkov a antiinfekčných liečiv, ale aj medov a látok rastlinného pôvodu.
Dňa 1.7. 2010 vystriedala prof. MUDr. Danielu Kotulovú, CSc. na vedúcom poste doc. MUDr. Helena Hupková, PhD. Pod jej vedením sa výskumné aktivity ústavu rozšírili o celoslovenský surveillance pneumokokových otitíd, sledovanie invazívnych kmeňov Streptococcus pyogenes a laboratórna diagnostika sa rozšírila o základnú a špecializovanú diagnostiku lymskej boreliózy. Do medzinárodného projektu e-Bug (The Development and Dissemination of a School Antibiotic and Hygiene Education Pack and Website across Europe), ktorý sa venoval osvete medzi žiakmi základných škôl zapojila doc. Hupková aj medikov, ktorí hravou formou „viedli praktické cvičenia“ z mikrobiológie vo viacerých bratislavských školách. Vo výskumnej oblasti začal Mikrobiologický ústav bližšie spolupracovať s ďalšími klinickými pracoviskami Univerzitnej nemocnice a DFNsP Lekárskej fakulty UK (I. Chirurgickou klinikou, Detskou otorinolaryngologickou klinikou, Klinikou popálenín a rekonštrukčnej chirurgie a Klinikou pneumológie a ftizeológie).
Po náhlom a neočakávanom odchode docentky Heleny Hupkovej 1. marca 2014 stratil Mikrobiologický ústav svoju prednostku. Od marca do decembra 2014 bola dočasne poverená vedením RNDr. Mária Blažeková, PhD., v priebehu apríla až októbra 2014 spolu s prof. MUDr. Vladimírom Krčmérym, DrSc., ktorý obohatil ústav o pohľad odborníka v tropickej medicíne a organizátora humanitárnych projektov. Od 1.1.2015 viedla Mikrobiologický ústav ako poverená prednostka MUDr. Alena Vaculíková.
Po vyše dvoch rokoch bola 1. júla 2016 na základe úspešného výberového konania menovaná prednostkou Mikrobiologického ústavu doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH. Počas jej práce na MZ SR v rokoch 2018-2020 ju na vedúcom poste vystriedal prof. Krčméry ako poverený prednosta.
V súčasnosti je poverenou prednostkou opäť doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH, mim. prof. Pod jej vedením pracovníci MIU pokračujú vo výskume faktorov virulencie a mechanizmov antimikrobiálnej rezistencie baktérií a v sledovaní alternatívnych postupov k antibiotickej liečbe – vo výskume antimikrobiálnych aktivít prírodných produktov a bakteriofágov s terapeutickým potenciálom. Na mikrobiologickom ústave sa naďalej pokračuje v príprave terapeutických autovakcín určených pre pacientov s opakovanými a chronickými infekciami v rámci celého Slovenska a vykonáva sa mikrobiologická diagnostika pre pacientov Univerzitnej nemocnice Staré mesto. Modernizuje sa výučbová a výskumná základňa ústavu a inovujú sa metódy výučby – a to napriek tomu že sa Mikrobiologickému ústavu počas revitalizácie okolia fakulty výrazne zmenšili priestorové kapacity a bez náhrady prišiel o štyri laboratóriá, tri pracovne a jednu miestnosť pre praktické cvičenia, ktorá musela byť nahradená na úkor ďalšieho laboratória. Natlačení na malom priestore, ale svorne a s elánom sa v laboratóriách, ktoré ešte ostali, pracuje na výskumných projektoch, bádajú v nich medici v rámci ŠVOČ, vykonávajú sa v nich experimentálne časti diplomových prác a vychovávajú sa doktorandi. Okrem tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Lekárska mikrobiológia a imunológia (akreditácia v roku 2022) poskytuje Mikrobiologický ústav opäť aj špecializačné štúdium v odbore Klinická mikrobiológia (akreditácia od roku 2017). Pod vedením doc. Liptákovej vzniklo prvé vydanie učebnice lekárskej mikrobiológie, na ktorom participovali významní odborníci v mikrobiológii z celého Slovenska. Toto dielo získalo Cenu Literárneho fondu za rok 2019.
Zamestnanci LF UK
Mgr. Hana Dibalová, PhD.
RNDr. Martina Dubinová
Ing. Jana Havelová
Mgr. Zuzana Hubenáková, PhD.
Michaela Ivančíková
doc. RNDr. Nasir Ahmad Jalili, CSc., MPH
RNDr. Lucia Janošíková
Ružena Klemensichová
Bronislava Kmeťková
Mgr. Irena Kmeťová
Zamestnanci UNB
Kontakty na zamestnancov Univerzitnej nemocnice nájdete tu.