Ústav histológie a embryológie LF UK

Prof. MUDr. Zdeněk Frankenberger 1922  1932, 1936 – 1938

Prof. MUDr. Jan Florian 1932 – 1936

Prof. MUDr. Július Ledényi-Ladziansky 1939 – 1943

Doc. MUDr. Ladislav Bolcek 1943 – 1945

Akademik Ivan Stanek 1945 – 1972

Doc. MUDr. Samuel Repáš, CSc. 1972 – 1980

Prof. MUDr. Karol Kapeller. DrSc. 1980 – 1990

Prof. MUDr. Jozef Zlatoš, DrSc. 1990 – 2005

Prof. MUDr. Štefan Polák, CSc. 2005 – súčasnosť

História ústavu

Ústav histológie a embryológie na LF UK vznikol v roku 1922. Jeho založením bol poverený prof. Zdeněk Frankenberger, žiak profesora Otakara Srdínka na pražskej Karlovej univerzite. Aj napriek mladému veku možno prof. Frankenbergera považovať za skúseného, nakoľko už v roku 1918 bol požiadaný o založenie Histologického ústavu na novovzniknutej univerzite v slovinskej Ľubľane. Prof. Frankenberger bol po príchode do Bratislavy dekrétom zo dňa 18. novembra 1922 menovaný za profesora UK a následne ho čakala neľahká úloha pri zakladaní teoretických ústavov LF UK. Na čele Ústavu histológie a embryológie stál v rokoch 1922 - 1932 a 1936 - 1938. Na bratislavskej LF UK pôsobil v časoch, keď mal Ústav histológie a embryológie vážne priestorové problémy a nedostatočné personálne obsadenie. V rámci vedeckých aktivít sa venoval histogenéze Leydigových buniek v semenníkoch, osifikácii kostry ruky a nohy u primátov, a podrobne sa venoval aj porovnávacej morfológii. Okrem histológie a embryológie vynikal prof. Frankenberger aj obdivuhodnými znalosťami z biológie, najmä z oblasti paleoantropológie a zoológie. Z ďalších aktivít prof. Frankenbergera treba spomenúť, že v rokoch 1930 - 1931 pôsobil ako dekan LF UK a v rokoch 1933 - 1936 stál na čele Ústavu pre normálnu a topografickú anatómiu LF UK.

V poradí druhým prednostom Ústavu histológie a embryológie bol v rokoch 1933 – 1936 profesor MUDr. Jan Florian z Brna, žiak profesora Karla Studničku. Po návrate do Brna sa stal dekanom Lekárskej fakulty v Brne. Ostro odsudzoval fašizmus a zapojil sa do ilegálneho protifašistického odboja. Bol popravený v Mauthausene v roku 1942. Svojim študentom zanechal dodnes platný odkaz: „Žiť v pravde a neváhať za ňu položiť aj vlastný život“. Aj keď prof. Florian pôsobil v Bratislave krátko, podarilo sa mu očariť histológiou a embryológiu medika Ivana Staneka.

Po profesorovi Florianovi sa v rokoch 1936 – 1938 na miesto prednostu vrátil prof. Frankenberger. Politické zmeny, ktoré vyústili v roku 1938 do vyhlásenia autonómie, zasiahli aj univerzitu. Prof. Frankenberger bol 31. decembra 1938 ako nežiadúci Čech prepustený zo služieb LF UK. Vrátil sa preto do Prahy, prevzal vedenie pražského ústavu po profesorovi Srdínkovi a s menšou prestávkou v rokoch 1948 - 1950 viedol Embryologický ústav na Karlovej univerzite v Prahe až do roku 1962.

Suplovaním prednášok z histológie a embryológie v Bratislave bol poverený asistent MUDr. Ladislav Bolcek. Na jeseň 1939 bol poverený vedením Ústavu histológie a embryológie profesor MUDr. Július Ledényi-Ladziansky, vynikajúci reprezentant slovenskej anatómie. Ako prvý kodifikoval slovenské anatomické názvoslovie, ktoré utvorilo základ modernej medicínskej terminológie. Po nečakanej smrti prof. Ledényiho bol v októbri 1943 poverený vedením Ústavu histológie a embryológie súkromný docent MUDr. Ladislav Bolcek. Doktor Bolcek promoval v roku 1932 a už počas štúdia medicíny ho okrem histológie zaujala aj práca na Chirurgickej klinike. Aj preto si žiadosť o habilitáciu nakoniec podal z odboru chirurgia, a nie z histológie a embryológie.

V máji 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, poveril profesorský zbor LF - vtedajšej Slovenskej univerzity - vedením Ústavu pre histológiu a embryológiu MUDr. Ivana Staneka, ktorý stál na čele tohto ústavu až do svojej predčasnej smrti v roku 1972. Štúdium na lekárskej fakulte ukončil v roku 1940. Odborný rast Ivana Staneka bol relatívne rýchly, ale plne zaslúžený. Už v roku 1946 habilitoval na docenta prácou o retikulo-endotelovom systéme a v roku 1953 sa stal profesorom. O tri roky neskôr (1956) získal titul doktora lekárskych vied (DrSc.). Začiatkom 50. rokov sa profesor Stanek angažoval v akademických funkciách na lekárskej fakulte. Bol dekanom a prodekanom LF UK, aj predsedom Stavebnej komisie fakulty. Vo významnej miere sa zaslúžil o vybudovanie Nových teoretických ústavov na Sasinkovej ulici 4, ktorých  výstavba začala v roku 1954. Akademik Ivan Stanek bol nielen organizátorom a významným vedcom, ale predovšetkým vynikajúcim pedagógom. Výchovu nových lekárov a vedcov považoval za svoje hlavné životné poslanie. Preslávil sa najmä svojimi zrozumiteľnými i pútavými prednáškami a názornými kresbami z embryológie.

Už počas ťažkej choroby akademika Staneka bol poverený jeho zastupovaním doc. MUDr. Samuel Repáš, CSc., ktorý po jeho smrti stál na čele Katedry histológie a embryológie až do roku 1980. Rozšíril klasickú histológiu v tom čase ešte mladou histochémiou a elektrónovou mikroskopiou. V spolupráci s klinickými lekármi sa okrem iného venoval výskumu spermiogenézy pri mužskej sterilite.

V rokoch 1980 – 1990 bol prednostom Katedry histológie a embryológie profesor MUDr. Karol Kapeller, DrSc., ktorý predtým pôsobil na Anatomickom ústave LF UK. Prof. Kapeller v šesťdesiatych rokoch 20. storočia po pracovnom pobyte na univerzite v anglickom Sheffielde, publikoval sériu článkov o axonálnom transporte noradrenalínu v nervových vláknach sympatika. Za objavný prínos vo výskume ultraštruktúry autonómnych nervov sa stal  v roku 1987 nositeľom Národnej ceny SR za výskum v medicíne ako aj ďalších prestížnych ocenení. Od roku 2006 je Karol Kapeller emeritným profesorom ústavu, pričom minulý rok vydal už svoju trinástu básnickú zbierku. Aj preto ho možno považovať za „vedca so srdcom básnika“.

V rokoch 1990 – 2005 viedol Ústav histológie a embryológie ďalší významný predstaviteľ bratislavského Anatomického ústavu, prof. MUDr. Jozef Zlatoš, DrSc. Prof. Zlatoš sa venoval predovšetkým neuroanatómii, pričom najväčšie úspechy dosiahol pri výskumoch cytoarchitektoniky neurónov miechy. V súčasnosti je emeritným profesorom ústavu.

Posledné desaťročia formovalo odborné smerovanie ústavu viacero významných vysokoškolských učiteľov a vedcov, ktorí sú už v súčasnosti na dôchodku. Veľká vďaka za celoživotný rozvoj histológie a embryológie patrí doc. RNDr. Viere Pospíšilovej, CSc., autorke viacerých celoštátnych učebníc (z nich učebnica „Embryologický atlas – Atlas of Embryology“ získala Cenu literárneho fondu za najkrajšiu knihu), doc. MUDr. Janke Foltínove, CSc, zakladateľke slovenskej ekomorfológie a autorke prvej učebnice histológie pre odbor biomedicínska fyzika, doc. MUDr. Márii Mikulajovej, CSc., doc. MUDr. Emílii Rovenskej, CSc., histochemičke Ing. Danici Pavlíkovej, CSc., ako aj už nebohým kolegom prof. MUDr. Jánovi Jakubovskému, DrSc., doc. MUDr. Helmutovi Strakelemu, CSc., doc. MUDr. Milanovi Rapošovi, CSc., a MUDr. Márii Tuharskej, CSc. Na bratislavskom Ústave histológie a embryológie začínala svoju kariéru aj neurohistologička MUDr. Eva Mitrová, DrSc., zakladateľka Referenčného centra pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie.

Súčasnosť ústavu

Od decembra 2005 až do súčasnosti je prednostom ústavu prof. MUDr. Štefan Polák, CSc., ktorý v rokoch 1980 - 1998 pôsobil na Ústave patologickej anatómie. Profesor Polák už začiatkom 80. rokov 20. storočia aplikoval metódy transmisnej a rastrovacej elektrónovej mikroskopie do medicíny. Oblasťou jeho záujmu je lymfológia, so zameraním na krvnú mikrocirkuláciu v slezine. Jeho príchodom zaznamenal ústav prílev mladých absolventov, obnovilo sa laboratórium rastrovacej elektrónovej mikroskopie s prvkovou analýzou a modernizovala sa výučba vydaním viacerých učebníc a učebných textov.

Výrazný pokrok nastal aj v oblasti vedy, pričom sa Ústav histológie a embryológie posledných 10 rokov drží medzi publikačne najaktívnejšími pracoviskami LF UK. Len za rok 2019 boli zamestnanci Ústavu histológie a embryológie LF UK autormi alebo spoluautormi vyše 20 vedeckých publikácií v časopisoch s Impact Factorom. Časť vysokoškolských učiteľov pod vedením prof. Poláka stála pri zakladaní embryologického laboratória Univerzitného pracoviska reprodukčnej medicíny v rámci UNB v roku 2010. Zamestnanci ústavu v roku 2007 úspešne zorganizovali česko-slovenský anatomický kongres MORPHOLOGY v Bratislave a v roku 2015, ako hlavní organizátori, usporiadali v Bratislave 7. ročník svetového kongresu International Symposium of Clinical and Applied Anatomy (ISCAA), na ktorom sa zúčastnili morfológovia z vyše tridsiatich krajín sveta. O medzinárodnom uznaní Ústavu histológie a embryológie LF UK svedčí aj to, že jeho zamestnanci v rámci učiteľskej mobility ERAZMUS+ aktívne participujú na výučbe a výskume na Univerzite Karlovej v Prahe, na Masarykovej univerzite v Brne, na University of Oulu a na Jagelovskej univerzite v Krakove alebo ako hosťujúci pedagógovia na Lithuanian University of Health Sciences v Kaunase.

V ostatných rokoch sa ústavu podarilo nadviazať vedeckú spoluprácu nielen s partnerskými pracoviskami v susednej Českej republike, ale napríklad aj so Shanghai University v Číne, Zagazig University v Egypte, Semmelweisovou univerzitou v Maďarsku alebo Seattle Science Foundation v USA.

Novinkami v nasledujúcom období je úspešne zavŕšená žiadosť o akreditáciu doktorandského študijného programu „Anatómia, histológia a embryológia“, pričom dvaja garanti programu sú práve z Ústavu histológie a embryológie LF UK. Od akademického roka 2019/ 2020 sa pod gesciou ústavu začne vyučovať nový povinne voliteľný predmet pre študentov 4. ročníka „Klinická embryológia a reprodukčná medicína“, a od nasledujúceho akademického roka aj nový povinne voliteľný predmet pre PhD. študentov „Funkčná anatómia reprodukcie človeka a klinická embryológia“.

Bratislava, 17. september 2019                                                        

Ivan Varga, Štefan Polák